Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/29/2015

Potvrdené rozhodnutím 11Co/135/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX, XXX XX Y., zastúpený JUDr. Vladimírom Vágóom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, 924 01 Galanta, proti žalovanej: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y. zastúpená JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24C/29/2015-120 zo dňa 11. decembra 2017, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Y. X., J.. X. X. XXXX, G. Y. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Vágóom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, proti žalovanej: M.G. H., J.. XX. XX. XXXX, G. Y. XXX, právne zastúpenej Mgr. Klaudiou Szekeres, advokátkou so sídlom Široká 569, Tešedíkovo, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že do dedičstva po poručiteľovi K. X., J. X. X. XXXX, L. XX. X. XXXX, J. G. Y. XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel 1/2 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Y., vedeným Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, a to parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 608 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2, rodinný dom so súpisným č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/XX, podiel vedený v časti B listu vlastníctva pod poradovým č. 3. II. Žalobca má voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 5. 2015 domáhal, aby súd určil, že podiel 1/2 na nehnuteľnostiach v katastrálnom území Y., vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV číslo XXX, a to parc. registra „C“ parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady o výmere XXX m2, parc. registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XX, je súčasťou dedičstva po nebohom K. X. J. X. X. XXXX, L. XX. X. XXXX, J. G. I. Y.D. XXXX.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je synom K. X., J. X. X. XXXX, L. XX. X. XXXX, J. G. Y. XXXX. Jeho otec sa s manželkou rozviedol, žil v rodinnom dome v Tešedíkove sám a on ho navštevoval každý týždeň a podľa potreby mu pomáhal s domácimi prácami, nakúpil mu. Otca navštevovala aj žalovaná. Nakoľko sa fyzický, ale hlavne psychický a duševný stav K. X. čoraz viac zhoršoval, bola preňho vybavená zdravotná starostlivosť, ktorá mu bola poskytovaná v mieste jeho trvalého bydliska každý deň. Túto zdravotnú starostlivosť od roku 2011 do roku 2013 mu poskytovala vyškolená osoba D. I.. Takáto zdravotná starostlivosť bola potrebná, nakoľko K. X. čoraz viac a hlavne od roku 2011 zabúdal brať lieky, nevedel, aké lieky má požiť. Bol niekedy zmyslom mimo reality, nespoznával rodinných príslušníkov ani príbuzných. Žalobca mu doniesol stravu, ale túto však zabudol zjesť. Stalo sa neraz, že bosý odišiel do Šale. V poslednom období pred smrťou mal 3 infarkty a taktiež mozgovú porážku. Aj tieto skutočnosti mali za následok, že jeho úmysel a jeho fyzický a duševný stav hlavne od roku 2011 nebol absolútne normálny. Žalobca, nakoľko je vodič z povolania, absolvoval a absolvuje zahraničné pracovné cesty a z tohto dôvodu nemohol dennodenne navštevovať otca. Žalobca so žalovanou nemali bezproblémový vzťah, nakoľko podľa ich dohody, žalovaná sa intenzívnejšie ako žalobca starala o rozvedenú manželku

K. X., M. X., čiže o matku strán tohto konania, až do jej smrti s prihliadnutím na zahraničné cesty žalobcu. Žalovaná vyhlásila po smrti matky v roku 2006, že to uskutočňovala dobrovoľne bez finančných príjmov za tieto služby a žalobca sa z tohto dôvodu dobrovoľne vzdal práva dediť po nebohej matke, o ktorú sa starala podľa dohody hlavne žalovaná. Po dedičskom konaní po nebohej matke sa však žalobca dozvedel, že za starostlivosť o matku si žalovaná vybavila mesačný finančný príspevok vo výške cca. 200 eur. Žalovaná takýmto spôsobom po nebohej matke okrem iných nadobudla podielové spoluvlastníctvo vo výške 1/2 k celku k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Tešedíkovo, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXX. Druhým podielovým spoluvlastníkom vo výške 1/2 k celku bol otec strán sporu K. X.. Okolo októbra 2013, keď sa vrátil z pracovnej cesty, žalobca išiel navštíviť otca, avšak zistil, že otec je v domove dôchodcov v Tešedíkove. Odvtedy otca navštevoval v domove dôchodcov, nakoľko jeho zdravotný stav bol zlý a dňa 18. 3. 2014 zomrel. Po smrti otca bol prejednaním dedičstva po ňom ako súdny komisár súdom poverený JUDr. Fedor Klimo. Žalobca chcel navrhnúť žalovanej ohľadne vyporiadania dedičstva, nakoľko žalovaná zavádzala žalobcu pri dedičskom konaní po nebohej matke, aby podiel nebohého otca ohľadne nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným č.XXXX a súvisiacich pozemkových nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX nadobudol žalobca a ostatné nehnuteľnosti žalovaná. V rámci dedičského konania žalobca však zistil, že predmetom dedičstva nebudú nehnuteľnosti na LV č. XXX, nakoľko podľa vyjadrení notára tieto od roku 2012 sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalobca až po dedičskom konaní zistil, že otec účastníkov K. X. mal údajne predať žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX pre katastrálne územie Tešedíkovo na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 23. 5. 2012. Zdravotný stav K. X. bol už v čase podpísania zmluvy natoľko zlý, že on si nepamätal čo spravil predchádzajúci deň, nespoznával príbuzných, nepamätal sa, či požil lieky, aké lieky, bol minimálne od roku 2011 mimo reality. V čase podpisu zmluvy mal 83 rokov, bol po troch infarktoch a taktiež po mozgovej porážke. K. X. minimálne od roku 2011 trpel takou duševnou poruchou, ktorá mu bránila v tom, aby bol spôsobilý vnímať obsah vykonaných právnych úkonov a ich dopad. Nebol spôsobilý ovládať svoje právne úkony, a preto nebol spôsobilý ani vnímať, aký právny úkon podpísaním kúpnej zmluvy urobil. Žalobca sa snažil získať zdravotnú dokumentáciu ohľadne zdravotného stavu otca, avšak lekár mu oznámil, že mu ju nemôže vydať, jedine na základe súdnej výzvy. Žalobca preto nemá inú možnosť ako zistiť a dokázať, že jeho otec K. X. nebol spôsobilý s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, ako podaním tejto žaloby. S odvolaním sa na § 38 Občianskeho zákonníka žalobca tvrdil, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 23. 5. 2012, uzavretá medzi K. X. ako predávajúcim a M. H. ako kupujúcou, je neplatná a M. H., spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX K.re katastrálne územie Tešedíkovo podľa tejto zmluvy platne nenadobudla. Žalovaný ako dedič po K. X. má naliehavý právny záujem na určení, že podiel 1/2 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach, je súčasťou dedičstva po K. X. a tento podiel má byť pojatý do súpisu dedičstva po ňom. Žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na pojatie predmetných nehnuteľností do dedičstva po K. X., na ich prededenie a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka týchto nehnuteľností na LV č. XXX.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 24. 7. 2015 a navrhla, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovanej. Uviedla, že žalobca býval ďaleko od ich otca, navštevoval ho len veľmi zriedkavo, teda jeho tvrdenia o pravidelných návštevách sú nepravdivé. O svojho otca neprejavoval záujem ani inou formou, nepýtal sa na jeho zdravotný stav ani jej, ani ošetrujúcich lekárov, dokonca ani opatrovateľky ich otca, pani D. I., ktorá býva oproti nemu. Žalobca sa ju v žalobe snažil očierniť, pravdou však je, že od roku 1995 opatrovala v ich matku, s ktorou mal žalobca natoľko zlé vzťahy, že ho matka vydedila. Nie je preto pravdivé jeho tvrdenie, že sa vzdal svojho dedičstva po ich nebohej matke kvôli tomu, že ona sa o ňu dlhé roky starala. Žalobca sa ani nedostavil na prejednanie tohto dedičstva. Rovnako sa nezúčastnil ani na pohrebe ich rodičov, v obidvoch prípadoch uprednostnil svoju prácu pred úctou k ich pamiatke. Ona sa starala o otca od roku 1997 až do jeho smrti v roku 2014, pričom za toto obdobie sa u neho so žalobcom nikdy nestretla a otec ho ani nespomínal a ak áno, iba v zlom. Nevie z akého dôvodu, ale ich vzájomný vzťah za posledných 15 rokov života ich otca bol výslovne nepriateľský. Otec mal pri vchodových dverách dlhé roky opretý kus železnej tyče a rýľ s tým, že je to prichystané na žalobcu. Ona a jej rodina otca každý deň navštevovali, ona mu prala, nakupovala a upratovala. Keď v roku 2006 zomrela ich matka, nastúpila žalovaná znovu do práce, ale aj potom každý večer k nemu chodila a robila všetko, čo potreboval. Bol pomerne sebestačný, nakoľko sa však od roku 2009 u neho začali prejavovať určité známky stareckej demencie, začala s ním chodiť k psychiatrovi, aby predišli zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Vďaka včasnej a pravidelnej liečbe sa jeho psychický stav stabilizoval, opatrovateľku mu na obecnom úrade

