Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/12/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetovská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, ČR, IČO:69948242, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia a.s. pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancova 1/A, Bratislava, IČO:47251336 proti žalovanému: W. X., nar.X.X.XXXX, bytom T.Ý. V. XX, zast. JUDr. Irena Sopková advokátka, Hlavná 25, Košice o neúčinnosť darovacej zmluvy takto

rozhodol:

I. Právny úkon prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. V., C. T. V., C. O., evidovaných Správou katastra O., na LV č.XXX, a to: pozemky parcely registra „C“ parcela č.XXXX/ X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 859m2, stavby: rodinný dom pod súpisným číslom XX postavený na parcele č.XXXX/X v podiele 1 a nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. V., C. T. V.Š., C. O. evidovaných Správou katastra O. na LV č.XXXX, a to stavby: budova POD.PIV. CLXXXIII bez súpisného čísla, postavená na parcele č.XXXX/X v podiele 1 na základe darovacej zmluvy evidovanej v Katastri nehnuteľností pod V755/2011, na základe ktorého sa vlastníkom nehnuteľností stal žalovaný, je voči žalobcovi právne neúčinný. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa domáhal vyslovenia, že právny úkon prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T. V., C. T. V., C.. O., evidovaných Správou katastra O. na LV č.XXX, a to: pozemky, parcely registra „C“: parc.č.XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 859m2, stavby: rodinný dom pod súpisným číslom XX, postavený na parc.č.XXXX/X v podiele 1 a na LV č.XXXX, a to: stavby, budova POD.PIV. CLXXXIII bez súpisného čísla, postavená na parc.č.1433/2v podiele 1 na základe darovacej zmluvy evidovanej v katastri nehnuteľností pod V755/2011, na základe ktorej sa vlastníkom nehnuteľností stal žalovaný, je voči žalobcovi právne neúčinný. Svoju žalobu odôvodnil týmito skutočnosťami: Žalobca poskytol dlžníkovi AGREKO, s.r.o. so sídlom 049 44 Hrhov 391, IČO:36207420 /ďalej len „dlžník“/ na základe zmluvy o úvere č.8166347/SME/06/131 zo dňa 24.2.2006 v znení dodatku č.1 zo dňa 19.12.2007, dodatku č.2 zo dňa 15.5.2008, dodatku č.3 zo dňa 15.12.2008, dodatku č.4 zo dňa 29.12.2009, dodatku č.5 zo dňa 23.6.2010, dodatku č.6 zo dňa 11.10.2010 a dodatku č.7 zo dňa 29.4.2011 /ďalej len „zmluva o úvere“/ kontokorentný úver vo výške úverového limitu 139.400,-Eur s konečnou splatnosťou dňa 30.6.2011 /ďalej len „úver“/. Vzhľadom ku skutočnosti, že dlžník neuhradil svoj záväzok v lehote splatnosti, t.j. k 30.6.2011, úver sa stal splatným a žalobca výzvou zo dňa 27.9.2011 vyzval dlžníka na úhradu splatného záväzku. Nakoľko dlžník pohľadávku neuhradil, žalobca vyplnil zmenku vystavenú dňa 15.5.2008 dlžníkom, avalovanú zmenkovými ručiteľmi: 1/N.. H. X., X. XXX XX V. XXX, /ďalej len „avalista 1“/ 2/ N.. Z. X., X. XXX XX V. XXX, /ďalej len „avalista 2“ alebo spolu „avalisti“/, a to o zmenkovú sumu 145.596,78 Eur a dátum splatnosti zmenky 30.5.2012.

