Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-2469-2010.pdf
PDF · 85.83 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/2469/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176 proti povinnému: E. v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Kamila Lišku, Grösslingova 62, 81109 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky vo výške 996,98 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť povinnému na účet právneho zástupcu - JUDr. Peter Rybár s.r.o., Ľudová 14, Košice, trovy právneho zastúpenia vo výške 96,59 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povoľuje odklad exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Kamila Lišku, pod sp. zn. EX 2273/2010 do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie č.k. 38Er/2469/2010.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice II poverením č. 5803 099926 zo dňa 10.09.2010 poveril, v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta v Holíči č. k. TRIO A 172/2009 zo dňa 03.3.2010 súdneho exekútora JUDr. Kamila Lišku.
2.Dňa 13.04.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh právneho zástupcu povinného na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú, z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v zmluve o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, je v rozpore so Smernicou Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 a jednoznačne zhoršuje postavenie spotrebiteľa - povinného.
3.Dňa 07.05.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet právneho zástupcu povinného na povolenie odkladu podľa ust. § 56 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
4.Podľa ust. § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5.Podľa § 45 ods.1 zák. č. 244/2002 Z. z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
6.Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
7.Súd z obsahu spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, no najmä obsahom rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal JUDr. Radim Kuchta v Holíči č. k. TRIO A 172/2009 zo dňa 03.3.2010 a po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o úvere č. 5710107948 zo dňa 05.12.2006 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená vyššie uvedená úverová zmluva, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach.
8.Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.Podľa § 2 písm. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (pozri ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov t. j. Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak) - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10.Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti úver v sume 996,98 Eur. Na základe vyššie uvedeného, súd posúdil predloženú zmluvu o úvere uzavretú dňa 05.12.2006 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd teda dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
11.Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
12.Súd dospel k záveru, z dokladov založených v spise, no najmä z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a predmetnej Zmluvy o úvere spolu so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o úvere, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 05.12.2006 uzatvorená Zmluva o úvere,
ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Podľa §18, 14. hlavy Všeobecných obchodných podmienok predmetnej zmluvy o úvere má súd za to, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.
13.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2, zák. č. 244/2002 Z. z.). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
14.Súd zo zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere, ktoré tvoria súčasť zmluvy, ďalej zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Súd poukazuje zároveň na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. účinného od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom.
15.Podľa ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
16.Na základe vyššie uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil v súlade s ust. § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v spojení s ust. § 45 ods.2 zák. č. 244/2002 Z. z.
17.Právny zástupca povinného si zároveň uplatnil vyúčtovaním náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 96,59 Eur.
18. Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 663,88 EUR do 6 638,78 EUR je 41,49 Eur + 9,96 Eur za každých aj začatých 331,94 Eur t.j. pri tarifnej hodnote 2470,42 EUR je tarifná odmena vo výške 101,25 Eur.
19. Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
20.Podľa ust. § 10 ods. 4 vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.
21. Podľa ust. § 14 ods. 2 písm. f) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby - ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu.
22.Základom pre výpočet tarifnej hodnoty v zmysle ust. § 10 ods. 2, 4 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, je výška peňažného plnenia, ktorých sa právna služba týka.
23.Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právnym zástupcom povinného uplatňované trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou a preto povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v ním uplatnenej výške.
24.Na základe uvedeného rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti a priznal povinnému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 96,59 Eur.
25.Dňa 07.05.2012 doručil súdny exekútor súdu návrh právneho zástupcu povinného na odklad exekúcie, v ktorom navrhuje odklad exekúcie vzhľadom na predpoklad, že exekúcia bude pre neprípustnosť zastavená.
26. Podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
27.Podľa §56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
28.O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
29.Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 2 C.s.p.). V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.