Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-9-2015.pdf
PDF · 198.76 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne U. M., X. XX.XX.XXXX, L. X. N. Z.. R. XXXX/XX Y. R., zastúpenej splnomocnencom JUDr. Jánom Pekarom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Potočnej 191/39 v Skalici proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26 zastúpenému splnomocnencom Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom na Kubániho 16 v Bratislave, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej súd oproti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Skalica dňa 21.1.2015 žalobu, ktorou žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.12.2014, sp. zn. 87/09/13, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava účastníkov - žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave na Pribinovej č. 25, IČO: 35 792 752 a žalovanej U. M., X. XX.XX.XXXX, L. Y. R. X. N.. Z.. R. XXXX/XX, ktorým bola žalovaná zaviazaná do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť sumu vo výške 2169,53 eur, zmluvnú pokutu 0,065% denne a úrok z omeškania 1,775% ročne zo sumy 62,69 eur od 25.6.2012 do 27.6.2012, zo sumy 22,69 eur od 28.6.2012 do 11.7.2012, zo sumy 62,69 eur od 25.7.2012 do 25.7.2012, zo sumy 62,69 eur od 25.8.2012 do 29.8.2012, zo sumy 62,69 eur od 25.9.2012 do 27.9.2012, zo sumy 62,69 eur od 25.10.2012 do 29.10.2012, zo sumy 62,69 eur od 25.2.2013 do 24.4.2013, zo sumy 12,69 eur od 25.4.2012 do 27.5.2013, zo sumy 62,69 eur od 25.3.2013 do 27.5.2013, zo sumy 25,38 eur od 28.5.2013 do 30.6.2013, zo sumy 62,69 eur od 25.4.2013 do 30.6.2013, zo sumy 38,07 eur od 1.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eur od 25.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eur od 25.6.2013 do zaplatenia a zo sumy 2006,08 eur od 28.6.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1170,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1170,- eur len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2169,53 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 49,79 eur a trovy právneho zastúpenia 237,84 eur. Žalobkyňa v konaní pred súdom navrhla zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v jej prospech.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v právnej veci vedenej pred Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Krížna 56 bola žalobcom spoločnosť
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. a U. M., X. XX.X.XXXX, L. Y. R. X. Z.. R. XXXX/XX. Arbitrážny súd vydal dňa 19.12.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 87/09/13, ktorým zaviazal U. M. zaplatiť do 3 dní 2169,53-eur, zmluvnú pokutu 0,065% denne, úrok z omeškania 1,775% ročne zo súm: 62,69 eur od 25.6.2012 do 27.6.2012, 22,69 eur od 28.6.2012 do 11.7.2012, 62,69 eur od 25.7.2012 do 25.7.2012, 62,69 eur od 25.8.2012 do 29.8.2012, 62,69 eur od 25.9.2012 do 27.9.2012, 62,69 eur od 25.10.2012 do 29.10.2012, 62,69 eur od 25.2.2013 do 24.4.2013, 12,69 eur od 25.4.2012 do 27.5.2013, 62,69 eur od 25.3.2013 do 27.5.2013, 25,38 eur od 28.5.2013 do 30.6.2013, 62,69 eur od 25.4.2013 do 30.6.2013, 38,07 eur od 1.7.2013 do zaplatenia, 62,69 eur od 25.5.2013 do zaplatenia, 62,69 eur od 25.6.2013 do zaplatenia a zo sumy 2006,08 eur od 28.6.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1170,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 1170,- eur len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2169,53 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 49,79 eur a trovy právneho zastúpenia 237,84 eur. Rozsudok bol v rozhodcovskom konaní žalovanej doručený 23.12.2014, jej advokátovi doručený nebol. Podľa žaloby v konaní sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písmen b), e) g), i), j), k) a písm. l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodcovský súd riešil na návrh spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, vyžadujúcej od účastníkov riešiť spory vzniknuté zo zmluvy na základe rozhodcovskej zmluvy, obe zmluvy majú totožné číslo, buď v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom Slovenským arbitrážnym súdom alebo pred Victoria rozhodcovským súdom v banskej Bystrici, zriadeným pri Victoria legal arbiter, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici na Zvolenskej ceste 37. Výber z alternatív riešenia sporu spočíva iba na žalobcovi. Obe zmluvy boli U. M. dodané súčasne. Rozhodcovská zmluve sa nachádza síce na samostatnej listine, ale na podpis bola U. M. predložená spolu s ostatnými listinami týkajúcimi sa zmluvy o revolvingovom úvere, mala rovnaké označenie ako zmluva o revolvingu. Žalobkyňa uvádza, že je preto zrejmé, že došlo iba k formálnemu naplneniu znenia zákona, ale v skutočnosti došlo k začleneniu rozhodcovskej zmluvy do zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa nepozná význam pojmu rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka. Nie je si vedomá toho, žeby podpísala takú listinu, ktorá by umožňovala viesť súdny spor pred inou inštitúciou než je súd. Má za to, že ani z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaný používa vo viacerých prípadoch. Jej obsah bol daný vopred, U. M. ho nemohla ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech U. M. ako spotrebiteľa, má sa podriadiť rozhodovaniu v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene. Pre spotrebiteľa ako účastníka sporu je prospešnejšie súdiť sa v blízkosti jeho bydliska. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva je výhodná pre žalovaného. Žalovaný sa formuláciou rozhodcovskej doložky vyhol ustanoveniam zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok o miestnej príslušnosti. Rozhodcovská doložka je teda naformulovaná len v prospech žalovaného a ide o neprijateľnú podmienku. Alternatívnosť doložky je len teoretická, lebo žalobca z nej vyberá spôsob riešenia sporu a žalovaný nemôže odmietnuť podriadiť sa voľbe a spotrebiteľ je zbavený možnosti práva vybrať spôsob riešenia sporu. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.6.2013, sp. zn. 23CoE/18/2012 a odcitovala z jeho strany 6 posledný odsek., ďalej odcitovala ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Žalobkyňa pre uvedené má za to, že je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK. Dôvodom na zrušenie je podľa žalobkyne aj skutočnosť, že rozhodcovský súd ustanovenia iba odcitoval, neaplikoval ich v súlade s ich zmyslom a cieľom. Rozhodol v rozpore so skutkovými zisteniami, prihliadol len k tým skutkovým zisteniam, ktoré svedčali spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ako žalobcu. Pokiaľ ide o uvedenie v rozsudku, že žalobca ( v rozhodcovskom konaní PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.) poskytol v tomto konaní žalovanej úver 1170,-eur, tvrdenie je nepravdivé, vyplatených bolo iba 1.001,83-eur, to vyplýva aj z karty klienta. Pri odpočítaní odplaty za službu - odklad splátok vo výške 168,17-eur došlo k svojvoľnému konaniu žalobcu. Žalobkyňa a žalovaný podpísali Dohodu o poskytnutí služby ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá dohoda bola jej súčasťou a zmluva bola vopred pripraveným textom, ktorý spotrebiteľka nemohla ovplyvniť. Ďalej žalobkyňa odcitovala bod 8.1.zmluvy o revolvingovom úvere, vyhodnotiac ho ako neprijateľnú podmienku a v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné, bod 8.4. prvej vety zmluvy o revolvingovom úvere, opäť týkajúci sa odplaty, považovanú opäť za neprijateľnú podmienku a neplatnú, odcitovala bod 8.4. druhej vety. Namieta v žalobe časť rozhodcovského rozsudku ohľadom
