Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50Pc/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: S. Q., H.. XX.XX.XXXX, Ľ. XX, C., proti odporkyni: A. C., H.. XX.XX.XXXX, E.É. X, C., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni od 13.12.2016 určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 27P/319/2009-77 zo dňa 21.10.2009.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 13.12.2016, domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni, určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.10.2009.

2. Podanie návrhu na súd navrhovateľ odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 21.10.2009 č. k. XXP/ XXX/XXXX - XX bol zaviazaný povinnosťou platiť odporkyni výživné vo výške 270,00 Eur mesačne. Odporkyňa dňa 11.10.2016 ukončila štúdium na Z. V. N. C., kde študovala v prezenčnej forme v bakalárskom študijnom programe D. S. B. K.N. od 27.06.20196 do 11.10.2016, pričom od 02.11.2016 je zaradená do Evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odporkyňa netrpí žiadnym zdravotným ochorením, ktoré by jej neumožňovalo sa riadne zamestnať a tým sa riadne živiť.

3. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a uviedla, že do dnešného dňa sa jej nepodarilo nájsť si zamestnanie. Z pohovorov vyplynulo, že jej vzdelanie je nepostačujúce, chýba jej vyššie vzdelanie, prípadne odborné alebo dostatočná prax, a preto sa rozhodla pokračovať v štúdiu na vysokej škole pedagogickej UK, a to formou denného štúdia. Dňa 28.03.2017 si podala prihlášku na štúdium a v súčasnej dobe sa pripravuje na prijímacie konanie. V čase podania návrhu, navrhovateľ nevedel o týchto plánoch nastúpiť opäť na vysokú školu, pričom ten od 01.01.2017 prestal finančne prispievať na jej potreby.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

5. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.10.2009.

6. Z potvrdenia o dĺžke štúdia, vydanom G. - K. U., Z. V. N. C., vyplýva, že odporkyňa študovala na G.

- K. U. v prezenčnej forme štúdia v bakalárskom študijnom programe Hospodárska politika a správa od 27.06.2016 do 11.10.2016 vrátane.

7. Podľa Oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie je zrejmé, že odporkyňa bola ku dňu 02.11.2016 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

8. Odporkyňa dňa 28.03.2017 podala prihlášku na vysokú školu Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, študijný program románske jazyky a kultúry, forma štúdia denná. Na uvedené vysokoškolské štúdium bola prijatá, a je študentom v akademickom roku 2017/2018 od 08.09.2017 do 31.08.2018.

9. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v čase podania návrhu odporkyňa prestala študovať a vyhľadávala si miesto kvôli zamestnaniu. Preto mu vyživovacia povinnosť zo zákona zanikla. Keďže mu bolo oznámenie, že opätovne začala študovať má možnosť podať návrh o určenie výživného na dospelé dieťa s tým, že navrhovateľ jej štúdium akceptuje, avšak nesúhlasí s výškou doteraz určeného výživného. Za rok 2016 odporkyni uhradil výživné v plnej výške. Od 01.01.2017 výživné už neuhrádza, nakoľko vyživovacia povinnosť zanikla, a navrhovateľovi sa zmenila životná situácia (predčasný dôchodok).

10. Odporkyňa pred súdom uviedla, že mala snahu sa zamestnať i podľa zoznamu, ktorý som dostala z úradu práce, napríklad o pracovnú pozíciu v administratíve ako sekretárka, vybavovanie reklamácii, avšak neprijali ju, že nemá prax. Taktiež sa zúčastnila kurzu na letušku, tam ju nezobrali, lebo má na krku viditeľné tetovanie. Napriek tomu, že sa jej nepodarilo zamestnať vyhľadávala aj brigádnickú činnosť, neúspešne. Brigádovať sa jej podarilo až v apríli 2017, tam pracuje doteraz s tým, že príjem činní okolo 250 - 300 Eur mesačne netto.

11. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1, 2 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

15. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

16. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania a z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia

povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

17. Teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu, resp. neúspech v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.

