Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-2-2001.pdf
PDF · 143.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/2/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a prísediacich Ing. Márie Bačíkovej a JUDr. Dušana Modranského na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2017 v trestnej veci proti obžalovanému W. S. pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona / účinného do 31.12.2005/ a iné jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného W. S., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom F. P. Z. Č.. XXX, D. M., spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku, pod č. Pv 389/00-36 zo dňa 19.12.2000, podanej na tunajší súd dňa 02.01.2001, pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona pre skutok, ktorý
m a l s p á c h a ť t a k, ž e
dňa 21.6.2000 v odpoludňajších hodinách na verejnom priestranstve pri dome č. XXX v F. P. Z., okres M., napadol službukonajúceho policajta M.. I. T., staršieho referenta správneho konania D. E. P. M., tak, že mu vulgárne nadával, udrel ho do oblasti tváre, šije a hrudníka, čím mu spôsobil zranenie - povrchové odreniny krku, pomliaždenie mäkkých tkanív nad ľavou lícnou kosťou a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť a liečenie do 1.7.2000, a tohto konania sa dopustil preto, že menovaný policajt preveroval okolnosti týkajúce sa pobytu obvineného vo veci priestupkového konania evidovaného pod spisovou značkou D.-XX/DI-XSK-XXXX,
t e d a
- mal použiť násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a ublížiť takýmto činom inému na zdraví,
- mal hrubo uraziť verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,
č í m m a l s p á c h a ť
- trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
- trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona,
p r e t o ž e
skutok nie je trestným činom.
Podľa § 229 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje P. I. T., O.. XX.X.XXXX X. M., Z. V. F. P. Z. XXX, s jeho nárokom na konanie vo veciach občiansko-právnych.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 2.1.2001 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného W. S. pre trestný čin útok na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona , ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Po podaní obžaloby predmetná trestná vec napadla dňa 2.1.2001 do senátu JUDr. Bohuslava Majerníčka. Na základe opatrenia predsedníčky tunajšieho súdu zo dňa 28.3.2017 z dôvodov tam uvedených bola trestná vec obžalovaného W. S. prerozdelená a náhodným výberom dňa 5.4.2017 pridelená do senátu JUDr. Lucie Bašistovej.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného, prečítaním svedeckých výpovedí, oboznámením sa listinnými dôkazmi v spise obsiahnutými a ustálil skutkový stav tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom vyhlásení o nevine ako aj na svojej výpovedi z prípravného konania a hlavného pojednávania. V prípravnom konaní obžalovaný ku skutku vypovedal, že dňa 21.6.2000 presne o 15.00 hod. prišiel domov z práce, vošiel do domu, vtedy mu dcéra G. oznámila, že pri dome sa nachádza P. T. (ďalej len poškodený). Išiel zistiť, čo od neho poškodený chce, keď ho zbadal, vystúpil z vozidla značky Favorit biela farba, evidenčné číslo F. XX-XX a kráčal smerom k bráničke so slovami „poď si prevziať doručenku ty hajzel!“. Opýtal sa ho, aký mu je hajzel a keď prišiel k nemu, povedal mu, že jednu doručenku má na pošte, a keď mu to povedal druhýkrát, poškodený to nevydržal a päsťou pravej ruky ho jedenkrát udrel do pravého oka. Po tomto údere asi na 2 sekundy zmeravel a následne došlo medzi ním a poškodeným k bitke. Poškodený ho napadol ako prvý, on sa začal brániť a asi dvakrát ho do tváre dlaňou alebo päsťou, poškodený ho ešte minimálne dvakrát udrel do tváre. Toto videla aj jeho manželka, potom prišla na dvor aj dcéra G. a spolu s manželkou ich začali rozbraňovať. Celý tento incident trvalo asi 30 sekúnd, počas tohto incidentu obaja na seba kričali, poškodený na neho vulgárne nadával, on mu vulgárne nenadával, toto by som si pred manželkou a dcérou nikdy nedovolil. Vzájomnú bitku vyvolal poškodený. Keď sa bitka skončila, spoločne s dcérou a manželkou odišiel do domu, prezliekol sa a šiel s manželkou za lekárom do Kežmarku, mal problémy s pravým okom. Najprv išli pešo všetci traja ku jeho otcovi, u ktorého parkoval svoje vozidlo. Poškodený šiel za nimi, prenasledoval ich vo vzdialenosti 10 až 15 m. za nami Keď som počul, že ich doháňa, otočil sa a vtedy ho poškodený predným nárazníkom vozidla udrel do pravej časti predkolenia, po náraze spadol som na zem. Manželka s dcérou mu pomohli vstať. Po príchode k domu otca mu poškodený vozidlom, ktorým ich prenasledoval, zablokoval výjazd z dvora. Po príchode policajnej hliadky spolu s manželkou a dcérou nasadli do policajného vozidla a odišli do Kežmarku na ošetrenie a následne podať vysvetlenie na Obvodné oddelenie. zároveň uviedol, že poškodenému vulgárne nenadával, fyzicky ho nenapadol, ani sa mu nevyhrážal zabitím alebo likvidáciu. Od minulého roka pociťuje zo strany T. určitú nevraživosť voči svojej osobe, bolo to tým, že obvinil jeho syna a teda aj jeho, že synovi dovolil viesť po ceste traktor, čo nie je pravda, pretože priestupok syna na priestupkovom konaní nebol preukázaný a od danej udalosti sa agresivita poškodeného voči jeho osobe stupňovala. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný na výpovedi z prípravného konania zotrval a zároveň uviedol, že poškodený po príchode pred rodinný dom uviedol doslovne: “poď si prevziať doručenku, ty hajzel!“, nič bližšie nekonkretizoval. Na to hneď zareagoval tým, že už jednu doručenku má na pošte, o čom svedčí aj v spise založená doručenka o uložení zásielky, to už zrejme poškodený nezvládol a zaútočil na neho. Priamo pri incidente si žiadne osoby nevšimlo, bezprostredne po incidente, keď odchádzal k otcovi, videl pri obchode stáť L. G.Š., D. G., G. P.. Keď sa pochytili s poškodeným už tam bola aj manželka, aj dcéra, ktoré ich od seba odťahovali, či manželka mohla vidieť incident od začiatku, to uviesť nevedel, až neskôr sa dozvedel, že pred našim incidentom medzi ňou a poškodeným prebehla istá komunikácia. Počas incidentu ani potom, keď šiel poškodený za nimi, nepľul na jeho vozidlo, nebúchal po vozidle, išli spolu s manželkou a dcérou k otcovi, do jeho dvoru, kde mal odparkované vozidlo. Určite niečo od zlosti povedal, ale až potom ako bol zrazený, ale nie vulgárne, pretože tieto výrazy v prítomnosti manželky a dcéry nikdy nepoužívam.