Vyplnenie zmenky žalobca oznámil dlžníkovi a avalistom oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 30.5.2012, kde ich vyzval, aby v lehote do 5 dní od doručenia oznámenia uhradili zmenkovú sumu s prísl.. Nakoľko dlžník, ani avalisti zmenkovú sumu neuhradili, žalobca podal dňa 17.7.2012 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Okresný súd Košice I na základe uvedeného návrhu v konaní vedenom pod sp.zn. 29Zm/16/2012 vydal dňa 3.10.2012 zmenkový platobný rozkaz, ktorým uložil dlžníkovi a avalistom, aby spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi zmenkovú sumu 144.410,58 Eur so 6% úrokom ročne zo sumy 145.596,78 Eur od 31.5.2012 do 9.7.2012, zo sumy144.410,58 Eur od 10.7.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 485,32 Eur a trovy konania 8.693,-Eur /ďalej len „zmenkový platobný rozkaz“/. Aj napriek tomu, že zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, dlžník ani avalisti pohľadávku neuhradili. V čase splatnosti pohľadávky voči dlžníkovi a avalistom, avalista 1 vlastnil majetok, a to: podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. T. V., C. T. V., C.. O., evidovaných na LV č.XXX, a to: pozemky parc.č.XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 859m2, stavby rodinný dom pod súp.č.XX postavený na parc.č.XXXX/X, podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. T. V., Obec T. V., C.. O., evidovaných na LV č.XXXX, a to stavby budova POD.PIV.CLXXXIII bez súpisného čísla postavená na parc.č.XXXX/X /.ďalej len „nehnuteľnosti“/. Darovacou zmluvou evidovanou Správou katastra O. pod V-755/2011 /´dalej len „darovacia zmluva“/, avalista 1 previedol nehnuteľnosti na žalovaného. Skutočnosť, že v čase existencie /splatnosti/ pohľadávky, došlo k prevodu nehnuteľností darovacou zmluvou medzi blízkymi osobami /žalobca usudzuje, že medzi bratmi/, zakladá predpoklad, že avalista 1 previedol svoj /jediný reálne exekvovateľný, hodnotný/ majetok, z ktorého by mohla byť vymáhateľná pohľadávka žalobcu uspokojovaná, na žalovaného s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Nakoľko je žalovaný blízkou osobou avalistu 1 /v zmysle §116 a §117 OZ/ ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, úmysel avalistu 1 resp. vedomosť žalovaného o úmysle avalistu 1 ukrátiť veriteľa netreba preukazovať, tzn., tento úmysel sa prezumuje /v zmysle §42a ods.2a3 OZ/. Podľa vedomostí žalobcu je dlžník v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností, zaťažených záložným právom, t.j. v prípade exekúcie na majetok dlžníka a avalistov je predaj uvedených nehnuteľností znemožnený do doby zrušenia záložného práva prednostného /zmluvného/ záložného veriteľa. Avalista 1 v celosti vlastní pozemky, na ktorých tak isto viazne zmluvné záložné právo v prospech tretej osoby a ďalej minimálne podiely na pozemkoch /parcely registra „E“ - t.j. neohraničené pozemky/. Avalista 2 je vlastníkom malých podielov na pozemkoch /väčšinou parcely registra „E“/, ktorých hodnota a najmä možnosť predaja je minimálna. Vzhľadom na výšku pohľadávky /144.410,85 Eur s prísl./, ktorú žalobca voči dlžníkovi a avalistom eviduje, je aj v prípade úspešného predaja uvedených nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka a avalistov nepravdepodobné, aby bola pohľadávka žalobcu uhradená v plnej výške. Žalobca je presvedčený o tom, že avalista 1 si bol v čase splatnosti pohľadávky vedomý tej skutočnosti, že v prípade exekúcie na jeho majetok by jediným reálne speňažiteľným /predateľným/ majetkom boli práve prevedené nehnuteľnosti. Preto v snahe predísť nútenému predaju nehnuteľností, tieto previedol darovacou zmluvou na blízku osobu a týmto právnym úkonom, urobeným v prospech žalovaného, ukrátil žalobcu ako veriteľa a zhoršil tým jeho možnosť na uspokojenie jeho pohľadávky. Na strane avalistu 1 došlo k zmenšeniu jeho majetkovej podstaty, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky veriteľa resp. jej časti, a to do takej miery, že je dôvodné predpokladať, že pokiaľ nebude tento právny úkon voči žalobcovi určený za právne neúčinný, nebude môcť byť pohľadávka žalobcu nútene /exekučne/ vymožená.

2.Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Tvrdil, že nie sú v danom prípade splnené zákonné podmienky v zmysle ust. §42a ods.2 OZ, chýba tzv. úmysel ukrátiť veriteľa a on nevedel o tom, že jeho brat má dlžoby. Do obdŕžania písomností zo súdu o ničom nevedel. Uviedol, že ešte pred smrťou ich otca bola medzi nimi taká dohoda, keďže on býval spolu s manželkou aj s matkou v rodinnom dome, že on dochová matku a brat na základe tejto dohody mal previesť svoj podiel z rodinného domu na neho. Tvrdil, že nikdy sa nerozprávali o veciach ohľadom jeho podnikateľskej činnosti, nemal vedomosti o tom, ako brat podniká, s akým výsledkom. Málokedy chodil domov vzhľadom na vzdialenosť. V rámci dedičského konania už bolo zakotvené doživotné právo bývania matky v rodinnom dome.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi , obsahom exekučného spisu Ex/436/2013 EÚ Pezinok a zistil tento skutkový stav veci:

4.V konaní bolo zistené, že na základe zmluvy o úvere č.8166347/SME/06/131 zo dňa 24.2.2006 v znení dodatku č.1 zo dňa 19.12.2007, dodatku č.2 zo dňa 15.5.2008, dodatku č.3 zo dňa 15.12.2008, dodatku č.4 zo dňa 29.12.2009, dodatku č.5 zo dňa 23.6.2010, dodatku č.6 zo dňa

11.10.2010 a dodatku č.7 zo dňa 29.4.2011 UniCredit Bank Slovakia a.s. poskytla spoločnosti AGREKO s.r.o., IČO:36207420 so sídlom 049 44 Hrhov č.391 / dlžník / úver vo výške 139.400,00 Eur s konečnou splatnosťou dňa 30.6.2011. Dlžník úver v lehote splatnosti neuhradil. Návratnosť úveru bola zabezpečená blankozmenkou vystavenou dňa 15.5.2008 dlžníkom ako vystaviteľom, zmenkovými ručiteľmi N.. H. X., X. V. XXX H. N.. Z. X., X. V. XXX.

5.Na základe zmenkového platobného rozkazu, vydaného dňa 3.10.2012 OS Košice I pod č.k. 29Zm/16/2012-39, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť u istiny 5.12.2012, u trov konania 18.12.2012, bolo uložené žalovaným: 1/AGREKO,s.r.o. Hrhov 391, IČO36207420, 2/ N.. H. X., X. V. XXX, 3/N.. Z. X., X. V. XXX zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO:00681709 zmenkovú sumu 144.410,58 Eur so 6% úrokom ročne zo sumy 145.596,78 Eur od 31.5.2012 do 9.7.2012, so 6% úrokom ročne zo sumy 144.410,58 Eur od 10.7.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 485,32 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 8.693,-Eur na účet žalobcu.

6.Tieto skutočnosti vyplývajú z podania žalobcu, zo zmluvy o úvere a dodatkov k zmluve, zo zmenkového platobného rozkazu zo dňa 3.10.2012 ako aj z obsahu spisu OS Košice I sp.zn. 29Zm/16/2012.

7.Na základe návrhu žalobcu a na základe vyššie uvedeného právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu sa vedie exekučné konanie voči dlžníkovi AGREKO s.r.o. , ako aj voči ručiteľom, manželom X. na EÚ Pezinok u súdneho exekútora Y.. P. U. pod sp.zn. Ex/436/2013.

8.Podľa vyjadrenia žalobcu už pohľadávka s trovami exekúcie predstavuje okolo 200.000,-Eur. Keďže dlžník vlastní iba malé zlomkové podiely na niektorých pozemkoch a tieto sú založené v prospech iných subjektov, nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky. Z toho dôvodu bola podaná žaloba, keďže bolo zistené, že reálne speňažiteľné nehnuteľnosti, ktoré neboli vôbec založené, boli prevedené ručiteľmi, konkrétne N.. H. X. na blízku osobu. Podľa názoru žalobcu bol eminentný záujem zo strany ručiteľa v čase, keď už boli evidentné problémy so splácaním úveru, zachovať rodinný majetok, ktorý pravdepodobne zdedil.

9.Žalobca poukázal na to, že z LV č.XXXX k.ú. V. vyplýva, že na tomto LV bol zapísaný vlastník - dlžník AGREKO s.r.o. a dňa 15.7.2011 bolo zriadené záložné právo v prospech tretej osoby, teda je evidentné, že tesne po splatnosti úveru, a nebolo to za účelom získania finančných prostriedkov, lebo nebola žalobcovi poukázaná žiadna finančná čiastka. Ďalej aj z LV č.XXXX k.ú. V. vyplýva, že ručiteľ N.. H. X. bol zapísaný ako výlučný vlastník v celosti k pozemkom a tesne po splatnosti úveru dňa 10.8.2011 bolo zriadené záložné právo v prospech tretej osoby.

10.Z obsahu dedičského spisu OS Trebišov sp.zn. D/1952/94 po neb. H. X. - otcovi žalovaného bolo zistené, že v dedičskom konaní bolo vydané osvedčenie, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 22.11.1997, z obsahu ktorého vyplýva, že dedičmi zo zákona v I. skupine boli manželka a deti, manželka P. X., rod. G., X. P. V. XX, deti W. X., X. T. V. XX, Š. X., X. W. S., Č. XXXX/ XX a N.. H. X., bytom V. XXX a dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej deti zdedili nehnuteľnosti. Žalovaný je teda bratom N.. H. X..

