Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-22-2021.pdf
PDF · 105.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcov : 1. RODA -SP spol. s.r.o. , so sídlom Pekárska č. 11, Trnava, IČO : 34146423, Chorvátsky Grob, IČO : 35809744, 2. G. I., L.. XX.XX.XXXX, J. E. G., T. Č.. XX, 3. ĽuJ. I., L.. XX.XX.XXXX, J. E. G., Y. Č.. X/XXXX, proti žalovaným : 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO : 31575951, 2. U9, a.s., so sídlom v Bratislave, Zelinárska č. 6, IČO : 35849703, zastúpený : STANĚK VETRÁK & PARTNERI s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dunajská č. 15, IČO : 36 795 038, 3. TECHNO GROUP spol. s.r.o., so sídlom v Pezinku, Limbašská č. 4, IČO : 35838213, zastúpený : Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova č. 83, IČO :47 232 765, o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaným 1.-3. sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2021 sa žalobcovia domáhali proti žalovaným určenia neplatnosti dražby, konanej dňa 14.12.2020, predmetom ktorej bola dražba prístavby predajne so súpisným číslom XXXX, stojacej na parcele XXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie GRINAVA. Žalobcovia namietali, že dražba bola vykonaná na podmet záložného veriteľa, ktorý mal vo vzťahu k nehnuteľnosti zriadené záložné právo svojím právnym predchodcom Dexia banka Slovensko, ktorý poskytol žalobcovi úver v sume 331 939,19 eur. Žalobca mal voči žalovanému 1/dlh, ktorý sa však snažil predajom nehnuteľnosti vyrovnať. Žalovaný 1/ napriek tomu, realizoval výkon záložného práva a dražbou bola nehnuteľnosť predaná za oveľa nižšiu sumu. Dražba bola realizovaná v rozpore so zákonom a preto sa žalobcovia domáhajú jej neplatnosti. Poukazoval, že záložné právo zaniklo poskytnutím iného zabezpečenia a to vystavením vista zmenky, že dražba bola vykonaná napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu, že nebola predložená Zmluva o vykonaní dražby, že sa dražba konala napriek proti pandemickým opatreniam zahŕňajúcim zákaz zhromažďovania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný 2/. Namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 2/ a 3/ na podanie žaloby o neplatnosť dražby, nakoľko ZoDD jasne formuluje, kto môže podať žalobu. Žalobcovia 2/ a 3/ sú v postavení avalistov - zmenkových ručiteľov a sú viazaní výlučne z Dohody o vydaní a vyplatení vista blankozmenky, nie úverovej zmluvy. K jednotlivým námietkam žalobcov uviedol, že žalobcovia nepreukázali zánik záložného práva žiadnymi dôkazmi. Dohoda o vystavení vista zmenky neznamená zánik záložného práva, ani to nebolo v samotnej dohode uvedené. Pokiaľ ide o súdne konanie, ktoré malo prebiehať, tak neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by zakazovalo záložnému veriteľovi výkon záložného práva, ani upustenia od dražby. Uviedol, že je účelovým tvrdením , že žalovaný2/ nepredložil zmluvu o vykonaní dražby, pričom nie je zrejmé komu
ju mal predložiť. Žalobca poveril svoju zástupkyňu nahliadnutím do spisovej dokumentácie žalovaného 2/ , teda sa mal možnosť oboznámiť so zmluvou o vykonaní dražby. Zmluvu podpísali osoby poverené dražobníkom. Námietka, že žalobcovia sa snažili uhradiť pohľadávku predajom nehnuteľnosti, je vo vzťahu k určeniu neplatnosti dražby irelevantná. V čase konania dražby sa zákaz zhromažďovania nevzťahoval na schôdze, zasadnutia a iné podujatia realizované na základe zákona. Tvrdenia žalobcov označil žalovaný 2/ za nedôvodné a účelové a navrhol žalobu zamietnuť.
3. Žalovaný 3/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 30.05.2014. Odmietol akékoľvek porušenie zákona č. 527/2000 Z.z. Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že vyplnením blanko zmenky došlo k zániku záložnej zmluvy a poukázal, že so zánikom záložnej zmluvy, by musel záložný veriteľ súhlasiť. Taktiež poukázal na nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcov 2/ a 3/, nakoľko nemajú žiadni právni vzťah k predmetu dražby a boli len zmenkovými ručiteľmi. Poukázal, že žalovaný 3/ bol pri nadobúdaní nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou dobromyseľný a nemal žiadne pochybnosti o tom, že dražobník postupoval pri výkone dražby v súlade so zákonom.