Následne obžalovaný poukázal na rozpory vo výpovedi poškodeného, kde uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie poškodeného, že jeho 8 ročný syn viedol traktor s prívesom po ceste 3. triedy,
pretože v danej dobe mal syn G. necelých 12 a traktor neviedol, nemohol ovládať traktor vzhľadom k jeho vzrastu. Viedol som on, syn G.Á. sedel spoločne s ním na jednej sedačke a druhá sedačka spolujazdca za vodičom bola obsadená druhým mladším synom L.. Poukázal na to, že po zastavení traktora policajtom T., tento sa mu odmietol preukázať dokladom totožnosti, alebo iným potrebným dokladom. Zároveň uviedol, že nie je pravdivé ani tvrdenie poškodeného, že na preverovanie skutočností ohľadne jeho pobytu bol vyslaný svojim nadriadeným, rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie poškodeného, že pred samotným incidentom, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nemali medzi sebou žiadne problémy. Poškodený mal vedomosť o jeho pobyte, vedel kto je, poznal aj jeho manželku a vedel, kde býva. Rozporuplne vypovedal podľa obžalovaného poškodený aj ohľadne obálky, v ktorej malo byť predvolanie na priestupkové konanie. Poukazuje aj na výpoveď svedkyne Z. P. a jej výpoveď, ktorej podľa obžalovaného mala predchádzať rodinná oslava, na ktorej mala byť prítomná svedkyňa aj poškodený, a podľa obžalovaného práve na tejto oslave mali byť vykonštruované obvinenia voči nemu, kdeže hneď prvý pracovný deň po oslave bola menovaná predvolaná na výsluch. Rovnako boli při svojej výpovedi ovplyvnení poškodeným aj svedkovia M. D. R. R. D.. Po danom incidente bol poškodený iniciátorom viacerých útokov na jeho osobu a jeho rodinu, v dôsledku čoho sa rozhodli emigrovať do Spojených štátov amerických, kde žijú dodnes.
Svedok poškodený I. T. na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania, uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 4.611,60 Sk a ku skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu uviedol, že samotnému skutku predchádzalo priestupkové konanie, ktoré súviselo s tým, že 8 ročný syn obžalovaného viedol traktor s prívesom po ceste 3. triedy. Na dané priestupkové konanie sa obžalovaný nedostavil, predvolanie doručované poštou nepreberal, preto na základe vlastnej iniciatívy šiel preveriť túto skutočnosť. Predvolanie mal so sebou, chcel mu ho doručiť. Štandardne sa posiela predvolanie 2 až 3 krát, v danom prípade nevedel koľkokrát bolo posielané a nepamätal si, či boli viaceré neúspešné doručenia alebo len jedno. Prišiel teda pred dom obžalovaného, vystúpil zo služobného vozidla zn. Favorit, na sebe mal policajnú uniformu, v ruke držal obálku s perom. V tom čase sa tam nachádzala manželka obžalovaného, ktorej sa opýtal, či je obžalovaný doma, vzápätí vyšiel obžalovaný z domu a rovno na neho zaútočil, tak že s vystretými rukami mu zasiahol tvár, to či ho chytil krk si už nepamätá, ale nechytil za krk, že ho chce hrdúsiť, celým telom ho oprel o policajné vozidlo, obžalovaný na neho zaútočil asi 2-3 krát, ho chcel udrieť, k úderu ale nedošlo, začal sa brániť útokom. Počas tohto útoku sa mu niekoľkokrát vyhrážal zabitím. Poškriabal ho na krku, a na tvári, pri tom ako sa bránil, je možné, že obžalovaného aj udrel, keď zistil, že sa úspešne bránil, tak obžalovaný upustil od útoku, odišiel do domu a on vysielačkou zavolal kolegom čakal na nich. Pred útokom medzi nimi žiadna vzájomná komunikácia neprebehla, obžalovaný sa ho nepýtal prečo prišiel, len niečo kričal. Osobne obžalovaného nepoznal, nemali medzi sebou žiadne problémy. Tento incident videla manželka a možno nejaké deti cez ulicu. Takto sa podľa neho nespráva normálny človek, je to psychopat. Obžalovaný potom z domu vyšiel na hlavnú cestu, šiel do centra obce ku kostolu, on ho sledoval, šiel za ním na aute, počas tejto cesty búchal po streche, pľul na auto, vyhrážal sa mu, že ho zabije a hodil sa pod prednú časť stojaceho auta a kopal do spodnej časti auta. Pri prvom incidente utrpel poranenie krčnej chrbtice a škrabance na tvári a krku. Asi 10 dní som maródoval.
V prípravnom konaní svedok poškodený vypovedal, že dňa 21.6.2000 okolo 15.00 hod. prišiel služobným vozidlom pred dom obžalovaného za účelom preverenia okolností ohľadne jeho pobytu, keďže predvolanie na priestupkové konanie si na pošte neprevzal. Po vystúpení z vozidla sa od manželky obžalovaného dozvedel, že obžalovaný sa nachádza v dome, zároveň mu uviedla dôvod, prečo si manžel zásielku uloženú na pošte doposiaľ neprebral, v tom z domu vybehol obžalovaný a vulgárne na neho začal nadávať a o zdvihnutými rukami na neho zaútočil, chcel ho chytiť pod krk, vtedy ho zasiahol do oblasti tváre a po tom ho začal udierať päsťami do hlavy, tieto údery vykryl, preto ho obžalovaný do tváre nezasiahol. Počas napádania ho od seba odstrčil, pričom obžalovaný v útokoch pokračoval a vyhrážal sa mu pritom fyzickou likvidáciou a zabitím. Manželka sa ho snažila odtiahnuť spolu s nejakým mladým dievčaťom. Vtedy sadol do svojho služobného vozidla a privolal hliadku. Po chvíli vyšiel obžalovaný z domu spolu s manželkou a dcérou, rozhodol sa ísť za nimi, obžalovaný mu pľul na auto a búchal po kapote. Pri kostole ostal stáť na ceste s vozidlo, vtedy sa k nemu obžalovaný rozbehol a skočil mu pod prednú časť auta a začal kopať oboma nohami do spodnej časti vozidla. Po incidente bol na lekárskom ošetrení, najprv na pohotovosti v Kežmarku, nasledujúce dni absolvoval odborné vyšetrenia.
