Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-36-2017.pdf
PDF · 98.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, proti žalovanému v 1/ rade: Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, L. pod Z., zast. Podhorský & Partner, s.r.o. so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO 46 962 000 a žalovanej v 2/ rade: N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, L. pod Z., zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, IČO 42 262 224, o zaplatenie 13.225,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1/ rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, výška ktorých bude uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu.
III. Žalovanej v 2/ rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, výška ktorých bude uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 6.3.2017 domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatenia 13.225,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 10.375,48 eur od 24.10.2015 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, mu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1/ a 2/ rade uzavreli dňa 4.6.2010 zmluvu o splátkovom úvere č. 373950914, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok uvedených v zmluve a vo VOP. Jedná sa o zmluvu o úvere uzavretú v zmysle § 497 Obch. zákonníka, pričom žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka postupcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 13.225,59 eur, ktorá pozostáva z istiny 10.375,48 eur, z riadneho úroku vo výške 2687,02 eur a z úroku z omeškania vo výške 163,09 eur, z ktorej dlžnej sumy žalovaní neuhradili žiadne úhrady. Preto navrhol podanej žalobe vyhovieť a priznať i úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v platnom znení ako i náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz spis. zn. 16Csp 36/2017-50 z 18.4.2017, proti ktorému žalovaní v 1/ a 2/ rade podali v zákonnej lehote odpor.
3. Žalovaný v 1/ rade v podanom odpore z 11.5.2017 (č.l. 80 spisu) uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebit. vzťah a na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Obč. zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, kde sú uvedené podmienky, za akých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu. Tými podmienkami sú postupiteľnosť bankovej pohľadávky, predchádzajúca písomná výzva klientovi, omeškanie klienta o viac ako 90 kalendárnych dní, postúpenie sa môže týkať časti peňažného záväzku v omeškaní (splatné pohľadávky), postupiteľnosť aj tretej osobe a nevyžaduje sa súhlas klienta, pričom ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postúpiteľná. Namietol, že žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z., keďže banka nepreukázala, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, čo má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časti, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, preto tvrdenie žalobcu, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 13.11.2011, nemá žiadnu právnu váhu. Zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže v zmysle článku VII bod 7.6.1 VOP podľa písmena a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Uviedol, že uplatnený nárok je premlčaný v zmysle § 101 Obč. zákonníka v spojení s § 103 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a s poukazom na všetko uvedené navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalovaná v 2/ rade v podanom odpore z 10.5.2017 (č.l. 73) uviedla tie isté námietky ako žalovaný v 1/ rade v podanom odpore z 11.5.2017, týkajúce sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s poukazom na nedodržanie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a s poukazom na uvedené navrhol podaný žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. 5. Zástupca žalovaného v 1/ rade po vykonanom dokazovaní poukázal aj na skutočnosť, že bod 7.6.1 VOP, kde je uvedené, že banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 8 Obč. zákonníka. Uviedol, že toto ustanovenie vo VOP je neplatné, formulárové, nebolo individuálne dojednané a keďže je neplatné, absentuje samotná dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými o tom, že banka mohla vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, na základe čoho banka nikdy nemohla vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Postupovaný bol teda živý úver, čo je v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. 6. Zástupca žalovanej v 2/ rade po vykonanom dokazovaní uviedol, že v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nestačí len preukázať doručenie alebo zaslanie výzvy , ale je potrebné, aby žalobca ustálil aj druhú podmienku, ktorou je omeškanie klienta o viac ako 90 dní. Z výpisu z úveru vyplýva, že žalovaní plnili až do 7.8.2015, pričom výzva im bola zasielaná už 9.9.2015, na základe čoho žalobca nedodržal postup podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 Zák. o bankách, na základe čoho nemal oprávnenie zosplatniť tento úver. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16Csp 36/2017, a to zmluvou o splátkovom úvere z 4.6.2010, VOP pôvodného veriteľa z č.l. 6-25 spisu, podacími hárkami z č.l. 26-28 spisu, zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.10.2015, prílohou č. 1 k uvedenej zmluve, oznámeniami o postúpení pohľadávky z 30.10.2015, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 30.9.2015, výzvami z 9.9.2015 vrátane kópie obálok o ich zaslaní, podacím hárkom z 11.11.2015, špecifikáciou žalovanej pohľadávky, prehľadom transakcií o splácaní úveru z č.l. 130 spisu, výpisom z úverového účtu z č.l. 133 spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Zo zmluvy o splátkovom úvere z 4.6.2010 (č.l. 3 spisu), uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovanými v 1/ a 2/ rade ako dlžníkmi mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1/ a 2/ rade bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 12.000,- eur s tým, že výška úrokovej sadzby sa dohodla fixná do splatnosti 14,90% ročne, spôsob poskytnutia úveru jednorazovo bezhotovostne, spracovateľský poplatok 189,17 eur, poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne, výška splátky od prvého čerpania úveru do 30.6.2010 vo výške 136,09 eur a od 8.7.2010 vo výške 206,07 eur, splatnosť mesačne k 8. dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok 119 od 8.7.2010, konečná splatnosť úveru 8.5.2020, RPMN 17,01% priemerná hodnota RPMN 15,25% a celkové náklady spojené s úverom 11.568,28 eur. V článku I bod 7 sa dohodlo, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napríklad v prípade nesplácania pohľadávky