4. Žalovaný 1/ sa písomne k podanej žalobe nevyjadril.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov súd zistil tento skutkový stav : Podľa výpisu z LV č. XXXX, ku dňu 14.03.2021, je žalobca 1/ zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti so súpisným číslom 3522, na parcele č. XXX/XX, druh stavby
- prístavba predajne. V informatívnej poznámke je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom Prima banka Slovensko, a.s. V poznámke je uvedené oznámenie o dražbe dražobníka U9, a.s. ( žalovaný 2)v prospech žalovaného 1/, prvé kolo dražby, naplánované na 14.12.2020.
6. Žalovaný 1/ je právnym nástupcom Dexia banka Slovensko, a.s., ktorá uzavrela so žalobcom Zmluvu o termínovanom úvere č. 29/004/07, s výškou úveru 10.000.000,-Sk ( 331 939,19 eur) zo dňa 25.06.2007, Dohodu o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07 zo dňa 25.06.2007, kde valistami zmenky boli uvedení žalobcovia 2/ a 3/. Žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného 1/, spoločnosťou Dexia banka Slovensko, a.s. Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 29/004/07 zo dňa 25.06.2007, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov a prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok z úveru, na základe Zmluvy o termínovanom úvere č. 29/004/07. Záložné právo bolo zriadené na stavbu, zapísanú na LV č, XXXX, katastrálne územie N., súpisné číslo XXXX, na pozemku XXX/XX. Návrh na vklad záložného práva bol doručený Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správe katastra Pezinok, dňa XX.XX.XXXX.
7. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 19CbZm/6/2015-486, súd zaviazal na základe návrhu žalovaného 1/, žalobcov 1-3 na zaplatenie sumy 358.424,99 eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie tohto súdneho rozhodnutia bola vista zmenka zo dňa 25.06.2007.
8. Dňa 12.10.2020 doručil žalobca 1/ Okresnému úradu Pezinok, katastrálny odbor, návrh na výmaz záložného práva z dôvodov , že banka prijala a vyplnila vista zmenku.
9. Žalovaný 2/ v postavení dražobníka, zverejnil na svojom webovom sídle Oznámenie o dražbe, konanej dňa 14.12.2020, prvé kolo, na základe návrhu žalovaného 1/ ako záložného veriteľa. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1135, katastrálne územie Grinava, stavba súpisné číslo 3522, na parcele 756/25, s najnižším podaním 59.600,- eur.
10. O priebehu dražby bola spísaná Notárska zápisnica N 858/2020,Nz 51172/2020, NCRls 51172/2020 zo dňa 14.12.2020. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalovaný 3/ - TECHNO GROUP spol. s.r.o., ktorý nadobudol predmet dražby za sumu 59.600,- eur. Splnomocnený zástupca žalobcu podal proti dražbe námietky, ktoré adresoval žalovanému 2/dňa 13.12.2020.
11. Žalovaný 2/ predložil súdu ako listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení : výpis z LV č. XXXX, podľa ktorého ku dňu 12.05.2021 je stále evidované záložné právo žalovaného 1/. Záznam o nahliadnutí do spisu zástupkyňou žalobcu 1/ a vyhotovenie fotodokumentácie spisového materiálu. Poverenie pre zamestnancov žalovaného 1/na všetky úkony ku ktorým dochádza pri výkone ich funkcie špecialistov vymáhania pohľadávok.
12. Súd predvolal strany sporu na pojednávanie, kde sa dostavili právni zástupcovia žalovaných 1/-3. Žalobcovia 1-3 sa nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní súdu neospravedlnili. Všetci zhodne navrhli žalobu ako nedôvodnú, neopodstatnenú a obštrukčnú zamietnuť, pričom poukázali na svoje písomné stanoviská k podanej žalobe.
13. Podľa § 3 ods. 1 z. č. 527/2002 Z.z ( o dobrovoľných dražbách ) , predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
14. Podľa §21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
15. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. , účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
16. Podľa 5 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z, účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 1 z. č. 527/2002 Z.z., dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.
18. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 527/2002 Z.z. , navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 12 ods. 1 z. č. 527/2002 Z.z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
20. Podľa § 12 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z.z. , vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
21. Po vykonaní dokazovania , súd aplikoval na prejednávanú vec zákon č. 527/2002 Z.z. ( o dobrovoľných dražbách ) a vec právne posúdil. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z.). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.). Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby [§ 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách]. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep [§ 2 písm. g) zákona o dobrovoľných dražbách]. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka .Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách .Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Z uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.
22. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. V prípade samostatného spoločenstva koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo ide vtedy, keď z hľadiska hmotno-právneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo .
23. Súd musel v prvom rade posúdiť , či sú v tomto prípade splnené formálne požiadavky na prejednanie merita veci a to, či žaloba podal žalobu včas, t.j. v prekluzívnej lehote a či sú naplnené požiadavky zákona na nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaných. Dobrovoľná dražba prebehla dňa 14.12.2020, žaloba bola na súd doručená dňa 15.03.2021, podaná bola osobne do podateľne súdu. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002, osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá sa môže domáhať neplatnosti dražby do troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu, inak toto právo zaniká. V danom prípade začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby dňa 15.12.2020 a uplynula dňa 15.03.2020 teda žalobca podal žalobu včas, v posledný deň prekluzívnej lehoty. Ako účastníkov konania na strane žalovaných označili žalobcovia 1-3 : navrhovateľa dražby ako žalovaného 1/, dražobníka ako žalovaného 2/ a vydražiteľa ako žalovaného 3/. Žalobca je zároveň dotknutou osobou a predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca tak naplnil podmienku nerozlučného procesného spoločenstva podľa § 21 ods. 4 z. č. 527/2002 Z.z. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd
posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).Žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným druhom žaloby.
24. Súd sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov na podanie žaloby o neplatnosť dražby, pričom zákon hovorí, že súdnu ochranu požíva predchádzajúci vlastník predmetu dražby ( žalovaní 1/) a dotknutá osoba - t.j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola výkonom dražby dotknutá na svojich právach. Súd zistil, že žalovaní 2/ a 3 / sú avalisti na Dohode o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/007 zo dňa 25.06.2007, ktorú uzavreli právny predchodca žalovaného 1/ a žalobca 1/pre prípad, že by záväzok vyplývajúci so Zmluvy o termínovanom úvere č. 29/004/07 na sumu úveru 10.000.000,-Sk ( 331.939,19 eur ) nebol riadne a včas splnený. Postavenie zmenkových ručiteľov - avalistov, sa týka iba Dohody a samotným výkonom dražby nesúvisí. Žalobcovia 2-3 nemôžu na základe svojho postavenia avalistov tvrdiť, že sú na svojich právach výkonom dražby dotknutí a môžu sa tak domáhať určenia jej neplatnosti. Súd preto prisvedčil námietke žalovaných 2/ a 3/ o vecnej aktívnej legitimácii žalovaných 2/ a 3/ a dospel k záveru, že žalobcovia 2/ a 3 nie sú oprávnení na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby a žalobu vo vzťahu k nim je potrebné zamietnuť.
25. Žalobca 1/ ako pôvodný vlastník predmetu dražby namietal, že dražba , ktorá bola konaná dňa 14.12.2020 je neplatná a k jeho námietkam súd uvádza nasledovné. Právny predchodca žalovaného 1/, ktorý mal v procese dražby postavenie záložného veriteľa, uzavrel dňa 25.06.2007 so žalobcom Zmluvu o termínovanom úvere č. 29/004/07 zo dňa 25.06.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcovi 1/ v sume 331.939,19 eur . Toho istého dňa podpísali žalobca 1/ a právny predchodca žalovaného 1/ Dohodu o vydaní a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07, kde žalobca 1/ vystavil banke nevyplnenú blankozmenku, ktorá môže byť bankou vyplnená podľa podmienok stanovených v odseku 3. Dohody. Žalovaný 1/ podal dňa 28.04.2014 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 358.424,99 eur , kde uviedol , že dňa 10.04.2014 predložil vyplnenú zmenku na platobnom mieste, pričom žalobca 1/ sa nedostavil. Žalobca 1/ od skutočnosti vyplnenia blankozmenky žalovaným 1/ odvodzoval svoje tvrdenie, že záložné právo zriadené na nehnuteľnosť zaniklo, nakoľko pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcovi 1/ je zabezpečená inak, t.j. vyplnením blankozmenky. Súd dáva do pozornosti Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 29/004/007 zo dňa 25.06.2007, kde v časti 3. Trvanie záložného práva, odsek 3.2.4 sa uvádza : záložné právo vyplývajúce z tejto zmluvy zaniká poskytnutím iného zabezpečenia, s ktorým bude záložný veriteľ súhlasiť. Súd uvádza, že splnenie podmienky súhlasu záložného veriteľa s iným zabezpečením , v konaní preukázaná nebola. Na podporu tohto záveru svedčí i skutočnosť, že hoci žalobca 1/ podal návrh na výmaz záložného práva príslušnému katastrálnemu odboru, dôvodiac vyplnením blankozmenky, ku dňu podania žaloby15.03.201, nebolo záložné právo žalovaného 1/ vymazané. Samotné vyplnenie blankozmenky žalovaným 1/ ako záložným veriteľom nie je možné považovať za súhlas s iným zabezpečením a to z dôvodu, že oba dokumenty tak Zmluva o zriadení záložného práva č. 29/004/07, ako aj Dohoda o vystavení a vyplnení vista blankozmenky č. 29/004/07, boli podpísané v jeden deň, 25.06.2007. V samotnej Dohode, sa nenachádza ustanovenie, z ktorého by bolo možné dovodiť, že jej vyplnením, zaniká záložné právo zriadené Zmluvou zo dňa 25.06.2007. Súd dospel k záveru, že záložné právo záložného veriteľa ( žalovaného 1/) v čase jeho výkonu existovalo a nie je správnym tvrdením žalobcu 1/, že zaniklo.