Rozpory medzi výpoveďami poškodeného učineným v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní, súd odstraňoval postupom v zmysle ustanovenia § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. poriadku, kedy svedok zotrval na výpovedi z prípravného konania. Zotrval na tvrdení z hlavného pojednávania, že ho obžalovaný pri útoku tlačil, až kým ho neprehol cez vozidlo.
Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 211 ods. 1 Tr. poriadku prečítal výpovede svedkov z prípravného konania a to svedkyne W. S., G. S., Z. S., Z. P., G. P.Á., L. T., U. U., F. U., M. D.M., E. Z., W. Z., postupom podľa § 211 ods. 2 písm. a/ Tr.poriadku výpoveď svedka R. D.Č., podľa § 211 ods. 4 Tr. poriadku znalecký posudok.
Svedkyňa W. S. v prípravnom konaní vypovedala, že v deň incidentu prichádzala domov na bicykli v čase okolo 15.00 hodine pričom pred domom videla biele vozidlo značky Favorit, z ktorého vystúpil poškodený ktorého vtedy nepoznala. Zisťoval, či je manžel a týmto bol rozhovor medzi nimi ukončený. Keď chcela vojsť do domu, jej manžel medzitým vyšiel z domu a keď stál pred dverami, povedal poškodený manželovi:“ poď si prevziať doručenku ty hajzel!“ Toto povedal ešte predtým, ako sa stihol manžel ozvať. Následne manžel prišiel k poškodenému, opýtal sa ho, že aký mu je hajzel, pričom po takomto spôsobe oslovenia odmietol prevziať doručenku a povedal mu, že jednu doručenku má na pošte. Poškodeného to nahnevalo a päsťou udrel manžela do oblasti pravého oka, pričom tento úder bol dosť silný, dostala v tom momente strach a triašku, pretože manželovi sa podliehalo oko krvou. Po údere manžel opätoval agresiu poškodeného a tiež ho udrel, nevie koľkokrát, začali sa spolu naťahovať. Začala na nich kričať, aby prestali. Spolu s dcérou ich od seba odsťahovali, kričali na poškodeného, aby prestal a odišiel preč. Potom vošli s manželom do domu, kde sa obliekol a chceli ísť na ošetrenie k lekárovi, predtým šli k otcovi pre auto. Po ceste ich poškodený prenasledoval vozidlom tesne za nimi. Keď prišli na križovatku, manžel sa zastavil a v tom momente do neho poškodený narazil, manžel spadol na zem, s dcérou mu pomohli vstať. Následne prišla hliadka polície, s ktorou odišli na Obvodné do Kežmarku spísať zápisnicu. Manžel utrpel zranenie ľahkého charakteru, mal krvnú podliatinu pod pravým okom, škrabance na krku, natrhnutú peru, niečo s kolenom, jeho práceneschopnosť trvala 14 dní. Počas ošetrenia jej manžela v nemocnici prišiel na ošetrenie aj poškodený a keď vyšiel z ambulancie, povedal jej,“ no už som dostal vášho manžela a pôjde do basy, nakoľko udrel policajta“.
Svedkyňa G. S. v prípravnom konaní ku skutku uviedla, že v deň incidentu sa nachádzala doma spolu s otcom, okolo 15.00 hod. si cez okno všimla, že pred ich domom stojí biely Favorit a tesne pri ňom v rovnošate oblečený policajt, ktorého poznala, bol to pán T.. Toto oznámila otcovi, potom otec odišiel von a keď sa po chvíľke pozrela na ulicu cez okno, videla ako medzi sebou naťahujú, videla ako sa držali. Nevidela, aby si navzájom zasadili úder päsťami. Dostala strach, vybehla pred von a za pomoci mamy ich začala od seba oddeľovať. Pritom ich prosili, aby prestali. Keď vošli do domu, otec sa rozhodol, že pôjde na ošetrenie k lekárovi. Všetci traja vyšli z domu smerom k domu starého otca. Otec šiel v strede, ona z jednej strany a mama z jeho druhej strany, pričom policajt išiel autom tesne za nimi. Keď boli na križovatke, blízko domu starého otca, otec zastavil a vtedy bol zrazený policajtom. Ocitol pod autom, pod jeho prednou časťou, odkiaľ ho s mamou vytiahli. Následne šli do domu starého otca, otec nemohol vyjsť s autom, pretože mu vo výjazde bránil policajt svojím vozidlom. Potom prišli na miesto policajti, ktorých privolal Gálik.
Svedok Z. S. pri svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že potom, ako došlo k incidentu medzi jeho synom a poškodeným, prišiel k nemu syn spoločne s jeho manželkou, pretože chcel ísť na ošetrenie svojím vozidlom, ktoré parkuje u neho na dvore. Keď otvorili dvere do dvora, syn mu povedal, že ho zbil policajt a že ma podliatinu na oku, na ústach, že ide na ošetrenie do Kežmarku. Vtedy videl, že pred domom zastavilo biele auto, v ktorom sedel policajt, vedel že sa volá T.. Videl, ako policajt nechcel pustiť jeho syna von na cestu, stál pred jeho domom a niekde telefonoval. Syn autom nakoniec nikde nešiel. Zároveň svedok uviedol, že nevidel, aby jeho syn fyzicky napadol poškodeného, ani nepočul, aby sa mu vyhrážal zabitím, ani aby mu vulgárne nadával.