v roku 2010 vybavila skôr preto, aby mal spoločnosť aj počas dňa. Pani I. k nim chodievala 2 krát denne, na 2 hodiny ráno a na 2 hodiny na obed, naservírovala mu jedlo, poupratovala a rozprávali sa. Toto opatrovanie trvalo od 3. 9. 2010 až do času umiestnenia otca do domova sociálnych služieb v Tešedíkove, t. j. 5. 8. 2013, nakoľko počas roku 2013 došlo k miernemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu a chcela, aby bol pod stálym dohľadom. To, že žalobca si túto skutočnosť všimol až okolo októbra 2013 taktiež potvrdzuje, ako často otca navštevoval. Nechodil za otcom ani do domova sociálnych služieb, bol tam iba raz, tesne pred smrťou ich otca, kedy mu zavolala, aby sa išiel rozlúčiť. Vzhľadom na tieto pomery niet divu, že ich otec sa rozhodol na ňu previesť svoj 1/2 podiel na sporných nehnuteľnostiach, povedal, že žalobca si nezaslúži, aby po ňom dedil, lebo on sa o neho vôbec nestaral. V čase podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 23. 5. 2012 si bol úplne vedomý následkov tohto právneho úkonu, komunikoval, vnímal a reagoval na bežné životné situácie úplne normálne, keby bol v takom stave ako opisuje žalobca, určite by notár odmietol spísať notársku zápisnicu. Je pravda, že mal novopamäť do istej miery narušenú, a preto bol trochu zábudlivý, rodinných príslušníkov však spoznal až do svojej smrti. Vôbec nevie o tom, že by viackrát bosý odišiel do Šale, možno sa to stalo niekedy dávnejšie.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, zdravotnou dokumentáciou nebohého K. X., výsluchom svedkov D. I., O. A., znaleckým posudkom MUDr. Mária Straku č. 29/2017, ako aj výsluchom znalca, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že zdravotný stav poručiteľa nebol taký zlý, ako to vyplýva zo žaloby. Nemyslí si, že by poručiteľ bol v plnej miere nespôsobilý na právny úkon, ktorý učinil, a to vzhľadom na skutočnosť, že jeho rozhodnutie je z dávnej minulosti, kedy sa poručiteľ rozhodol, vzhľadom na správanie žalobcu ako agresora, aby žalobca po ňom nededil. Žalobca poručiteľa v domove nenavštevoval ani sa oňho inak nezaujímal. Predmetná zmluva bola spísaná pred notárom JUDr. Kovácsom, ktorý sa s otcom pekne rozprával. Notár tým v plnej miere zohľadnil vôľu jej otca, nakoľko ona som sa oňho poriadne starala, chodila za ním každý deň. V priebehu konania tiež uviedla, že jej otec mal problémy so žalobcom, ktorý ho viackrát aj zbil. Žalobca nechodil k otcovi už od roku 1997, otec sa už vtedy naňho veľmi nahneval, lebo bol absentér, vedel o ňom, že žalobca nerád chodil do roboty. Pani Vargová s otcom tiež nemohla byť dlho, ona mala aj iných pacientov. Potom sa horko ťažko rozhodla, že dá otca do domova. Žalobcovi napísala, že ak chce prísť pozrieť otca, kým ešte žije, nech príde. Žalobca odpísal, že keď sa bude dať, tak príde. Žalobca sedel v aute a čakal, lebo nevedel v ktorej izbe je. Uviedla tiež, že doprevádzala otca na vyšetrenia k psychiatrovi MUDr. Bečárovi, avšak veľakrát vyšetrenia u MUDr. Bečára prebiehali tak, že jej otec tam ani prítomný nebol a len ona prišla k sestričke pre lieky a následne MUDr. Bečár napísal správu.

6. Z výpisu z LV č. XXX I.yplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Šaľa, obec Tešedíkovo, katastrálne územie Tešedíkovo, a to parcely registra „C“ parcelné č. XXXX/X o výmere 608 m2 - záhrady, parcelné č. XXXX/XX o výmere 412 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX sú vo vlastníctve M. H., V. X., J. XX. XX. XXXX (žalovanej), a to v podiele 1/2 titulom osvedčenia o dedičstve číslo 12D/31/2006, Dnot 46/2006 zo dňa 14. 10. 2006 - Z 108/07 (časť B, por. číslo 2 listu vlastníctva č. 192) a v podiele 1/2 titulom kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena podľa č. V 913/2012 zo dňa 12. 6. 2012 (časť B, por. číslo 3 listu vlastníctva č. 192).

