Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-204-2014.pdf
PDF · 129.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/204/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: J. právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Radovan Repa, advokát s. r. o. so sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, proti žalovanému: Q. zastúpený spoločnosťou mzlegal s. r. o. so sídlom Bernoláková 2425/2, Malacky, o zaplatenie 25.891,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti toto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 31.12.2013 domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie 25.891,- Eur spolu s úrokom z omeškania 10 % ročne od 07.09.2010 do zaplatenia a trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že listom zo dňa 01.08.2013 vyzvala žalovaného P. na zaplatenie sumy 580.000,- Sk, ktorá suma predstavovala pôžičky, ktoré použila na zveľadenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania, ktorá skutočnosť nebola zohľadnená v dedičskom konaní, na ktorom ju zastupoval žalovaný, pričom ju takýmto konaním poškodil. Žalovaný postupne od P. prevzal aj sumu 200.000,- Sk, údajne na „vybavovanie pre sudcov“, čo bolo predmetom trestného oznámenia, ktoré spísala P.. Žalovaný teda nekonal v súlade so zásadami zastupujúceho advokáta a P. poškodil o sumu 780.000,- Sk. P. svoju pohľadávku bezodplatne postúpila žalobcovi, čo žalovanému oznámila. Na základe postúpenia si uvedenú sumu uplatnil žalobca. 2. Žalovaný k žalobe uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkon a zároveň vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom k tomu žiadal žalobu zamietnuť. 3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, taktiež z pojednávania odišiel žalobca, ktorý žiadal rozhodnúť vec v jeho neprítomnosti, preto súd pojednával a vec rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, opakovanou výzvou zo dňa 07.08.2013, výzvou na mimosúdne urovnanie, výzvou na odovzdanie spisového materiálu, písomnosťou žalovaného o odovzdaní spisového materiálu, oznámením o podozrení zo spáchania trestných činov, právnym stanoviskom Q., kúpnou zmluvou zo dňa 11. 01. 2012, zmluvou o pôžičke z roku 2000,
prehlásením P. zo dňa 28. 10. 2013, zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, dedičským spisom 12D/197/2009, čestnými prehláseniami R., uznesením vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia a spisom a zistil nasledovný skutkový stav a právny stav.
6. Právny zástupca žalovaného v rámci prednesu žaloby uviedol, že žalobca si v konaní uplatňuje sumu 200.000,- Sk a sumu 580.000,- Sk v prepočte na konverzný kurz Eura. Sumu 200.000,- Sk mal žalovaný vylákať od P. počas dedičského konania po jej nebohom manželovi, pričom dedičské konanie prebiehalo v období od úmrtia jej manžela dňa 06.09.2009 do 02.09.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť dedičské osvedčenie o dohode dedičov o vyporiadaní dedičstva. Skutočnosť, že P. dala sumu 200.000,- Sk žalovanému preukazuje žalobca čestnými prehláseniami osôb R.j. Poukázal na písomnosti P., v ktorých uviedla, že išlo o sumy, ktoré mali byť poskytnuté notárom, sudcom na vybavenie dedičstva. V danom prípade ide o úmyselné konanie žalovaného, pri ktorom platí na uplatnenie práv 10 ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od dňa úmrtia manžela P. t.j. od 06.02.2009 a uplynie dňom 06.02.2019. Žalobca si svoj nárok uplatňuje v súlade s § 424 Obč. zákonníka ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v prípade, že žalovaný poskytol tieto peniaze na to, na čo boli pýtané. V prípade, že si ich ponechal pre vlastnú potrebu, išlo by o bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov. V tejto veci nikdy nebolo podané trestné oznámenie. Dvojročná premlčacia lehota v danom prípade mohla začať plynúť dňom 7.8.2013, t.j. odo dňa, kedy sa P. objektívne dozvedela o tom, že jej vznikla škoda. Žaloba bola podaná dňa 31.12.2013 a teda v rámci plynutia premlčacej lehoty. K uplatnenej istine 580.000,- Sk uviedol, že žalobca sa k tejto sume nevie vyjadriť a dôkazne nevie preukázať o akú sumu ide.
