Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoP-28-2017.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej veci manžela Q. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, S., toho času bytom I. XX, S., občana SR, zastúpeného JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok a manželky F. S., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, S., občianky SR, zastúpenej JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, Kežmarok, na návrh manžela o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Q. S. nar. XX.XX.XXXX a F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., o odvolaní otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.1.2017 č. k. 3P/126/2016-128 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zverení maloletých detí do výchovy a o určení výživného na čas po rozvode.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil prispievať na ich výživu sumou 150,- a 130,- eur mesačne, styk otca s maloletými deťmi neupravil a trovy konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, manželia spolu už viac ako rok nebývajú, spoločne nehospodária a ani nevychovávajú spoločne maloleté deti.
3. Na čas po rozvode maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorú nenamietali otec ani opatrovník.
4. Pokiaľ ide o výživné, otec navrhoval, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 100,- a 80,- eur mesačne, keďže jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške do 500,- eur a diéty vyplácané zamestnávateľom plne spotrebuje pri úhrade nevyhnutných výdavkov na stravovanie a hygienu pri výkone povolania. Matka s navrhovanou výškou výživného nesúhlasila s poukazom na to, že mesačný príjem otca, vrátane diét predstavuje takmer 1.400,- eur a maloleté deti majú zvýšené náklady na zdravotnú aktivitu a mimoškolské aktivity. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 300,- a 200,- eur mesačne. Opatrovník maloletých detí navrhol určiť výživné vo výške 250,- a 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie považoval za
primerané určenie výživného vo výške 150,- a 130,- eur mesačne na maloleté deti. V súčasnej dobe otec maloletých detí prispieva na výživu synov sumou 100,- a 80,- eur mesačne, pričom všetky odôvodnené potreby maloletých detí nad uvedenú sumu zabezpečuje matka, ktorej čistý mesačný príjem je 594,16 eur. Maloleté deti majú preukázateľne vyššie náklady súvisiace s mimoškolskými aktivitami a ani ich zdravotný stav nie je najoptimálnejší, nakoľko mal. Q. má bronchiálnu astmu a z dôvodu mimoškolských aktivít dochádza u nich k rôznym zraneniam. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil nielen výšku jeho priemernej čistej mesačnej mzdy 478,15 eur, ale aj výšku tzv. diét poskytovaných zamestnávateľom mesačne vo výške cca 869,27 eur. Hoci náhrady poskytované zamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. nie sú súčasťou mzdy podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, avšak pri určovaní výživného súd musí prihliadať aj na výšku týchto náhrad, keďže pri určovaní výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pojem majetkové pomery je pojmom všeobecným a mzda je len jednou zo súčastí uvedeného pojmu. Z tohto dôvodu je samozrejmé, že tieto náhrady súd skúmal pri určení výživného. Zároveň tzv. diéty predstavujú finančné prostriedky, prostredníctvom ktorých sú otcovi kompenzované výdavky na stravu a hygienu, ktoré by pokiaľ by nedostával, musel platiť z príjmu dosahovaného za prácu. Na základe uvedeného sa preto dá ustáliť, že pokiaľ matka so svojho príjmu musí tieto výdavky, vrátane maloletých detí uhrádzať zo mzdy. Otec mimo mzdy dostáva uvedené príspevky, teda ich neplatí zo mzdy ako matka.
5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec proti výroku o určení výživného a v tejto časti žiada rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, príp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že pracuje v zahraničí ako vodič v kamiónovej doprave s výškou mesačného príjmu cca 475,- eur mesačne. V rámci svojho zamestnania vykonáva uvedenú činnosť, najmä v rámci štátov E., I., O., Z. a U.. Z uvedeného príjmu prispieva mesačne sumou 100,- eur na ubytovanie matke a 100,- eur náklady na stravovanie a iné nevyhnutné výdavky počas týždňa v mesiaci, keď sa nachádza doma a ďalej spláca pôžičku vo výške 50,- eur, ktorú má spoločnú s manželkou a 180,- eur výživné na maloleté deti. Výška diét za kalendárny mesiac sa odvíja od počtu dní, ktoré v tom- ktorom mesiaci odpracuje v zamestnaní, nakoľko pracuje v 3-týždňových cykloch a predstavuje sumu 48,- denne. Z uvedenej sumy spotrebuje na stravu denne sumu 35,- eur (8,- eur raňajky, 15,- eur obed a 12,- eur večera). Uvedená suma je vzhľadom na štáty, kde svoju pracovnú činnosť vykonáva a možnosti stravovania minimálna, pričom ešte 7,- eur denne ho stojí jeho osobná hygiena vo výške poplatku za použitie spŕch na čerpacej stanici. Zvyšných 6,- eur z denných diét si odkladá, nakoľko zamestnávateľom má zabezpečenú cestu len na pracovisko z I. a cestu do I.. Zdôrazňuje, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení diéty nie sú súčasťou mzdy a súd nemôže na nich prihliadať pri výmere výšky výživného. Nepopiera, že z uvedených diét sa mu podarí každý mesiac ušetriť určitá malá suma, ale je to približne vo výške 50,- až 100,- eur mesačne, pričom ide o jediný príjem, ktorý použije na ošatenie a iné nevyhnutné výdavky.