7. Z osvedčenia o dedičstve spisová značka 15D/60/2014, Dnot 76/2014 zo dňa 9. 10. 2014 spísaného súdnym komisárom JUDr. Fedorom Klimom so sídlom v Galante, vydaného v dedičskom konaní po nebohom K. X., J.. X. X. XXXX, L.. XX. X. XXXX, J. G. Y. XXXX, vyplýva, že účastníci dedičského konania (žalobca a žalovaná) uzatvorili medzi sebou dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva, pričom sporný podiel 1/2 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Tešedíkovo, vedeným Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, nebol zahrnutý do aktív dedičstva.

8. Z osvedčenia o dedičstve spisová značka 12D/31/2006, Dnot. 46/2006 zo dňa 28.09.2006 vydaného JUDr. Alenou Kovácsovou, notárkou so sídlom v Šali, v dedičskej veci po nebohej M.G. X., J.. X. XX. XXXX, J. G. Y., L. XX. X. XXXX, vyplýva, že poručiteľka dňa 27. 5. 2002 zriadila do notárskej zápisnice JUDr. Karola Kovácsa, notára so sídlom v Šali, pod sp. zn. N 342/02, NZ 311/02 závet a listinu o vydedení, v ktorom testovala celý svoj majetok, veci hnuteľné aj nehnuteľné, majetkové práva prechádzajúce dedičskou postupnosťou svojej dcére M. H.. Zároveň vydedila svojho syna Y. X., J.. X. X. XXXX, G. Y. XXXX, nakoľko v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytoval potrebnú pomoc v chorobe,

starobe alebo v iných závažných prípadoch a trvalo o ňu neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal a zároveň určila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jeho potomkov. Neopomenuteľný dedič, syn poručiteľky Y. X. bol viackrát na pojednávanie predvolaný, nedostavoval sa, svoju neúčasť neospravedlňoval, bola mu zaslaná doručenka do vlastných rúk, v ktorej prílohe mu bola zaslaná aj fotokópia závetu a listiny o vydedení, s tým, že ak sa v lehote do 20 dní odo dňa doručenia tohto prípisu k listine nevyjadrí, má sa zato, že tieto listiny uznáva v plnom rozsahu a v ďalšom konaní už s ním nebude ako s účastníkom konania jednané. Táto zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Osvedčením o dedičstve sa potvrdilo nadobudnutie dedičstva po poručiteľke jedinej dedičke zo závetu, dcére poručiteľky M. H., V.. X., J.. XX. XX. XXXX, G. Y. XXX.

9. Zo Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb uzatvorenej dňa 5. 8. 2013 medzi poskytovateľom Obcou Tešedíkovo, klientom K. X., narodeným 8. 9. 1929, bytom Tešedíkovo 1211 a splnomocneným zástupcom klienta M. H., vyplýva, že poskytovateľ sa zaviazal poskytovať klientovi sociálnej služby v zmluve špecifikované za úhradu 268,57 eura za 30 kalendárnych dní, vo svojom účelovom objekte DSS, Čerešňový rad 1282, Tešedíkovo. Zmluva bola uzatvorená na dobu od 5. 8. 2013 do neurčita.

10. Z notárskej zápisnice číslo N 252/2012, Nz 18281/2012, NCR1s 18676/2012 vyplýva, že účastníci K. X., J. X. X. XXXX ako predávajúci a oprávnený z vecného bremena a M. H., J. XX. XX. XXXX ako kupujúca a povinná z vecného bremena uzatvorili kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Tešedíkovo, vedené na LV č. XXX, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 608 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 412 m2, rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, v celosti, ktoré sú predmetom podielového spoluvlastníctva K. X. I. X/X M. M. H. I. X/X. K.U. K. X. vyhlásil, že bez tiarch a ďalších obmedzení odpredáva predmetné nehnuteľnosti spolu so súčasťami a príslušenstvom špecifikované v bode 1. tejto zmluvy, tam uvedený svoj podiel k celku, do vlastníctva kupujúcej, svojej dcére a spoluvlastníčke M. H., ktorá zároveň vyhlásila, že od predávajúceho, svojho otca a spoluvlastníka, odpredávané nehnuteľnosti do svojho vlastníctva odkupuje. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 6000 eur, ktorá kúpna cena bude kupujúcou vyplatená predávajúcemu nie v peňažnej podobe, ale v naturálnom plnení. Zmluvné strany sa ohľadom predmetných nehnuteľností v katastrálnom území Tešedíkovo, špecifikovaných v bode 1. notárskej zápisnice, dohodli na zriadení práva vecného bremena k nim, ktorého obsah bude spočívať v tom, že M. H. bude povinná strpieť dosmrtné užívanie predmetných nehnuteľností K. X. v celosti, pričom ona bude mať oprávnenie k nim „nuda propietas“, zároveň sa zaväzuje poskytovať v prospech K. X. dosmrtnú opateru a starostlivosť, ktorej výkon musí zodpovedať dobrým mravom v čase a mieste výkonu tejto opatery a starostlivosti. Hodnota práva vecného bremena sa určuje mesačne sumou 100 eur, celkove sumou 6000 eur, predstavuje plnenie dohodnutej kúpnej ceny v naturálnej podobe.

11. Svedkyňa D. I.Á., bývalá opatrovateľka nebohého K. X., pri svojom výsluchu uviedla, že žalovanú pozná osobne odkedy opatrovala pána X.. Žalobcu pozná tiež, je to jej sused, býva oproti, bližšie sa s ním nepozná. Podľa jej názoru bol nebohý p. X. veľmi dobrý, nemali žiadne problémy, všetko vnímal. Pán X. jej hovoril všetko, porozprával jej o celom svojom živote. Chodila k nemu 5 dní v týždni, žalovaná tam chodila aj cez víkendy a opatrovala ho. Pán X. sa veľmi dobre vyjadroval o žalovanej, mali veľmi dobrý vzťah. O žalobcovi sa nevyjadroval dobre, ten takmer vôbec nechodil, o pána X. nezaujímal. Žalobca neprišiel počas tých 5 pracovných dní, čo tam ona robila. Pán X.s sa vedel o seba sám postarať, potreboval pomoc len, aby nebol sám, aby s ním niekto bol cez deň, potreboval spoločnosť. Ráno sa umyli, spravili posteľ, dala mu lieky, raňajky spravila, všetko mal v chladničke nachystané. Potom odtiaľ odchádzala a prišla až na obed, ohriala mu jedlo a umyla riad po obede. Podľa nej mal vnímanie úplne v poriadku. Jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať asi v roku 2013 v marci alebo apríli, kedy dostal embóliu pľúc, bol v nemocnici a potom sa mu pomaly zhoršoval stav. On by už vtedy potreboval viac starostlivosti, chcel, aby tam bola dlhšie, ale nemohla zostať. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bola svedkyňa platená za to, aby tam s ním bola a rozprávala sa s ním, svedkyňa uviedla, že nebolo to len o rozprávaní, upratala mu, aj ho umývala ráno, teda kedy ako. Na otázku súdu, či mal p. X. aj také stavy, že sa nevedel umyť sám, svedkyňa odpovedala, že málokedy. Ďalej svedkyňa uviedla, že tam bola ráno, vtedy som mu pomohla s umývaním a raňajky pripraviť, potom tam prišla na obed zohriať mu jedlo, bola tam 4 hodiny denne.