7. Žalobca pri výsluchu uviedol, že v konaní si uplatňuje sumu 580.000,- Sk, ktorú však nevie zdokladovať. Túto sumu určil predchádzajúci advokát, ktorý bol v kontakte s neb. pani Malinovskou, ktorá zomrela v roku 2014. Žalovaný mal zastupovať neb. P. v dedičskom konaní po nebohom manželovi V.. P. sa cítila byť oklamaná, pretože jej v dedičskom konaní nebol poskytnutý ten podiel, ktorý mala dostať podľa zákona. Mala nejaké úvery, ale žalobca nevedel uviesť aké. Tieto úvery použila na rekonštrukciu nejakej prevádzky. Nevedel uviesť, či túto prevádzku vlastnila sama alebo s manželom. Všetky skutočnosti sú uvedené v oznámení o podozrení zo spáchania trestných činov, ktoré však nebohá P. nikdy na políciu nepodala. Pohľadávka 580.000,- Sk vznikla v priebehu dedičského konania. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj sumu 200.000,- Sk, ktorú sumu postupne nebohá P. vyplatila v priebehu dedičského konania žalovanému, pričom však nemala o poskytnutí tejto sumy žalovanému žiadny doklad. Žalovanému odovzdávala peniaze postupne na viac krát. Žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, či išlo o sumu poskytnutú za zastupovanie, alebo na vybavovanie veci. Nebohá V. žalobcovi uviedla, že jej žalovaný hovoril, že je to pre sudcov, prokurátorov a notárov. Svedkom odovzdávania peňazí niekoľkokrát bola dcéra nebohej V. a to R.. Túto sumu mala nebohá V. odovzdať žalovanému v období trvania dedičského konania. Žalovaný nevedel, kedy dedičské konanie prebehlo. Nebohá P. si túto sumu na súde neuplatnila z dôvodu, že nemala žiadne doklady.
8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že celá žaloba je vykonštruovaná a nemá oporu v zákone tak čo do uplatnenej sumy 200.000,- Sk ako i sumy 580.000,- Sk. Žalovaný neb. P. zastupoval ako advokát a to s náležitou odbornou starostlivosťou. Na dedičskom konaní sa zúčastnila samotná neb. P., ktorá sa sama rozhodla uzavrieť s deťmi poručiteľa dedičskú dohodu a v tomto ju žalovaný nemohol obmedziť. Túto dohodu uzavrela výlučne sama a osobne, nie prostredníctvom žalovaného ako právneho zástupcu. Táto dedičská dohoda bola spísaná notárom, ktorý však nerozhodoval v merite veci. Nemohlo tu teda ísť o žiadne ovplyvňovanie rozhodovacej činnosti notára a ani súd v tejto veci vôbec nerozhodoval. Žalovaný vôbec neprijal žiadnu takúto sumu, a to ani po častiach a ani v celku. Uviedol, že žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že subjektívna všeobecná premlčacia lehota 2 roky začala plynúť od 7.8.2013, kedy sa mala údajne dozvedieť neb. P. od advokátky o nejakom probléme s dedičstvom, keďže už z listu neb. P. zo dňa 7.8.2013 vyplýva, že už v minulosti žalovanému doručovala a vyrozumela ho výzvami o tom, že ju mal poškodiť. Okrem toho je z dedičského konania zrejmé, že o nejakej škode sa mohla dozvedieť najneskôr dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. K uplatnenej sume 580.000,- Sk uviedol, že v samotnej žalobe žalobcu sa uvádza, že ide o sumu, ktorá sa rovnala pôžičkám, ktoré mala údajne použiť na zveľadenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičského konania. Je zrejmé, že nie je žiaden súvis medzi pôžičkami nebohej V., ktoré vynaložila na vlastnú nehnuteľnosť a medzi konaním žalovaného, ktorý ju neskôr zastupoval v dedičskom konaní. Je nemysliteľné, aby si žalobca uplatňoval pôžičky nebohej vo vzťahu k žalovanému ako jej bývalému advokátovi. Ide teda o absolútne neujasnenú sumu, ktorá je uplatnená bez akýchkoľvek právnych a skutkových súvislostí.
9. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že v minulosti zastupoval ako advokát nielen nebohého pána V., brata pani V., ale aj jej matku a v konečnom dôsledku zastupoval aj pani V. v dedičskom konaní po smrti jej manžela. Dedili pani V. a dvaja synovia pána V. Dedičského konania boli účastní všetci traja vrátane pani V.. S dvoma synmi jej nebohého manžela sa dohodla, že po prededení bude predávať majetky, ktoré zdedí. Žalovaný ešte v priebehu dedičského konania pripravil dňa 21.05.2010 zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej po skončení dedičského konania mala odpredať nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom dedenia. Fakticky žalovaný nevykonal žiadny úkon bez jej prítomnosti. Pani V. bola účastná všetkých dedičských konaní a pri jej stretnutí so synmi nebohého, keď sa mali dohodnúť o spôsobe dedenia žalovaný prítomný nebol. V dedičskom konaní pani V. nadobudla majetky, ktoré hneď predala, a kúpnu zmluvu dňa 13. 09. 2010 pripravil žalovaný. Pani V. zastupoval žalovaný na základe požiadavky jej brata, ktorý nechcel, aby na toto dedičské konanie išla sama, pretože ostatní dedičia neboli jej deti a nechcel, aby ju o nejaké majetky obrali. Pani V. mu nikdy nevyplatila žiadne peniaze, ani odmenu za zastupovanie a nič mu nevyplatil ani jej brat, pretože bol rodinný priateľ žalovaného. Ďalšiu kúpnu zmluvu vypracoval pani V. resp. predávajúcim notár W. a touto zmluvou spolu s deťmi nebohého V. predala ďalšie nehnuteľnosti, ktoré zdedila. V tejto zmluve je uvedené, že v článku 2. bod 5., že pani V. mala dlh voči ostatným dedičom (synovia jej manžela) a to vo výške 1.350,- Eur titulom rekonštrukcie domu. Pani V. nemala peniaze na zaplatenie nejakých služieb a sama mala dlhy. Dal do pozornosti súdu skutočnosť, že nebohá P. sa na oficiálnych dokladoch, ako je zápisnica z dedičského konania, kúpne zmluvy, podpisovala úplne inak ako v zmluve o postúpení pohľadávky alebo v oznámení o postúpení pohľadávky, kde je podpis P. a kde je podpísaná dvomi slovami. Takto sa nikdy nepodpisovala a podpisovala sa jedným slovom. Poukázal na overený podpis neb. P. na kúpnej zmluve z roku 2012, ktorú založil do spisu a originál výzvy na vydanie spisového materiálu, ktorý podpísala v roku 2013. Žalovaný jej osobne zaniesol spis, ktorý mal po jej neb. manželovi, ktorého zastupoval v spore s jeho bývalou manželkou. Na výzve sa nachádza „údajný“ podpis P. a na tom istom originály dokladu je skutočný podpis V. o prevzatí spisu po jej manželovi. Na základe týchto skutočností žalovaný považuje celý spor za vykonštruovaný a vymyslený voči jeho osobe, pričom takýmto spôsobom ho niekto chce vydierať. Má za to, že listinné dôkazy doložené žalobcom do spisu nepodpisovala nebohá P., ale osoba, ktorá to písala v jej mene.
10. Právny zástupca žalovaného poukázal na dedičský spis po nebohom manželovi pani V., z ktorého vyplýva, že neb. P. bola účastná celého dedičského konania, sama uzatvárala dohodu s ostatnými dedičmi. Túto dohodu podpisovala v súlade so svojou vôľou, pretože inak by ju notár nemohol pojať do zápisnice. Nebohá P. nebola obmedzená na právne úkony a ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony, a ani netrpela nejakou chorobou alebo poruchou, čo by ju vylučovalo z vykonávania takéhoto úkonu, a teda bola plne spôsobilá na právne úkony. Napriek podanej námietke premlčania zo strany žalovaného nemožno tu hovoriť o žiadnej uplatnenej sume 580.000,- Sk, ktoré by mali byť nejako vyporiadané v rámci dedičského konania. P. nebola poškodená uzavretou dedičskou dohodou, práve naopak, čo do vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola favorizovaná.
11. Listom zo dňa 15.07.2013 nebohá P. vyzvala žalovaného na vydanie spisového materiálu týkajúceho sa dedičskej veci po neb. M., ktorý zomrel dňa 02.06.2009 vedenej na OS Malacky pod č. 12D/197/2009. Predmetný spis jej žalovaný odovzdal dňa 18.07.2013, pričom jeho prevzatie P. potvrdila svojim podpisom.
12. V liste zo dňa 01.08.2013 označenom ako výzva na mimosúdne urovnania nebohá P. vyzvala žalovaného na mimosúdne urovnanie vo výške 580.000,- Sk bez úroku, pretože bola o túto sumu v dedičskom konaní, v ktorom ju zastupoval vo veci Dnot 812/2009 pred Okresným súdom Malacky poškodená.