18. Podľa zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, čiže kým na strane dieťaťa nedôjde k zmene pomerov. Dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti musí existovať v čase podania návrhu na súd, najneskôr v čase rozhodovania súdu - nemožno podať návrh, ktorý by sa vzťahoval na budúcu zmenu pomerov, ktorá ešte nenastala. Nadobudnutie schopnosti dieťaťa sa živiť sa v praxi posudzuje ako ukončenie prípravy na jeho budúce povolanie - ukončenie štúdia na strednej škole alebo vysokej škole dennou formou štúdia. Vyživovacia povinnosť nevzniká voči dieťaťu, ktoré študuje externe, ale v prípade dieťaťa pracujúceho brigádnicky popri dennej forme štúdia vyživovacia povinnosť vzniká. Skutočnosť, či dieťa nadobudlo schopnosť samostatne sa živiť, však v konečnom dôsledku posudzuje súd vzhľadom na konkrétny prípad.

19. Žiadosť (návrh) o ukončenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa môže povinný rodič podať vtedy, ak sa dieťa sústavne nepripravuje na budúce povolanie. Pokiaľ sa však dieťa pripravuje na budúce povolanie, súd vyživovaciu povinnosť nezruší. Dieťa však nesmie zneužívať túto situáciu a súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť aj vtedy, ak dieťa stále študuje na vysokej škole. Ide o prípady, keď ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi.

20. Súd mal za základe vykonaného dokazovania preukázané, že odporkyňa po dosiahnutí plnoletosti začala študovať na vysokej škole v dôsledku čoho vyživovacia povinnosť navrhovateľa naďalej trvala. Odporkyňa začala prvý raz študovať, podľa potvrdení o dĺžke štúdia, 27.06.2016, kedy bola zapísaná do 1. ročníka bakalárskeho štúdia na G. - K. U., Z. V. N. C.. Toto štúdium však ukončila dňa 11.10.2016 bez toho aby dosiahla bakalársky titul. Následne, od dňa 02.11.2016 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a podľa jej výpovedí prácu s čiastočnými úspechmi hľadala a následne sa aj zamestnala. Odporkyňa v konaní preukázala, že je schopná sama sa živiť, nakoľko v minulosti bola a je zamestnaná.

21. Odporkyňa ukončila štúdium, dôvod ukončenia neuviedla, čím sa prestala sústavne pripravovať na budúce povolanie. Podľa názoru súdu nie je možné založiť povinnosť navrhovateľa uhrádzať výživné aj v situácií, kedy sa plnoleté dieťa (odporkyňa) dobrovoľne a bez dôvodu vzdá štúdia na vysokej škole a ďalej už neštuduje, pričom v pohovoroch bola neúspešná z dôvodu viditeľného tetovania, resp. nedostatočnej praxe v anglickom jazyku. Tieto dôvody však nie sú dôvodmi, pre ktoré nie je schopná sa sama živiť, uhrádzať svoje potreby, resp. nie sú odvodené od stupňa dosiahnutého vzdelania. Dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti musí existovať v čase podania návrhu na súd, čo v danom prípade splnené bolo. 22. Povinnosť rodiča dieťaťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, trvá do toho času, kým dieťa neukončí štúdium, teda denné základné, stredoškolské, bakalárske alebo magisterské. Je preto dôvodné ustáliť, že odporkyňa bola a aj je objektívne schopná si svoje potreby sama uspokojovať

- nájsť si prácu. V naznačenom smere je potrebné uviesť, že v súdnej praxi je ustálený názor, že ak plnoleté dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto zamestnanie neskôr opustí, s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. V prípade ukončenia štúdia a nepokračovania v štúdiu na vysokej škole sa však má za to, že dieťa je schopné sa samo živiť. Tu je, vzhľadom na právnu istotu, potrebné dodať, že napriek tomu otec nemôže prestať platiť výživné, kým mu súd túto povinnosť nezruší. Rovnako ak by napríklad aj po roku dieťa nastúpilo na denné štúdium na vysokej škole, opätovne mu vznikne nárok na výživné. V tom prípade však musí podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti. 23. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zrušil, a to

ku dňu podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine v nadväznosti na § 157 Civilného mimosporového poriadku. Súd preto zamietol návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zrušenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.12.2016 do 13.12.2016. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku, a to tak žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. 1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.