RPMN a záver rozhodcovského rozsudku k RPMN, že hodnota RPMN je vyššia než je hodnota RPMN u obdobných úverov o 105,57% než bola priemerná hodnota RPMN u obdobných úverov. Žalobkyňa v žalobe k rozhodcovskému rozsudku uvádza, že nikdy nepodpísala takú dohodu, že jej má byť vyplatený iba suma 1.001,83-eur a ani jej žiadna služba v zmysle dohody o odplatenie a za uvedený poplatok poskytnutá nebola. Žalobkyňa v žalobe namieta nesprávnosť záveru rozhodcovského súdu k námietke U. M., podľa ktorej zmluvné dojednania neboli súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, ak táto námietka podľa rozhodcovského súdu je nedôvodná a vychádzala z z domnienky, že advokát žalovanej mal k dispozícii len kópiu zmluvy o úvere, pričom tento súd konštatuje, že originál listiny tvorí jeden celok. Záver žalobkyňa v žalobe považuje za nesprávny, je zrejmé, že ani rozhodcovský súd nemá k dispozícii originál listiny - zmluvy o úvere. Advokát, zastupujúci žalovanú v rozhodcovskom konaní disponuje originálom listiny Zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého jednoznačne podľa žalobkyne vyplýva, že zmluvné dojednania nie sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa žaloby žalobkyne sa Slovenská arbitrážny súd v rozsudku nevysporiadal s tvrdením U. M., že jej nebolo doručené oznámenie o tom, že došlo k uplatneniu sankcie straty výhody splátok, neboli jej doručené ani Pokus o zmier pred začatím súdneho konania. Ani pri návšteve U.Z. M. obchodným zástupcom spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. nebola upozornená na skutočnosť, že malo nastať zosplatnenie úveru. Žalobkyňa vyvodzuje, že v žiadnom prípade nemohlo nastať zosplatnenie poskytnutého úveru. Podľa žaloby sa rozhodcovský súd nevysporiadal dostatočne ani s tvrdením žalobkyne o výške čiastky, ktorú spoločnosti uhradila, hoci o úhradách obdržal potvrdenie. Podľa rozhodcovského rozsudku v tejto časti sa jedná o záväzkový vzťah medzi U. M.Á. a J. E. a žalovaná si má právny vzťah vysporiadať s ním, s čím žalobkyňa v žalobe nesúhlasí, lebo išlo o sprostredkovateľa PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktorý jednal za túto spoločnosť a preberal v jej mene splátky. Prevzatie spolu sumy 655,33-eur J. E. v mene spoločnosti považuje žalobkyňa za platný právny úkon. Nesprávnosť rozhodcovského rozsudku vidí žalobkyňa vidí aj v tom, že rozhodcovský súd vychádzal pri vydaní rozhodcovského rozsudku zo zmluvných dojednaní, ktoré nie sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a má za to, že došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písmen g), i), j), k) a l) ZSRK a § 45 ods. 1 písm. b) tohto zákona, t.j. že U. M. nebol upovedomená o ustanovení rozhodcu, prvým úkonom zo strany rozhodcovského súdu bol doručený rozhodcovský rozsudok, doručený jej pod sp. zn. 87/09/13 z 24.10.2013 dňa 11.12.2013. Žalobkyňa má za to, že Slovenský arbitrážny súd nemal právomoc v danej veci rozhodnúť, vznikli jej náklady v rozhodcovskom konaní na právnom zastúpení. Ak všeobecný súd dospeje k záveru, že existuje dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd už danú vec nebude prejednávať a žalobkyňa sumu 237,84-eur žiada priznať v súdnom konaní ako sumu účelne vynaloženú na bránenie jej práva.
3. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 31.3.2017 poprel tvrdenia žalobkyne, ktoré ju viedli k podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to skutočnosti zodpovedajúce ustanoveniu § 45 písm. b),e),g),i),j), k) a l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uviedla vlastné skutočnosti ohľadom sporného zmluvného dokumentu. Podľa žalovanej je rozhodcovská zmluva samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dlžník podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a z právnych dôsledkov bodu 7 podľa vyjadrenia vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný cituje čl. 2 rozhodcovskej zmluvy: „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ Žalovaný poukázal vo vyjadrení na pojem spotrebiteľa z pohľadu uzatvárania zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29, kde je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná a na stanovisko generálnej advokátky vo veci C-453/10 a povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom, čo je základným princípom spotrebiteľského práva, jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom
zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. V Tejto súvislosti sa žalovaný odvoláva na súdnu prax, napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 z 31.1.2014 týkajúceho sa rozhodcovskej zmluvy a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 z 10.12.2013, na možnosť jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom v uznesení Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení zo dňa 22.11.2012 sp. zn. 3M Cdo 14/2011, poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/111/2014 zo dňa 1.10.2015, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v prejednávanej veci, ktorý dospel k záveru, že povinný - spotrebiteľ mal právo výberu a konštatoval, že účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere bola dňa 28.10.2011 uzatvorená individuálnym spôsobom osobitná rozhodcovská zmluva. K žalobkyňou zdôvodňovanou neprijateľnosťou podmienky ohľadom miesta rozhodcovského konania žalovaný uviedol, že rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné a ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosiahnuteľné, t. j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať a žalovaný nemá vedomosť, žeby sa žalobkyňa domáhala ústneho prejednania veci. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, konanie pred ním je len alternatívne. A nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pre arbitrážou. Ani jedna strana nie je limitovaná pri podaní žaloby. Výber rozhodcu robí strana podávajúca žalobu - nie iba jedna zmluvná strana. Obe strany majú v zmysle úpravy ich vzájomné vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Výber rozhodcu rozhodcovská zmluva ponecháva na žalobcu. Ak je spotrebiteľ žalovaný v konaní pred štátnym orgánom nemôže si v konaní zvoliť, na ktorý súd bude podaná žaloba alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva nespĺňa predpoklad neprijateľnej podmienky, lebo nezakladá výlučnú príslušnosť stáleho rozhodcovského súdu na konanie. K náležitostiam spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, u ktorých žalobkyňa namietala, že ich zmluva nemá podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalovaný uviedol, že v zmysle § 73 ods. 3 ZSRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Uvádza výklad pravej a nepravej retroaktivity a uzatvára, že je potrebné rozhodcovskú zmluvu a všetky rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa sporu a žalovanej čiastky posudzovať podľa právnych predpisov platných v danom čase, t.j. ku dňu 26.4.2012, kedy bola rozhodcovská zmluva uzatvorená a dopadá na ňu zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K žalobe žalobkyne v časti týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov rozhodcovským súdom žalovaný uvádza, že žalobkyňa pokiaľ podľa nej mal rozhodcovský súd rozhodnúť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, že žalobkyňa argumenty nepodporuje žiadnymi bližšími skutočnosťami. Žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobkyne, podľa žalovaného rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva, podrobne sa vyjadril v odôvodnení rozsudku. Za účelom popretia tvrdení žalobkyne žalovaný navrhol vyžiadať rozhodcovský spis. K žalobkyňou namietanému, že jej nebolo doručené upovedomenie o ustanovení rozhodcu sa žalovaný odvolával na ustanovenie Štatútu rozhodcovského súdu článok V ods. 3, podľa ktorého Rozhodcov v spotrebiteľských sporoch ustanovuje náhodným výberom zo Zoznamu rozhodcov pre spotrebiteľské spory Predsedníctvo s prihliadnutím na primeranú vyťaženosť rozhodcov tak, aby sa zabezpečilo rozhodovanie veci bez prieťahov. Žalobkyňa mohla voči ustanovenému rozhodcovi uplatniť námietku podľa rokovacieho poriadku a podľa § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. Žalobkyňa netvrdí, žalovaný nemá vedomosť, žeby sa žalovaná v rozhodcovskom konaní domáhala ústneho prejednania žaloby, rozhodcovské konanie je podľa tohto zákona predpokladané ako písomné. Podľa informácií žalovaného žalovanej v rozhodcovskom konaní bolo zaslané Oznámenie o začatí rozhodcovského konania a Výzva na podanie žalobnej odpovede, žalovaná ( resp. žalobkyňa v konaní pred všeobecným súdom) mohla svoje námietky uplatniť písomne a mohla žiadať aj o ústne prejednanie, bola o všetkých svojich právach poučená, k tomu navrhol žalovaný vykonať dôkaz rozhodcovským spisom. Na svoju obranu k napádanej výške poskytnutého úveru z dôvodu započítania odplaty za uzatvorenie Dohody o poskytnutí služby sa vo vyjadrení uvádza, že pokiaľ má ísť podľa žalobkyne o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, keď sa poplatok platí bez ohľadu na povolenie či nepovolenie odkladu splátok a je spôsobený nárast výšky RPMN a jej nesprávneho vypočítania žalovaný uviedol, že Dohoda o poskytnutí služby bola uzavretá ako samostatná zmluva, je samostatne podpisovaná, oddelená od zmluvy o úvere a pri bežnej opatrnosti spotrebiteľa upozorňuje na fakt, že nejde o automatickú súčasť úverovej zmluvy. To vylučuje záver o jej neprijateľnosti. Žalovaný cituje časť z bodu 8. ods. 8.6. Dohody s dôrazom na obsah: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody
o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“ Žalovaný tvrdím že uzavretie dohody, jej vznik ako aj obsah dávajú podklad pre tvrdenie, že uzavretie dohody bolo zo strany žalobkyne vykonané bez toho, aby bol k uzavretiu nútený či nevedel, o aký úkon ide. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, v hotovosti, na účet ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, aj započítanie. Predmetná odplata je podľa vyjadrenia žalovaného cenou plnenia a neprijateľnosť podmienky je vylúčená. Žalobkyňa zavádza z dôvodu, že o službu požiadala a z toho vyplýva vedomosť o podpise dohody, ako aj vôľa ponúkané služby využiť. K tomu žalobca uviedol údaj o dni 14.4.2014 - Bonus odklad splátky číslo 13 o 3 mesiaca s údajom o PN dôchodkyne s menom D. Y.. Žalovaný sa stotožňuje so závermi rozhodcovského súdu o tom, že zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy o revolvingu, lebo nepredstavujú samostatný dokument oddelený od nej, ale jej technickú súčasť. Žiadosť/ Zmluva a Zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste papiera, prvé tvoria líce listiny a zmluvné dojednania rub zmluvy. Z textu zmluvy vyplýva, že dojednania sú jej neoddeliteľnou súčasťou čo do právnej povahy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia zmluvy( na jej zadnej strane). Podľa žalovaného je zachovaná podľa Občianskeho zákonníka požiadavka na písomnú formu. „Listina“ je chápaná v právnom zmysle ako nosič určitého obsahu - právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú, môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Z hľadiska § 40 ods. 3 OZ je písomná forma zachovaná, ak je listina o tomto právnom úkone podpísaná. Samostatne jednotlivé strany podpisované nemusia byť, zákon to nevyžaduje. Listiny majú byť spojené tak, aby tvorili jednu listinu, aby tvorili technickú jednotu, tu žalovaný poukazuje na stanovisko NS SR sp. zn. Cpj. 33/01, len listina ako celok má byť podpísaná. Rovnaký záver prijíma aj právna prax. Žalovaný uvádza, že parafovanie jednotlivých strán je pritom žiadúce, ale nie nevyhnuté (NeueJuristischeWochenschrift 1999, 1105), alebo „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je poznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom.“ Žalovaný uvádza, že vyššie uvedené skutočnosti podporuje aj konštatovanie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a cituje z neho článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008. Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne o údajnom nedoručení oznámenia o zosplatnení úveru. Poukazuje na poznámku vo svojej internej evidencii, ktorá prijatie oznámenia potvrdzuje - spolu s priloženou doručenkou - 21.5.2013
- oznámenie o zosplatnení doručené 15.5.2013. Predkladá v prílohe prehľad platieb zo zmluvy o revolvingovom úvere, preukazujúci zohľadnenie všetkých vykonaných platieb rozhodcovským súdom za účelom popretia tvrdení žalobkyne. Súdu s vyjadrením doručil kópiu rozhodcovskej zmluvy z 26.4.2012, kópiu doručenky - zosplatnenie, prehľad úhrad a platieb na meno žalobkyne.