13. Listom zo dňa 07.08.2013 P. vyzvala žalovaného na zaplatenie aj sumy 200.000,- Sk, ktoré, ako v liste uvádza, žalovaný v priebehu zastupovania žiadal a ktoré mu postupne dala na vybavovanie pre sudcov. Celkom sumu 780.000,- Sk žiadala vyplatiť do 21.08.2013.
14. Dňa 19.08.2013 vypracovala pre P. advokátka Q. právne stanovisko k dokumentom, ktoré jej poskytla AN. a ktoré sa týkali dedičskej veci jej zomrelého manžela. V právnom stanovisku uvádza, že Q. bol povinný P. zastupovať v dedičskom konaní s odbornou starostlivosťou a počínať si tak, aby jej nevznikla škoda. Uvádza, že Q. ako advokát pochybil, kde mal v dedičskom konaní namietať:
- že dedenie v 1/3 je nesprávne, pretože zo zákona mala zo zdedenej nehnuteľnosti, a to domu zapísaného na LV č. XXX v k.ú. Q., dediť minimálne 1/2 a z druhej polovice 1/3 ako manželka a
- do dedičstva sa jej mali započítať peniaze vložené do prestavby a rekonštrukcie tohto domu na podnikateľské účely v sume cca 580 000,- Sk, t.j. 19 253,- €, čo zahŕňa jej pôžičky, čím jej vznikla škoda. Na dopyt ohľadom odovzdávania a preberania peňazí advokátom za ním poskytované služby vo výške cca 200 000,- Sk uviedla, že pri odovzdávaní peňazí advokátovi Q. si mala od neho vyžiadať potvrdenie o ich prevzatí. Doporučila jej vec riešiť súdnou cestou a uplatniť si túto škodu, ktorá jej vznikla a zároveň podať trestné oznámenie na políciou.
15. Podľa zmluvy o postúpení zo dňa 28.10.2013 P. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi v sume 25.891,- Eur, splatnú dňa 18.07.2016. V zmluve nie je uvedený právny titul pohľadávky. Ako iná skutočnosť je v zmluve uvedené, že pohľadávka je spôsobená v súvislosti s dedičskou vecou po neb. manželovi M. č. 12D/179/2009 - 106, Dnot 812/2009 vedenom na OS Malacky. Ďalej sa v zmluve uvádza, že postupca je povinný pri podpise zmluvy odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť mu informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
16. Z oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2013 súd zistil, že ním P. oznamuje žalovanému, že pohľadávku v sume 25.891. Eur postúpila žalobcovi. Doklad o doručení oznámenia žalobca súdu nepreukázal.
17. Z prehlásenia P. zo dňa 28.10.2013, ktoré je písané rukou a podpísané P. vyplýva, že pohľadávku v sume 25.891,- Eur dobrovoľne postúpila žalobcovi kvôli svojmu zdravotnému stavu, ale aj z dôvodu, že žalobca bol aspoň dvakrát svedkom, ako žalovaný pýtal peniaze pre sudcov v súvislosti s vybavovaním dedičskej veci a ktoré mu ja odovzdala v auguste 2009.
18. Dňa 21.08.2013 bolo spísané (na počítači) oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu pre Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktoré je podpísané P.. V oznámení sa uvádza, že žalovaný jej vo februári 2009 ponúkol, že ju bude zastupovať v dedičskom konaní po jej zomrelom manželovi M.. So zastupovaním súhlasila. Následne si asi 10 krát prišiel žalovaný vypýtať peniaze do jej reštaurácie, pričom uviedol, že ich potrebuje na vybavovanie pre sudcov a prokurátora. Takto si prišiel žalovaný pýtať peniaze najmenej 10 krát a pri každej návšteve mu odovzdala najmenej 6.638,- Eur ( 200.000,- Sk). O tom vie viacero osôb, ktorý toho boli svedkami. Po skončení dedičského konania jej žalovaný neodovzdal žiadne papiere a to ani po výzvach. Odovzdal jej ich až po 4 rokoch. Po preštudovaní spisu nadobudla podozrenie, že bola v súvislosti s dedičskou vecou poškodená o 19.253,- Eur a okrem toho ju ešte presvedčil, aby prispela na činnosť sudcov a notára a tak ju celkom poškodil o sumu 25.891,- Eur. Predmetné trestné oznámenie však P. na políciu nepodala.
