Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-205-2017.pdf
PDF · 96.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/205/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO 35 923 130 zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO 36 715 352 proti žalovanému M. o zaplatenie 333,51 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 194,81 eur s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 194,81 eur od 01. 11. 2017 až do zaplatenia, všetko v 20,- eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom január 2018, vždy do konca toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok.
Pokiaľ sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia vyššej sumy istiny a úrokov z omeškania, súd žalobu žalobcu v tejto časti z a m i e - t a .
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom uzavretej úverovej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalovaným dňa 31. 01. 2013. 2. Žalobca sa na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd v zmysle § 180 druhej vety C.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 3. Žalovaný v písomne podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že plnenie, ktoré od neho žalobca vymáha, má svoj základ v neprijateľným zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a namietal taktiež okolnosti zosplatnenia úveru. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že trvá na všetkých dôvodoch uvedených v písomne podanom odpore voči platobnému rozkazu. Má za to, že žalobca nepredložil doklad o zosplatnení úveru, žiadny takýto doklad neobdržal, nevie sa vyjadriť k okolnosti, či bolo dohodnuté poistenie pri uzatváraní zmluvy a nevie ani to, či pri podpise zmluvy obdržal splátkový kalendár. Ďalej uviedol, že je zamestnaný s príjmom okolo 500,- eur, kde okrem úveru, ktorý je predmetom konania, spláca ďalší úver od OTP banky mesačne splátku vo výške 230,- eur, úver od Poštovej banky s mesačnou splátkou 70,- eur, spláca ďalšie dve kreditné karty a taktiež manžel má minimálne ďalšie štyri úvery. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, úverovou zmluvou zo dňa 31. 01. 2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 27. 08. 2014, dokladom o doručení upomienky žalovanému, prehľadom splátok a úhrad, písomne podaným odporom žalovaného zo dňa 03. 11. 2017, dokladom o uhradení splátok na čl. 19 spisu a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Žalovaný uzavrel so žalobcom úverovú zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka dňa 31. 01. 2013, v zmysle ktorej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 800,- eur, mesačná splátka bola určená vo výške 24,95 eur, ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná RPMN 46,35 %,
termín konečnej splatnosti 01/2018, celková suma pôžičky 1.497,- eur, počet mesačných splátok 60 a celkové náklady spotrebiteľa 697,- eur. 6. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú. 7. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na jednej strane ju uzavrel žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 8. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky. 9. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 10. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde v prípade, že zmluva nemá písomnú formu v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 12. V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. 13. V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu. 14. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 15. Podľa § 40 ods. 3 prvej vety Obč. zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. 16. Žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke, ktorá zmluva jednoznačne má spotrebiteľský charakter, a preto súd v prvom rade skúmal, či predmetná zmluva obsahuje zákonné náležitosti v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, kde súd konštatuje, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona a ďalej súd je toho názoru, že zmluva obsahuje aj primerané podmienky pre poskytnutie úveru s poukazom hlavne na údaje uvedené v zmluve a skutočne uplatňované nároky žalobcom. 17. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a musí obsahovať v zmysle ods. 2 citovaného paragrafu zákonné náležitosti, pri absencii ktorých sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona. 18. Predmetná zmluva o úvere jednoznačne spĺňa náležitosť v tom smere, že má písomnú formu a je podpísaná oboma stranami sporu. Predmetná zmluva o úvere zároveň obsahuje zákonné náležitosti, bez uvedenia ktorých by sa predmetný poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) druh spotrebiteľského úveru, písm. b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa - označenie žalobcu, písm. d) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu spotrebiteľa - žalovaného, písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
keďže v zmluve je uvedený celkový počet mesačných splátok 60, z čoho jednoznačne môže priemerný spotrebiteľ dedukovať trvanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý termín je v zmluve uvedený ako (mesiac/rok) 01/2018, z čoho jednoznačne vyplýva, že termín konečnej splatnosti je koniec mesiaca januára 2018. Zákon nevyžaduje výslovne, aby v zmluve o úvere bol uvedený presný dátum konečnej splatnosti, ale má byť uvedený termín konečnej splatnosti tak, aby priemerný spotrebiteľ z uvedeného údaja jednoznačne mohol zistiť termín konečnej splatnosti, čo v danom prípade je splnené a bez akejkoľvek námahy priemerným spotrebiteľom zistiteľné. Zmluva spotrebiteľovi umožňuje bez ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti. 19. Zmluva ďalej obsahuje náležitosť v zmysle písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, kde jednoznačne je uvedená výška úveru 800,- eur a v zmluve sú uvedené podmienky čerpania a splácania úveru. Zmluva taktiež obsahuje náležitosť v zmysle písm. i), a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ktorá je v zmluve vyjadrená ako ročná úroková sadzba 32 %, ktorá úroková sadzba je určená presnou konkrétnou sumou, ktorú priemerný spotrebiteľ môže jednoducho zistiť pri podpise zmluvy. Výšku úrokov pritom nemožno bez ďalšieho podrobiť súdnemu prieskumu, keďže ide o zmluvnú podmienku v súvislosťou s uvedením primeranosti ceny hlavného predmetu plnenia - úveru, keďže tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Súd v súvislosti s výškou úrokov podotýka, že veriteľ titulom uzavretej zmluvy si uplatňuje v skutočnosti nižšiu výšku navýšenia, ako by mal nárok pri ročnom vyjadrení úrokov 32 %, kde pri takýchto dohodnutých úrokoch za 60 mesiacov by mal veriteľ nárok na úroky v celkovom vyjadrení 1.280,- eur, avšak v zmysle uzavretej zmluvy si uplatňuje veriteľ navýšenie len vo výške uvedenej v zmluve 697,- eur. Písm. j) zmluva obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 32 %, ktorá percentuálna výška je rovnaká ako výška úrokov, keďže do RPMN sa premietli len úroky v ročnom vyjadrení, keďže veriteľ si uplatňoval len úroky a nie ďalšie poplatky a náklady. Zmluva taktiež obsahuje celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť s uvedením sumy 1.497,- eur, ktorá suma korešponduje so sumou mesačnej splátky a s počtom mesačných splátok. 20. Taktiež zmluva obsahuje náležitosť v zmysle písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, zmluva obsahuje uvedenie výšky mesačnej splátky 24,95 eur, počet splátok 60, termín splatnosti poslednej splátky koniec januára 2018, kde pri počte splátok 60 je možné zistiť splatnosť prvej splátky na koniec januára 2018. V bode V zmluvy je jednoznačne uvedené, že ide o splácanie mesačných splátok, kde v bode 6 ods. 6.1 a 6.2 a 6.3 zmluvy je uvedené, že splátky sú splatné 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Zmluva o úvere na dobu určitú pritom nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny v súlade s výkladom rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej. 21. Zároveň zmluva obsahuje ďalšiu zákonnú náležitosť, a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle písm. y) citovaného zákona, kde zmluva obsahuje priemernú hodnotu RPMN vo výške 46,35 %. 22. Súd takto vychádzal z toho, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má všetky zákonné náležitosti, obsahuje primerané podmienky pre poskytnutie úveru, a preto takouto úverovou zmluvou je žalovaný viazaný a zo zmluvy mu vyplývala povinnosť pri poskytnutí úveru 800,- eur uhradiť celkovo 1.497,- eur, kde v zmysle podanej žaloby žalobca si uplatňuje titulom zaplatenia istiny sumu len vo výške 1.167,10 eur. Ako to vyplýva z predloženého prehľadu, žalovaný na úvere uhradil sumu do podania žaloby 881,68 eur a po podaní žaloby žalovaný predložil doklad, že na účet žalobcu bolo uhradených v priebehu obdobia júl 2017 až október 2017 splátky v celkovej sume 95,50 eur (podľa predloženého prehľadu žalobca evidoval poslednú splátku z júna 2017), a teda žalovanému zostáva uhradiť titulom predmetnej úverovej zmluvy podľa údajov v žalobe 189,92 eur (1.167,10 - 881,68 - 95,50). 23. Žalobca si v ďalšom uplatňoval na žalovanom zaplatenie sumy 48,09 eur titulom nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Tento nárok súd žalobcovi nepriznal jednak z toho dôvodu, že nemal za preukázané, že by tieto náklady za vymáhanie pohľadávky boli medzi stranami sporu dohodnuté v uzavretej zmluve o pôžičke a pokiaľ by aj takéto náklady boli dohodnuté a uvedené v jednotlivých zmluvných dojednaniach zmluvy, čo však súd nezistil, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, s ktorou žalovaný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy vzhľadom na to, že celá zmluva o pôžičke so zmluvnými podmienkami obsahuje päť strán drobného ťažko čitateľného textu a pri uzavretí zmluvy neexistuje reálna možnosť pre spotrebiteľa
oboznámiť sa so všetkými zmluvnými dojednaniami tak, aby súd mohol uzavrieť, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy si je vedomí všetkých povinností, ktoré na seba berie pri uzavretí zmluvy, kde žalobca v tejto súvislosti nepreukázal, že by pri podpise zmluvy žalovanému vytvoril priestor aspoň v rozsahu dvoch hodín na oboznámenie sa so všetkými zmluvnými dojednaniami. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neplatné a na základe toho žalobca nemá nárok na zaplatenie týchto nákladov. 24. V súvislosti s týmito nákladmi je potrebné poukázať aj na to, že okrem toho, že tieto náklady neboli dohodnuté, žalobca ani nepreukázal vynaloženie nejakých nákladov v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalej je potrebné poukázať na to, že takéto náklady v súvislosti s vymáhaním sú absolútne neprimerané a zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 25. Z jednotlivých zmluvných dojednaní zmluvy o pôžičke vyplýva, že predmetom zmluvy o pôžičke malo byť aj uzavretie poistného s mesačnou výškou poistenia 0,72 eur, ktorá suma bola započítaná do mesačnej splátky žalovaného vo výške 25,67 eur tak, ako to vyplýva zo zmluvy, ako aj zo žaloby. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či bolo dohodnuté poistenie, kde však oboznámením sa so zmluvnými dojednaniami v bode IV zmluvy súd prijal záver, že nie je preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k uzavretiu poistenia, keďže v tomto bode zmluvných dojednaní sú dve kolónky pre označenie, či žalovaný žiada komplexný súbor poistenia pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti a druhá možnosť bola odmietam poistenie. Ani jedna kolónka nie je vyznačená, a preto je potrebné prijať záver, že poistenie nebolo dohodnuté a v danej súvislosti žalobca nemá nárok na zaplatenie poistného, ktoré malo byť dohodnuté v mesačnej výške 0,72 eur, za 60 splátok to predstavuje 43,20 eur, na ktorú sumu žalobca nemá nárok a takto celkove žalobca si uplatňoval na žalovanom zostatok istiny podľa žaloby vo výške 1.167,10 eur spolu s nákladmi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 48,09 eur, čo predstavuje spolu 1.215,19 eur, z ktorej sumy bolo potrebné odpočítať úhrady žalovaného podľa žaloby vo výške 881,68 eur, úhrady po podaní žaloby podľa dokladu predloženého žalovaným vo výške 95,50 eur, ďalej bolo potrebné odpočítať náklady na vymáhanie vo výške 48,09 eur, na ktoré žalobca nemá nárok a ďalej súd odpočítal poistné vo výške 43,20 eur, keďže poistenie nebolo dohodnuté písomnou formou v zmysle § 791 ods. 1 Obč. zákonníka a takto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 194,81 eur. 26. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy, keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, keďže ju nevyrovnal ani na výzvu žalobcu zo dňa 29. 10. 2014 v nasledujúci deň po obdržaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalobca v konaní nevedel preukázať doručenie tejto výzvy žalovanému, kde žalovaný doručenie výzvy pred súdnym konaním zo strany žalobcu popieral, a preto bolo potrebné vychádzať z toho, že okamžitá splatnosť úveru nastala až nasledujúcim dňom po doručení tohto oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému zo strany súdu spolu s doručením platobného rozkazu, ktorý platobný rozkaz žalovanému bol doručený dňa 31. 10. 2017, a teda splatnosť úrokov z omeškania nastala nasledujúci deň 01. 11. 2017, odkedy je žalovaný v omeškaní a je povinný v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania. V danom prípade žalobca mohol predmetný úver zosplatniť s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, keďže v čase písania oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bol žalovaný viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky, keďže podľa predloženého prehľadu v tomto čase nemal uhradené splátky od februára 2014 do augusta 2014 a žalovaný bol súčasne upozornený výzvou zo dňa 27. 08. 2014 na zaplatenie omeškaných splátok v celkovej výške 96,14 eur, čo je za obdobie viac ako tri mesiace, ktorá výzva žalovanému bola doručená na jeho adresu, avšak zásielka bola vrátená žalobcovi späť s poznámkou, že adresát je neznámy. 27. Takto súd priznal žalobcovi istinu vo výške 194,81 eur s úrokmi z omeškania od 01. 11. 2017 až do zaplatenia, kde pokiaľ sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia vyššej sumy istiny a vyšších úrokov z omeškania, ktoré si uplatňoval už od 30. 10. 2014, súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. 28. Súd uložil povinnosť žalovanému plniť priznanú sumu s príslušenstvom v 20,- eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom január 2018, vždy do konca toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C.s.p. s prihliadnutím na tú okolnosť, že žalovaný je síce zamestnaný s príjmom okolo 500,- eur mesačne, okrem úveru, ktorý je predmetom konania, spláca ďalší úver z OTP banky mesačne splátku vo výške 230,- eur, ďalší úver v Poštovej banke spláca mesačne vo výške 70,- eur, ďalej spláca dva úvery na kreditných kartách a taktiež jeho manžel má minimálne ďalšie štyri úvery, a preto súd uložil žalovanému povinnosť plniť priznanú sumu v splátkach vzhľadom na jeho majetkové pomery.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p., kde súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže pomer úspechu a neúspechu oboch strán je približne rovnaký s prihliadnutím nielen na istinu, ale aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatňoval od roku 2014 a boli priznané len od roku 2017.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.