5. Žalobkyňa dala vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného dňa 18.5.2017, podľa ktorého žalobkyňa s vyjadrením žalovaného nesúhlasí. Žalobkyňa popiera, žeby s ňou bola rozhodcovská zmluva, resp. doložka individuálne dojednaná. Za skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola samostatným právnym úkonom označila jej časť v bode 3/, kde je uvádzané, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy. Časť nie je oddelená od samotnej zmluvy o revolvingu, nadväzuje na ňu zhodným číselným označením. Žalovaný takto obchádza zákon, kedy rozhodcovskú doložku len zakomponoval do listiny odlišnej od zmluvy o revolvingovom úvere, aby vyhovel litere zákona. Tiež boli obe zmluvy uzatvorené v rovnaký deň a pri tom istom jednaní. Od neplatnej zmluvy nemožno odstúpiť, na čo žalobkyňa poukazuje v súvislosti s tým, že žalovaný poukazuje na možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní, nemôže od nej odstúpiť kedykoľvek. Po uplynutí lehoty spotrebiteľ nemá možnosť vyhnúť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, ak žalovaný zvolí rozhodcovské konanie na uplatnenie svojej pohľadávky. Za situácie, že obchodný zástupca alebo pracovník žalovaného predloží spotrebiteľovi súbor listín, s tým, že ide o listiny, ktoré je potrebné podpísať, aby im bol poskytnutý úver, je tvrdenie žalovaného o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere právne irelevantné. V uvedených súvislostiach o uzatváraní rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa odcitovala časť uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.3.2015, sp. zn. 5CoE/75/2014, ktorým potvrdil uznesenie a kde sa v podstate uvádza, že ide o formulárovú zmluvu, preskúmavanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za neprimeranú, nakoľko je uzavretá v ten istý deň ako oprávnená uzavrela s povinnou zmluvu o
úvere. Formulárovú zmluvu predkladala oprávnená povinnej, nebola individuálne vyjednaná, jej obsah nemohla povinná nijakým spôsobom ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnej ako meno, bydlisko, dátum narodenia, pričom o poučení povinnej ako spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Veriteľ mohol na základe takejto rozhodcovskej zmluvy predložiť na prejednanie rozhodcovi, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Bol už vopred určený rozhodcovský súd. Na základe takejto rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ už vopred stráca pred vznikom akéhokoľvek sporu právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súdu v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že určuje na prejednanie rozhodcovský súd. V Žiadnom prípade nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná dodávateľom a spotrebiteľ nemal možnosť jej obsah ovplyvniť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so smernicou. Žalobkyňa uvádza rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.6.2014, sp. zn. 11Co/372/2013 s obdobným právnym názorom, v ktorom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola vyhodnotená ako neprijateľná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jej neprospech ako spotrebiteľa, lebo založením právomoci rozhodcovského súdu dôjde k presunu miesta sudiska do iného vzdialeného mesta, dochádza k obchádzaniu procesného predpisu Občianskeho súdneho poriadku, zveruje právomoc rozhodnúť spotrebiteľský spor súkromnej inštitúcii, ktorá sa riadi svojimi internými normami a o týchto dôsledkoch žalobkyňa zo strany obchodného zástupcu nebola žiadnym spôsobom poučená. Žalobkyňa uvádza, že nemala možnosť vyjednať znenie rozhodcovskej doložky, nemala možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a nemala možnosť vyčleniť z textu zmluvy vyhlásenie o tom, že bola akýmkoľvek spôsobom informovaná o možnosti odmietnuť podpísanie rozhodcovskej zmluvy. Nebola informovaná o tom, že keď spoločnosť dodávateľa začne konanie na rozhodcovskom súde, bude žalobkyňa nútená sa voľbe podrobiť. Ďalej žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný mylne uvádza, že žalobkyňa v žalobe namietala, že rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 ZSRK, tvrdenie nezodpovedá obsahu žaloby. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nepodporila námietku o tom, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa sa nezakladá na pravde, v časti žaloby žalobkyňa podrobne poukazuje na využitie neprijateľných podmienok zo strany žalovaného v zmluve o úvere, ktorú skutočnosť rozhodcovský súd žiadnym spôsobom nepreskúmal. Žalobkyňa doplnila žalobu o nasledovné tvrdenia s odkazom na § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a na jeho ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a s tým, že v zmluve sa nenachádza žiadny údaj o tom, kedy sú jednotlivé splátky úveru splatné, t.j. v zmluve sa nenachádza údaj o termíne splatnosti istiny, úrokov či iných poplatkov. Úver je preto bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd ale nezistil ani túto skutočnosť. Tiež žalobkyňa poukázala v žalobe na to, že nebola upovedomená o ustanovení rozhodcu, keď žalovaná poukazuje na Štatút alebo Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, žalovaná listiny nepozná a ani nevie kde súd dostupné. V konečnom dôsledku žalovaný jej tvrdenie ani nepoprel. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že Dohoda o poskytnutí služby je samostatný právny úkon, je súčasťou textu zmluvy o úvere v bode 8. Svojím číslovaním plynulo nadväzuje na predchádzajúce ako aj na nasledujúce časti zmluvy o úvere, nachádzajú sa v nej vopred vpísané údaje, pričom túto formu používa žalovaný vo viacerých prípadoch, žalobkyňa ich nemohla ovplyvniť. Poskytnutie služby odkladu splátok ju má spotrebiteľ vopred zaplatenú, je podmienené ďalšími skutočnosťami, ako sú žiadosť spotrebiteľa o odklad, musí doložiť príslušné listiny spotrebiteľ podmienky poskytnutia musí vopred splniť. V prípade, že má spotrebiteľ záujem o poskytnutie služby odkladu splátok a nie je dlhodobo práceneschopný alebo nezamestnaný, nemá ani žiadny nárok na jej poskytnutie a je na úvahe žalovaného, či mu odklad splátok umožní. Žalobkyňa zdôrazňuje, že odmena je u Dohody neprimerane vysoká a spotrebiteľovi nie je za poplatok poskytnuté adekvátne plnenie. Osobu s menom D. Y. žalobkyňa nepozná a nevie, aký význam má osoba pre toto konanie, údaj nepovažuje žalobkyňa pre konanie za relevantný. Podľa žalobkyne spotrebiteľ sa prostredníctvom Dohody vzdáva vopred svojho práva na výplatu celého úveru, odcitovala ustanovenie § 574 ods. 2 OZ. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že žalovaný uvádza, že Zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy o úvere. Podľa zmluvy o úvere v časti 13. majú byť jej súčasťou zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú na zadnej strane zmluvy, pričom nie sú identifikované žiadnym ďalším spôsobom. Na zadnej strane zmluvy o úvere sa nenachádzajú žiadne zmluvné dojednania.
6. Žalovaná na toto vyjadrenie žalobkyne reagovala vyjadrením zo 4.7.2017. Podľa neho žiadny zákon platný a účinný v Slovenskej republike ani predpis únijného práva neurčuje žiadne rozdelenie splátky. Smernica zaväzuje členský štát iba povinnosťou prijať právnu úpravu. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ sa vyvodzuje a uznáva princíp nepriameho účinku smernice spočívajúci v tom, že pochybenie štátu pri implementácii smernice sa rieši súdnym (eurokomformným) výkladom. Ani smernica ani vnútroštátne právo nezakotvujú žiadne právo na rozpis splátky v zmluve. Spotrebiteľ má právo podľa § 9 ods. 5 vyžiadať si amortizačnú tabuľku, čo zodpovedá jeho právu vyplývajúcemu z článku 10 ods. 2 psím. i) smernice. Súdny dvor nepodáva výklad k hypotetickým otázkam a ani nezaujíma hypotetické, akademické alebo nepoužiteľné závery v rozsudkoch. Z tohto uhľa pohľadu preto nie je možné rozsudok vo veci C-42/15 odmietať, má sa podľa žalovaného vo vzťahu k otázke výkladu rozpisu splátky rešpektovať. V tejto veci išlo podľa vyjadrenia žalovaného o to, ako vykladať právny poriadok - únijné právo a v rámci prípustných výkladových možností a metód vo vzťahu k vnútroštátnemu právu. Žalovaný navrhol lustráciou v súdnych spisoch preveriť, že voči žalobkyni nie je vedené v súvislosti s dotknutým rozhodcovským rozsudkom žiadne exekučné konanie.