19. Z dedičského spisu sp. zn. 12D/197/2009, Dnot 812/2009 súd zistil, že na predbežného prejednaní dedičstva po poručiteľovi M. sa zúčastnila len manželka poručiteľa P. dňa 05.03.2010. Dedičské konanie prebehlo dňa 12.05.2010, na ktorom sa zúčastnila P. spolu so žalovaným ako advokátom, ktorý ju zastupoval a dvaja synovia nebohého z prvého manželstva. V zápisnici súdny komisár konštatuje, že poručiteľ zomrel ako ženatý, bez zanechania závetu alebo listiny o vydedení. Ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manželka poručiteľa, P. a potomkovia poručiteľa J. a J.ý. Prítomní účastníci vyhlásili, že sú spôsobilí dediť, dedičstvo neodmietajú a započítanie si neuplatňujú, s poukazom na uvedené sú teda dedičské podiely manželky poručiteľa a potomkov poručiteľa rovnaké t.j. 1/3 k celku, čo P. ako aj ostatní účastníci konania potvrdili svojim podpisom. Tak isto bola P. prítomná aj so žalovaným pri spísaní zápisnice zo dňa 16.07.2016, kde si spolu s ďalšími účastníkmi konania dohodou prerozdelili dedičstvo po poručiteľovi M., ktorú P. na znak súhlasu podpísala. Do BSM poručiteľa a P. patrili len dve parcely pod rodinným domom poručiteľa a poľnohospodárska pôda. Do dedičstva bola zahrnutá len polovica týchto nehnuteľností patriacich do BSM. Ostatné nehnuteľnosti - prevažne poľnohospodársku pôdu a rodinný dom vlastnil v príslušných podieloch len poručiteľ, ktorý ich nadobudol pred uzavretím manželstva s P.. Na tomto pojednávaní notár schválil dohodu dedičov o vyporiadaní BSM a o vyporiadaní dedičstva tak, že dom s pozemkami pod domom a príslušenstvo domu zdedili všetci dedičia rovnakým dielom, zvyšnú polovicu nehnuteľností - poľnohospodársku pôdu, ktorá patrila do BSM Malinovských, pripadla P.. Ostatné podiely poručiteľa na nehnuteľnostiach, ktoré predstavovali prevažne poľnohospodársku pôdu, zdedili podľa dohody synovia poručiteľa pri dodržaní zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy. Predmetnú dohodu o vyporiadaní
BSM ako i dohodu o vyporiadaní dedičstva schválil súd uznesením č. k. 12D/197/2009- 106, Dnot 812/2009 zo dňa 28.07.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2010.
20. Po skončení dedičského konania P. odpredala dňa 13.9.2010 časť nehnuteľností poľnohospodársku pôdu, ktoré zdedila a to na základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 21.05.2010, podľa ktorej po skončení dedičského konania mala odpredať svoj podiel na poľnohospodárskej pôde, ktorá mala byť predmetom dedenia. Obe zmluvy pripravil a vyhotovil žalovaný. Druhú kúpnu zmluvu uzavrela P. dňa 11.01.2012 spolu so synmi nebohého manžela a spoločne odpredali rodinný dom a dva pozemky pod domom, ktoré zdedili rovnakým dielom. V článku II. bod 5. tejto zmluvy sa uvádza, že vzhľadom k tomu, že P. dlhuje synom jej manžela dlh vo výške 1.350,- Eur titulom rekonštrukcie rodinného domu, ktorý bol predmetom predaja, časť splátky kúpnej ceny pripadajúci na P. vo výške 1.350,- Eur bude uhradená kupujúcimi na účty synov jej neb. manžela.
21. V priebehu konania podal dňa 22.04.2016 žalobca na Krajskú prokuratúru v Bratislave trestné oznámenie, ktoré spísala P. v roku 2013 a ako uviedol, ktoré už nestihla podať na políciu, keďže dňa 01.06.2014 zomrela po ťažkej chorobe. V podaní uviedol, že trestné oznámenie P.j sa mu dostalo do ruky v súvislosti so študovaním písomnosti k civilnému sporu na Okresnom súde v Malackách, keďže v roku 2013 mu P. postúpila pohľadávku 25.800,- Eur, ktorú požadovala zaplatiť od Q. a ktorá pozostáva zo sumy o ktorú bola P. oklamaná v dedičskom konaní 19.253,- Eur a zo sumy, ktorú mu postupne dávala na zastupovanie v sume 6.638,- Eur.