12. Svedok O. A., uviedol, že predmet sporu pozná, pozná aj strany sporu z videnia. K nebohému K. X. chodil opravovať v rokoch 2011, 2012, keď ho zavolal pán H., manžel žalovanej alebo žalovaná, že

treba niečo opraviť. Pán X. bol pri tom, keď niečo opravoval, teda zbežne ho poznal. Keď tam niečo robil, normálne sa rozprávali, a pritom si nevšimol, že by pán X. nepochopil nejaké súvislosti.

13. Zo zdravotnej dokumentácie K. X., J.. X. X. XXXX vyplýva, že nebohý bol od 12. 10. 2009 psychiatricky evidovaný a liečený u psychiatra MUDr. Igora Bečára v Šali pre diagnózu demencia u Alzheimerovej choroby, stredne ťažké, neskôr ťažké štádium. Nastavený bol na psychofarmakoterapiu Ebixa 3x1 tbl. Odporučená mu bola zvýšená opatera, dozor a dohľad, pomoc druhých. Následne podľa psychiatra bol viac či menej pravidelne liečený, preskribcia antialzheimerika, i tak progredientný pokles kognitívne - mnestických funkcií, v roku 2013 - MMSE 9 bodov skóre, ťažký dementný syndróm, už ťažký stupeň demencie, prítomná i bludová organická porucha, odporučená celodenná opatera. Zo psychiatrického nálezu zo dňa 12.10.2009 vyplýva, že menovaný mal časté stavy dezorientácie, občas bol agresívny, zabúdal, nevedel, čo mal na obed, opakovane zabudol, že mu priniesli obed, obvinil, že mu zobrali peniaze. Polieval záhradu aj keď pršalo. Vedel ako sa volá, nevedel, aký je deň, nevedel dátum, mal pokles pamäťových funkcií, intelekt deteriorovaný sporadicky bludné myslenie s poruchovým správaním, dementný syndróm. Diagnostikovaná mu bola demencia u Alzheimerovej choroby, stredne ťažké štádium F 00.1, F 06.2 a predpísaný mu bol liek Ebixa 10 mg 3x1, Tiapra 100 mg 0, 0, 0, 1-1 tbl a bola odporučená zvýšená opatera, pomoc a hlavne dohľad druhých. Zo psychiatrického nálezu zo dňa 13. 06. 2013 vyplýva, že menovaný bol dezorientovaný, zabúdal, býval nepokojný, vyvíjal neúčelné aktivity (plyn, elektrina, voda). Zabúdal čerstvé udalosti, neporozumel základným otázkam. Vedel ako sa volá, nevedel, aký je deň, nevedel dátum, mal pokles pamäťových funkcií, intelekt deteriorovaný, sporadicky bludné myslenie s poruchovým správaním, dementný syndróm, poruchové rizikové správanie. Demencia u Alzheimerovej choroby, s neskorým začiatkom, ťažká forma, F 00.l Organická bludová porucha, F 06.2; terapia: Ebixa 10 mg 3x1, Tiapra 100 mg 1/2, 1/2, 1, 3 tbl. Potrebuje zvýšenú celodennú opateru, hlavne dohľad druhých, umiestnenie v sociálnom zariadení je plne indikované. Podľa údajov psychiatra, nebohý mal MMSE skóre v roku 2012 10-11 bodov skóre, naposledy v r. 2013 administrované skóre 9 a menej bodov MMSE nehodnotiteľné. Maximálny počet je 30 bodov (27

- 30 bodov normálny stav, 25 - 26 bodov hraničný nález, možnosť demencie, 10-24 bodov patologický nález, demencia mierneho až stredne ťažkého stupňa, 9 bodov demencia stredného až ťažkého stupňa, 6 a menej bodov demencia ťažkého stupňa). Podľa psychiatra trpel vyšetrovaný už v roku 2009 pri prvom vyšetrení Demenciou u Alzheimerovej choroby, s neskorým začiatkom, vtedy stredne ťažká forma, predpísaný mu bol liek Ebixa, ktorý je podľa štandardných terapeutických postupov indikovaný k liečbe až od stredne ťažkého stupňa demencie. Z úmrtného listu nebohého K. X., zo dňa 18. 03. 2014 vyplýva, že príčinou smrti bolo mozgové krvácanie, prvotná príčina ateroskleróza, iná závažná choroba - Alzheimerova demencia. Pitvaný nebol. Zo somatických nálezov vyplýva, že nebohý bol liečený opakovane pre bronchopneumóniu (2010), stav po TBC pľúc v minulosti, Arteriálnu hypertenziu III, ICHS chron. Komp., stav po IM podľa anamnézy kompenzovaný, stav po NCMP ASU et cerebrí v júni 1989, Hepatopathia vs etyltoxica v dokumentácii.

14. Z lekárskych správ psychiatra MUDr. Igora Bečára zo dňa 25. 1. 2012, 21. 2. 2012, 21. 3. 2012, 18. 4. 2012, 2. 5. 2012, 16. 5. 2012, 14. 6. 2012, 11. 7. 2012, 7. 8. 2012, 5. 9. 2012, 2. 10. 2012, vyplýva, že tieto správy sú v subjektívnom, ako aj objektívnom náleze takmer úplne totožné a totožné sú aj závery: demencia u Alzheimerovej choroby, stredne ťažké štádium, F 00.1, F 06.2. Subjektívne: Nesťažuje sa, je pokojný, je hrdý ako druhí musia palicu a on nie, zabúda, je až moc aktívny, robí chyby, postriekal veľkú broskyňu, vyschla, podľa dcéry zabúda, boja sa o neho. Raňajší Tiapridal podľa dcéry pomohol. Zabúdanie sa nezhoršuje, sporadicky býva dezorientovaný, rodinných príslušníkov ešte pozná. Dcéra si ho berie občas domov. Lieky užíva pravidelne, dohliadajú. Objektívne: prichádza s dcérou, je pokojný, upravený, vedomie lucídne, vie ako sa volá, kedy sa narodil, nevie aký je deň, opakovane sa pýta, taktiež nevie dátum, pokles pamäťových funkcií, intelekt deteriovaný, bez poruchy vnímania, sporadicky bludné myslenie, s poruchových správaním. Stav vcelku uspokojivý. Dávať pozor na rizikové aktivity.