7. Žalobkyňa za dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku považovala tú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola medzi ňou a žalovaným individuálne vyjednaná, je naformulovaná iba v prospech žalovaného a ide preto o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Žalovaný popieral neprijateľnosť podmienok, tvrdil, že ich zmluvy neobsahujú a obe zmluvy považoval za platne uzavreté, v súlade so zákonmi. Žalobkyňa tvrdila, že rozhodcovská zmluva je neplatná pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať, žalovaný tvrdil opak.
8. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie bolo splnomocnencom strán sporu doručené riadne a včas. Splnomocnenec žalobkyne bol prítomný na pojednávaní, splnomocnenec žalovanej sa ospravedlnil, súhlasil, aby súd vec rozhodol bez jeho prítomnosti. Súd uznesením rozhodol, že bude konať v neprítomnosti splnomocnenca žalovaného. Na pojednávaní súd uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že ide vo veci strán ide o spotrebiteľský právny vzťah, ktorého základom je stranami uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Ďalej súd uviedol, že vykoná dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere a rozhodcovskou zmluvou , žalovaným navrhnutým dôkazom rozhodcovským spisom sp. zn. 87/09/13 Slovenského arbitrážneho súdu, Krížna 55, Bratislava a k zisteniu v zmysle § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, či sa viedlo alebo neviedlo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní účastníkov PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. a U. M..
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s vyjadreniami žalobkyne a žalovanej, zmluvou o revolvingovom úvere, rozhodcovskou zmluvou, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/124/2015 a zistil tento skutkový stav veci :
10. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 18.4.2012 a žalovaný 26.4.2012 bol žalobkyni schválený úver vo výške 1170 eur, so splatnosťou 12 splátok v 24. deň v mesiaci. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 62,69 eur, celková čiastka, ktorú podľa zmluvy mala žalobkyňa ( dlžník) zaplatiť bola 2632,98 eur. RPMN bola uvedená vo výške 64,89 %, ročná úroková sadzba 70,02 %, priemerná hodnota RPMN 45,23 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 616,87 eur a celková čiastka, uvedená v zmluve, ktorú musí dlžník pri revolvingu zaplatiť bola 1504,56 eur. Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu je v zmluve uvedená vo výške 70,02 %, ročná úroková sadzba 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %.
11. Podľa rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 18.4.2012 a žalovaný dňa 26.4.2012 žalobkyňa vyhlásila, že svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ - žalovaný vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa tejto zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávanej žalobný návrh. V záverečnej časti rozhodcovskej zmluvy bolo uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.
12. Podľa § 73 ods. 1 a 2 prechodného ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, platného od 3.12.2014 v znení účinnom od 1.1.2015 ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované, ods. 2 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
13. Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
14. V zmysle uvedených predchádzajúcich ustanovení súd posudzoval žalobu žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom konaní a lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K ustáleniu, kedy začala plynúť lehota na podanie žaloby súd vyžiadal rozhodcovský spis Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Krížna 56 sp. zn. 87/09/13. Z tohto spisu súd zistil, že spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. dňa 4.9.2013 Slovenskému arbitrážnemu súdu doručila žalobu proti žalovanej U. M.. Spoločnosť žiadala rozhodnúť o povinnosti U. M. rozhodcovským rozsudkom plniť v prospech žalobcu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a navrhla zaviazať rozhodcovským rozsudkom U. M. na peňažné plnenie tak, ako je uvedené na začiatku bodu 2 rozsudku. V spise je založené splnomocnenie spoločnosti pre totožného splnomocnenca ako v prejednávanom spore strán a v kópiách obe zmluvy, t.j. zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva s rovnakým číslom, ktoré zmluvné strany podpísali jedna dňa 26.4.2012 a druhá dňa 18.4.2012, Zmluvné dojednania o revolvingovom úvere sú vyhotovené a založené v rozhodcovskom spise ako samostatná listina. Vo verzii platnej od 1.10.2011. Založené je v kópii oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ďalej je v ňom pokus o zmier zo dňa 1.7.2013, vyhotovený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. pre v rozhodcovskom konaní žalovanú Žalovaná je vyzývaná na zaplatenie 2647,62-eur, v tom splátok úveru vo výške 2169,53-eur, zmluvných pokút vo výške 66,21-eur, úrokov z omeškania 5,33-eur a trov právneho zastúpenia 118,92-eur s lehotou na zaplatenie . Nie je pripojený žiadny doklad, svedčiaci o doručení výzvy žalovanej, ani u pokusu o zmier. Slovenský arbitrážny súd dňa 24.10.2013 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobe spoločnosti v celom rozsahu vyhovel. Podľa odôvodenia rozhodcovského rozsudku sa predbežne zaoberal otázkou svojej právomoci na prejednanie a rozhodnutie veci. Za zistenia podľa predložených písomných dôkazov zistil, že má právomoc rozhodnúť Slovenský arbitrážny súd podľa rozhodcovskej zmluvy z 26.4.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou Rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako dostatočne jasnú, zrozumiteľnú a individuálne dojednanú, uzatvorenú v súlade s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 4 písm. r, zákona č. 250/2007 Z.z. a čl. 24 smernice EPaR č. 2008/48/ES z dôvodu, že žalovaná ako spotrebiteľ bola v návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy poučená o dôsledku rozhodcovského konania, rozhodcovská doložka bola uzatvorená na samostatnej listine, nebola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úvere, jej uzatvorenie nebolo podmieňované uzatvorením hlavného záväzku - Zmluvy o revolvingovom úvere, s ktorou súvisí, pričom ešte naviac