22. Vyšetrovateľ OR PZ Malacky uznesením pod ČVS: ORP-280/2-VYS-MA-2016 predmetné trestné oznámenie vo veci podozrenia z trestného činu podvodu, ktorého sa podľa oznámenia mal dopustiť žalovaný odmietol, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného zákona. V odôvodnení s uvádza, že v rámci prešetrovania veci boli vypočuté osoby R. ktorých čestné prehlásenia doložil žalobca k trestnému oznámeniu. Do spisu boli založené zápisnice z notárskeho úradu Q., spísané v dedičskej veci po poručiteľovi M. pod sp. zn. 12 D/197/2009 zo dňa 12.05.2010 z konania, ktorého účastníci boli P.. Prítomní účastníci vyhlásili, že sú spôsobilí dediť, dedičstvo neodmietajú a započítanie si neuplatňujú, s poukazom na uvedené sú teda dedičské podiely manželky poručiteľa a potomkov poručiteľa rovnaké t.j. 1/3 k celku, čo P. ako aj ostatní účastníci konania potvrdili svojim podpisom. Tak isto bola P.rítomná aj pri spísaní zápisnice zo dňa 16.07.2016, kde si spolu s ďalšími účastníkmi konania dohodou prerozdelili dedičstvo po poručiteľovi VR., ktorú P.á na znak súhlasu podpísala. Ďalej vyšetrovateľ v odôvodnení uznesenia uvádza, že z vyššie uvedeného vyplýva, že P. bola prítomná pri uzavretí dohody o prerozdelení dedičstva po nebohom M., s dohodnutým prededením majetku súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom, teda právne stanovisko Q. doložené k trestnému oznámeniu považuje za irelevantné. Ďalej sa v trestnom oznámení podpísanom P.u uvádza, že asi pri desiatich návštevách so žiadosťou o finančné prostriedky mala P. JUDr. FY. odovzdať celkovo 6638,- Eur, čo JUDr. J. vo svojej výpovedi poprel a čo nemožno preukázať ani tvrdeniami svedkov, ktorí vo svojich výpovediach vo všeobecnosti uvádzajú, že dva alebo tri krát zbadali ako P. odovzdáva obálku mužovi, ktorého označili ako Q., prípadne, že ich videli ako v reštaurácii v Q. prepočítavajú peniaze, ktoré si potom JUDr. H. zobral, pričom nikto z nich nevie uviesť sumu, ktorú mu mala P. odovzdať a za akým účelom mu peniaze odovzdala, všetci uviedli len nepresné domnienky, prípadne spomienky, že im .P. spomenula, že pre ňu H. vybavuje niečo ohľadom dedičstva po M. a pripravuje zmluvy a že s ním po istom čase nebola spokojná, pričom ani sám oznamovateľ nevedel uviesť čo nespokojnosť zapríčinilo. Keďže JUDr. J. tieto skutočnosti popiera a ani vykonanými výsluchmi neboli získané dôkazy, ktoré by objasnili akú sumu a na aké účely mal JUDr. J. od P. prebrať, respektíve sa ani nedá jednoznačne potvrdiť či v odovzdaných obálkach boli nejaké financie, neboli nijakým spôsobom preukázané tvrdenia uvedené v trestnom oznámení.
23. Žalobca žiadal vo veci žiadal vypočuť ako svedkov R., ktorí podpísali čestné prehlásenia a F., ktorý poskytol P. pôžičku a žalovaný navrhol vo veci vypočuť svedkov Ing. M. a J.. Súd uznesením nevyhovel týmto návrhom oboch strán, keďže pre rozhodnutie vo veci považoval vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné a nehospodárne a doposiaľ vykonané dokazovanie postačuje na rozhodnutie o veci.
24. Žalobca pred rozhodnutím vo veci samej oznámil súdu, že pohľadávku, ktorá je predmetom sporu postúpil V. a túto skutočnosť oznámil aj žalovanému. Z obsahu doloženej listiny bez označenia vyplýva, že žalobca ako postupca postúpil V. ako postupníkovi dlh, ktorý nadobudol titulom zmluvy o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi a to neb. P. ktorá zomrela v roku 2014 vo výške 25.891,- Eur. Súd predmetnú
listinu z hľadiska predmetu sporu považoval za irelevantnú, keďže sa netýkala žalovaného, aj keď v listine bola uvedená zhodná suma, ktorú si žalobca uplatňuje v konaní proti žalovanému.