6. Zároveň v zákonnej lehote podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie aj matka, a to proti výroku o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a proti výroku o určení výživného. Je pravdou, že súhlasila so zverením maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, avšak jej rozhodnutie malo racionálny základ v tom, že u maloletých detí nedôjde k zníženiu ich životnej úrovne v zmysle návrhu otca maloletých detí ohľadom výšky výživného. Už na samotnom pojednávaní pri argumentácii otca maloletých detí, že tento zarába takmer iba minimálnu mzdu a zvyšok sú iba diéty, ktoré takmer celé spotrebuje pri svojich cestách do zahraničia uvádzala, že pokiaľ má byť výživné stanovené za takýchto okolností, nebude schopná zabezpečiť osobnú starostlivosť a navrhla starostlivosť striedavú. Je toho názoru, že argumentácia otca maloletých detí ohľadom diét, ktoré sa nemajú posudzovať pri určení výšky výživného je nesprávna, nakoľko diéty sa neposudzujú za príjem v zmysle Zákonníka práce pre pracovnoprávne účely, avšak v rámci určovania výživného a v zmysle jednotlivých rozhodnutí súdov sa jednotlivé diéty musia brať do úvahy. Berúc do úvahy argumentáciu otca maloletých detí z hľadiska kritérií potencionality príjmov by mal súd zhodnocovať skutočnosť, že otec maloletých detí sa v konaní stavia do pozície horšie zarábajúcej osoby, nakoľko uvádza, že jeho príjmom je priemerná mzda vo výške 450,- eur a zvyšok sú spotrebované diéty v zahraničí, pričom udáva, že jeho výdavky sú pokryté jeho mesačným príjmom, a to s platením časti pôžičky, výživným, ubytovaním a stravou na Slovensku. Takáto argumentácia je však v rozpore s nedávnym manželským životom účastníkov konania, kde bolo doložené, kedy spoločne deklarovali jeho príjem v banke aj s diétami, a teda ako manželia si boli schopní zobrať hypotéku na byt a financovať všetky mimoškolské aktivity detí. Na základe uvedených skutočností je nepochybné, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrhu matke v plnom rozsahu vyhovel, prípadne rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Obaja účastníci konania vo svojich vyjadreniach k odvolaniam prezentovali zhodnú argumentáciu v otázke určenia výživného zo strany otca, ako osoby povinnej prispievať na výživu maloletých detí na čas po rozvode manželstva rodičov, akú uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a v odvolaní proti rozsudku.
8. Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 65 a § 67 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov konania dôvodné nie sú a rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 C.s.p., potvrdil. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal skutkovými zisteniami rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného zo strany otca ako osoby povinnej prispievať na výživu maloletých detí, a ktorému z rodičov budú zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti.
9. V zmysle ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované jeho právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje ich výlučnú starostlivosť od odchodu otca zo spoločnej domácnosti. Vzhľadom na pracovnú pozíciu otca, ktorý vykonáva povolanie vodiča kamiónovej dopravy v 3-týždňových pracovných turnusoch mimo územia Slovenskej republiky, neprichádza do úvahy ich zverenie do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti striedavej.
11. Navrhovateľ (otec maloletých detí) pracuje ako vodič kamiónovej dopravy pre zamestnávateľa W. W., s.r.o., s čistým mesačným príjmom 478,15 eur (9/2018 - 8/2016) spolu s cestovnými náhradami je jeho priemerný mesačný príjem vo výške 1.347,42 eur.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podstatou námietok navrhovateľa v odvolaní proti výške určeného výživného je, že súd pri rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti má vychádzať len z čistej mesačnej mzdy a nemal vôbec prihliadať na výšku vyplácaných cestovných náhrad z dôvodu, že slúžia na uspokojovanie jeho potrieb v zahraničí.