mal dlžník právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu, právo dlžník nevyužil. Forma rozhodcovského konania je vzhľadom na neexistenciu dohody zmluvných strán písomná v súlade s § 20 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu. Uvádza sa, že doručením žaloby sa podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 244/2002 Z.z. začalo rozhodcovské konanie, nakoľko nebola zistená iná dohoda účastníkov konania o okamihu začatia rozhodcovského konania. Odcitovaný je § 25 ods. 10 Rokovacieho poriadku, podľa ktorého súd môže aj bez vypočutia žalovaného vydať rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobe uplatnilo právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodcovský súd má povinnosť zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému. Ďalej je odcitovaný § 30 ods. 10 Rokovacieho poriadku, podľa ktorého ak rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok podľa § 25 ods. 10 Rokovacieho poriadku a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto vydaný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje v konaní. V zmysle § 13 ods. 1 Rokovacieho poriadku je lehota žalovaného na odpoveď 10 dní od doručenia žaloby, žalovaný sa má podľa rokovacieho poriadku vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a doložiť a označiť všetky dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia. Zo žalobnej odpovede má byť podľa Rokovacieho poriadku zrejmé, či uplatnený nárok žalobcu žalovaný uznáva alebo nie a v akom rozsahu. Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 25 ods. 1 Rokovacieho poriadku a rozhodol na základe tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, a to výpisom z obchodného registra žalobcu, plnomocenstvom, Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.4.2012, rozhodcovskou zmluvou z toho istého dňa, kartou klienta - výpisom z internej evidencie žalobcu, pokusom o zmier, prehľadom základných úrokových sadzieb ECB, ostatným spisovým materiálom. Podľa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je predmetom konania zaplatenie spotrebiteľského úveru, ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a trov rozhodcovského konania. Odcitované sú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( § 1, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, ), § 497 Obchodného zákonníka, niektoré časti zmluvných dojednaní a vyvodený na základe dokazovania záver rozhodcovským súdom, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej bolo vyhovené. Odcitované súd ustanovenia § 53 ods. 1 a 6 Občianskeho zákonníka. Zmluva o revolvingovom úvere je vyhodnotená ako platná, obsahujúca všetky zákonné obsahové náležitosti. Ohľadom omeškania žalovanej (dlžníka) a nároku žalobcu na úrok z omeškania sa uvádzajú zákonné ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009, z nariadenia je docitovaný § 3a a cituje sa ustanovenie § 544 ods. 1 OZ o zmluvnej pokute. , k nej čl. 14.1., 14.2. a 14.3 Zmluvných dojednaní. Žalobcovi bola priznaná zmluvná pokuta aj úrok z omeškania, nakoľko ich celková výška nepresahuje zákonné obmedzenie a preto je v súlade so zákonom. O trovách konania rozhodcovský súd rozhodol podľa § 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku, žalobcovi - účastníkovi ktorý mal úspech priznal na trovách poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79-eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 356,76-eur + DPH, právne zastúpenie je priznané za tri úkony právnej služby. Podľa doručeniek založených v rozhodcovskom spise sp. zn. 87/09/13 sa doručoval rozsudok doporučene do vlastných rúk účastníkom žalobcovi PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. na Pribinovu 25, Bratislava, žalobca potvrdil prevzatie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 87/09/13 dňom 20.11.2013 a žalovanej bol týmto spôsobom doručovaný na opakované doručovanie, žalovaná podpisom potvrdila príjem písomnosti 11.12.2013. Dňa 18.12.2013 bola rozhodcovskému súdu doručená Žalobná odpoveď žalovanej, ktorou žiadala rozhodcovský rozsudok sp. zn. 87/09/13 zrušiť a konanie zastaviť. Zrušiť rozhodcovský rozsudok navrhla z dôvodu, že ide o spotrebiteľský spor a poukázala na rozpor rozsudku z tých istých dôvodov, pre ktoré navrhla zrušiť rozhodcovský rozsudok aj v žalobe, najmä z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Pre neexistenciu platnej rozhodcovskej doložky mala za to, že Slovenský arbitrážny súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť a pre túto skutočnosť by bolo dôvodné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) a písm. i). Pre všetky dôvody, totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe U. M.Á., uplatnený nárok žalovaný v konaní pred rozhodcovským súdom neuznala. Požadovala priznať jej trovy právneho zastúpenia vo výške 237,84-eur. pripojila dôkazy ako kópiu výzvy oddelenia správy a pohľadávok a exekúcií adresovanú U. M. z 9.9.2013 vyhotovenej PROFI CREDIT Slovakia s.r.o, ktorou je U. M. spoločnosťou vyzývaná na telefonické kontaktovanie spoločnosti za účelom vyriešenia podlžnosti menovanej voči spoločnosti. Je v nej uvedená suma 2576,08-eur a spl. 62,69-eur, Protokol o vykonaní kontroly dlžníka z 9.9.2013kópie dokladov o jej úhradách spoločnosti. Rozhodcovský súd vyzval žalujúcu spoločnosť na vyjadrenie k žalobnej odpovedi v lehote 10 dní, žalovaná žiadosťou doručenou rozhodcovskému súdu žiadala súd pokračovať v konaní a vydať rozhodnutie. Slovenský arbitrážny súd vydal dňa 19.12.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 87/09/13-nR, v ktorom opätovne
zaviazal žalovanú na plnenie ako v predchádzajúcom rozsudku. K nedôvodnosti námietky nedostatku právomoci sa v jeho odôvodnení uvádza, že rozhodcovské konanie prebieha na základe rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá nebola súčasťou žiadnej inej zmluvy, zhodné číselné označenie s úverovou zmluvou toho dôkazom nie je, ako sa mylne domnieva žalovaná. Platná právna úprava v § 53 ods. 4 písm. r) OZ upravuje neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve tak, že za neprijateľné sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odôvodnenie rozsudku by rozhodcovská zmluva nemohla byť neprijateľnou podmienkou ani vtedy, ak by nemala povahu individuálne uzavretej zmluvy. Uzavretie a následná existencia rozhodcovskej zmluvy s rovnakým číslom predstavuje uzavretie individuálnej dohody, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Podľa vyznačenia na rozhodcovskom rozsudku nadobudol právoplatnosť 23.12.2014 a vykonateľnosť 30.12.2014, žalovaná v rozhodcovskom konaní ho prezvala do vlastných rúk podľa doručenky 23.12.2014 a žalobca v 19.12.2014. Účastníci rozhodcovského konania boli poučení v rozhodcovskom rozsudku o možnosti podať žalobu na príslušnom súde a domáhať sa ňou z dôvodov podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení jeho zrušenia. V poučení je lehota na podanie žaloby 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi konania.
15. Žalobkyňa podaním, doručeným súdu 2.10.2017, navrhla zmenu žaloby. Zmena spočívala v tom, že žalobkyňa zistila, že navrhla zrušiť rozhodcovský rozsudok, ktorý označila nie celkom správne v jeho spisovej značke. Navrhla, aby súd konal a rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku sp. zn. 87/09/13-nR. Uznesením č.k. 3C/9/2015 - 88 z 2. novembra 2017 súd § 140 ods. 2 C.s.p. zmenu žaloby pripustil. Ďalej konal súd konal o žalobe, ktorou navrhla žalobkyňa vydať rozsudočný petit, ktorým sa zrušuje Rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.12.2014, sp. zn. 87/09/13-nR, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, kde žalobcom bola spoločnosť: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti žalovanej: U. M., X.. XX.XX.XXXX, XXX XX R., Z.. R. XXXX/XX, ktorým bola žalovaná U. M.Z. o zaplatenie 2169,53 eur s príslušenstvom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.11.2017.