15. Zo znaleckého posudku č. 29/2017 zo dňa 13.02.2017 vypracovaného MUDr. Máriom Strakom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že nebohý K. X. podľa dostupnej a relevantnej zdravotnej dokumentácie v čase uzavretia kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena (máj 2012), trpel duševnou chorobou, a to už v roku 2009 trpel stredne ťažkým stupňom Alzheimerovej demencie (intermediárna až neskorá fáza), ktorý stupeň prechádzal do fázy neskorej, resp. stupňa ťažkého (rok 2013). Ochorením teda trpel už aj v máji 2012. Toto ochorenie sa postupne až do jeho smrti zhoršovalo. Liečba tohto ochorenia neexistuje, liečba antialzheimerikom ochorenie len

mierne spomalí, ale nezastaví ho, resp. nevylieči. Pre toto ochorenie bol nebohý od r. 2009 psychiatrom medikovaný antialzheimerikom - memantínom - liek Ebixa, ktorý je podľa štandardných terapeutických postupov v psychiatrii indikovaný ku liečbe až od stredne ťažkého stupňa demencie. To je stupeň, kedy takto postihnutý už nie je schopný vykonávať právne úkony, či vykonávať ich je schopný len veľmi obmedzene, ak neexistuje iný medicínsky dôkaz (lekársky nález, znalecký posudok), že tomu bolo inak. Vyššie uvádzané duševné ochorenie u nebohého, diagnostikované podľa relevantnej dokumentácie v roku 2009 spôsobovalo, že nebohý vysoko pravdepodobne nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena (máj 2012), vnímať čo presne koná, nebol schopný rozpoznať čo a ako koná, s akými dôsledkami, nemohol si uvedomiť dôsledky tohto konania, jeho následky, ak neexistuje iný medicínsky dôkaz (lekársky nález, znalecký posudok), že tomu bolo inak, z hľadiska psychiatrického.

16. Žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckému posudku a namietala, že podľa psychiatrických nálezov znalec konštatoval, že nebohý bol tu evidovaný a liečený od 12.10.2009 pre diagnózu: demencia u Alzheimerovej choroby, stredne ťažké, neskôr (2013) ťažké štádium. Podľa údajov zdravotnej dokumentácie nebohý mal v r. 2012 MMSE skóre 10-11 bodov, ktorému podľa údajov uvedených v zodpovedá z maximálneho počtu 30 bodov „patologický nález, demencia mierneho až stredne ťažkého stupňa“. Podľa nebohý trpel neskorým typom Alzheimerovej demencie, pričom jeho ochorenie v čase uzavretia žalobcom napadnutej zmluvy (23.05.2012) bolo z piatich fáz iba v prvej fáze. Vyplýva to zo všetkých psychiatrických nálezov z mája a júna 2012, ako aj z poslednej vety na str. 9 ZP, v ktorej znalec pri charakteristike druhej fázy ochorenia uvádza: „Vyšetrovaný nie je v tejto fáze, hoci do nej priebeh ochorenia smeruje.“ Prvá fáza ochorenia sa v (str. 9) opisuje nasledovne: „Prodromálna - začínajúce zabúdanie, nedá sa oddeliť od „stareckého zabúdania“. Postihnutý je z hľadiska psychiatrického spôsobilý ku právnym úkonom. Trvá mesiace až roky. Postihnutý je v tejto fáze v podstate právne spôsobilý, vykonávať právne úkony, je relatívne sebestačný, schopný sa o seba postarať, vykonávať bežné denné úkony.“ Napriek uvedeným skutočnostiam sa následne v potom uvádza, že v máji 2012 bola u nebohého prítomná Alzheimerova demencia, neskorý typ, stredne ťažký stupeň, fáza intermediárna až neskorá, ktorá spôsobila, že nebohý s vysokou pravdepodobnosťou nebol v čase uzavretia napadnutej zmluvy schopný vnímať a rozpoznať, čo presne koná. Nie je vôbec jasné, z čoho vyvodil znalec tento záver, ktorý nevyplýva ani z nálezov MUDr. Bečára v danom období (viď nálezy zo dňa 02.05.2012, 16.05.2012 a 14.06.2012), v ktorých sa uvádza, že pacient bol v tom čase až moc aktívny, zabúdanie sa nezhoršovalo, rodinných príslušníkov ešte poznal, vedomie mal lucídne (tj. jasné, neporušené), vedel, ako sa volal, kedy sa narodil, čo vôbec nezodpovedá charakteristike 3. a 4. fázy predmetného ochorenia (viď str. 10 . Závery znalca spochybňujú aj ďalšie fakty uvedené na str. 10 ZP: Diagnóza Alzheimerovej demencie je istá až po patologicko-anatomickej verifikácii (pitva), nebohý však pitvaný nebol a znalec nebohého nevyšetroval, sumarizoval a rekonštruoval na základe zdravotnej dokumentácie a anamnézy od ošetrujúceho psychiatra. Vzhľadom na tieto okolnosti považovala za nevyhnutné, aby za účelom odstránenia uvedených rozporov a zistenia skutočného stavu nebohého v máji 2012 boli v konaní okrem znalca súdom vypočutí aj svedkovia, ktorých navrhli vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2015, nakoľko ide o nezaujaté osoby, ktoré boli v rozhodnom období s nebohým pravidelne v osobnom kontakte, preto majú reálne informácie o jeho zdravotnom a psychickom stave (D. I., Y.H. XXXX M. O. A., Y. XXX).

17. Pri svojom výsluchu na pojednávaní sa znalec pridržal písomne podaného znaleckého posudku č. 29/2017. Mal za to, že dosť jasne zodpovedal otázky, ktoré mu boli súdom kladené. Pri zodpovedaní týchto otázok vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie nebohého z ktorej vyplynulo, že tomuto už v roku 2009 bola psychiatrom diagnostikovaná demencia pri Alzheimerovej chorobe, zrejme stredne ťažkého stupňa a podľa typu tohto ochorenia od roku 2009 sa stav jeho demencie mohol len zhoršovať až do jeho smrti, takže aj v roku 2012, kedy vlastne nebohý vykonal predmetný právny úkon, bola podľa neho demencia v stave stredne ťažkom, z čoho vyplýva, podľa forenzných psychiatrických faktov, že nebohý zrejme vysoko pravdepodobne nebol schopný vykonávať predmetný právny úkon z hľadiska psychiatrického, čiže nemohol vnímať v máji 2012 čo presne koná, s akými dôsledkami koná, ak teda neexistuje nejaký iný relevantný medicínsky dôkaz. Zopakoval, že v roku 2009 bolo nebohému diagnostikované uvádzané ochorenie, už vtedy mu bol predpísaný liek Ebixa, ktorý sa podľa štandardných terapeutických postupov v psychiatri môže predpisovať len osobe, ktorej je diagnostikovaný stredný ťažký stupeň demencie. Do pozornosti dal aj psychiatrický nález, kde uvádzaná v tomto náleze je diagnóza vtedy vyšetrujúceho psychiatra, a to demencia u Alzheimerovej choroby stredné ťažké štádium a v terapii mu bol predpísaný uvádzaný liek. Takže keď už v roku 2009 bol u neho tento stupeň demencie a s nutnosťou tejto liečby, tak v roku 2012 stav mohol byť len vysoko