26. Žalobca 1/ namietal, že žalovaný 2/ v postavení dražobníka, nepredložil zmluvu o vykonaní dražby. Z uvedeného tvrdenia žalobcu 1/ nie je jasné, komu a kedy mal žalovaný 2/ Zmluvu predkladať, nakoľko ide o dvojstranný právny úkon , záväzkový vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, na základe ktorého sa žalovaný 2/ ujal realizácie dražby. Zmluva o vykonaní dražby, by mala byť súčasťou dražobného spisu, do ktorého splnomocnená zástupkyňa žalobcu 1/ nahliadla a urobila si fotodokumentáciu.
27. Žalobca 1/ namietal, že oznámenie o Dražbe podpísali neoprávnené osoby, pričom žalovaný 2/ predložil súdu poverenie žalovaného 1/ osobám špecializovaným na vymáhanie pohľadávok, na všetky úkony spojené s jej vymožením. Osoby poverené žalovaným 1/ teda disponovali oprávnením udeleným svojím zamestnávateľom na takého úkony, pričom výkon dobrovoľnej dražby je možné považovať za spôsob vymáhania pohľadávky.
28. Žalobca 1/ namietal, že Dražba sa konala napriek tomu, že na LV XXXX bola poznámka o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou, v prospech Daňového úradu Trnava. Uvedený zákaz sa podľa
názoru nevzťahuje na výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom a zákaz nakladať s nehnuteľnosťou sa vzťahuje iba na žalobcu 1/ ako daňového dlžníka.
29. Žalobca 1/ namietal, že sa snažil vyrovnať pohľadávku žalovaného 1/ priamym predajom nehnuteľnosti, avšak žalovaný 1/ mu tento súhlas nedal. Žalobca 1/ súdu síce preukázal komunikáciu so žalovaným 1/ o údajnom predaji nehnuteľnosti, avšak táto bola z roku 2015 a 2016, kde žalovaný 1/ súhlas na predaj nedal. V mailovej komunikácii dôvodil, že neeviduje žiadnu úhradu dlhu od 12/2013 a suma, za ktorú má byť nehnuteľnosť predaná nie je postačujúca. Táto komunikácia prebehla niekoľko rokov predtým, ako žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva a teda je vo vzťahu k určeniu neplatnosti dražby irelevantná.
30. Napokon žalobca 1/ namietal, že Dražba sa konala v čase vyhláseného núdzového stavu a zákazu zhromažďovania. Uznesením Vlády SR č, 268/2020 Z.z., bol s účinnosťou od 01.10.2020 vyhlásený na území Slovenskej republiky núdzový stav. Hromadné podujatia boli povolené súvisiace s výkonom práce v režime OP (očkovaný-prekonaný) s maximálne desiatimi osobami, bohoslužby, sobáše a krsty podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, zasadnutia a schôdze orgánov verejnej moci a poradných orgánov, ale aj ďalších zasadnutí podľa zákona. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu 1/ o výkone práva v rozpore s pandemickými opatreniami, neobstojí.
31. Súd skúmaním skutkového stavu a jeho právneho posúdenia nenašiel také porušenia ZoD, ktoré by zakladali neplatnosť dobrovoľnej dražby a žalobu o určenie neplatnosti dražby preto zamietol ako nedôvodnú.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).