11.Z výpovede žalovaného vyplýva, že už 10 rokov býva v rodičovskom rodinnom dome spolu s manželkou /v poradí druhá manželka/. Polovicu rodičovského domu zdedil ich brat Š., ktorý potom vlastníctvo previedol na svojho syna H.. Druhú polovicu vlastní on s tým, že 1 zdedil v dedičskom konaní a druhú štvrtinu získal darovacou zmluvou, na základe ktorej brat H. previedol na neho vlastníctvo. Ďalej potvrdil, že brat H., keď skončil VŠ, odišiel z rodičovského domu, pretože si našiel prácu v V., tam si založil rodinu, postavil si dom a od tej doby tam žije. Brat Š., býva v W. S., jeho syn H. prišiel bývať do predmetného rodinného domu na poschodie, dal to tam do poriadku a teraz tam býva so svojou celou rodinou, majú tam osobitné bývanie. On s manželkou a spolu s matkou bývajú na prízemí. Brat H., vzhľadom na vzdialenosť, chodieval domov málokedy, tak raz za pol roka, na sviatky stále, ale iba na krátky čas, na 2 hodiny. Väčšinou sa rozprávali o rodinných záležitostiach, o pracovných nie. Toľko vedel, že bolo v V. družstvo, tam robil a potom to družstvo mal on. Vôbec nevedel o tom, že mal alebo má úvery a že má dlhy, o tom sa nikdy nerozprávali. Hoci on dochoval otca a tak to bolo, že dochová aj matku, ale v dedičskom konaní riadne dedili majetok po otcovi. Potom brat H. sám prišiel s tým, že svoj podiel daruje jemu , čo bolo na základe dohody v rámci rodiny, pričom prišiel s tým, že daruje

všetko, nielen dom, teda aj pozemky a on súhlasil s tým, že dochová matku , a preto vlastne pristúpil k tejto darovacej zmluve. On vtedy nezisťoval a v tom čase naozaj nevedel o tom, že by mohol mať jeho brat nejaký úmysel a s tým úmyslom mu prenechal tento majetok. Nemal žiadne vedomosti o jeho podnikateľskej činnosti a o dlhoch už vôbec nie. Darovaciu zmluvu vyhotovil brat, on sa už len podpísal a potom zmluva išla na kataster. Uviedol, že asi 5 rokov pred podpísaním darovacej zmluvy už sa o tom rozprávalo a bolo to vlastne na ňom, kedy tú zmluvu napíše.

12.Z darovacej zmluvy zo dňa 2.12.2011 vyplýva, že N.. H. X. daroval nehnuteľnosti žalovanému z dôvodu pretrvávajúcej starostlivosti o ich matku P. X. s tým, že obdarovaný je povinný a sa aj zaviazal až do smrti matky tejto poskytovať všetku potrebnú starostlivosť. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti v k.ú. T. V., ku ktorým nadobudol vlastnícke právo na základe osvedčenia o dedičstve vydaného v dedičskom konaní po neb. otcovi pod sp.zn. D1952/94, zapísané na LV č. XXXX, a to parcela č. XXXX/ XX orná pôda o výmere 10590m2 v podiele k celku 3, na LV č. XXXX POD.PIV.CLXXXIIII, na parcele č. XXXX/X, P. podiele k celku v 1, na LV č. XXX parcela č. XXXX orná pôda o výmere 2467m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 1122m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 1122m2 v podiele k celku 3/6 a na LV č. XXX parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 859 m2 rodinný dom s.č. XX v podiele k celku 1. Vklad bol povolený 2.1.2012 pod č. V 755/11.

13.Tieto skutočnosti vyplývajú z darovacej zmluvy zo dňa 2.12.2011, z jednotlivých listov vlastníctva a z rozhodnutia Správy katastra O. o povolení vkladu zo dňa 2.1.2012 pod č.vkladu V755/11.

14.Z výpovede svedkyne Š. X., manželky žalovaného, bolo zistené, že od r.2005 bývajú spolu v rodičovskom rodinnom č. 31 v Obci T. V.. Najstarší brat manžela býva P. W..S., často chodieva ku nim, vzhľadom k tomu, že teraz tam býva aj jeho syn, ale aj v minulosti často chodieval domov. Čo sa týka stredného brata, ktorý býva v V., tak ten zriedkakedy prišiel , ale keď prišiel, tak prišiel s celou rodinou tak na pár hodín, stále iba na krátko. Keď boli spolu , tak väčšinou sa rozprávali o rodinných záležitostiach. Málo kedy sa hovorilo o práci. Toľko o ňom vedeli, že podniká a keď prišli na návštevu, tak vyzeralo, že všetko je v poriadku. Keď sa k práci vyjadroval, tak len hovoril, že podnikanie je ťažké, náročné, že je tam veľa vybavovačiek. Nikdy nehovoril o tom, že by mal nejaký úver, ktorý by nesplácal, že by to podnikanie nejako nešlo, nevedeli o žiadnych problémoch ohľadom jeho podnikania. Čo sa týka darovacej zmluvy, tak uviedla, že začalo sa v rodine rozprávať o tom, že stredný brat prevedie darovacou zmluvou svoj podiel na jej manžela, a to vtedy, keď sa začal zhoršovať zdravotný stav u ich matky , už aj vzhľadom na vek, o ktorú sa oni starali a starajú. Pamätá si, že pred dvoma rokmi osobne počula a bola prítomná, keď bol u nich stredný brat manžela a hovoril, že je toho názoru, že už všetko by malo patriť manželovi vzhľadom na starostlivosť o ich matku. Ďalej uviedla, že do rodinného domu už veľa investovali, hore na poschodí, kde býva synovec, tak on to všetko dal do poriadku, všetko prerobil a oni zase na prízemí, kde bývajú spolu s matkou manžela, investovali do kúpeľne, kuchyne, došlo k výmene okien, dverí, zvonka bola prerobená celá fasáda. Vlastne už po uzavretí manželstva začali postupne investovať do tohto domu a naposledy bola urobená výmena okien a fasáda a tak boli dokončené tieto investície. Ona sa už nepamätá na to kedy, za akých okolností, sa bratia dohodli na tej darovacej zmluve. Pamätá si len na to, že darovaciu zmluvu zabezpečil švagor, poslal ju manželovi a potom vie, že on všetko vybavoval aj na katastri a prišiel potom aj LV z katastra. V čase, keď darovacia zmluva bola predložená manželovi na podpis ona nevedela o tom, že by švagor mal nejaké problémy a nevedel o tom ani jej manžel. S manželom prvý krát sa dozvedeli o tom, že jeho brat má nejaké problémy, keď prvýkrát prišli papiere zo súdu v tejto veci. Dovtedy nemali žiadne vedomosti o jeho problémoch. Naposledy boli u švagra minulý rok, iba sa zastavili na hodinku, keď manžel ju bral do kúpeľov a pred tým boli u nich na návšteve asi pred 3 rokmi. Ani pri týchto návštevách sa nehovorilo nič o tom, že by mali nejaké problémy s podnikaním a na to ani nič nevyzeralo, pretože všetko mali v poriadku doma. Oni doma mali všetko a každý rok pravidelne chodievali na dovolenky. Takže vôbec si nevšimli, že by niečo nebolo v poriadku. Keď jej manžel obdŕžal papiere zo súdu v tejto veci, tak zavolal svojmu bratovi a opýtal sa ho či má problémy v podnikaní, tak on vtedy potvrdil, že má problémy.

15.Z výpovede svedka N.. H. X., brata žalovaného vyplýva, že od r.1985 je preč zo svojej rodnej dediny, z T. V. vzhľadom k tomu, že po skončení školy si našiel prácu v V. na družstve a ostal už tam. Po dvoch rokoch si založil rodinu a pred 15 rokmi začali stavať rodinný dom. Zo začiatku chodieval domov častejšie k rodičom, ale potom, po založení rodiny a potom, čo začali stavať dom, tak chodieval domov už len tak 2-3x do roka, iba na jeden deň, nikdy neostávali tam spať. Keď došli na návštevu, tak vlastne väčšinou sa rozprávali o rodinných záležitostiach. Vzťahy medzi nimi bratmi, pomerne boli

dobré. Približne v r.2001 začal podnikať v oblasti poľnohospodárstva a podniká až doteraz v tejto oblasti. Rodina o tom vedela, že podniká, ale nikdy bližšie sa nerozprávali o jeho podnikaní. Podnikanie pomerne išlo dobre do r.2008, problémy nastali potom z toho dôvodu ,že nedostali dotácie na určité parcely, pretože duplicitne na tieto parcely žiadali dotácie aj iné osoby, tým pádom sa dostal do finančnej tiesne. Tento spor s tými osobami naďalej trvá. O týchto svojich problémoch nehovoril nikdy doma, lebo nechcel zaťažiť rodičov a bratov so svojimi problémami. On vlastne má firmu spolu s manželkou, firma sa volá AGREKO s.r.o., obidvaja sú tam aj konatelia, ale práca vlastne spočíva na jeho pleciach, keďže manželka pracuje ako učiteľka. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že od začiatku podnikania brali stále úver, pretože podnikanie v poľnohospodárstve vyžaduje finančné prostriedky. Čiže to nebol jediný úver, ktorý brali od UniCredit Bank Slovakia a.s. Dôvodom, prečo sa rozhodol, že darovacou zmluvou prevedie svoj podiel z rodičovského domu na brata, s pozemkami, bolo to, že ďaleko býva od svojej rodiny, od matky a vzhľadom na vzdialenosť nie je schopný sa starať o matku a vôbec pomáhať jej pri tých starostiach, ktoré má a mladší brat, žalovaný býva s matkou, on sa o ňu stará, preto vlastne sa rozhodol tak ,že svoj podiel z nehnuteľností daruje bratovi s tým, aby on sa postaral o matku, pretože vzhľadom na vzdialenosť on nie je schopný o ňu sa postarať. Keď bolo dedičské konanie po otcovi, tak zdedil 1 rodinného domu aj pozemky, vtedy ešte zdravotný stav matky nebol taký zlý, že by sa o ňu bolo treba starať. Ale potom, postupom času tento zdravotný stav stále sa zhoršoval, takže toto vlastne ho viedlo k tomu, že sa rozhodol tú darovaciu zmluvu urobiť. On bratovi už pred tým spomínal, že mu chce darovať svoj podiel z nehnuteľností. Darovaciu zmluvu vyhotovil on sám a potom ju poslal žalovanému poštou. Prehlásil pred súdom, že svojej rodine, ani bratovi - žalovanému , nehovoril o svojich ťažkostiach v podnikaní a o svojich problémoch. Je pravdou ,že keď brat obdŕžal papiere zo súdu v tejto veci, tak mu zavolal telefonicky, aby zistil, že čo sa stalo. Čo sa týka majetku firmy, tak uviedol, že firma má vo vlastníctve nejaké nehnuteľnosti, ale všetky nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom, čiže úver nevie teraz splatiť. Podniká naďalej, pretože ešte obrábajú asi 160 ha pôdy. Keby dostali dotácie z platobnej agentúry, tak by mohli úver, ktorý bol poskytnutý žalobcom, vyrovnať, ale to bude až vtedy, keď bude ukončený spor na súde voči tým osobám, ktoré duplicitne žiadali o dotácie. Čo sa týka jeho osoby ako fyzickej, tak nemá vo vlastníctve rodinný dom, pretože ten dom, ktorý si postavili s manželkou, darovali svojim deťom, ale ešte má nejaké nehnuteľnosti v katastri obce, ale je ich málo a tiež sú zaťažené záložným právom. Takže vlastne čistý majetok nemá, všetok majetok, ktorý má, je zaťažený záložným právom.

16.Z výpovede svedkyne N.. Z. X., manželky H. X. bolo zistené, že od uzavretia manželstva bývajú v V.. Zo začiatku chodievali k rodičom manžela častejšie, potom už menej a po smrti svokra už len na sviatky, čiže na Veľkú noc a na Vianoce s tým, že tam neostávali spať, boli tam len pár hodín. Keď sa takto stretávali na krátko v dome rodičov manžela, tak stále sa rozprávali o rodinných záležitostiach. Ona presne nevedela uviesť od ktorého roku majú firmu AGREKO s.r.o., ale uviedla, že všetky záležitosti okolo firmy, všetky práce, spočívajú na manželovi. Pri tých rodinných návštevách nikdy sa nerozprávali o podnikateľskej činnosti a vôbec nie už o tom, ako to ide, či sú nejaké problémy alebo nie. Od samého začiatku podnikania stále dostávali dotácie a brali aj úver, ktorý splácali. Ona sa dozvedela o tom, že majú vážne problémy v podnikaní asi pred troma rokmi, ale o problémoch v podnikaní nehovorila nikomu, teda ani svokre, ani žalovanému, ani druhému švagrovi , dokonca ani jej brat, ktorý robí vo firme nevedel o týchto finančných problémoch. Písomnosti sa doručujú firme, tak tieto písomnosti stále preberal manžel. Ona vôbec k podnikaniu sa nevedela vyjadriť, lebo ona sa o to vôbec nestará, je to na pleciach manžela a teraz už aj syna. Ďalej uviedla, že podľa jej vedomostí už firma AGREKO s.r.o. ani neexistuje, ale skutočne k tomu sa vyjadriť nevie, lebo ona sa plne venovala svojej práci, keďže je učiteľka. Ona nemá žiaden majetok, nevie aký majetok má firma AGREKO s.r.o., nevie či nehnuteľnosti sú zaťažené. Vie o tom, že jej manžel daroval svoj podiel z rodičovského domu aj pozemky žalovanému. O tom doma začali hovoriť vtedy, keď svokor zomrel a svokra začala byť chorá vzhľadom aj na svoj vek a vedeli, že oni nikdy do T. V. nepôjdú. Brali do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný, už prerobil celý RD a tam býva spolu s matkou, o ktorú sa stará. Tak vlastne jej manžel sa rozhodol, že svoj podiel z rodičovského domu + pozemky daruje žalovanému, ktorý býva v dome a stará sa o matku. Keď manžel s tým vyšiel, tak ona s tým súhlasila, nemala žiadne námietky. Prvý krát s manželom sa o tom rozprávali, keď už žalovaný bol ženatý, býval s terajšou manželkou v dome a už začali aj investovať do toho domu a sa starali o matku. Veď už vtedy vedeli, že domov sa nevrátia, že ostanú bývať v V.. Pri tých návštevách už spomínali žalovanému a jeho manželke, že už z toho domu nechcú nič, keďže oni sa starajú o matku, oni tam bývajú, dali to do poriadku, takže manžel chce darovať podiel z domu a pozemky jemu, takže oni o tom vedeli. Potom manžel začal na tom robiť a vypracoval aj darovaciu zmluvu a vlastne na základe

nej previedol svoj podiel z domu a pozemky na brata. Ona túto darovaciu zmluvu nevidela. U nich všetky papierové veci totiž robí manžel, ale od začiatku o tomto úkone vedela.

17.Z výpovede synovca žalovaného N.. H. X. vyplýva, že k stretnutiam jeho otca a žalovaného v rodičovskom dome dochádzalo veľmi nepravidelne, boli aj prípady, že sa stretli ako rodina raz za pol roka.Väčšinou sa rozprávali o bežných veciach (o prácach na rodinnom dome organizovaných žalovaným, o veciach ohľadom starej matky). Počas komunikácie sa niekedy dalo medzi bratmi vycítiť napätie. Toto napätie mohlo prameniť z toho, že jeho otec bol úspešnejší ako žalovaný. V týchto prípadoch sa nezdržiavali dlho. Podľa názoru svedka žalovaný s manželkou nemali vedomosť o podnikateľských aktivitách brata. Väčšinou dávali iba všeobecné otázky na jeho otca zamerané na to, čo má nové, ale konkrétne otázky týkajúce sa podnikateľských aktivít a finančných prostriedkov nie (pred svedkom). Podľa svedka medzi jeho otcom a žalovaným nebol dobrý vzťah, nerozumeli si a nemali spolu nejakú spoločnú reč. Žalovaný vytýkal jeho otcovi ako bratovi, že bol uprednostňovaný rodičmi z titulu väčšej podpory (žalovaný nemá vysokoškolské vzdelanie ako brat, bratovi po škole kúpili auto, pomáhali mu pri stavbe domu, nakúpili nábytok do domu). Práve z toho dôvodu na prosbu matky bol prevod podielu rodinného domu na žalovaného. Svedok potvrdil, že to napätie medzi jeho otcom a žalovaným pretrváva dodnes.

18.UniCredit Bank Slovakia a.s., IČO:00681709, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava zanikla cezhraničným zlúčením s UniCredit Bank Czech Republic, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4, IČO:64948242, zapísanou v OR vedenom Mestským súdom v Prahe, sp.zn. B 3608, ktorá dňom 1.12.2013 zmenila obchodné meno na UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a vykonáva bankové činnosti na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO:47251336, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka číslo 2310/B. Tým prešli 1.decembrom 2013 na právneho nástupcu

- žalobcu všetky práva a povinnosti UniCredit Bank Slovakia a.s..

19.Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

20.V zmysle §42a ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods.2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

21.V zmysle §42a ods.2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi /§116 a 117/ alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

22.V zmysle §42a ods.3 odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a/ osobou jemu blízkou /§116 a 117/, b/právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a/ majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c/ právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a/ štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d/ právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a/,b/c/ alebo d/, to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

23.Podľa ust. §42b ods.1 právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

24.V zmysle §42b ods.2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

25.V zmysle §42b ods.4 právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

26.V zmysle §116 blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu , ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27.V danom prípade žalobca ako veriteľ v zákonnej 3 ročnej lehote podal žalobu o neúčinnosť darovacej zmluvy proti žalovanému, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka- z darovacej zmluvy prospech.