pravdepodobne horší. Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na nálezy psychiatra zo dňa 02.05.2012, 16.05.2012 a 14.06.2012 v ktorých sa uvádza, že pacient bol v tom čase až moc aktívny, zabúdanie sa nezhoršovalo, rodinných príslušníkov ešte poznal, vedomie mal lucídne (jasné, neporušené), vedel ako sa volal, kedy sa narodil, a vzhľadom na tieto nálezy položila znalcovi otázku, do ktorej fázy by zaradil pacienta podľa jeho charakteristiky z nálezov. Znalec na uvedenú otázku odpovedal, že pacient mohol byť aktívny, avšak MUDr. Bečár v roku 2009 diagnostikoval stredný ťažký stupeň demencie a predpísal mu drahý liek Ebixa, ktorý sa predpisuje len pri stredne ťažkom stupni, lebo ak nie je indikovaný tento liek, poisťovňa by mu to nepreplatila. Nálezy doktora Bečára, kde popisuje aktuálny psychický stav nebohého počas opakovaných kontrol v roku 2012, nekorelujú s jeho opakovane uvádzanou záverečnou diagnózou demencie u Alzheimerovej choroby. Na námietku právnej zástupkyne žalovanej, že znalec uviedol na strane 9 posledná veta ZP, že vyšetrovaný nie je v tejto fáze (druhá skorá fáza), hoci priebeh tam smeruje, znalec uviedol, že tam popisoval jednotlivé fázy demencie ako takej, tam malo byť slovíčko pacient, jednalo sa o chybu v písaní. Popisoval len všeobecne fázy ochorenia, nemal tým na mysli konkrétne nebohého pacienta. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či je možné, aby sa stav pacienta zlepšil, ak mu v roku 2009 bola diagnostikovaná Alzheimerova demencia, pričom pacient bol v tretej intermediárnej fáze, znalec uviedol, že je možné, že sa progres choroby môže zastaviť, ale nie zlepšiť. Znalec ďalej uviedol, že sú niektoré demencie, ktoré imitujú Alzheimerovu demenciu, a potom sa zistilo, že išlo o nesprávnu diagnózu, ktorá sa zreviduje. On pri vypracovávaní vychádzal z diagnóz, ktoré opakovanie uvádzal MUDr. Bečár vo svojich lekárskych správach. Na otázku PZ žalobcu, či aj napriek tým nálezom, ktoré svedčia o tom, že nebohý bol v skorej fáze, či by chcel niečo meniť na tomto posudku, znalec uviedol, že nechce meniť nič. Osobne sám kontaktoval MUDr. Bečára, aby sa ho spýtal, aká bola diagnóza nebohého, pričom on uviedol, že to bola stredne ťažká až ťažká fáza Alzheimerovej demencie.

18. Žalobca vo svojej záverečnej reči uviedol, že jeho otec K. X. na sklonku svojho života previedol svoj podiel na žalovaných nehnuteľnostiach na žalovanú. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho otec K. X. minimálne od roku 2009 nebol v takom zdravotnom strave, aby bol schopný vnímať následky svojho konania. Od roku 2010 už potreboval každodennú starostlivosť vyškolenej osoby. Samozrejme žalovaná spolu osobou, ktorú žalovaná zabezpečila ako vyškolenú osobu, sa snažili bagatelizovať túto každodennú pomoc. Podľa vyjadrení D. I., ktorá mu poskytovala každodennú starostlivosť, ona údajne sa iba s nebohým rozprávala, aby sa necítil sám. Neskôr však svoje tvrdenia po otázkach právneho zástupcu žalobcu a súdu výrazne korigovala, a to hlavne po otázke, či dostávala plat za opatrovanie nebohého, hoci on údajne podľa nej takéto opatrovanie nepotreboval. Nebohý K. X. už v roku 2009 trpel demenciou u Alzheimerovej choroby - stredne ťažké štádium. Už v roku 2009 (nie podľa laických tvrdení žalobcu, žalovanej, alebo svedkov) podľa svojho psychiatra nevedel aký je deň, dátum, mal bludné myslenie s poruchovým správaním, dementný syndróm (správa zo dňa 12.10.2009). Z toho dôvodu bolo logické, že nebohý potreboval každodennú starostlivosť vyškolenej osoby a nikto nebude financovať opateru cudzej osoby iba kvôli tomu, aby sa s takouto osobou iba rozprávala, aby nebola sama. Súd jednoznačne uviedol počas prvého pojednávania, že relevantným pre posúdenie zdravotného stavu nebohého budú závery znaleckého posudku a nie vyjadrenia svedkov, ktoré strany navrhovali vypočuť. Nakoľko iba odborne spôsobilá osoba môže posúdiť to, či nebohý bol v čase podpísania zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu v takom stave, že mohol vnímať to čo koná. V rámci súdneho konania bol z uvedeného dôvodu vypracovaný znalecký posudok č. 29/2017 znalcom MUDr. Máriom Strakom. Znalec v znaleckom posudku posudzoval zdravotný stav nebohého K. X. L.. XX.X.XXXX. K dispozícii mu boli zdravotná dokumentácia nebohého a hlavne dokumentácia od psychiatra nebohého. Znalec jednoznačne skonštatoval, že nebohý už v roku 2009 trpel takou formou demencie Alzheimerovej choroby, že už vtedy patril do skupiny stredne ťažkého stupňa demencie. „To je stupeň, kedy takto postihnutý už nie je schopný vykonávať právne úkony, či vykonávať, ich je schopný len veľmi obmedzene...“. To znamená, že podľa znalca už v roku 2009 nebol schopný vykonávať právne úkony. S prihliadnutím na ochorenie nebohého, podľa znalca „nebohý vysoko pravdepodobne nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena (máj 2012), vnímať čo presne koná, nebol schopný rozpoznať čo a ako koná, s akými dôsledkami, nemohol si uvedomiť dôsledky tohto konania, jeho následky...“. Závery znaleckého posudku sú jednoznačné. Na pojednávaní bol vypočutý znalec, ktorý zopakoval svoje zistenia a svoj odborný názor. Počas konania sa žalovaná snažila poukázať na priaznivejší zdravotný stav nebohého. Odôvodňovala to tým, že podľa lekárskych správ bol vraj nebohý v roku 2012 až moc aktívny, zabúdanie sa nezhoršovalo, rodinných príslušníkov ešte poznal, vedel ako sa volal. Znalec uviedol, že zhoršovanie zdravotného stavu nebohého sa mohlo spomaliť, ale nie zlepšiť. Logické mu nepripadali ani niektoré správy z roku 2012, ktoré údajne mali preukázať to, že zdravotný stav nebohého bol lepší než jeho samotná diagnóza. Túto teóriu znalec odmietol, nakoľko