Svedkyňa Z. P. vypovedala, že dňa 21.6.2000 sa nachádzala vo dvore pri svojom dome, pričom od domu obžalovaného počula krik, ktorý produkoval obžalovaný. Po tom ako vyšiel z domu, kričal: „Boha ci, Ty kokot jeden, čo tu chceš?“. Nevedela komu tieto slová adresoval, bola zvedavá, preto išla do záhrady, odkiaľ mala lepší výhľad na dom obžalovaného. Trvalo jej to asi 2 minúty, išla pomaly. Keď prišla na miesto, odkiaľ mala dobrý výhľad, videla stáť pred domom obžalovaného biele vozidlo značky Škoda, pri ktorom stál poškodený - P.. Obžalovaný už pri ňom nebol. Keď obžalovaný vyšiel z domu
s manželkou a dcérou, išli smerom k domu rodičov obžalovaného. Poškodený šiel za nimi asi 15 m, možno menej. Videla, ako sa obžalovaný viackrát otočil k vozidlu poškodeného, rukami tlačil na okno, a kričal vulgárne. Potom videla, že sa obžalovaný ocitol pod autom z prednej časti a oboma nohami kopal do auta, do spodnej časti karosérie. Nevidela, ako sa tam dostal. Obžalovaného zo zeme dvihla manželka s dcérou, išli do rodičovského domu. Poškodený odstavil vozidlo a potom prišla hliadka. Pri druhej výpovedi svedkyňa uviedla že počula kričať obžalovaného pri prvom incidente, nevedela uviesť, či sa obžalovaný vyhrážal poškodenému aj fyzickou likvidáciou.
Svedok G. P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v deň incidentu sa v poobedňajších hodinách nachádzal pri dome, na ktorom opravoval fasádu. Pribehli k nemu chlapci z dediny a to L. T. tak spolu D. G., ktorí mu oznámili, že pri dome obžalovaného sa niečo deje. Podišiel trochu bližšie, aby lepšie videl a uvidel biele vozidlo, pri ktorom stál policajt v rovnošate, vo dvore sa nachádzal obžalovaný spolu s manželkou a dcérou, no ich nevidel, iba počul, pričom obžalovaný a policajt sa hádali, mali ostré výmeny názorov. Pravdepodobne už bolo po incidente, lebo situácia sa po chvíľke medzi nimi ukľudnila a obžalovaný odišiel domov. O chvíľu videl, ako obžalovaný s manželkou a dcérou prechádzali popri jeho dome smerom ku kostolu, zrejme k otcovi obžalovaného. Policajt šiel za nimi, keď sa blížili ku križovatke. K tomu, čo sa udialo na križovatke, sa vyjadriť nevedel, nakoľko tam už nedovidel, ale počul od iných, že sa mali medzi sebou hádať. Od ľudí počul, že policajt ťukol do obžalovaného autom. Viac uviesť svedok nevedel.
Svedok L. T. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 21.6.2000 bol svedkom incidentu, ktorý sa odohral medzi poškodeným a obžalovaným, v tom čase sa nachádzal pri dome G. P., spolu s D. G., ktorý ho upozornil, aby sa pozrel smerom k domu W. S., kde videl ako sa poškodený rozohnal na obžalovaného a dal mu facku. Stáli oproti sebe, nedržali sa pod krkom, až po tom údere sa spolu pochytili. Išlo o klasickú bitku, kde sa navzájom udierali päsťami. Od seba ich oddeľovala manželka W. S. spolu s dcérou, potom poškodený nasadol do auta a obžalovaný spolu s manželkou a dcérou šiel domov. Tento incident mohli vidieť aj G. P., D. G. a nejaký cigáni. Druhý incident pri kostole nevidel. Následne v druhej výpovedi uviedol, že incident nevidel.
Svedok D. G. v prvotnej výpovedi v prípravnom konaní poprel, aby videl incident medzi obžalovaným a poškodeným, následne pri druhom výsluchu svoju výpoveď zmenil a uviedol, že sa nachádzal pri dome G. P. spolu s L. T., náhodou sa otočil a uvidel, ako poškodený udrel obžalovaného do tváre, vtedy na to upozornil L. T.. Potom videl, ako sa obaja spolu pobili, aj ako ich G. S. spolu s mamou od seba oddeľovala. Zmenu výpovede odôvodnil strachom z rodičov, pretože sa v tom čase nemal dôvod nachádzať pri dome G. P. a mal strach aj z poškodeného T..
Svedok U. U. a svedok F. U. zhodne uviedli, že incident medzi obžalovaným a poškodneým nevideli.
Svedok R. D. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 21.6.2000 sa nachádzal okolo 15.00 hod. pred obchodom v obci F. P. Z., spolu so zaťom M.. Videl ako W. S., jeho manželka a ich dcéra idú smerom ku kostolu, a za nimi asi 15 metrov biele auto, v ktorom sedel poškodený, oblečený v služobnej rovnošate. Keď sa priblížili ku križovatke, obžalovaný sa otočil, pribehol k autu a skočil oboma nohami pod auto z jeho prednej časti. Poškodený zastavil vozidlo a obžalovaný začal kričať, či videli, že ho zrazil policajt. To nebola pravda. Bol veľmi zúrivý, kričal na poškodeného, že ho zabije a vulgárne mu nadával. Tento incident sledoval od obchodu. Za túto svedeckú výpoveď mu nikto peniaze nenúkal. Následne svoju výpoveď opravil, že nepočul, aby sa obžalovaný vyhrážal poškodenému zabitím, iba ako mu vravel, aby vyšiel z auta von.
Svedok M. D. pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že bol svedkom toho ako mal obžalovaný konflikt s poškodeným. Videl, ako kráčal s manželkou a dcérou po ceste smerom hore k svojmu otcovi. Stále sa otáčal ku autu poškodného, ktoré šlo za ním asi 6 metrov, kričal na neho. Keď sa priblížili ku križovatke, obžalovaný sa otočil a skočil nohami pod prednú časť vozidla a kričal na ľudí, či videli, ako ho zrazil poškodený a nohami kopal do spodnej časti karosérie vozidla. Toto videl zo vzdialenosti asi 5 až 6 metrov. Poškodený ani jeho svokor mu nenúkali peniaze za podanie výpovede. Incident, ktorý sa mal odohrať pri dome obžalovaného nevidel.
Svedok E. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že nebol svedkom incidentu, ktorý sa mal odohrať pred domom obžalovaného koncom mesiaca jún 2000. V tom čase sa nachádzal doma spolu s bratom W. a mamou.
Kamarát L. T. mu povedal, že obžalovaný a poškodený sa spolu pochytili. V zhode s ním vypovedal aj jeho brat svedok W. Z..
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj so zápisnicou o konfrontácii medzi svedkom G. P. a svedkom L. T.. Pridanej konfrontácii svedok G. P. potvrdil, že L. T. ho upozornil, že sa niečo deje pri dome S.. Vtedy podišiel nižšie, aby mal lepší výhľad a videl ako policajt stál pri aute a S. na chodníku, počul ako sa rozprávali zvýšeným hlasom. Toto tvrdenie svedka P. v rámci ich vzájomnej konfrontácie potvrdil aj svedok L. T..
