Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-235-2015.pdf
PDF · 66.01 KB
Case nature
Subarea
19Er/235/2015
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Kukorelliho 1, Humenné, IČO 30 794 536, proti povinnému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX, o vymoženie výživného 279,60 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdny exekútor JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom exekútorského úradu: Vranov nad Topľou, Okulka 24/11, má právo na náhradu trov exekúcie voči štátu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Humenné poverením č. 5702 082798 zo dňa 13.04.2015 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľudovíta Gajdoša, so sídlom exekútorského úradu Humenné. Za nástupcu JUDr. Ľudovíta Gajdoša bol dňom 18.03.2018 ustanovený JUDr. Jaroslav Špička, so sídlom exekútorského úradu: Sídlisko Okulka 24/11, Vranov nad Topľou.
2. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2022 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného. Uplatnil si aj trovy exekúcie. Uviedol, že povinný nedosahuje príjem, ktorý by mohol byť postihnutý v exekúcii, a nevlastní speňažiteľný hnuteľný či nehnuteľný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného. Exekúcia prebieha už dlhšie ako sedem rokov a počas tejto doby nebola vymožená žiadna suma. Nie je teda účelné pokračovať v tejto exekúcii do budúcna, pretože trovy exekúcie by narastali a tie by musel znášať štát. Je preto potrebné prihliadnuť aj na zásadu hospodárnosti konania. Oprávnený môže kedykoľvek bezplatne podať nový návrh na vykonanie exekúcie, ak by sa pomery povinného zmenili.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/95 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd zistil, že šetrením súdneho exekútora bola vyčerpávajúcim spôsobom zistená nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie majetku povinného postihnuteľného exekúciou. Exekútor v priebehu exekučného konania dostatočným spôsobom vykonal úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku a trovy exekúcie, ale s negatívnym výsledkom.
Súdny exekútor pri zisťovaní majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nevlastní exekúciou postihnuteľné hnuteľné veci, nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá príjem, z ktorého by bolo možné exekúciu vykonávať. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, sú postačujúce k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno h/ Exekučného poriadku. Exekučný súd je toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného s uvedením realizovaných zisťovaní vo vzťahu k jednotlivým inštitúciám je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu predkladá.
6. Súdny exekútor v predloženom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie v minimálnej výške.
8. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Podľa ustanovenia § 203 odsek 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 odsek 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nárok na náhradu trov exekúcie voči štátu tak, ako je to uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia, pretože predmetom exekúcie je vymáhanie výživného. O samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.