nebohému už od roku 2009 bol predpísaný liek Ebixa, ktorý sa používa výlučne až pri štádiách stredne ťažkého stupňa demencie. Konečnú odpoveď na nelogickosť správ z roku 2012, poskytla samotná žalovaná, ktorá uviedla, že veľakrát vyšetrenia u psychiatra prebiehali tak, že nebohý nebol ani na vyšetrení prítomný, ale samotná žalovaná prišla k sestričke pre lieky a následne podľa jej vyjadrení o zdravotnom stave nebohého, psychiater napísal správu ako sa cíti nebohý. Znalec na záver uviedol, že aj osobne kontaktoval psychiatra nebohého, ktorý potvrdil diagnózu nebohého, pričom samotný psychiater potvrdil znalcovi, že sa jedná o stredne ťažkú až ťažkú fázu Alzheimerovej choroby. Na otázku, či znalec s prihliadnutím na tvrdenie žalovanej počas konania a počas pojednávania zo dňa 6.11.2017, chce niečo zmeniť na znaleckom posudku uviedol: že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku a nič nechce na ňom meniť. To znamená, že aj potom, čo boli osobne predložené námietky žalovanej, znalec uviedol, že nič sa nemení na jeho odbornom posúdení veci. Žalovaná nenavrhla ani kontrolný znalecký posudok. Čiže podľa vyjadrení znalca, nebohý vysoko pravdepodobne nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena (máj 2012), vnímať čo presne koná, nebol schopný rozpoznať čo a ako koná, s akými dôsledkami, nemohol si uvedomiť dôsledky tohto konania, jeho následky. Znalecký posudok, resp. iné odborné vyjadrenie preukazujúce opak v rámci súdneho konania nebol produkovaný. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené v žalobe žalobcu, nakoľko aj výsledky znaleckého dokazovania vydanie takéhoto rozhodnutia odôvodňujú.

19. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že má za to, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že nebohý otec strán sporu mal pádne dôvody na uzavretie zmluvy zo dňa 23. 5. 2012, ktorou na žalovanú previedol svoj 1/2 podiel na nehnuteľnostiach evidovaných pre katastrálne územie Tešedíkovo na liste vlastníctva č. 192. Správanie žalobcu voči nemu, ako aj voči nebohej matke, ktorá ho taktiež vydedila, hrubo porušovalo dobré mravy, preto je pochopiteľné, že poručiteľ nechcel, aby po ňom dedil a nevidí dôvod na to, aby sa vôľa poručiteľa nectila. To, že sa žalobca o svojich chorých rodičov vôbec nestaral, nenavštevoval ich a nezúčastnil sa ani na ich pohrebe hovorí za všetko, pričom výpovede žalovanej a bývalej opatrovateľky poručiteľa, D. I., svedčia o priam nepriateľskom vzťahu žalobcu a svojho otca. Žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia súvisiace so správaním a zdravotným stavom svojho otca v čase uzavretia napadnutej zmluvy, preto navrhla, aby súd na tieto tvrdenia vôbec neprihliadol. Samotná žaloba potvrdzuje, že žalobca nemal ani potuchy, čo sa dialo v danom období s jeho otcom, keď na jednej strane sa tu uvádza, že žalobca svojho otca každý deň navštevoval, no na druhej strane sú nesprávne uvedené dôležité údaje súvisiace so zabezpečením starostlivosti o poručiteľa, či už opatrovateľkou, ktorá začala v roku 2010 (podľa žaloby od roku 2011) alebo v domove dôchodcov, ktorú si žalobca podľa žaloby všimol až po dvoch mesiacoch. Na tieto rozpory poukázala už v písomnom vyjadrení k žalobe, pričom aj výpoveď D. I. potvrdzuje, že žalobca naozaj neprejavoval záujem o svojho otca ani osobne, ani cez ňu, preto nemohol vedieť, v akom bol v stave v čase uzavretia napadnutej zmluvy. Jediným dôkazom, ktorý žalobca navrhol vykonať za účelom zistenia tejto skutočnosti, je znalecký posudok, ktorý v konaní vypracoval MUDr. Mário Straka, znalec v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria pod č. 29/2017 na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľa u MUDr. Igora Bečára, u ktorého bol poručiteľ evidovaný a liečený od 12. 10. 2009 až do smrti pre diagnózu demencia u Alzheimerovej choroby, stredne ťažké, neskôr (2013) ťažké štádium. Nakoľko znalec osobne nemal možnosť vyšetriť poručiteľa, je značne otázna spoľahlivosť jeho záverov o vysokej pravdepodobnosti neschopnosti poručiteľa vnímať, čo presne koná s akými dôsledkami v čase uzavretia napadnutej zmluvy. Vzhľadom k charakteristike poručiteľa v objektívnych nálezoch MUDr. Bečára, ako aj k tomu, že diagnóza Alzheimerovej demencie je istá až po patologicko-anatomickej verifikácií (pitva) a nebohý pitvaný nebol, sám znalec pri svojej výpovedi pripustil možnosť stanovenia nesprávnej diagnózy MUDr. Bečárom. Na tom nič nemení skutočnosť, že pacient sa nezúčastnil na všetkých návštevách u lekára osobne (výpoveď žalovanej dňa 6. 11. 2011), skôr naopak. Má za to, že za daných okolností sa stav poručiteľa dá preveriť oveľa lepšie a spoľahlivejšie svedectvom nezaujatých osôb, ktoré boli s poručiteľom osobne v kontakte v období uzavretia napadnutej zmluvy, pričom výpovede svedkov (Eva Vargová a Dušan Gemeri) boli v tomto ohľade jednoznačné: nevnímali žiadne odchýlky od normálu v správaní a reakciách poručiteľa v rozhodujúcom období. V tejto súvislosti zdôraznila, že v posledných rokoch sa aj v praxi súdov upúšťa od posudzovania spôsobilosti na právne úkony výlučne na základe znaleckého posudku, pričom v súlade s judikatúrou ESĽP a medzinárodnoprávnymi záväzkami Civilný mimosporový poriadok narozdiel od O.s.p. už úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ani nepozná. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 979/2013 zo dňa 16. 5. 2013 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28. 11. 2012. Na základe vykonaného dokazovania a všetkých uvedených skutočností preto navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

20. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že spoluvlastnícky podiel žalovanej patrí do dedičstva po poručiteľovi K. X.. Súd sa teda prioritne zaoberal otázkou, či žalobca má na podanej určovacej žalobe naliehavý záujem, ktorý je hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Žalobca naliehavý právny záujem na určení odôvodnil tým, že žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom, keďže určovací výrok súdu je nevyhnutný na pojatie predmetných nehnuteľností do dedičstva po K. X., na ich prededenie a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka týchto nehnuteľností na LV č. XXX. N. sa stotožnil s týmto odôvodnením naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu a dodáva, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je u žalobcu daný tým, že prípadný vyhovujúci rozsudok v tejto veci je spôsobilou listinou na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností a uvedenie tejto evidencie do súladu so stavom právnym, keďže žalobcom tvrdený vlastnícky stav k predmetnej nehnuteľnosti je iný ako stav evidovaný v katastri nehnuteľností.

22. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

23. V zmysle citovaného ustanovenia je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Ak bol právny úkon urobený fyzickou osobou, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, alebo osobou konajúcou v duševnej poruche, považuje sa za neplatný. Neplatnosť podľa tohto ustanovenia je absolútnou neplatnosťou.

24. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 23.05.2012 uzavretá medzi žalovanou a nebohým K. X. je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy trpel K. X. duševnou poruchou, ktorá ho robila pre tento neschopným, a teda nemohol platne previesť tento podiel na žalovanú a naďalej zostal jeho vlastníkom, a preto spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobe patrí do dedičstva nebohom K. X..

25. V prejednávanej veci bolo pre rozhodnutie súdu potrebné vyriešiť otázku, aký bol duševný stav nebohého K. X. v čase podpísania kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 23.05.2012. Za týmto účelom súd nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko sa jedná o odbornú otázku, ktorú ani súd, ani osoba bez odborných znalostí z odboru psychiatrie, zodpovedať nevie. Znalec ustanovený v tomto konaní tak podal znalecký posudok vychádzajúci z relevantnej zdravotnej dokumentácie nebohého K. X. a súd nemá žiadny dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalca. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd nemôže disponovať takými odbornými vedomosťami z psychiatrie ako znalec, bolo namieste vychádzať pri rozhodovaní práve zo záverov znalca, ktorý považoval zdravotný stav nebohého K. X. v čase podpísania kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 23.05.2012 za taký, ktorý mu vysoko pravdepodobne neumožňoval vnímať čo presne koná a s akými dôsledkami. Nebohý už v roku 2009 trpel stredne ťažkým stupňom Alzheimerovej demencie (intermediárna až neskorá fáza), ktorý stupeň prechádzal do fázy neskorej, resp. stupňa ťažkého (rok 2013). Podľa posudku znalca, ako aj z jeho výsluchu na pojednávaní vyplynulo, že stav pacienta s touto chorobou sa pri liečbe môže len zastaviť, resp. spomaliť, nemôže sa zlepšovať. Súd má zároveň zato, že znalec sa na pojednávaní dostatočne jasne a zrozumiteľne vyjadril aj k všetkým námietkam žalovanej. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne poukazovala na lekárske správy psychiatra z mája a júna 2012, ktoré nekorelovali s jeho opakovane uvádzanou záverečnou diagnózou demencie u Alzheimerovej choroby, na tieto námietky dala jednoznačnú odpoveď samotná žalovaná,

ktorá uviedla, že veľakrát vyšetrenia u psychiatra nebohého, MUDr. Bečára, prebiehali tak, že jej nebohý otec tam ani prítomný nebol, len ona prišla k sestričke pre lieky a následne MUDr. Bečár napísal správu. Uvedené potvrdzuje aj samotné znenie predmetných lekárskych správ z pravidelných kontrol K. X. za obdobie január až október 2012. Navyše samotný znalec sa na pojednávaní vyjadril v tom zmysle, že napriek týmto správam psychiatra z mája a júna 2012 /v ktorých sa uvádza, že pacient bol v tom čase až moc aktívny, zabúdanie sa nezhoršovalo, rodinných príslušníkov ešte poznal, vedomie mal lucídne (jasné, neporušené), vedel ako sa volal, kedy sa narodil/, by na záveroch svojho znaleckého posudku nič nemenil, nakoľko aj osobne kontaktoval psychiatra MUDr. Bečára a ten mu potvrdil diagnózu stredne ťažká až ťažká fáza Alzheimerovej demencie. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, ktoré mali preukázať skutočnosť, že v čase podpísania predmetnej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena nebohý K. X. všetko vnímal a pôsobil úplne normálne, súd má za to, že svedkovia ako osoby bez odborného vzdelania z oblasti psychiatrie, nie sú schopní svojím laickým úsudkom posúdiť duševný stav nebohého, preto nemohli ani vyvrátiť závery znaleckého posudku, ktorý vychádzal z odborných znalostí a odborného posúdenia okolností prípadu. Taktiež bez právnej relevancie bola výpoveď svedkyne Evy Vargovej a tiež tvrdenie žalovanej v tom smere, že nebohý K. X. mal výslovne nepriateľský vzťah k svojmu synovi (žalobcovi) a žalobca sa o svojho otca vôbec nezaujímal, nestaral sa oňho, neposkytol mu potrebnú pomoc. Aj v prípade, že by tieto tvrdenia boli v konaní bezpochyby preukázané, je potrebné poukázať na právnu stránku veci a uviesť, že prevodca nehnuteľnosti musí byť na takýto úkon plne spôsobilý, t.j. musí ísť v plnom rozsahu o vyjadrenie jeho slobodnej a vážnej vôle s vedomím všetkých následkov, so schopnosťou posúdiť následky takéhoto úkonu. S poukazom na závery znaleckého dokazovania, K. X. s vysokou pravdepodobnosťou nevedel vnímať, čo koná a s akými dôsledkami, teda súd má za to, že nemohlo ísť o osobu plne spôsobilú na predmetný právny úkon. V zmysle § 38 ods. 2 je teda Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 23.05.2012 absolútne neplatným právnym úkonom, a to od samého začiatku a hľadí sa na ňu, ako keby nebola vôbec uzavretá. K prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v dôsledku absolútnej neplatnosti úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti fakticky nedošlo a vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam naďalej ostal nebohý K. X.. Tento podiel sa po jeho smrti stal súčasťou dedičstva, ktoré je potrebné prejednať. Z vyššie rozvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.