Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-199-2016.pdf
PDF · 90.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/199/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcov: a/ H. b/ K., c/ R. a d/ A., všetci zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova č. 5 vedenej proti žalovaným: 1./ G., 2./ J., 3./ S., 4./ N., 5./ Z., 6./ J., 7./ J., 8./ W., 9./ G., 10./ H., 11./ J., 12./ K., 13./ J., 14./ T., 15./ Z., 16./ Z., 17./ H., 18./ R., 19./ P., 20./ AGROTERRA, spol. s r.o., Včelince č. 43, 21./ R., 22./ H., 23./ H., 24./ W., 25./ M., 26./ H., 27./ J., 28./ H., 29./ H., 30./ J. zast. J., 31./ Z. a 32./ J. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti označené na geometrickom pláne Ladislava Vajgela, Geodetická kancelária, Malohontská 22/16, Rimavská Sobota č. 33547548-42/2015 zo dňa 03. 09. 2015 pre kat. územie S. ako C-KN parc. č. 154/1 - zastavaná plocha vo výmere 560 m2, parc. č. 154/2 - zastavaná plocha vo výmere 124 m2, parc. č. 154/3 - zastavaná plocha vo výmere 29 m2, parc. č. 155 - záhrada vo výmere 117 m2 a parc. č. 156 - záhrada vo výmere 790 m2 p a t r i a v pomere k celku v 1/1- ine do dedičstva po neb. H..
Žalobcom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia podali na súd žalobu, v ktorej žiadali určiť, že nehnuteľnosti vedené na listoch vlastníctva č. XXX a XXX katastrálne územie S. patria do dedičstva ich právneho predchodcu neb. H. titulom vydržania. Uviedli, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do užívania ich právny predchodca H., ktorý bol ich otcom, ešte začiatkom 50-tych rokov 20-teho storočia. Otec žalobcov mal záujem o výstavbu rodinného domu v Obci Lenka, a preto spolu s ostatnými spoluobyvateľmi Obce Lenka požiadal bývalé MNV v Lenke o pridelenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, do svojho vlastníctva, pričom boli rozdelené aj ďalším obyvateľom Obce Lenka pozemky, ktoré pôvodne pochádzali z konfiškátu rodiny Y.. Zo strany MNV Lenka im takéto pozemky boli pridelené, boli pridelené aj právnemu predchodcovi žalobcov, kde na takto nadobudnutom stavebnom pozemku otec žalobcov začal stavať rodinný dom v roku 1967, ktorý dokončil v roku 1978, pozemky skultúrnil, oplotil a následne ich ako predmet svojho vlastníctva až do konca svojho života výlučne a nerušene užíval. O pridelení nehnuteľností právnemu predchodcovi žalobcov sa žiadne doklady nezachovali. Podľa žalobcov oprávnená a dobromyseľná držba ich právneho predchodcu nebola nikým spochybňovaná počas celej doby držby právneho predchodcu. 2. Žalovaní 5./, 21./ a zástupca žalovaného 30./ na pojednávaní uviedli, že so žalobou súhlasia, nemajú námietky voči podanej žalobe, návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a neuplatňujú si ani trovy konania. 3. Žalovaní 1./, 9./, 13./ a 23./ podali vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že s podanou žalobou súhlasia a nemajú voči nej námietky.