28.Žalovaný je bratom N.. H. X., ktorý darovacou zmluvou previedol na svojho brata - žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. T. V.. V čase prevodu nehnuteľností mal dlh voči žalobcovi z titulu úveru. Ide teda o právny úkon, ktorým bol veriteľ / žalobca/ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou.

29.Podľa §42a ods.2,3 síce možno odporovať právnemu úkonu , ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch , ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom /§42a ods.3 písm.a/ a osobou jemu blízkou, ale je zákonom daná výnimka, keď sa preukáže, že žalovaná osoba blízka dlžníkovi o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela , ani nemohla vedieť a nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.

30.Z ust. §42a ods.2 je zrejmé, že zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby neurobila právny úkon na ujmu práv veriteľa dlžníka. Blízka osoba preto musí preukázať či a akú aktivitu vyvinula v čase uzavretia odporovateľného úkonu, činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala a že táto činnosť predstavovala, s ohľadom na okolnosti prípadu, náležitú starostlivosť.

31.V danom prípade je nepochybné, že darovacia zmluva bola uzatvorená medzi blízkymi osobami. Zo zákona tak nastupuje vyvrátiteľná domnienka o ukracujúcom úmysle dlžníka. V prípade, že odporovaný právny úkon bol urobený medzi blízkymi osobami, žalobca ako veriteľ nemusí ani tvrdiť a ani preukazovať, že žalovanému bol úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa známy. Dôkazné bremeno o tom, že sa nejedná o ukracujúce konanie dlžníka, nesie žalovaný, ktorý musí preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať ukracujúci úmysel dlžníka. Žalovaný je teda povinný preukázať, že vynaložil náležitú starostlivosť (činnosť, aktivitu), z výsledkov ktorej mohol úmysel dlžníka spoznať. V prípade, že žalovaný túto skutočnosť nepreukáže, je povinný znášať nepriaznivé následky spojené s unesením dôkazného bremena o tejto skutočnosti.

32.Žalovaný v rámci svojej obrany preukázal výpoveďami svedkov, že nevedel o problémoch svojho brata pri podnikaní /o úveroch , o dlhoch/ a tieto skutočnosti nemohol ani zistiť vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi nimi ako bratmi neboli dobré, brat mu o svojich problémoch nehovoril. Pri krátkych a zriedkavých návštevách v rodičovskom dome, predmetom rozhovoru boli rodinné záležitosti, najmä čo sa týka starostlivosti žalovaného o matku, ako aj čo sa týka prevedených investícií do domu, v ktorom žalovaný mal už predtým spoluvlastnícky podiel. Žalovaný však nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť /činnosť, aktivitu/, pri zisťovaní úmyslu brata v čase uzatvárania zmluvy.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Košiciach vysloveným v uznesení KS v Košiciach č.k. 1Co/35/2015-274 zo dňa 25.5.2016 po doplnení dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto žalobe vyhovel tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť /činnosť, aktivitu/, pri zisťovaní úmyslu brata v čase uzatvárania darovacej zmluvy, z výsledkov ktorej mohol úmysel dlžníka spoznať.

34.Skutočnosť, že žalobca bol ukrátený úkonom, teda predmetnou darovacou zmluvou, bola v konaní nesporná. Túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Aj na poslednom pojednávaní strany sporu zhodne potvrdili, že nedošlo k úhrade dlhu. Žalovaný už na prvom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že úmysel brata uzatvoriť darovaciu zmluvu v tom čase nezisťoval. Po vrátení veci KS v Košiciach na výzvu súdu ani právna zástupkyňa žalovaného a ani žalovaný konkrétne neuviedli a nepreukázali či a akú konkrétnu činnosť, aktivitu, vynaložil žalovaný v čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy za účelom poznania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, a tak súd nemohol preskúmať či takáto činnosť predstavovala, s ohľadom na okolnosti prípadu, náležitú starostlivosť.

35.Skutočnosti uvádzané žalovaným, že uzavretie darovacej zmluvy nebolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa postaral o otca, stará sa o matku, s ktorou býva, investoval do rodinného domu, v ktorom býva so svojou rodinou a darovacia zmluva bola prejavom bratského vyrovnania a prianím ich otca , v danom prípade z právneho hľadiska nemôžu nahradiť splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 42a ods.2 pre prípad právneho úkonu uzavretého medzi blízkymi osobami, najmä čo sa týka preukázania náležitej starostlivosti pri zisťovaní úmyslu brata v čase uzatvárania darovacej zmluvy.

36. Podľa ust. §255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ust. §262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. §262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.