Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/172/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 945 Malinovo, IČO: 42 174 092, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/155/2012-130 zo dňa 06.10.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2007 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom v bode 06 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak sa celý dlh stane splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný až do jeho uhradenia, je neplatná. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, obsah pripojených listinných dôkazov, obsah spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Er/411/2008, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloverské rameno 8, 084 04 Bratislava, sp. zn. SR 0562108 z 26.06.2008 a uviedol, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2007 v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy je upravená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 01 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd

vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2007 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 3.319,39 eura a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 776,74 eura, t.j. celkom zaplatiť sumu 4.096,13 eura, a to v dvoch mesačných splátkach po 2.048,06 eura, počnúc dňom 26.10.2007. Zmluva o úvere bola pripravená žalovaným ako formulárová zmluva, ktorú žalovaný používa v rámci činnosti v prípade uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti. Formulárový typ zmluvy obsahuje predtlačené možnosti prehlásenia dlžníka o tom, na aký výkon je úver poskytnutý, či na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. V danom prípade bol žalobkyni podľa predtlače poskytnutý úver na účel podnikania. Žalobkyňa svojim podpisom na zmluve dňa 21.09.2007 potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve, t.j. sumy 3.319,39 eura, pričom zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalobkyňa neplnila predmetnú zmluvu riadne a včas, a preto vo veci rozhodol Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere, a to v bode 06 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde bolo dohodnuté pre prípad splatnosti dlhu naraz zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný v konaní namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci z dôvodu právoplatného rozhodcovského rozsudku. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyni bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver v sume 3.319,39 eura, pričom žalovaný bol nepochybne dodávateľom, keďže podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Úverová zmluva neobsahuje vopred predtlačené možnosti o použití úveru. Žalobkyňa je na základe zmluvy o úvere spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou a na zmluve je uvedené rodné číslo žalobkyne a taktiež aj jej IČO. Uvedenie identifikačného čísla samostatne zárobkovo činnej osoby však neznamená, že predmetný úver bol poskytnutý výlučne na účel a výkon podnikania. Účel poskytnutia úveru nevyplýva zo žiadnych ustanovení zmluvy. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere v časti nezákonných úrokov z omeškania kedy zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ a táto ju ako spotrebiteľa zaväzuje na neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku. V súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.), ustanovenia o možnostiach poskytnutia úveru predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná, a teda tieto ustanovenia zmluvy sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Súd poukázal na obsah spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Er/411/2008, z ktorého vyplýva, že v exekučnom konaní bola riešená otázka platnosti rozhodcovskej doložky, ktorú posúdil ako neprijateľnú, priečiacu sa dobrým mravom z dôvodu, že z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená rozhodcovskou doložkou. Exekučné konanie bolo sčasti zastavené, ktoré rozhodnutie v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo právoplatne skončené. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená medzi sporovými stranami neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z. čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a že spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Táto skutočnosť nie je zohľadnená, dokonca je žalovanému umožnené vymáhať aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %. Nepochybne takýto úrok z omeškania je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nepochybne táto podmienka nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spore v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhania plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná, lebo dohodnuté úroky presahujú mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa prekážky rozhodnutej veci vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovský rozsudok je iba nováciou záväzku - súkromnou listinou, ktorá v danom prípade je odvodená od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka), ktorá sa nikdy nevyrovná rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorý svoju legitimitu odvodzuje z tretej moci v štáte a Ústavy Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava je súkromnou osobou a nie štátnym orgánom. Štátne orgány nemôžu tolerovať rozhodnutia zmluvných orgánov, ktoré odporujú všeobecnému záujmu, popierajú kogentné ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľov a porušujú európske právo. Rozhodcovská doložka, ktorá bola základom vydaného rozhodcovského rozsudku, ktorú dojednával žalovaný je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako neprijateľná zmluvná podmienka je od začiatku

neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva zo skutočnosti, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a podľa ktorej síce spotrebiteľ mal možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci nemožno hovoriť o prekážke rozhodnutej veci, lebo rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou z čoho vyplýva, že na vydanie rozhodcovského rozsudku neexistovala právomoc rozhodcovského súdu. Právo žalobkyne, resp. jej povinnosť sa stáva neistou, a preto žalobkyňa má naliehavý záujem na určení neplatnosti časti zmluvy o úvere tak, ako to predpokladá ust. § 137 Civilného sporového poriadku. S poukazom na ust. § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie určil neplatnosť časti zmluvy, a to v bode 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak sa celý dlh stane splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatný až do jeho uhradenia.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t.j. zásadou úspechu žalobkyne v konaní, ktorej však v súvislosti s konaním nevznikli žiadne trovy, ani si žiadne trovy neuplatnila, a preto jej súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. u) a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. z dôvodu, že žalobkyňa bola ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva oslobodená od súdneho poplatku a podľa výsledku konania poplatok prešiel na žalovaného, na ktorého sa oslobodenie nevzťahovalo.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom, ďalej, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho záujmu. Bol toho názoru, že prekážka res iudicata je neodstrániteľnou prekážkou, na ktorú je potrebné prihliadať. O platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č. XXXXXXX už bolo rozhodnuté dňa 26.06.2008 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 84 104 Bratislava, IČO: 35 922 761. Z tohto dôvodu namietal nesprávny postup súdu, ktorý nerozhodol o námietke právoplatne rozhodnutej veci, pričom poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov. K samotnej zmluve o úvere uviedol, že sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že splatnosť úveru bola dohodnutá na 2 splátky po 2.048,06 eura. Poukázal na ust. § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje, aby spotrebiteľ úver splatil v lehote nepresahujúcej 3 mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Ďalej poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvere vyplývajúcej z ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že výšku úrokov nepovažoval za podstatnú náležitosť zmluvy v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenie rozhodnutia, ktorý

bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 01.12.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s námietkami žalovaného uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k namietanému preukázanému naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na určení časti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 21.09.2007 č. 7202005, ako aj vo vzťahu k namietanej prekážke právoplatne rozhodnutej veci v súvislosti s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Je nesporné, že predmetom konania je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie posúdil v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľskou zmluvou je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o akúkoľvek zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky i napriek tomu, že v zmluve je uvedené jej rodné číslo, ako aj identifikačné číslo živnostenského registra. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že len uvedenie čísla živnostenského registra u žalobkyne nevylučuje jej postavenie ako spotrebiteľky. Predmetom konania bolo namietanie dojednaného úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne pre rozpor s dobrými mravmi, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne posúdil v súlade s ust. § 39 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovaného, že sa nejedná o spotrebiteľský úver nebola dôvodná vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah z titulu zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho zákonníka. Správne sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou právoplatne rozhodnutej veci. Neplatná rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k civilnému sporovému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd určený dodávateľom je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným ústavou. Súd prvej inštancie správne posudzoval obsah spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie správne posúdil dojednanú zmluvnú podmienku týkajúcu sa úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal splatným až do jeho uhradenia za absolútne neplatné dojednanie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo z obsahu spisu jej trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani jej žiadne nevznikli (§ 255 ods. 1 v spojení s§ 262 ods. 1 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.