Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-508-2016.pdf
PDF · 97.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/508/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej: K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. 8, J., o zaplatenie 280,98 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 22C/6/2014-61 z 23.5.2016
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti II. výroku.
Z r u š u j e rozsudok v I. výroku, ktorým bolo konanie o zaplatenie sumy 142,15 € zastavené a v III. výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 22C/6/2014-61 z 23.5.2016 konanie o zaplatenie sumy 142,15 € zastavil (I. výrok), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 138,83 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 280,98 € a náhrady trov konania, ktorá pohľadávka predstavuje dlžné poistné za obdobie od 16.4.2010 do 15.1.2011. Nárok žalobkyňa odôvodňovala tým, že právny predchodca žalovanej S. D. (nar. XX.XX.XXXX) s ňou uzatvoril poistnú zmluvu dňa 16.1.2004 pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, následne dňa 20.8.2009 zomrel a dedičkou sa stala žalovaná v celosti s povinnosťou vyplatiť mal. I. D. sumu 7.301,79 €. Žalovaná zodpovedá za poručiteľove dlhy podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, avšak napriek výzve dlžné poistné neuhradila. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 6.7.2015 oznámila súdu, že žiada, aby súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 138,83 € predstavujúcej dlžné poistné za obdobie od 16.4.2010 do 15.7.2010 vo výške 93,66 €, za obdobie od 16.7.2010 do 15.10.2010 vo výške 93,66 € a za obdobie od 16.10.2010 do 15.1.2011 vo výške 93,66 €. Vzhľadom na to, že z kvantitatívneho hľadiska žalobkyňa žiadala menej ako v pôvodnej žalobe, súd uvedené podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie a s použitím ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. konanie o žalobe v časti zaplatenia sumy 142,15 € zastavil. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím nezisťoval, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo skôr než sa začalo pojednávanie, a preto i prípadný nesúhlas žalovanej by nebol účinný. Vo vzťahu k nároku, ktorého sa nedotklo čiastočné späťvzatie žaloby (v zmysle posúdenia súdu prvej inštancie) súd aplikoval § 788 ods. 1, § 796 ods. 1,2 OZ spolu s § 3 ods. 1, § 9 ods. 4, § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 470 ods. 1,2 OZ. Uzavrel, že na základe poistnej zmluvy zo dňa 16.1.2004 vznikla právnemu predchodcovi žalovanej povinnosť uhrádzať bežné poistné (splatné v štvrťročných
splátkach s tým, že za poistné obdobie od 16.1.2010 do 15.1.2011 bola uhradená iba prvá splátka, ďalšie tri v celkovej výške 280,98 € uhradené neboli. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že právny predchodca žalovanej zomrel dňa XX.X.XXXX, ktorá skutočnosť však nebola dôvodom zániku poistnej zmluvy a povinnosť platiť poistné trvalo aj naďalej. Bolo nepochybné, že žalovaná nadobudla dedičstvo po poručiteľovi v celosti s povinnosťou vyplatiť ďalšej dedičke sumu 7.301,79 €, čím mal súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalovaná nebola jediným dedičom. Nadobudla dedičstvo v celkovej hodnote 42.205,50 €, prešli na ňu pasíva vo výške 5.696,54 € a zároveň mala povinnosť vyplatiť dedičský podiel maloletej I. D. v hodnote 7.301,79 €. Z uvedeného je zrejmé, že čistá hodnota celého dedičstva po odpočítaní pasív predstavovala výšku 36.508,96 €, pričom žalovaná z dedičstva nadobudla v pomere k celému dedičstvu 80 % (vychádzajúc z podielu, ktorý mala vyplatiť ďalšej dedičke). Preto v súlade s § 470 ods. 2 OZ len v tomto rozsahu zodpovedá za dlhy poručiteľa. Žalobkyňa si pôvodne v žalobe uplatnila sumu 280,98 €, súd však žalobu považoval za dôvodnú len v rozsahu 80 %, teda vo výške 224,78 €, avšak v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v rozsahu 142,15 € súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy 138,83 €. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojitosti s § 146 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobkyňa vzala žalobu späť vo výške 142,15 € bez uvedenia dôvodu. Preto miera úspechu žalobkyne vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania predstavuje 49,40 % a miera úspechu žalovanej 50,60 %. Vzhľadom na takýto pomer úspechu obidvoch strán súd tento vyhodnotil ako zhruba rovnaký a rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
3. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pričom nešpecifikovala či odvolaním napáda iba niektoré z výrokov. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlasné stanovisko s rozhodnutím súdu prvej inštancie s poukazom na predmet konania- zaplatenie sumy 280,98 € titulom poistného za obdobie od 16.4.2010 do 15.1.2016, zdôraznila, že v korešpondencii zo dňa 6.7.2015 (ktorou oznamovala konajúcemu súdu súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania) došlo v dôsledku chyby v písaní k uvedeniu nesprávnej výšky dlžného poistného 138,83 € namiesto 280,98 €. Nejednalo sa však o čiastočné späťvzatie návrhu. Žalobkyňa poukázala na to, že v predmetnom podaní sa nachádza aj špecifikácia dlžného poistného spolu s dôkazom (výpisom z účtu poistnej zmluvy), z ktorých je zrejmá výška uplatneného nároku: od 16.4.2010 do 18.7.2010 vo výške 93,66 €, od 16.7.2010 do 15.10.2010 vo výške 93,66 € a od 16.10.2010 do 15.1.2011 vo výške 93,66 €, čo celkovo činí 280,98 €. Žalobkyňa má za to, že konajúci súd pri posudzovaní a hodnotení tohto podania postupoval formalisticky, oproti čomu mal podanie posudzovať ako celok, pretože návrh netvorí len obsah petitu, ale aj odôvodnenie, z ktorého bolo zrejmé, že sa žalobca aj naďalej domáha zaplatenia dlžného poistného 3x 93,66 €, čo je 280,98 € a nezamýšľa učiniť procesný úkon čiastočného späťvzatia návrhu. Pokiaľ by uvedené podanie nebolo zrozumiteľné, v záujme ochrany práv žalobcu mal konajúci súd žalobcu vyzvať na upresnenie alebo opravu chyby v písaní a nie bez ďalšieho toto podanie vyhodnotiť ako čiastočné späťvzatie. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že prizná žalovanému sumu 280,98 € a trovy konania tak ako vyplýva zo súdneho spisu.
4. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.
5. Súd prvej inštancie rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), žalobkyňa podávala odvolanie a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
6. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Vychádzajúc z uvedených ustanovení s prihliadnutím na základné princípy CSP obsiahnuté v článku 2 ods. 1,2 a článku 3 ods. 1 odvolací súd posudzoval podmienky prípustnosti a dôvody odvolania už podľa právneho stavu účinného v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení CSP.
8. Skôr, než odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania skúmal, či sú splnené podmienky na takéto prejednanie.
9. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
10. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
11. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Toto ustanovenie je v podstate odrazom ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
12. V súlade s cit. ustanovením subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech, pritom podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom musí vychádzať z výroku rozhodnutia, napadnutého odvolaním. Ujma môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti napadnutého výroku rozhodnutia od posledného návrhu sporovej strany vo veci samej v jej neprospech. Materiálna ujma je daná vtedy, ak rozhodnutie znevýhodňuje odvolateľa alebo zhoršuje jeho právne postavenie.
13. V tomto prípade žalobkyni mohla vzniknúť ujma iba I. výrokom, ktorým súd konanie o zaplatenie 142,15 eur zastavil a súvisiacim III. o trovách konania. Oproti tomu II. výrokom napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobe v časti vyhovel (uložil žalovanému povinnosť plniť) jej žiadna ujma nevznikla a to ani formálna, ani materiálna.
14. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd odvolanie žalobkyne proti II.výroku rozsudku v súlade s § 386 ods. 1 písm. b/ CSP odmietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
15. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal I. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
16. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
18. Podľa ust.§ 380 ods.1,2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
19.V súlade s cit. ustanovením odvolací súd prihliadol aj na vady týkajúce sa procesných podmienok (podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ CSP) aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené a poukazuje na to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania (vychádzajúc z obsahu návrhu) bolo plnenie vo výške 280,98 € uplatnené titulom poistného za obdobie od 16.4.2010 do 15.1.2011. Potom ako súd prvej inštancie žalovanému doručil výzvu, aby sa písomne vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie podanie označené ako oznámenie v právnej veci 22C/6/2014, v ktorej oznámila konajúcemu súdu, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, nakoľko žalovaná ani ku dňu podania oznámenia neuhradila predmetnú pohľadávku. Žalobkyňa preto žiadala, aby konajúci súd vyhovel návrhu a zaviazal žalovanú na zaplatenie obnosu 138,83 €, čo predstavuje dlžné poistné za obdobie od 16.4.2010 do 15.7.2010 vo výške 93,66 €, za obdobie od 16.7.2010 do 15.10.2010 vo výške 93,66 €, za obdobie od 16.10.2010 do 17.1.2011 vo výške 93,66 € a zároveň si uplatňuje aj trovy konania vo výške 16,50 €, čo predstavuje súdny poplatok za podaný návrh.
21. Podľa § 43 ods.1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60-tich dní od doručenia takéhoto podania.
22. Obdobne podľa § 129 ods.1 CSP (účinného od 1.7.2016) ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.
23. Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví (podobne § 144, § 145 CSP).
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že každé podanie, ktoré je adresované súdu musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti a ak podanie nemá tieto náležitosti, resp. nespĺňa tieto podmienky, pretože je nezrozumiteľné, súd uznesením vyzve stranu sporu, aby toto podanie opravila, resp. odstránila nezrozumiteľnosť a až následne môže pokračovať v konaní.
25. V danom prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní došlo k procesnému pochybeniu súdu, nakoľko neboli splnené procesné podmienky na zastavenie konania v časti zaplatenia sumy 142,15 €, keďže žalobkyňa návrh v tejto časti nezobrala späť ani nežiadala v tejto časti konanie zastaviť. Písomné podanie doručené súdu 9.7.2015 neobsahuje žiadnu zmienku o čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu, keď takýto úmysel nevyplýva ani z označenia tohto podania ani z jeho obsahu. Naopak je zrejmé, že týmto podaním žalobkyňa reagovala iba na výzvu súdu, aby sa vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia vtedy platného § 115a O.s.p a jej
úmyslom bolo takýto súhlas vyjadriť. Z obsahu tohto podania je zrejmé, že došlo iba k chybe v písaní, pokiaľ žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 138,83 €. To, že došlo iba k pisárskej chybe možno vyvodiť zo špecifikácie uplatnenej sumy, nakoľko z tohto podania je zrejmé, že žalobkyňa si naďalej (tak ako aj v žalobnom návrhu doručenom Okresnému súdu Košice II 27.2.2013) uplatňuje nárok na poistné za obdobie od 16.4.2010 do 15.1.2011 vo výške 3x 93,66 €, čo činí 280,98 €, t.j. v rovnakej výške a za rovnaké obdobie ako to bolo uplatnené aj pôvodnou žalobou.
26. Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.
27. Vychádzajúc z uvedených úvah odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie mal posudzovať toto podanie ako celok a v prípade, ak z neho vyplývala takáto zrejmá nesprávnosť, resp. rozpor v uvedení požadovanej sumy s jeho špecifikáciou, nebolo možné, aby bez ďalšieho toto podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, ale mal postupovať v súlade s citovanými ustanoveniami a vyzvať žalobkyňu na opravu tohto podania, resp. odstránenie tejto zrejmej nesprávnosti, či nezrozumiteľnosti podania.
28. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods.1 písm.a/, b/ CSP rozsudok v I. výroku, ktorým bolo konanie o zaplatenie sumy 142,15 € zastavené a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
29. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
30.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).