Pri vzájomnej konfrontácii svedkov L. T. a D. G.H. oboznámenej na hlavnom pojednávaní, svedok L. T. uviedol že, svedok D. G. mu povedal , aby sa otočil smerom k domu S., že sa tam niečo deje. Toto potvrdil aj svedok D. G..
Oboznámením sa s lekárskym potvrdením vystaveným U.. L. U. všeobecným lekárom pre dospelých mal súd zistené, že dňa 22.6.2000 sa dostavil na ošetrenie poškodený I. T., pri ktorom uviedol, že dňa 21.6.2000 o 15.00 hod. bol počas služobného zákroku napadnutý W. S., ktorý ho opakovane udieral päsťami po šiji, krku, a hornej časti hrudníka, poškriabaný na oboch predlaktiach. Po ošetrení na chirurgickej ambulancii v Kežmarku a ortopedickej ambulancii v Poprade bolo konštatované pohmoždenie v oblasti pod ľavým okom, podvrtnutie krčnej chrbtice, povrchové škrabance po ľavej strane krku, práceneschopnosť do 21.6.2000 do 1.7.2000.
Oboznámením sa s lekárskym potvrdením vystaveným U.. W. U. praktickou lekárkou pre dospelých mal súd zistené, že dňa 21.6.2000 sa dostavil na ošetrenie obžalovaný W. S., pri ktorom uviedol, že dňa 21.6.2000 o 15.10 hod. bol napadnutý T., ktorý ho bil po hlave, škrtil ho a následne ho zrazil autom. Po chirurgickom, neurologickom a očnom bolo konštatované zhmoždenie na tvári, podliatiny na tvári, najmä pravého oka, oderky na krku vpravo, pohmoždenie pravého predkolenia s rozsiahlymi podkožnými krvnými podliatinami, s práceneschopnosťou cca 14 dní od 22.6.2000.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinným dôkazom a to Oznámením o uložení zásielky zo dňa 14.6.2000 podacia pošta Kežmarok, podacie číslo XXXXXX s oznámením, že doporučená zásielka adresovaná W. S. je uložená na pošte X. U.W. s uvedením do koľkých dní je možné zásielku vyzdvihnúť a konkrétne v ktorých hodinách.
Oboznámením sa so zápisnicou o obhliadke miesta činu mal súd zistené miesto, kde k incidentu medzi obžalovaným a poškodeným došlo.
Postupom podľa § 211 ods. 4 Tr. poriadku súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký posudok č. 26/2000 vypracovaný znalcom z odboru Zdravotníctva a farmácia, odvetvia Chirurgia a traumatológia U.. K. B., ktorý vypracoval v rámci prípravného konania. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodený I. T. utrpel dňa 21.6.2000 poranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie mäkkých tkanív nad ľavou lícnou kosťou a povrchové odreniny na krku. K daným zraneniam mohlo dôjsť pri incidente, pričom úderom tupým predmetom na oblasť ľavej lícnej kosti (tupý predmet o širšej kontaktnej ploche - mohla to byť päsť, dlaň a pod.) malej až strednej intenzity mohlo vzniknúť pomliaždenie v oblasti ľavej lícnej kosti - o malej intenzite násilia svedčí to, že poškodený nemal v danej oblasti tak výrazné poúrazové zmeny, aby bolo nutné vykonať rontgenove vyšetrenie tvárových kostí na vylúčenie zlomeniny lícnej kosti. K podvrtnutiu krčnej chrbtice ľahkého stupňa mohlo dôjsť pri zápase - preťahovaní, násilným vytočením krku, nekoordinovaným nadmerným pohybom krku. Povrchové odreniny kože krku mohli vzniknúť pri zápase napr. pôsobením nechtov napr. pri škrtení. Najzávažnejším poranením bolo podvrtnutie krčnej chrbtice. Doba liečenia a PN pri nekomplikovanom priebehu liečby je v priemere 14 dní. V posudzovanom prípade bola doba liečenia a práceneschopnosti od 21.6.2000 do 1.7.2000. Všetky vyššie uvedené poranenia sú z medicínskeho hľadiska poranenia ľahkého stupňa, trvalé následky nezanechávajú. Bodové ohodnotenie bolestného predstavuje spolu 18,75 bodov. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že obžalovaný W. S. utrpel dňa 21.6.2000 poranenia a to pomliaždenie pravého predkolenia s podliatinami, pomliaždenie v oblasti pravého oka a hornej pery vpravo s podliatinami a kožné odreniny krku vpravo. K týmto zraneniam mohlo dôjsť pri incidente, pričom k poraneniu pomliaždenie v oblasti pravého oka a pravej hornej pery mohlo dôjsť úderom do uvedených oblastí tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche silou strednej intenzity (pričom tupý predmet by mohla byť ľudská päsť). No pri pripustení mechanizmu
vzniku tohto poranenia napr. úderom päsťou, potom údery museli byť najmenej dva - jeden na oblasť pravého oka a druhý na oblasť hornej pery vpravo. Odreniny krku vpravo, ktoré nie sú v zdravotníckej dokumentácii bližšie špecifikované, mohli vzniknúť pri zápase činnosťou nechtov protivníka, napr. pri škrtení. Pomliaždenie s podliatinami pravého predkolenia, ktoré nie je v zdravotníckej dokumentácii presne špecifikované, čo sa týka umiestnenia, farby a tvaru podliatin - pri vyšetrení u obvodného lekára dňa 30.6.2000 je len konštatované, že sa mení farba podliatin na žlto. Nedá sa teda usudzovať presný mechanizmus vzniku zranenia ani zraňujúci predmet. Pomliaždenie s podliatinami pravého predkolenia mohlo pri fyzickom napadnutí vzniknúť nárazom tupého predmetu na predkolenie, eventuálne nárazom predkolenia na tupý predmet, napr. môže ísť o kopnutie protivníkom do predkolenia strednou silou, náraz nárazníkom auta do pravého predkolenia veľmi malou rýchlosťou, ale aj k takému zraneniu môže dôjsť pri kopnutí predkolením o tvrdé súčasti karosérie auta alebo pri zošmyknutí sa na zem a pri dopade nárazom na tvrdý predmet. V posudzovanom prípade je najvážnejším poranením pomliaždenie pravého predkolenia s podliatinami, pri nekomplikovanom priebehu je doba liečenia a práceneschopnosti 10-14 dní. V posudzovanom prípade bola doba liečenia a práceneschopnosti od 22.6.2000 do 5.7.2000. Všetky vyššie uvedené poranenia sú z medicínskeho hľadiska poranenia ľahkého stupňa, trvalé následky nezanechávajú. Bodové ohodnotenie bolestného predstavuje spolu 18,75 bodov.