4. Žalovaný 17./ podal vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podiel z nehnuteľností, ktorý je na jeho mene, nadobudli jeho rodičia na základe výmeru vlastníctva pôdy, za ktorý výmer aj zaplatili, žiadal, aby sa žalobcovia s ním dohodli na finančnom vysporiadaní. V tom prípade bude súhlasiť so žalobou. 5. Žalovaní 2./ až 4./, 6./ až 8./, 10./ až 12./, 14./ až 16./, 18./ až 20./, 22./, 24./ až 29./, 31./, 32./ sa k žalobe nevyjadrili, skutkové tvrdenia žalobcov v žalobe nepopierali, nedostavili sa ani na pojednávanie súdu, hoci boli riadne predvolaní, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením zástupcu žalobcov, vyjadrením žalovaných 1./, 9./, 13./ a 23./, 17./, oboznámením sa s dokladmi na čl. 5 spisu, geometrickým plánom, rozhodnutím D150/2015, geometrickým plánom z roku 1970, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 22. 12. 1978, znaleckým odhadom zo dňa 21. 03. 1985 a zistil nasledovný skutkový stav. 7. Žalobcovia vo svojej žalobe žiadali určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S., ktoré nehnuteľnosti podľa ich vyjadrenia boli pridelené ich právnemu predchodcovi - otcovi začiatkom 50-tych rokov 20-teho storočia zo strany bývalého MNV v Lenke, ktoré nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom pochádzali z konfiškátu rodiny Y.. Takto boli pridelené nehnuteľnosti aj ďalším obyvateľom Obce Lenka zo strany bývalého MNV v Lenke, pričom žiadne doklady o pridelení nehnuteľností sa nezachovali. Od pridelenia nehnuteľností v 50-tych rokoch 20-teho storočia právny predchodca žalobcov nehnuteľnosti užíval výlučne a nerušene až do svojej smrti do roku 2015, pričom nikým v tejto svojej držbe nebol rušený. Na nehnuteľnostiam si v rokoch 1967 až 1978 postavil rodinný dom. 8. Žalovaní 1./, 9./, 13./ a 23./ podali vo veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že s podanou žalobou súhlasia a nemajú voči nej námietky. 9. Žalovaní 5./, 21./ a zástupca žalovaného 30./ na pojednávaní uviedli, že so žalobou súhlasia, nemajú námietky voči podanej žalobe, návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a neuplatňujú si ani trovy konania. 10. Ďalší žalovaní mimo žalovaného 17./ sa k podanej žalobe nevyjadrili, nedostavili sa ani na pojednávanie súdu, hoci boli riadne predvolaní, skutkové tvrdenia žalobcov v žalobe nenamietali, nenamietali okolnosti nadobudnutia držby nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov a nenamietali ani oprávnenosť a dĺžku oprávnenej držby. 11. Žalobca 17./ sa vo veci vyjadril v tom smere, že nehnuteľnosti uvedené v žalobe zdedil po svojich rodičoch, ktorí nadobudli nehnuteľnosti na základe výmeru vlastníctva z roku 1948, a preto žiada, aby sa žalobcovia s ním dohodli na finančnom vyporiadaní a v tom prípade súhlasí so žalobou. Žalovaný 17./ sa na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný 17./ taktiež nenamietal skutkové okolnosti ohľadom nadobudnutia nehnuteľností do užívania právnym predchodcom žalobcov, nenamietal ani dĺžku oprávnenej držby, nepredložil dôkazy spochybňujúce oprávnenosť držby právneho predchodcu žalobcov. 12. Podľa § 130 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky veci po dobu oprávnenej držby. 13. Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do vydržacej doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 14. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 15. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú dobu vydržania; b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby; c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny
dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR 2Cdo 271/2007). 16. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie NS SR 5Cdo 49/2010). 17. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej - normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu - titulu vzniku vlastníctva (rozhodnutie NS SR 3Cdo 12/2010). 18. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Takým titulom - právnym dôvodom sa môže rozumieť právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a podobne (rozhodnutie NS SR 4Cdo 287/2006). 19. Bez toho, aby žalobca tvrdil a v spore preukázal existenciu čo aj len domnelého titulu držby, nemôže byť jeho žaloba úspešná (rozhodnutie NS SR 3Cdo 28/2017). 20. Žalobcovia tvrdili, že ich právny predchodca usporiadal užívacie pomery k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, v dávnej minulosti, kedy nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, v 50-tych rokoch 20-teho storočia na základe pridelenia nehnuteľností bývalým MNV v Lenke spolu aj s ostatnými obyvateľmi obce. Pridelené nehnuteľnosti právny predchodca žalobcov užíval až do svojej smrti do roku 2015, na nehnuteľnostiach si postavil rodinný dom, pričom počas svojej držby nikým zo spoluvlastníkov nebol rušený vo svojej držbe, takýto dôkaz nebol produkovaný a žiadna zo strán sporu takýto dôkaz ani nenavrhla vykonať. Tieto okolnosti, na základe ktorých právny predchodca žalobcov nehnuteľnosti nadobudol do užívania, ako aj okolnosti nepretržitej