Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/128/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, XXX XX N. J. G., o zaplatenie 1 186,05 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 214,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 214,35 eur od 16.06.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.) sa podanou žalobou doručenou súdu 21.07.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1186,05 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1186,05 eur od 16.06.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že Všeobecná úverová banka a.s. (ďalej aj ako VUB, a.s. alebo banka) a žalovaný uzatvorili dňa 7.8.2012 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s., na základe ktorej sa Všeobecná úverová banka a.s. zaviazala poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s úrokom vo výške 23,76 % a žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške 450,- eur a bol povinný Všeobecnej úverovej banke a.s. platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 15,- eur. V dôsledku porušenia platobných povinností je žalovaný povinný žalobcovi uhradiť sumu 1186,05 eur, ktorá sume predstavuje s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy ku dňu 31.5.2016, a to v lehote splatnosti do dňa 15.6.2017 a žalobcovi preto vznikol aj nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16.6.2017. V žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril, na pojednávaní uviedol názor, že nárok žalobcu je premlčaný.

3. Súd dňa 26.9.2017 rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, pretože mal preukázané, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorú si uplatňuje v tomto spore bola postúpená ku dňu 22.8.2017 spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

4. Dňa 11.12.2017 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 214,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 214,35 eur od 16.6.2017 do zaplatenia späť a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil. Taktiež v tomto podaní uviedol, že prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu autokarty QuatroCar zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,a.s., zo strany banky bola žiadosť schválená dňa 7.8.2012, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 450,- eur so zmluvným úrokom o výške 23,76 %, žalovaný začal čerpať úverový rámec od 20.8.2012. Revolvingový úver je typickým tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže trvať neurčitú dobu, a preto nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN. Rozsah čerpania žalovaného predstavujú debetné transakcie v období od 20.8.2012 do 18.2.2014. K špecifikácii pohľadávky uviedol, že žalovaná suma 1186,05 eur pozostáva zo súm: istina 393,79 eur, poplatky 101,06 eur, štandardný úrok 577,91 eur, sankčný úrok 113,29 eur.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobcu nezúčastnila, súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konal pojednávanie v neprítomnosti tejto strany sporu.

6. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 7. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Späťvzatie (čiastočné) došlo súdu dňa 11.12.2017, t.j. pred otvorením pojednávania súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie 214,35 eur s príslušenstvom zastavil.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: žiadosť o vydanie karty - Autokarta QuatroCar č.l. 8-10, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. č.l. 11-12, žiadosť o zvýšenie úverového rámca zo dňa 28.6.2013 č.l. 13, výpisy z Autokarty QuatroCar č.l. 14-17, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2017 adresované žalovanému spolu s podacím hárkom, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 22.8.2017 a Príloha č. 3 Rámcová zmluva o postúpení.

10. Zo žiadosti o vydanie karty - Autokarta QuatroCar č. XXXXXXXX zo dňa 4.6.2012 súd zistil, že žalovaný žiada banku, VUB, a.s. o úver s podmienkami: úverový rámec vo výške 300,- eur, štandardná mesačná splátka v sume 10,- eur, štandardná úroková sadzba 23,76 % p.a. V žiadosti je ďalej uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s. vydávanie v spolupráci s CFH. OP, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou tejto zmluvy. Dňa 28.6.2013 žalovaný podpísal žiadosť o zvýšenie úverového rámca. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2017 a z poštového podacieho hárku vyplýva, že postupca Všeobecná úverová banka, a.s. informovala žalovaného, že k 22.8.2017 postúpila na postupníka Intrum Justitia Slovakia s.r.o. pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej dňa 21.8.2012.

11. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015 (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. t.j. účinného do 30.9.2012, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa ust. § 708 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. t.j. účinného do 30.9.2012, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. t.j. účinného do 30.9.2012, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvárania zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. t.j. účinného do 31.12.2012), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len Zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Zmluva, podľa tvrdení žalobcu Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXX má spotrebiteľský charakter vzhľadom na obsah tejto zmluvy, je zrejmé, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím pôžičky uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - ako banka. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom a preto na daný úverový vzťah súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).

24. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preto nepostačuje, že žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu tvrdí, ale je povinný ju súdu aj preukázať.

25. V danej veci žalobca súdu tvrdil, že Všeobecná úverová Banka a.s. a žalobca uzavreli dňa 22.8.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok a s odkazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.6.2003 relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom žalobca tak riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore. Súd k uvedenému uvádza, že súdna prax sa už odklonila od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje pri svojej argumentácii žalobca. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/40/2008 ako aj sp.z. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. US337/2012 zo dňa 03.07.2012.

26. V zmysle ust. § 5b zákona č. 25/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je súd povinný aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatneného práva, t. j. skúmať aj bez námietky žalovaného aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. A keďže z vykonaného dokazovania súd zistil že uplatneným právom je právo žalobcu zo spotrebiteľského úveru, ktorého poskytovateľom bola banka súd je preto povinný skúmať, či boli splnené ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou (za súčasného splnenia § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) len vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepredložil súdu písomnú výzvu banky - Všeobecnej úverovej banky a.s. na splnenie dlhu, adresovanú žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu a ani doklad o doručení, resp. odoslaní takejto výzvy žalovanému. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá síce nie je bankou, ale veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (žalobca), podľa zákona o bankách neboli splnené. Po zistení skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovanému v tomto spore domáha. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení zo dňa 22.8.2017 so zákonom, a teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení nebol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba splatná pohľadávka za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a nepretržitého omeškania dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní nepreukázal, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, bola žalovanému zaslaná a doručená. Žalobca teda nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách o splatnosti celej postupovanej pohľadávky a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 28. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

29. Žalobca je v tomto spore zastúpený advokátom. Súd mal predloženými listinami zo strany žalobcu preukázané, že pôvodným veriteľom je banka. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a z ostaných podaní žalobcu a z vykonaného dokazovania na pojednávaní, na ktorom sa žalobca nezúčastnil súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci neboli dodržané všetky podmienky postúpenia ustanovené zákonom o bankách. Keďže žalobcom nebolo preukázané, ale ani tvrdené, naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postúpenej pohľadávky v čase jej postúpenia, výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených dôvodov považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2017 v časti pohľadávky voči žalovanému za neplatnú, žalobca tak nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia, žalobcom uplatnené právo v tomto spore mu nie je možné priznať a preto súd žalobu zamietol. Súd sa už prostriedkami procesnej obrany žalovaného a ďalšími okolnosťami v spore majúcimi vplyv na nemožnosť uplatneného práva postupcu, predchodcu žalobcu (§ 5b zákona č. 25/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ) nezaoberal, pretože k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

30. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola úspešná (súd žalobu zamietol). Žalovanému voči žalobcovi by patril nárok na náhradu trov konania, žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, z prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).