Súd sa oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu a spôsobom, ktorý je uvedený v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 2.1.2001 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného W. S. pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V zmysle ustanovenia § 220 Tr. poriadku / účinného do 31.12.2005/ súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Vzhľadom na v danom ustanovení vyjadrenú obžalovaciu zásadu, súd vykonával dokazovanie len ohľadne skutku vymedzenom v skutkovej vete, právne kvalifikovanom ako trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona /zákonom č. 171/2003 Z.z. účinným od 1.9.2003, ktorým sa menil a dopĺňal Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov sa v § 156 vypustil ods. 3/.
Súd potom vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že sa len bránil, keď ho poškodený bezdôvodne udrel päsťou do pravého oka. Samotnému útoku predchádzala ich vzájomná komunikácia, keď mu poškodený oblečený v služobnej rovnošate po vystúpení zo služobného vozidla povedal : poď si prevziať doručenku, ty hajzel! Obžalovaný sa ho opýtal, aký mu je hajzel. Po príchode k poškodenému na dosah rúk, mu povedal, že jednu doručenku má uloženú na pošte, počas toho otvoril vstupnú bráničku na dvore a keď mu to zopakoval znovu, poškodený na neho vyššie uvedeným spôsobom zaútočil, následne došlo medzi nimi k bitke, pri ktorej poškodený pokračoval v útokoch na jeho osobu a ešte minimálne ho dvakrát udrel do tváre. V rámci svojej obrany ho tiež asi dvakrát udrel do tváre. Tento incident videla jeho manželka, počas incidentu vybehla z domu aj jeho dcéra G., obe ich začal od seba oddeľovať. Počas vzájomného napádania po sebe kričali, poškodený mu vulgárne nadával, on mu vulgárne nenadával, nevyhrážal sa mu zabitím ani likvidáciou. Po incidente vošiel do domu a poškodený nasadol do svojho vozidla. Vzhľadom na bolesti, ktoré mal po útoku, sa rozhodol ísť na lekárske ošetrenie. S manželkou a dcérou o chvíľu vyšli z domu a šli peši smerom k domu svojho otca, kde mal odparkované svoje vozidlo. Celou cestou šiel poškodený za nimi v služobnom vozidle. Na križovatke pri kostole sa otočil smerom k poškodenému, ktorý vtedy do neho vozidlom narazil, konkrétne pravým blatníkom do pravého predkolenia, po útoku spadol na zem. Po zdvihnutí zo zeme vošiel do dvora svojho otca, pričom mu vo výjazde vozidlom mu bránil poškodeným služobným vozidlom. Následne prišla hliadka polície, vzala ho na lekárske vyšetrenie a po ňom na policajné oddelenie.
Odlišnú verziu skutkového deja opísal vo svojich výpovediach svedok poškodený, ktorý na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovedi z prípravného konania a na tejto zotrval aj pri odstraňovaní rozporov. Uviedol, že v deň incidentu šiel služobným vozidlom preveriť pobyt obžalovaného a to z dôvodu, že si obžalovaný neprebral predvolanie na priestupkové konanie. Po príchode pred jeho dom a krátkom
rozhovore s jeho manželkou, ohľadne toho, kde sa nachádza obžalovaný, obžalovaný vybehol z domu a zaútočil na neho vystretými rukami smerujúcimi na oblasť tváre, pričom na neho vulgárne, zrejme ho chcel chytiť pod krk, zasiahol ho do tváre a krku, bezprostredne potom ho začal udierať päsťami do oblasti tváre, no nezasiahol ho, údery vykryl rukami, odstrčil ho od seba a takto sa to opakovalo asi 3-4krát, kým ho neodtiahla manželka s dcérou. Popri útokoch sa mu vyhrážal zabitím a likvidáciou. Po incidente nasadol do služobného vozidla a privolal hliadku, obžalovaný s manželkou a dcérou vošli do domu. Po chvíli vyšli všetci traja von a šli smerom do obce, šiel za nimi na vozidle, obžalovaný mu pľul na auto, búchal po kapote a pri kostole sa mu hodil pod auto. Pri prvom incidente utrpel poranenia, v dôsledku ktorých bol následne ošetrený a práceneschopný.
V zhode s výpoveďou obžalovaného vyznela výpoveď W. S. manželky obžalovaného, ktorá bola priamou svedkyňou incidentu odohrávajúceho sa pred ich rodinným domom. Svedkyňa podrobne opísala okolnosti predchádzajúce incidentu, samotný incident, ktorý začal prvotným útokom poškodeného T. na jej manžela a to úderom päsťou do jeho pravého oka a ich následné vzájomné naťahovanie, ako aj okolnosti bezprostredne po ňom. V zhode s obžalovaným vypovedala aj ohľadne druhého konfliktu, ku ktorému malo dôjsť cestou k rodinnému domu jej svokra, pri ktorom bol jej manžel opätovne napadnutý poškodeným takým spôsobom, že tento do neho vrazil služobným vozidlom.
V súlade s výpoveďou obžalovaného a svedkyne W. S. vyznela aj výpoveď svedkyne G. S., ktorá svojou výpoveďou potvrdila tvrdenie obžalovaného, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo ku konfliktu, aj keď nebola svedkom ich vzájomných útokov, teda aby jeden druhého napádal resp. udieral päsťami, v tom čase sa nachádzala v dome, no po chvíľke sa pozrela von oknom a videla, ako sa obaja spolu naťahovali, ako sa držali pod krkom. Zľakla sa, vybehla z domu a za pomoci mamy ich od seba rozdeľovala. Zhodne ako obžalovaný opísala aj druhý incident, pri ktorom obžalovaného poškodený napadol služobným vozidlom.