držby právneho predchodcu žalobcov žalovaní nenamietali, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 151 C.s.p. a § 186 ods. 2 C.s.p. vychádzal z týchto zhodných a nesporných skutočností a na základe ktorých teda jednoznačne možno konštatovať, že právny predchodca žalobcov usporiadal užívacie pomery k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, tým, že užíval nehnuteľnosti pridelené mu vtedajším štátnym orgánom bývalým MNV v Lenke a na základe tohto titulu ako jednoduchý človek na dedine pred 60-timi rokmi mohol začať oprávnene nehnuteľnosti užívať v domnení, že je ich vlastníkom, keďže nehnuteľnosti mu boli pridelené štátnym orgánom, nehnuteľnosti pridelené mu bývalým MNV v Lenke mal v prírode reálne vyčlenené, oplotené, na nehnuteľnostiach si postavil rodinný dom a nebolo preukázané, že by počas celej doby oprávnenej držby právneho predchodcu žalobcov tento bol rušený vo svojej držbe. Na základe pridelenia pozemku bývalým MNV v Lenke bolo vydané kolaudačné rozhodnutie v roku 1978, ktorým bolo rozhodnuté o povolení užívať stavbu rodinného domu právnym predchodcom žalobcov, ktoré by zrejme tiež nebolo vydané vtedy príslušným štátnym orgánom bez toho, aby nebol predložený doklad právnym predchodcom žalobcov o nadobudnutí príslušného pozemku do užívania, resp. vlastníctva. Pre záver o oprávnenosti držby nie je potrebný, vzhľadom na horecitované rozhodnutia Najvyššieho súdu, písomný - perfektný právny úkon ako titul pre nadobudnutie užívania nehnuteľností, postačí aj domnelý právny titul, ktorý však musí svedčiť o tom, že dôvodne oprávnený držiteľ nehnuteľnosť užíva v domnení, že nehnuteľnosť užíva ako vlastnú, čo v danom prípade bolo splnené, keďže právny predchodca žalobcov začal užívať nehnuteľnosti na základe rozhodnutia a pridelenia štátnym orgánom, kde svoj subjektívny pocit a postoj, že užíva už vlastnú nehnuteľnosť, bol podložený konkrétnym právnym titulom užívania, a teda svoj subjektívny pocit a postoj k nehnuteľnosti mohol tento oprávnený držiteľ založiť na objektívnej skutočnosti - konkrétnom právnom titule nadobudnutia užívania nehnuteľnosti. Možno teda uzavrieť, že jednoznačne právny predchodca žalobcov bol držiteľom oprávneným, keďže nehnuteľnosti začal užívať na základe dobromyseľného titulu - pridelenia nehnuteľností príslušným štátnym orgánom, ktorý titul nadobudnutia však musí odôvodňovať subjektívny pocit oprávneného držiteľa nehnuteľnosť užívať ako vlastnú. 21. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného 17./, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nehnuteľnosti zdedil po rodičoch, ktorí nehnuteľnosti nadobudli na základe výmeru vlastníctva pôdy, tento žalovaný sa vôbec nevyjadril k okolnostiam, ktoré boli uvedené v žalobe ohľadom
pridelenia nehnuteľností bývalým MNV v Lenke právnemu predchodcovi žalobcov, túto okolnosť nijak nerozporoval, nevyjadril sa a nespochybnil ani okolnosti držby nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov od 50-tych rokov 20-teho storočia až do roku 2015, nenavrhol a nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by právny predchodca žalobcov bol niekým rušený vo svojej oprávnenej držbe, a pokiaľ teda žalovaný 17./ ako strana v spore poprel skutkové tvrdenia žalobcov, musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je jeho popretie skutkových okolností uvedených v žalobe neúčinné s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 C.s.p. Žalovaný 17./ sa však vôbec nevyjadril a neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach uvedených v žalobe ohľadom nadobudnutia držby právneho predchodcu žalobcov a dĺžky oprávnenej držby tohto právneho predchodcu žalobcov, a preto je jeho popretie týchto skutkových tvrdení žalobcov uvedených v žalobe neúčinné a súd v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. vychádza z toho, že ani žalovaný 17./ nepoprel skutkové tvrdenia protistrany - žalobcov uvedené v žalobe, a preto v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 C.s.p. súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcov uvedených v žalobe ako z nesporných skutočností. 22. Vychádzajúc z horeuvedeného a ďalej z toho, že okrem žalovaného 17./ ďalší žalovaní nepopierali skutkové okolnosti uvedené v žalobe, prípadne sa vyjadrili, že so žalobou súhlasia, nemajú voči nej žiadne námietky, súd vychádzal z týchto zhodných skutkových tvrdení strán sporu, a teda vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcov splnil podmienky vydržania, keďže bol držiteľom oprávneným, nehnuteľnosti začal užívať na základe dobromyseľného titulu - pridelenia nehnuteľností príslušným štátnym orgánom, nehnuteľnosti užíval viac ako 10 rokov a vzhľadom na tú skutočnosť súd vyslovil s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka, že splnil podmienky vydržania a nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania. 23. Keďže žalobcovia, ktorí mali úspech v konaní, by mali právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., si trovy konania neuplatňovali, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.