14. Podľa § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktorá nemá charakter mzdy.
15. Uvedené ustanovenie o zložkách mzdy a čo sa za mzdu nepovažuje, slúži pre účely výpočtu priemerného zárobku pre pracovnoprávne účely podľa § 133 a § 134 Zákonníka práce, nie pre účely zisťovania príjmu osoby povinnej platiť výživné. Zákon o rodine ukladá súdu v § 62 a § 75 prihliadať na celkové majetkové pomery povinnej osoby, nie určovať výživné len z dosahovaného zárobku v zamestnaní alebo iného príjmu povinnej osoby. I keby navrhovateľ nepracoval, musel by súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na potencionálne možnosti takejto osoby. Správne preto súd prvej inštancie postupoval, keď pri výške výživného prihliadol aj na iné plnenia poskytované zamestnávateľom navrhovateľovi, pretože cestovné náhrady tvoria podstatnú zložku príjmu navrhovateľa. Priemerný mesačný príjem navrhovateľa, z ktorého je potrebné pri určení jeho vyživovacej povinnosti vychádzať, je súčet jeho priemerného mesačného zárobku a mesačne vyplácaných cestovných náhrad z dôvodu, že takúto výšku finančných prostriedkov má navrhovateľ k dispozícii na uspokojovanie svojich potrieb. I keď majú cestovné náhrady vyplácané zamestnávateľom nahradiť zamestnancovi výdavky na stravu v zahraničí, tieto náhrady nie sú účelovo viazané v tom zmysle, žeby ich poberateľ nemohol použiť na iný účel. Samotný navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že časť uvedených prostriedkov používa na zaplatenie cestovného z pracoviska a na pracovisko a nákup ošatenia. Navrhovateľ sa môže aj z týchto cestovných náhrad predzásobiť potravinami zo Slovenska a nekupovať ich v zahraničí, kde tvrdí, že sú oveľa vyššie ceny. Okrem iného, navrhovateľ okrem tvrdenia o výške nákladov na stravu v zahraničí počas svojich pracovných turnusov súdu prvej inštancie nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal ním deklarovanú výšku uvedených výdavkov. Pravidelné výdavky na bývanie a stravu, rovnako ako navrhovateľ, má aj odporkyňa, ktorá má navyše v starostlivosti maloleté deti. Navrhovateľom uvádzané dôvody v odvolaní nespochybňujú správnosť rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za vecne správne. Navrhovateľ zo svojho príjmu zo mzdy a cestovných náhrad je schopný platiť výživné vo výške 280,- eur mesačne a zostane mu dostatok finančných prostriedkov aj na uspokojovanie jeho potrieb a úhradu výdavkov na domácnosť.
16. Pri určení výšky výživného súd prihliada aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen potreby základné (stravovanie, ošatenie, hygiena a pod.), ale aj potreby prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, to všetko primerané veku. Na druhej strane, uspokojovanie uvedených odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
17. Matka v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie argumentovala predovšetkým zvýšenými nákladmi maloletých detí súvisiacimi s ich mimoškolskými aktivitami (hokej, hudobná, zápasy, výstroj) a zvýšenými výdavkami na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s ich častými zraneniami.
18. Odvolací súd pri zohľadnení akceptovateľných výdavkov otca pre určenie výživného musel prihliadať na to, že časť výdavkov, ktoré predtým účastníci konania znášali spoločne (náklady na bývanie a pod.), si teraz platí každý sám, ako aj na výdavky na stravu a hygienu, ktoré otec nepochybne čiastočne uhrádza z vyplácaných cestovných náhrad vzhľadom na dĺžku pracovných turnusov v zahraničí v trvaní troch týždňov. V prvom rade pri určení výživného je rozhodujúce, aby boli uspokojované predovšetkým základné potreby maloletých detí. Aj keď výživné v širšom slova zmysle má prispievať aj k uspokojovaniu ich potrieb súvisiacich s mimoškolskými aktivitami, tieto sú vždy limitované možnosťami a schopnosťami (sociálne, zárobkové, majetkové) rodičov. V prípade, ak dôjde k zmene týchto pomerov je nevyhnutné zmeneným okolnostiam prispôsobiť aj odôvodnené potreby dieťaťa nad rozsah uspokojovania jeho základných životných potrieb.
19. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd určenú výšku výživného zo strany otca ako osoby povinnej prispievať na výživu maloletých detí na čas po rozvode považoval za vecne správnu. O trovách odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 C.s.p. v spojení s ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).