V prípravnom konaní boli vypočutí viacerí svedkovia, výpovede ktorých súd zákonným postupom prečítal na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa Z. P. vo svojej výpovedi ohľadne prvého incidentu uviedla, že z dvora svojho domu počula ako W. S. po tom, ako vyšiel z domu niekomu adresoval vulgárnu nadávku, nevidela komu, a v nevidela, ani osobu, ktorá nadávala, ale opoznala podľa hlasu, že to bol obžalovaný. Zo zvedavosti šla do záhrady, odkiaľ mala lepší výhľad, pre domom obžalovaného videla biele vozidlo, pri ktorom stál a telefonoval I. T., obžalovaný tam už prítomný nebol. Vyhrážky fyzickou likvidáciou zo strany obžalovaného adresované poškodenému nepočula. Následne sa s v súlade s výpoveďou poškodeného vyjadrila k druhému incidentu, ktorý sa mal odohrať pri kostole.
Svedok G. P. bol upozornený chlapcami D. G. a L. T., že sa pri dome obžalovaného sa niečo deje. Videl poškodeného aj obžalovaného a počul ich ostrú výmenu názorov, po chvíli sa situácia medzi nimi ukľudnila a on sa ďalej venoval svojej práci. Druhý incident nevidel, len počul od ľudí, že poškodený ťukol do obžalovaného. Pri konfrontácii so svedkom L. T. zotrval na svojej výpovedi, rovnako tak pri nej zotrval na svojej výpovedi aj F. L. T., ktorý uviedol, že na nejaký problém pri dome obžalovaného bol upozornený D. G.. Túto skutočnosť uviedol svedok D. G. vo svojej výpovedi a zotrval na nej aj pri konfrontácii so svedkom L. T..
Svedkovia F. U., U. U., W. Z., E. Z.P. sa k incidentu, ktorý sa mal odohrať pred rodinným domom obžalovaného vyjadriť nevedeli, neboli svedkami tohto incidentu. Rovnako sa k incidentu nevedel vyjadriť ani svedok Z. S. otec obžalovaného, tento mal len od obžalovaného vedomosť, že ho zbil policajt, že má podliatinu na oku a na ústach a z tohto dôvodu chcel ísť na ošetrenie do Kežmarku. Svedkovia M. D. R. R. D. vo svojich výpovediach opisovali incident, ktorý sa mal odohrať na križovatke pri kostole, k prvotnému incidentu sa vyjadriť nevedeli, neboli pri ňom prítomní.
Ani jeden z vyššie uvedených svedkov svojou výpoveďou nepotvrdil verziu poškodeného, že obžalovaný mal na neho zaútočiť ako prvý. Jediným svedkom, ktorý vypovedal v zhode s poškodeným ohľadne vulgárnych nadáviek, ktoré mal obžalovaný adresovať poškodenému, bola Z. P.. Menovaná svedkyňa vypovedala, že z dvora svojho domu počula ako obžalovaný po tom, ako vyšiel z domu, vulgárne nadáva na poškodeného, a to aj napriek tomu, že na miesto incidentu nevidela, teda nevidela, kto nadáva a ani nevedela, komu sú tieto nadávky adresované, len podľa hlasu spoznala, že to bol obžalovaný. Vykonané dôkazy tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní pripúšťajú teda dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie skutkového deja, keď podľa jednej, prezentovanej
obžalobou na podklade v prípravnom konaní prezentovaných svedeckých výpovedí predovšetkým poškodeného I. T., a čiastočne výpoveďou svedkyne Z. P. a listinných dôkazov mohol obžalovaný spáchať žalovaný skutok spôsobom uvedeným v obžalobe, avšak podľa druhej, prezentovanej obžalovaným a potvrdzovanej svedkami W. S., G. S., D. G. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, sa obžalovaný len bránil pred útokmi poškodeného.
Súd na základe vyššie vykonaného dokazovania teda nemal pochybnosti o tom, že dňa 21.6.2000 v odpoludňajších hodinách pred rodinným domom obžalovaného Č.. XXX X. F. P. Z. došlo vzájomnému incidentu medzi poškodeným a obžalovaným, rovnako nemal pochybnosti ani o zraneniach spôsobených tak poškodenému ako aj obžalovanému, o čom svedčia výpovede obžalovaného, poškodeného, výpovede svedkyne W. S., lekárske správy a závery znaleckého posudku. Pochybnosti nemal ani o priestupkovom konaní evidovanom pod sp. zn. ORP-77/DI-2SK-2000, na ktoré vo svojich výpovediach poukazoval tak obžalovaný ako aj poškodený. Súd sa musel pri hodnotení dôkazov vysporiadať jednak s verziou skutkového deja poškodeného, a teda či skutočne došlo k bezdôvodnému útoku obžalovaného na jeho osobu ako aj k vulgárnym nadávkam adresovaným jeho osobe pri výkone jeho služobných povinností, ako aj s verziou obžalovaného, že síce napadol poškodeného asi dvoma údermi do tváre, avšak až potom ako ho poškodený napadol prvý a to päsťou do pravého oka, a po tomto údere v bitke pokračoval, pri ktorej od poškodeného zinkasoval ešte minimálne dva údery a teda s verziou, že konal teda v nutnej obrane.
Súd výpoveď poškodeného vyhodnotil ako nevierohodnú a nelogickú a to z nasledujúcich dôvodov. Sám poškodený uviedol, že na miesto trvalého pobytu obžalovaného šiel za účelom preveriť jeho pobyt, keďže nepreberal zásielku na priestupkové konanie a doručiť mu predvolanie, ktoré mal v obálke so sebou. Obžalovaný a rovnako aj jeho manželka W. S. zhodne uviedli, že o uložení predmetnej zásielky na pošte mali vedomosť, zásielku obžalovaný v čase incidentu ešte nemal vyzdvihnutú. V súlade s ich tvrdením vyznieva aj v spise obsiahnutý listinný dôkaz označený ako Oznámenie o uložení zásielky zo dňa 14.6.2000 oboznámený na hlavnom pojednávaní. Na základe toho možno usudzovať, že o neprevzatí zásielky poškodený ešte vedomosť nemohol mať, keď ako z predmetného oznámenia vyplýva, zásielka bola uložená dňa 14.6.2000 s dobou uloženia 18 dní, teda v čase incidentu úložná lehota, resp. lehota na vyzdvihnutie zásielky stále plynula a na otázku obhajcu, koľko predvolaní bolo obžalovanému zasielaných, poškodený odpovedal, že štandardne sa posiela 2 až 3 krát, no v danom prípade nevie uviesť koľkokrát bolo zasielané. Ak by poškodený z vlastnej iniciatívy preveroval skutočnosti, prečo obžalovaný neprevzal predvolanie na priestupkové konanie, ako to sám vo svojej výpovedi uviedol, vyššie uvedenú skutočnosť by mal zistenú a tým by minimálne počas plynutia úložnej lehoty nemal dôvod preverovať pobyt obžalovaného. V tomto smere potom nelogicky vyznieva tvrdenie poškodeného, že mal pri sebe predvolanie, ktoré chcel obžalovanému doručiť osobne. Zároveň poškodený uviedol, že s obžalovaným pred incidentom žiaden problém nemal, dokonca, že sa osobne s obžalovaným nepoznal. Ak teda nemali žiadne problémy, nepoznali sa osobne, nelogicky vyznieva aj ďalšie tvrdenie poškodeného, že by na neho obžalovaný hneď po tom ako vyšiel z domu bezdôvodne najprv vulgárne a vzápätí fyzicky zaútočil, navyše, keď ako poškodený uvádzal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, obžalovaný nemal vedomosť, prečo za ním prišiel, s dôvodom návštevy ho do svojho napadnutia nestihol oboznámiť, žiadna vzájomná komunikácia do prvého útoku medzi nimi neprebehla a ani obžalovaný sa ho neopýtal, prečo prišiel.
Ako už súd vyššie konštatoval jediným svedkom potvrdzujúcim výpoveď poškodeného, že obžalovaný vulgárne nadával na poškodeného bola Z. P.. Výpoveď tejto svedkyne bola vyvrátená priamou svedkyňou incidentu W. S., ktorá bola prítomná pri incidente od začiatku až do doby, kým s obžalovaným nevošla do domu, a vyvrátená bola aj výpoveďou svedka D. G.. Súd poukazuje na doslovnú citáciu svedkyne odlišnú od verzie poškodeného, keď počula obžalovaného kričať: “Boha ci, ty kokot jeden, čo tu chceš?“ a až následne zo zvedavosti šla do záhrady, z ktorej mala lepšie výhľadové pomery na rodinný dom obžalovaného, odkiaľ už ale obžalovaného nevidela, videla len poškodeného ako telefonuje. Ako sama uviedla, cesta do záhrady jej trvala cca 2 minúty, čo možno považovať za dostatočnú vzdialenosť (aj napriek jej vyjadreniu, že šla pomaly) na to, aby počula z danej vzdialenosti konkrétne slová a opoznala aj adresáta týchto slov, navyše, keď po príchode do záhrady osobu obžalovaného pri jeho rodinnom dome nevidela, videla len poškodeného. Nelogicky v tejto súvislosti vyznieva jej tvrdenie, že obžalovaný začal vyššie uvedeným spôsobom nadávať po tom, ako vyšiel z domu. Ak teda nevidela kto nadáva, len podľa hlasu opoznala obžalovaného, ani nevidela a nevedela, komu je nadávka adresovaná, pretože mala zlé výhľadové pomery, svedkyňa takúto vedomosť nemohla mať, nemohla teda vedieť,
či obžalovaný takto začal nadávať po tom ako vyšiel z domu. Vzhľadom na vyššie uvedené výpoveď svedkyne Terézie Pitoňákovej vyhodnotil ako účelovú a nevierohodnú.
Súd sa pri hodnotení dôkazov zaoberal aj tvrdením obžalovaného, že konal v sebaobrane, že sa bránil útokom poškodeného, ktorý na neho zaútočil ako prvý úderom päsťou do pravého oka a následne v útokoch pokračoval. Ako už súd vyššie viackrát konštatoval jediným priamym svedkom celého incidentu bola manželka obžalovaného W. S., ktorá v zhode s obžalovaným vypovedala, že prvý zaútočil poškodený. V súlade s jej výpoveďou vyznela aj výpoveď svedka D. G., ktorý sa v tom čase nachádzal pri dome G. P., keď videl ako poškodený udrel päsťou alebo dlaňou obžalovaného do tváre, vtedy na to upozornil kamaráta L. T., potom videl, ako sa obžalovaný a poškodený navzájom pobili. O hodnovernosti výpovede svedka súd nemal pochybnosti, aj napriek skutočnosti, že pri prvotnej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že incident nevidel, zmenu výpovede odôvodnil a na tejto výpovedi zotrval aj pri konfrontácii so svedkom L. T.. V zhode s jeho výpoveďou vyznela aj výpoveď svedkov L. T., G. P. a aj sám poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že incident mohli vidieť nejaké deti cez ulicu, okrem nich nikto.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
K tomu, aby bolo možné v konkrétnom prípade uvažovať o nutnej obrane a teda aj o vylúčení trestnej zodpovednosti osoby, ktorá odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený trestným zákonom, je potrebné splniť dva základné predpoklady uvedené v § 25 Trestného zákona. Podľa prvého z nich musí ísť o útok na záujem chránený týmto zákonom, ktorý v čase obranného konania priamo hrozí alebo trvá.
Konkrétny chránený záujem je obsiahnutý v skutkovej podstate príslušného trestného činu, ktorého spáchanie zo strany útočníka hrozilo, a to v podobe objektu ako zákonného znaku takého trestného činu. Pokiaľ ide o bezprostrednú hrozbu alebo trvanie útoku, buď je tu dôvodný predpoklad útoku nasledujúceho bezprostredne za hrozbou, alebo útok už začal a stále prebieha. Útok teda ešte nesmie byť ukončený ani krátkodobo prerušený, pretože nutnú obranu je možné použiť proti útočníkovi len do doby, pokiaľ trvá útok na záujem chránený trestným zákonom. O nutnej obrane teda nemožno uvažovať za situácie, keď útok ešte bezprostredne nehrozí ani nezačal, alebo pokiaľ je útok už dokončený. Druhým predpokladom, ktorý musí byť súčasne splnený pri závere o existencii nutnej obrany, je zákonná požiadavka, aby obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu mal súd preukázané, že konanie obžalovaného bolo jednoznačne vyvolané správaním sa poškodeného, obžalovaný poškodeného k útoku nevyprovokoval, len reagoval na jeho trvajúci útok, pričom táto reakcia obžalovaného neprekročila medze ustanovené v § 25 Tr. zákona.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v medziach nutnej obrane a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 226 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.
Zároveň podľa § 229 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného I. T. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko právnych.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.