25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
28. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
29. Podľa § 106 ods 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu škody vo výške 580.000,- Sk v prepočte na Eurá (suma 19.252,47 Eur), ktorú mal žalovaný spôsobiť P. pri prejednaní dedičstva po jej nebohom manželovi V., v ktorom ju zastupoval ako advokát. Žalovaný však v priebehu celého konania nevedel zdôvodniť, čo táto suma predstavuje, nedoložil k uplatnenej sume žiadne relevantné dôkazy a ani nemal vedomosť o tom, ako skončilo dedičské konanie. Uviedol síce, že malo ísť o nevyplatený podiel z dedičstva, resp. tvrdil, že v dedičskom konaní táto suma, ako súčet pôžičiek, ktoré P. použila na zveľadenie nehnuteľnosti, nebola zohľadnená, avšak tieto svoje tvrdenie ničím nepodložil a nevedel uviesť o akú nehnuteľnosť malo ísť.
31. Keďže v konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania voči takto uplatnenému nároku, bolo potrebné vykonať dokazovanie ohľadne preskúmania plynutia premlčacej lehoty a je dĺžky, keďže žalobca si uplatnil tento nárok na náhradu škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie obsahuje širšiu skutkovú podstatu oproti všeobecnému ustanoveniu o zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom (§ 420 OZ <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1352629-1352635&f=2>). Ratio legis tohto ustanovenia spočíva v ochrane majetkových záujmov osôb, ktorým bola spôsobená škoda úmyselným konaním, ktoré možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. To či ide o konania proti dobrým mravom, záleží od posúdenia každého jednotlivého prípadu s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k nemu došlo. Pod rozsah tohto ustanovenia spadajú všetky prípady spôsobenia škody, pokiaľ úmyselné konanie vykazuje znaky šikanovania, zákernosti, pomsty, ziskuchtivosti a pod. Základnými predpokladmi zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom je a) konanie škodcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b) a d) zavinenie vo forme úmyslu. Konaním proti dobrým mravom je konanie, ktoré síce neodporuje zákonu a ani ho neobchádza, ale ktoré napriek tomu poškodzuje záujmy iných osôb a považuje sa za neprípustné.
32. Z dedičského spisu mal súd preukázané, že P. sa osobne zúčastnila všetkých pojednávaní v dedičskom konaní a riadne podpísala všetky zápisnice z pojednávania. Keďže do dedičstva patrili väčšinou nehnuteľnosti a rodinný dom, ktoré nepatrili do BSM P. a jej manžela, všetci dedičia mali tieto nehnuteľnosti dediť rovnakým dielom, o čom boli poučený notárom. P. však s ostatnými dvoma dedičmi uzavrela dedičskú dohodu a to osobne, čo potvrdila svojím podpisom. V dedičskom konaní si neuplatnila žiadne náklady, ktoré by mala vynaložiť na nejaké nehnuteľnosti a nedoložila k tomu dôkazy. Dohoda dedičov obsahovala aj ustanovenie ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej predmetom dedenia bola len polovica masy BSM a druhá polovica zostala vo vlastníctve P.. V rámci dohody dedičov P. zdedila takmer celú aj túto polovicu majetku patriaceho do BSM, ktorá bola predmetom dedenia. Svoje tvrdenia o zveľadení nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom dedenia, P. žalobca nepreukázal. Práve naopak, súd mal z predloženej kúpnej zmluvy z roku 2012, ktorou P. odpredala spoločne so synmi neb. manžela nehnuteľnosti, ktoré zdedili, preukázané, že dlh z titulu rekonštrukcie rodinného domu mala P. voči synom jej neb. manžela a tento dlh si započítali a vyporiadali v rámci vyplatenia kúpnej ceny.
33. Súd teda konštatuje, že v danom prípade žalovaný zastupoval P. s náležitou odbornou starostlivosťou. Dedičské konanie prebehlo v súlade so zákonom, na dedičskom konaní sa zúčastnila
samotná P., ktorá sa sama rozhodla uzavrieť s deťmi poručiteľa dedičskú dohodu a v tomto ju žalovaný nemohol obmedziť. Túto dohodu uzavrela výlučne sama a osobne, nie prostredníctvom žalovaného ako právneho zástupcu. Táto dedičská dohoda bola spísaná notárom, ktorý nerozhodoval v merite veci. Možno konštatovať, že súd nezistil v konaní žalovaného pri výkone zastupovania nejaké úmyselnému konaniu, ktoré by vykazovalo znaky zákernosti resp. ziskuchtivosti a to v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo poškodiť P..
34. Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že v danom prípade nie je možné uplatniť 10 ročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri škode spôsobenej úmyselne a to odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla tak, ako to tvrdil žalobca, keďže žalovaný žiadnym svojím úmyselným konaním nespôsobil P. škodu a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno na vyvodenie takejto zodpovednosti.
35. V danom prípade potom platí pre uplatnenie tohto nároku dvojročná premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia lehota potom začala plynúť dňom 03.09.2010 t. j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o schválení dohody o vyporiadaní BSM a dohody o vyporiadaní dedičstva a uplynula dňom 03.09.2011. Súd potom v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobcu ako i z dôvodu, že uplatnený nárok žalobcu nebol preukázaný.
36. Žalobca si v konaní uplatnil aj sumu 200.000,- Sk v prepočte na Eurá (suma 6.638,78 Eur) ako sumu, ktorú mala poskytnúť P. žalovanému v priebehu dedičského konania po neb. manželovi na „vybavovanie pre notára, sudcov a prokurátora“. Súd sa aj pri tomto nároku zaoberal námietkou premlčania, ktorú podal žalovaný. Podľa prehlásenia samotnej Anny Malinovskej zo dňa 28.10.2013, túto sumu mala poskytnúť žalovanému v auguste 2009. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniam, či išlo o poskytnutie peňazí za zastupovanie P. v dedičskom konaní, resp. na vybavovanie pre notára, sudcov a prokurátora, aká suma bola skutočne žalovanému poskytnutá. Súd mal preukázané, že v dedičskom konaní dedičia uzavreli dedičskú dohodu a teda notár nerozhodoval v merite veci. Taktiež súd túto uzavretú dohodu schválil a nerozhodoval v merite veci. V konaní nebolo preukázané, že by vo veci konal prokurátor. Na základe výsluchov svedkov R., ktorí boli vypočutí v rámci prešetrovania trestného oznámenia a ktorých čestné prehlásenia žalobca doložil do spisu, vyšetrovateľ v uznesení o odmietnutí trestného oznámenia konštatuje, že uvedené osoby vo svojich výpovediach vo všeobecnosti uvádzajú, že dva alebo tri krát zbadali ako P. odovzdáva obálku mužovi, ktorého označili ako JUDr. J., prípadne, že ich videli ako v reštaurácii v Q. prepočítavajú peniaze, ktoré si potom JUDr. H.obral, pričom nikto z nich nevedel uviesť sumu, ktorú mu mala P. odovzdať a za akým účelom mu peniaze odovzdala. Všetci uviedli len nepresné domnienky, prípadne spomienky, že im P. spomenula, že pre ňu H. vybavuje niečo ohľadom dedičstva po M. a pripravuje zmluvy a že s ním po istom čase nebola spokojná, pričom ani sám oznamovateľ nevedel uviesť čo nespokojnosť zapríčinilo. Okrem toho súd mal preukázané, že žalovaný pre P. pripravil viacero zmlúv (zmluva o budúcej zmluve, kúpna zmluva) a poskytoval jej právne služby podľa uzavretej plnej moci. Možno konštatovať, že súd nezistil v konaní žalovaného žiadne úmyselné konanie,ktoré by vykazovalo znaky zákernosti resp. ziskuchtivosti a to v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo poškodiť P..
37. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že v danom prípade nie je možné uplatniť 10 ročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri škode spôsobenej úmyselne a to odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla tak, ako to tvrdil žalobca, keďže žalovaný žiadnym svojím úmyselným konaním nespôsobil Anne Malinovskej škodu a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno na vyvodenie takejto zodpovednosti.
38. V danom prípade potom platí pre uplatnenie aj tohto nároku dvojročná premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia lehota potom začala plynúť dňom 01.09.2009 t. j. dňom nasledujúcim po uplynutí mesiaca august, kedy žalovanému mala uplatnenú sumu poskytnúť P. a uplynula dňom 01.09.2011. Súd potom aj v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobcu ako i z dôvodu, že uplatnený nárok žalobcu nebol preukázaný.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.