riadne a včas , je banka oprávnená postupovať v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania... .V článku II bod 2 dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorý sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
9. V bode 7.6.1 VOP pôvodného veriteľa sa dohodlo, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
10. Z výziev z 9.9.2015 (č.l. 96, 97 spisu) mal súd preukázané, že v uvedených výzvach Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaných v 1/ a 2/ rade na úhradu dlžnej sumy vo výške 3823,63 eur, s ktorou boli v omeškaní so splácaním, a to do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň v uvedených výzvach boli upozornení, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradia, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka banky. O zaslaní uvedených výziev predložil žalobca i poštové obálky, z ktorých súd zistil, že uvedené zásielky si žalovaní v 1/ a 2/ rade v odbernej lehote neprevzali. 11. Z listov z 30.9.2015 (č.l. 39, 41 spisu) mal súd preukázané, že v uvedených listoch Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala žalovaným v 1/ a 2/ rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písmena a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015, na základe čoho banka vyhlásila ku dňu 29.9.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, žalovaní boli zároveň vyzvaní na úhradu pohľadávky zo zmluvy vo výške 13.091,20 eur do 15 dní na tam uvedený účet. Žalobca predložil súdu o zaslaní uvedených oznámení i poštové doručovacie obálky (č.l. 39, 41 strana druhá spisu), z ktorých súd zistil, že žalovaní si zásielku v odbernej lehote neprevzali. 12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE z 23.10.2015 / č.l. 29 spisu/ mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil EOS KSI Slovensko, t.j. žalobcovi pohľadávky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku IV. v spojení s článkom II. a článkom V. zmluvy, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v celkovej výške 13.225,59 eur, pričom z uvedenej prílohy vyplýva, že dátum poslednej úhrady bol 7.8.2015, výška poslednej úhrady 50,- eur a dátum zosplatnenia 29.9.2015. 13. Z listov z 30.10.2015 (č.l. 37, 38 spisu) mal súd preukázané, že uvedenými listami Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala žalovaným v 1/ a 2/ rade oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015. 14. Z Prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 130 spisu) súd zistil, že dňa 4.6.2010 došlo k schváleniu úveru vo výške 12.000,- eur, dňa 4.6.2010 došlo k odúčtovaniu poplatku vo výške 189,17 eur a dňa 4.6.2010 k bezhotovostnému čerpaniu úveru vo výške 11.810,83 eur. Z výpisu z úverového účtu / č.l. 133 spisu/ vystaveného ku dňu 9.11.2017 za obdobie od 17.9.2011 do 9.11.2017 súd zistil, že počiatočný zostatok nesplatného úveru predstavoval 11.497,- eur, pričom k zaplateniu poslednej splátky úveru zo strany žalovaných došlo 7.8.2015 vo výške 50,-eur. 15. Podľa § 92 ods. 8) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2016, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia s prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcov žalovaných vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby , súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči žalovaným, resp. nie. V konaní bolo nesporne preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z 4.6.2010 bol poskytnutý žalovaným v 1/ a 2/ rade bezúčelový spotrebiteľský úver, pričom predmetná zmluva sa v zmysle § 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za spotrebiteľský úver a v zmysle § 52 Obč. zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu, čo bolo v konaní nesporné. V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom od 1.1.2009 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že žalovaným bola zo strany banky zaslaná a doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaní v 1. rade nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku do postúpenia vymáhanej pohľadávky. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
17. Z doložených listinných dôkazov v tejto veci súd zistil, že zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. došlo v listoch z 9.9.2015 zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. k zaslaniu výziev na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorou boli žalovaní v 1/ a 2/ rade v omeškaní ku dňu 8.9.2015 vo výške 3.823,63 eur najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v stanovenej lehote, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka banky. Následne banka už v listoch zo dňa 30.9.2015 zaslala oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky voči žalovaným v 1/ a 2/, a to napriek tomu, že k poslednej úhrade splátky úveru došlo 7.8.2015 , čo je v rozpore s § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, v zmysle
ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, preto je daný právny úkon neplatný, a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, pretože je v rozpore so zákonom. Napriek tomu, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. pred postúpením uvedenej pohľadávky nedošlo teda k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, banka postúpila žalobcovi nielen výšku omeškaných splátok ku dňu 8.9.2015 vo výške 3823,63 eur, ale postúpila žalobcovi i celkovú pohľadávku vo výške 13.225,59 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 10.375,48 eur, z riadneho úroku vo výške 2687,02 eur a z úroku z omeškania vo výške 163,09 eur. V konaní bolo ďalej preukázané, že po zaslaní výzvy z 9.9.2015 na zaplatenie následne Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky z 23.10.2015 postúpila celkovú pohľadávku vo výške 13.225,59 eur ako postupca na žalobcu ako postupníka. Z uvedeného potom vyplýva, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi pôvodný veriteľ, a to Slovenská sporiteľňa, a.s., nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to zaslať písomnú výzvu dlžníkovi, ktorý by následne bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, a preto podľa názoru súdu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Preto súd žalobu vo vzťahu k žalovaným zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu v celom rozsahu.
18. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci boli žalovaní v 1. a 2. rade v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi , pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.