16. Žalovaná prevzala nový rozhodcovský rozsudok sp. zn. 87/09/3-nR dňa 23.12.2014 a žalobu o jeho zrušenie podala 21.1.2015, teda v zákonnej lehote, stanovenej v ustanovení v bode 13. Preto súd žalobu vecne prejednal.
17. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/124/2015 súd zistil, že dňa 31.3.2015 došla Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patríciusa Baďuru o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti povinnej U. M.. Exekútor žiadal vydať poverenie na základe exekučného titulu, za ktorý označil rozhodcovský rozsudok č.k. RK 87/09/13-nR, vydaný Slovak arbitration court, s.r.o. dňa 19.12.2014, ktorý sa stal právoplatný 23.12.2014, vykonateľný 30.12.2014 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručený dňa 27.3.2015. Z návrhu na vykonanie exekúcie po oboznámení sa s ním súdom vyplýva, že ho podala spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti povinnej M. U.. Žiada oprávnená vymôcť od povinnej to, čo bolo povinnej uložené ako žalovanej v rozhodcovskom rozsudku zo dňa 19.12.2013. K Návrhu pripojila rozhodcovský rozsudok sp. zn. 87/09/13-nR s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou, v kópii zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v kópii samostatnú listinu Zmluvné dojednania. Listom zo dňa 13.4.2015 súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení na ochranu spotrebiteľa a ustanovení týkajúcich sa rozhodcovského konania, predovšetkým ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, § 40 písm. a), § 44 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b, ods.. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v súvislosti s rozhodovaním súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na podklade rozhodcovského rozsudku. Zároveň súd oprávneného vyzval, aby v uvedenej lehote predložil alebo navrhol dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Oprávnený v reakcii na výzvu súdu uviedol, že rozhodcovská zmluva je individuálnym právnym úkonom, zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Okresný súd Skalica pod číslom konania 5Er/124/2015-25, EX 661/15 dňa 26.5.2015 vydal uznesenie, ktorým rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, Exekútorský úrad Štefana Rosívala 2, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.3.2015 zamieta. Podľa odôvodnenia uznesenia žiadosť je zamietnutá z dôvodu, že exekučný súd na základe k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom doloženého návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku , v uznesení je
nesprávne uvedený Victoria rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RK-PC-338/14-LP zo dňa 25.11.2014 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi účastníkmi exekučného konania zo dňa 26.4.2012, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 26.4..2012, že pri právnom posudzovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď súd podľa ustanovenia preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, že pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či existuje alebo neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, pričom súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva. Vychádzajúc z toho, že zmluva o poskytnutí úveru zavretá medzi účastníkmi exekučného konania je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.. Pri rozhodnutí o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je podľa uvedeného uznesenia aplikované ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať a podľa ustanovenia § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s ods. 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, použijú sa predpisy účinné do 31. decembra 2014 a súd aplikoval tieto prechodné ustanovenia, medzi nimi i uvedené ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. použil predpisy účinné do 31.decembra 2014 z dôvodu, že toto ustanovenie vytvára možnosť aplikácie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní pri posudzovaní všetkých exekúcií, vedených na podklade rozhodcovských rozsudkov vydaných do 31.12.2014. Súd, odcitujúc ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)., ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne súd v exekučnom konaní vyvodil, že z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť súdu aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK a rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Účinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú upravené, teória však rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej právoplatnosti existujú výnimky. Jednou z nich je aj materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov. Prejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Podľa uznesenia toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 EP, či sú tu
nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 44 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 ZoRK má súd povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 ZoRK už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak by vyvstalo ako nelogické (aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne exekúciu zastavil. Súd v uvedenom exekučnom konaní uviedol, že výhrada o nemožnosti hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu by bola v priamom rozpore s ustanovením § 45 ZoRK, ktoré nie je o možnosti, ale dokonca o povinnosti súdu (ods. 2) preskúmať rozhodcovské rozhodnutie aj z hľadiska aspektov relevantných v základnom konaní (či nejde o rozhodnutie, ktoré priznáva plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie odporujúce dobrým mravom). Súdny dvor Európskej únie zdôrazňuje význam princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Recueil, s. I- 10239, bod 38; z 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Sb. rozh. s. I-2585, bod 20, a z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, doposiaľ nezverejnený v Zbierke rozhodnutí, bod 22). Na druhej strane však súdny dvor za rovnako dôležité považuje postarať sa, aby nekalé zmluvné podmienky spotrebiteľa nezaväzovali. Ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C- 76/10 (Pohotovosť/F.) nevzhliadli žiadny problém v ustanovení § 45 ZoRKv snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu.
18. V uznesení č.k. 5Er/124/2015-25 sa uvádza, že ak slovenské právne predpisy umožňujú prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia, je takýto postup v súlade s právom Európskej únie, pričom sa súd odvoláva na čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vysvetlená v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právomocného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné uskutočniť také posúdenie v rámci obdobných procesov na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný“. Súd nemal pochybnosti, že za podstatné dôvody na prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodnutia arbitra treba považovať práve okolnosti týkajúce sa pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať, najmä ak explicitne naviac slovenské exekučné predpisy umožňujú v rozhodcovských veciach dosiahnuť stav, aby spotrebiteľ nebol nekalou zmluvnou podmienkou viazaný (§ 45 ZoRK). Aj keď majú strany možnosť voľby rozhodného práva, táto voľba nezbavuje spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú kogentné ustanovenia práva štátu, v ktorom má rozhodnutie uznať a vykonať, pričom zásadu treba aplikovať aj na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to aj opierajúc sa o kategóriu verejného poriadku. Pri posudzovaní nekalosti zmluvných podmienok súd považoval za dôležité, že smernica len vzorovým spôsobom vypočítava v prílohe klauzuly, ktoré odporúča členským štátom transponovať do svojich vnútroštátnych predpisov. Jednotlivé odporúčania z prílohy štáty môžu ale nemusia prevziať, alebo môžu ísť nad rámec smernice a zakotviť prísnejšie podmienky. Pokiaľ ide o povahu smernice, tá umožňuje prijať aj prísnejšie ustanovenia na dosiahnutie cieľa (čl. 8 smernice), a to, že Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky a súdu preto nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti. Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. Súd teda nemal žiadnu prekážku na to, aby podrobil súdnej kontrole z hľadiska cieľov smernice zmluvné podmienky, ktoré oprávnený povinnému navrhol v rámci štandardnej formulárovej zmluvy. Súd, uvádza sa v uznesení, preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V uznesení súd konštatuje, že predložená rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. V rozhodcovskej zmluve je veriteľom vopred určený konkrétny rozhodcovský súd príslušný na prejednávanie sporov medzi veriteľom a dlžníkom, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí len žalobcovi, ktorým je najčastejšie sám veriteľ. Spotrebiteľ si rozhodcovskú osobitne nevyjednal, napriek tomu že má formu samostatnej listiny. Rozhodcovská zmluva bola podpisovaná súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere a bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Súd v uznesení poukazuje na to, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského súdu). Zmluvná možnosť povinného najneskôr do 14 dní od uzatvorenia úverovej zmluvy, od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože nemožno odstúpiť od absolútne neplatného zmluvného dojednania. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje povinných, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. V tejto súvislosti dáva súd v uznesení do pozornosti to, že v predmetnom rozhodcovskom rozsudku nie je vôbec riešené to že ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,02 % a teda povinná pri úvere vo výške 1170 eur bola povinná vrátiť sumu 2632,98 eur, čo už na prvý pohľad pôsobí ako rozpor s dobrými mravmi. Taktiež podľa odôvodnenia uznesenia zo zmluvy jednoznačne nevyplýva podstatná náležitosť zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 o spotrebiteľských úveroch teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a pri absencii tejto náležitosti sa úver považuje za bezúročný a poplatkov. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že dojednaná rozhodcovská zmluva pôsobí v neprospech spotrebiteľa, ktorému nebola v rámci rozhodcovského konania poskytnutá adekvátne ochrana jeho práv, ktorá by mu bola poskytnutá v rámci všeobecného súdneho konania. Na takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku má povinnosť súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Podľa uznesenia na základe uvedeného súd dospel v exekučnom konaní k názoru, že „dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä §52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.“ Rozhodcovská doložka je neprijateľná, preto je neplatná a nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu
je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie obsahuje poučenie o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia a kde sa odvolanie podáva. Po doručení uznesenia oprávnenej a povinnej uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.6.2015, odvolanie podané nebolo. Uznesením č.k. 5Er/124/2015 -33, ktoré sa nachádza v exekučnom spise Okresný súd Skalica exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal. Posledné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2015.
19. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
20. Z vykonaného dokazovania zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že niet dôvodu žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovieť.
21. Civilným súdnym konaním vo veci sp. zn. 3C/9/2015 je vyvolané žalobkyňou podanou žalobou dňa 21.1.2015 o zrušenie rozhodcovského konania, v čase podania žaloby žalobkyňou platilo obdobne ustanovenie § 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravoval postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, podľa jeho ustanovenia § 2 súdy prejednávali a rozhodovali spory a iné právne veci, uskutočňovali výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, majúc za povinnosť dbať na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Od účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok od 1.7.2016 je obdobou ustanovenia § 2 O.s.p. ustanovenie § 1 C.s.p., podľa ktorého civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporu. V civilnom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Žaloba žalobkyne smerovala k tomu, aby bol vyriešený spor medzi ňou a žalovanou zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne z rozhodcovskej zmluvy, patriacej nepochybne podľa obsahu k zmluve o revolvingovom úvere. V konaní tvrdila, že jej práva spotrebiteľa boli porušené z hmotnoprávneho vzťahu konaním žalovaného a žalobou sa domáhala sa ochrany svojho porušeného práva v súkromnoprávnom spore. Súdne konanie možno charakterizovať ako procesnú činnosť súdu, strán sporu, teda podľa § 30 CSP žalobkyne a žalovaného, resp. do 30.6.2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účastníkov konania, žalobkyne a žalovaného, v čase podania návrhu, resp. v zmysle § 90 O.s.p. podania žaloby, po jeho právoplatné vybavenie. V zmysle § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva a podáva sa s náležitosťami v zmysle § 132 C.s.p., okrem všeobecných náležitostí podania sa je v nej povinnosť žalobcu uviesť okrem označenia strán pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, v čase podania žaloby žalobkyňou platilo o náležitostiach žaloby ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p., ktorý tiež ustanovoval za jednu náležitostí žaloby pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, muselo byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Žaloba žalobkyne obsahovala rozhodujúce skutočnosti ohľadom porušenia jej práv spotrebiteľa, uviedla skutočnosti, o ktoré opierala svoje právo a boli rozhodujúce z hľadiska veci samej, a splnila aj dôkaznú povinnosť, keď predložila na dôkaz zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, rozhodcovskú zmluvu, Zmluvné dojednania, rozhodcovský rozsudok. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobkyňou predstavovalo samotný základ žaloby, opísala okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu žaloby a tak, že bolo na základe údajov obsiahnutých v žalobe jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, jasne vymedzila rozhodujúce skutočnosti, ktorými vymedzila predmet konania.
22. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/124/2015 v súvislosti s ustanovením § 243d Exekučného poriadku v znení ako v bode 19 súd pre zamietnutie žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku súd vyvodil, že exekučné konanie bolo začaté na podklade tohto istého rozhodcovského rozsudku dňa 27.3.2015, teda v lehote troch mesiacov od účinnosti zákona a
v lehote do 31.3.2015. Ďalej súd vyvodil, že v tomto konaní bolo na návrh oprávnenej PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., v konaní o rozhodcovskom rozsudku totožnom s tým, ktorý navrhovala žalobkyňa zrušiť v podanej žalobe, kde bola totožnou stranou sporu uvedená spoločnosť, povinnou v exekučnom konaní U. M., v konaní pred rozhodcovským súdom žalovaná a v exekučnom konaní a bolo rozhodované na základe tých istých skutočností, ktoré tvrdila žalobkyňa a ku ktorým sa vyjadrovala žalovaná v konaní o žalobe ( tvrdenia o platnosti rozhodcovskej zmluvy, o výške RPMN, popretí neprijateľnosti zmluvných podmienok, ďalšie tvrdenia a právna argumentácia sú v rozsudku, v časti, kde je opísané, čoho sa domáhala žalobkyňa a vo vyjadreniach žalovanej) a pokiaľ Okresný súd Skalica v jeho exekučnej veci uznesením č.k. 5Er/124/2015 podrobne zdôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti exekútora pre neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, z tohto dôvodu ju označil za neplatnú, nespôsobilú založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať, z toho dôvodu považoval rozhodcovský rozsudok za nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
23. Súd dodáva, že v exekučnom konaní súd realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Súd poukazuje na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho i v exekučnom konaní (napr. 3Cdo/58/2013 z 3.7.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.5.2013, 3Cdo 76/2013 z 3.7.2013). Exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok i z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.9.2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) okrem iného i skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).
24. Podľa § 45 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, podľa ods. 2 exekučným titulom na účely tohto zákona je aj podľa jeho písm. d) vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
25. Nulitný rozhodcovský rozsudok nemôže nadobudnúť ani právoplatnosť ani vykonateľnosť a vzhľadom k tejto skutočnosti je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok, v ktorom vystupovala U. M. na strane žalovanej už nemôže byť exekučným titulom pre nútený výkon rozhodnutia. Preto by súdne rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nemalo pre strany sporu žiadny význam z pohľadu riešenia sporu strán, ako je cieľom Civilného sporového poriadku, preto súd žalobu zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .