Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/95/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcov 1/ R.. F. R., V.. XX.XX.XXXX, P. T., E.. R. Č.. XXX/XX, 2/ J. R., V.. XX.XX.XXXX, P. T., E.. R. Č.. XXX/XX, právne zastúpených JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovaným 1/ Y. T., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. - R., D. Č.. XXXX/XX, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Stará Ľubovňa, Vsetínska č. 1021/19, 2/ J. X., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. V. X., E. Č.. XX/XX, 3/ TF Advisory Ltd, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie 1. mája č. 11, o určenie vlastníckeho práva a neplatnosť právnych úkonov s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 5.4.2016 č.k. 20C 34/2014-189 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcom sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX na ulici E.. R. XX L. T., zapísanému na LV č. XXXX, k.ú. T., spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to ak žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby sa musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. 3. Za situácie, ak je žalovaný v 1/ rade zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobcovia majú vždy naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. V prejednávanej veci teda bola splnená podmienka vyplývajúca z ust. § 80 písm. c) O.s.p. 4. Úkony vo všeobecnosti sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní, a to v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle ust. § 34 Občianskeho zákonníka zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu donútenia), neexistoval by ani právny úkon. Právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle.

5. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku prejavenej vôle. Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, čo je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. 6. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. 7. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje, alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Medzi takéto právne úkony patria mimo iných simulované úkony, ako aj úkony urobené s tzv. vnútornou výhradou. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou. Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon len predstieral a v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky, alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu, sú nimi určitosť a zrozumiteľnosť. 8. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Pri obojstrannej simulácii sa neplatnosť právneho úkonu presadí dôsledne, lebo obaja účastníci takéhoto právneho úkonu vedia, že ide o úkon urobený predstierane, a preto sa ani jeden z nich nemôže voči druhému dovolávať ochrany svojej dobromyseľnosti, teda dôsledkov spojených s takýmto simulovaným právnym úkonom vo svoj prospech. So simulovaným právnym úkonom je spravidla spojené zastieranie iného právneho úkonu (disimulácia). Disimulovaný právny úkon však musí zodpovedať vôli účastníkov a zároveň spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti, vrátane formy právneho úkonu. 9. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. 10. Ak teda má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" zastieraný iný právny úkon, je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by tiež neplatný. 11. Z výpovedí účastníkov i svedkov bolo zistené, že chýbala ich skutočná vôľa uzavrieť dňa 15.5.2012 kúpnu zmluvu. Tento právny úkon teda účastníci simulovali, a preto je z dôvodu absencie vážnosti ich vôle absolútne neplatný v súlade s § 41a ods. 2 v spojení s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere sa poukázalo predovšetkým na vyjadrenia žalobcov, z ktorých je zrejmé, že kúpna zmluva bola uzavretá za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na úhradu existujúcich záväzkov žalobcov a žalovaný v 1/ rade nemal skutočný úmysel byt kúpiť, pokiaľ mali žalobcovia lehotu 3 mesiacov na spätné odkúpenie bytu. Navyše v prospech uvedených tvrdení je fakt, že žalovaný v 1/ rade nemal v úmysle ďalej s bytom nakladať, nakoľko nežiadal jeho vypratanie a po kontaktovaní sa so žalovaným v 2/ rade byt ďalej predal s prispením „sprostredkovateľskej“ spoločnosti žalovaného 3/ rade. Konanie žalovaných a svedkov S. J. a R. L. má znaky organizovanej činnosti, nerešpektuje zásady ochrany spotrebiteľa a evidentne uvádza nepravdivé údaje v banke (žalovaný v 2/ rade), či bezdôvodne prijíma odmenu za svoju činnosť na účet bez kontroly daňového úradu (žalovaný v 3/ rade). 12. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2. Čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade. Navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Alternatívne požadoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Za predpokladu potvrdenia napadnutého výroku požiadal o doplnenie rozsudku o výrok, ktorý bude žalobcom uložené zaplatiť žalovanému v 1/ rade sumu 13.500 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.05.2012 do zaplatenia. Ako dôvod uviedol, že k podanej žalobe sa vyjadril písomne a aj ústne na nariadenom pojednávaní. Potvrdil, že právne úkony, a to kúpna zmluva zo dňa 15.5.2012 a zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.5.2012 boli zo strany žalobcov uzavreté a podpísané dobrovoľne po náležitom uvážení, teda slobodne a vážne a predovšetkým po predchádzajúcej vzájomnej dohode s druhou stranou. Tieto právne úkony neboli uzavreté v tiesni tak, ako to deklarovala druhá zmluvná strana, pretože žalobkyňa v rade 1. mala v roku 2012 priemerný čistý mesačný príjem 789,54 € a 400,- € v čistom mesačne jej poskytoval žalobca v 2. rade. Zároveň bola vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX vrátane pozemkov v obci T. E. okres Prešov, podľa jej tvrdení v hodnote cca 30.000,- €. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, aby konali v tiesni. Žalobcovia a žalovaný v rade 1. si presne dojednali podmienky, aby mohlo dôjsť k spätnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcov v 1. a 2. rade. Za predpokladu stotožnenia sa so závermi súdu prvej inštancie zdôraznil, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku, a preto všetky plnenia, ktoré zmluvné strany prijali, sa považujú za bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve si účastníci dohodli kúpnu cenu 13.500 eur. V žalobnom návrhu zo strany žalobcov absentovala synalagmatická povinnosť žalobcov vrátiť žalovanému v rade 1. plnenie, ktoré prijali, a to vo výške 13.500,- €. Podľa konštantnej judikatúry je rigidne uvádzané, že v prípade nesprávnej formulácie petitu formou synalagmatického záväzku vzájomných plnení, bude žaloba zamietnutá. 14. Žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 15. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 1/ rade nie je opodstatnené. 16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 17. Za právne bezvýznamnú je potrebné považovať námietku žalovaného v 1/ rade, podľa ktorej kúpna zmluva zo dňa 15.5.2012 a zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.5.2012 neboli uzavreté v tiesni. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, tieseň nebola dôvodom, pre ktorý sa kúpna zmluva zo dňa 15.5.2012 uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1/ rade považovala za neplatnú. Dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu bola absencia vážnosti vôle pri jeho uzatváraní. V tomto smere žalovaný v 1/ rade ničím právne významným nespochybnil závery o nedostatku vážnosti vôle. Navyše tieseň v spojení s nápadne nevýhodnými podmienkami nie je okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť zmluvy, čo nepochybne vyplýva z ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. 18. Právny úkon je v ust. § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. K následkom predpokladaným týmto ustanovením môže dôjsť len vtedy, ak právny úkon je urobený vážne. S nedostatkom vážnosti právneho úkonu Občiansky zákonník v ust. § 37 ods. 1 spája sankciu neplatnosti. Ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. 19. Nedôvodným je i poukaz žalovaného v 1/ rade na absenciu synalagmatickej povinnosti žalobcov vrátiť žalovanému v 1/ rade plnenie prijaté vo výške 13.500 eur. 20. V prejednávanej veci aplikácia ust. § 457 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. V súlade s týmto ustanovením, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 21. Povinnosť spočívajúca vo vrátení prijatého plnenia tomu, kto ho poskytol, vzniká tak v prípade zmluvy neplatnej, ako aj v prípade zmluvy zrušenej. Ak je základom občianskoprávneho vzťahu dvojstranne zaväzujúci záväzok (napríklad kúpna zmluva), účastníkom zmluvy vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Žiaden z účastníkov sa totiž nemôže domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Tejto zákonnej konštrukcii musí zodpovedať tak žalobný petit, ako aj výrok rozsudku, ktorým sa žalobe vyhovuje. Takáto vzájomná viazanosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov neplatnej zmluvy prichádza do úvahy len u žalôb na plnenie predpokladaných ustanovením

§ 137 písm. a/ CSP, resp. ust. § 80 písm. b/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Podanou žalobou sa žalobcovia nedomáhajú od žalovaného v 1/ rade vydania, resp. vypratania bytu, ale len určenia vlastníckeho práva podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, ktorému do 30.6.2016 zodpovedalo ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Žalobcovia sa napokon splnenia povinnosti žalovaným v 1/ rade vydať byt, resp. tento vyprať, ani domáhať nemôžu, nakoľko k odovzdaniu bytu žalovanému v 1/ rade nedošlo, a tento žalobcovia i naďalej užívali a užívajú. 22. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného v 1/ rade doplniť rozsudok o výrok ukladajúci žalobcom povinnosť zaplatiť sumu 13.500 eur s prísl., z obsahového hľadiska ide o vzájomnú žalobu podľa ust. § 147 CSP. Takáto vzájomná žaloba v odvolacom konaní prípustná nie je, čo vyplýva z ust. § 372 CSP, podľa ktorého v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. 23. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP. 24. Zároveň úspešným žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. 25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .