Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Cb-39-2016.pdf
PDF · 98.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/39/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Yuma s.r.o., IČO: 44 419 163, Heyrovského 5, 841 03 Bratislava, zastúpený JUDr. Alenou Genčanskou, advokátkou, Višňová 34, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: GALMISTAV, s.r.o., IČO: 44 182 953, 900 67 Láb č. 37, o zaplatenie 4.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.000 € od 15.02.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 03.03.2016 voči žalovanému domáhal, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť 4.000 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, prijatého bez právneho dôvodu. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že pri kontrole účtovnej evidencie za rok 2014 zistil, že v marci 2014 mu bola doručená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2014 vystavená na sumu 4.000 €, na faktúre uvedený dodávateľ účtuje žalobcovi prekládku inžinierskych sietí v sume 4.800 € vrátane DPH. Žalobca si však od žalovaného žiadne práce neobjednal, neeviduje žiadnu zmluvu, žiadnu objednávku na vykonanie prekládky inžinierskych sietí ani iných služieb, žiadne práce od žalovaného nikdy neprevzal. Žalobca fakturovanú sumu zrejme nedopatrením poukázal na účet žalovaného dňa 11.03.2014. Žalobca má za to, že na strane žalovaného prišlo k majetkovému prospechu na úkor žalobcu bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 08.02.2016 v lehote 5 dní odo daň doručenia výzvy (t.j. do 15.02.201016), avšak bez odozvy.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 10Cb/39/2016-16 zo dňa 03.08.2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že si nie je vedomý záväzku vo výške 4.000 €, ktorý by mal žalobcovi uhradiť. Žalovaný žalobcovi riadne a oprávnene vystavil faktúru, túto žalobca uhradil. Žalovaný má za to, že v zmysle § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je potrebné jeho plnenie považovať za uznanie záväzku. Naviac ako žalobca sám uvádza, uplatnil si sumu vo výške 800 € ako nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Súd z dôvodu podaného odporu podľa § 267 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) platobný rozkaz Uznesením č.k. 10Cb/36/2016-21 zo dňa 31.01.2017 zrušil.
3. Žalobca sa k obsahu odporu vyjadril podaním doručeným súdu 14.02.2017, poukázal na to, že žalovaný k podanému odporu nepredložil žiadne listiny, ktorými by skutkové tvrdenia žalobcu vyvrátil. Uviedol, že do spoločnosti žalobcu v roku 2014 nastúpila do pracovného pomeru nová asistentka, ktorá pripravovala aj účtovné doklady a zaradila faktúru na úhradu bez toho, aby overila jej oprávnenosť.
Žalobca vzhľadom k tomu, že suma 800 € predstavuje DPH, ktorú si uplatnil na výstupe, žalobou žiada vydanie bezdôvodného obohatenia len do sumy 800 €. Ustanovenia § 323 ods2 a 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, na ktoré sa odvoláva žalovaný, sa nevzťahujú na súdenú vec.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu napriek výzve súdu a poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania nevyjadril (Uznesenie č.k. 10Cb/39/2016-28 zo dňa 07.03.2017, ktoré žalovaný spolu s vyjadrením žalobcu k odporu prevzal 20.03.2017).
5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 12. decembra 2017 o 10,00 hod., na ktoré riadne predvolal strany sporu.
7. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe, b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.
8. Podľa § 29 ods. 1 zák.č. 305/2013 Z.z. elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie, vrátane elektronického doručovania doručenky je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
9. Podľa § 29 ods. 1 zák.č. 305/2013 Z.z., do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
10. Podľa § 32 ods. 1 zák.č. 305/2013 Z.z., uložením elektronickej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická správa objektívne prístupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
11. Podľa § 32 ods. 2 zák.č. 305/2013 Z.z., úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
12. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zák.č. 305/2013 Z.z., elektronická správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
13. Predvolanie na pojednávanie mal žalovaný doručené podľa § 32 ods. 5 písm. b) zák.č. 305/2013 Z.z. dňa 06.10.2017, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. S ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, ako aj právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd rozhodol s poukazom na § 180 CSP, že vec prejedná v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
14. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2014 splatnej dňa 14.03.2014 na sumu 4.000 € bez DPH, 4.800 € vrátane DPH vyplýva, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi bez bližšej špecifikácie miesta a času vykonania prác prekládku inžinierskych sietí.
15. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie z účtu žalobcu vyplýva, že z účtu žalobcu vedeného vo O., a.s. bola dňa 11.03.2014 poukázaná na účet žalovaného suma 4.800 € pod var. symbolom XXXXXXXX..
16. Z Výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 08.02.2016 vyplýva, že v zastúpení žalobcu vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.800 € do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Z doručenky k výzve vyplýva, že žalovaný výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia prevzal dňa 09.02.2016.
17. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu R. ako strany sporu na pojednávaní vo veci dňa 11. decembra 2017 vyplynulo, že žalobca od roku 2011 realizoval stavebné práce na stavbe v k.ú, W. v rozsahu investície cca. 400.000 €, mal zazmluvnených viacero dodávateľov. Stavba nebola realizovaná v subdodávke, preto bolo žalobcovi doručované množstvo faktúr. Informácie o investorovi nie sú tajné, boli zverejnené na stránke obce Marianka. Na základe internej kontroly žalobca zistil, že nedopatrením bola uhradená faktúra žalovaného, s ktorým nikdy nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, žalovaný pre neho žiadne práce nevykonal. Napokon vyúčtovaná údajná prekládka inžinierskych sietí ani nebola nutná, nakoľko k pozemku boli vybudované siete developerom už pred jeho predajom, realizovala ju spoločnosť N. K úhrade faktúry prišlo administratívnym pochybením.
18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenie alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
23. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu vzniku omeškania, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 24. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
26. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
27. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
28. Podľa 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
29. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
30. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca opiera v žalobe uplatnený nárok o skutkové tvrdenia, že nedopatrením uhradil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 28.02.2014, ktorou vyúčtoval žalovaný cenu prác, ktoré neboli žalobcom nikdy objednané a ani neboli žalovaným pre žalobcu nikdy vykonané, žalobca nebol so žalovaným nikdy v žiadnom zmluvnom vzťahu, preto prišlo k plneniu bez právneho dôvodu, a to uhradením faktúry dňa 11.03.2014. Žalobca svoje skutkové tvrdenia o tom, že poukázal peňažnú sumu v prospech žalovaného, preukázal potvrdením o zrealizovaní transakcie z účtu žalobcu.
31. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) spočíva v platobnej povinnosti, je nepochybné že ide o peňažný dlh, z ktorého riadnym a včasným neplnením je spojený nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania (anal. Rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2895/1999). Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia upravuje § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v prípade plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie. Takéto plnenie predstavuje majetkový prospech, ktorý žalovaný získal plnením, na ktorý v čase jeho poskytnutia nebol právom stanovený dôvod.
32. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany síce tvrdil, že žalobcovi vystavil faktúru (za tvrdenú prekládku inžinierskych sietí) riadne a oprávnene, neuviedol však žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani nepredložil žiadne dôkazy o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej by mu vzniklo právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Žalovaný ani k podanému odporu a ani v ďalšom priebehu konania neoznačil a nepripojil žiadne listiny, preukazujúce ním tvrdenú oprávnenosť fakturovania odplaty za práce, a ani sa na žiadne takéto dôkazy neodvolával. Z procesnej obrany žalovaného teda nevyplýva kedy, kde, na základe akého zmluvného vzťahu vykonal vyúčtovanú prekládku sietí, kedy takéto práce odovzdal žalobcovi (čím by mu vzniklo právo na zaplatenie ceny za dielo, podľa § 548 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela). Základným atribútom uzatvorenia platného zmluvného vzťahu je dohoda strán o podstatných náležitostiach zmluvného vzťahu. Pre neformálne právne úkony v obchodno-záväzkových vzťahoch v zásade platí, že prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, je návrhom na uzavretie zmluvy za podmienky, že ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. V prípade vyúčtovaných prác - prekládka inžinierskych sietí, by právnym dôvodom na plnenie žalobcu v prospech žalovaného mala byť zmluva o dielo, ktorá je konsenzuálna zmluva, ktorá zakladá synalagmatický vzťah. Na jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma právneho úkonu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných strán, určenie diela a určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela za vykonanie diela. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Žalovaný netvrdil, na základe akého zmluvného vzťahu (v prípade zmluvy o dielo hoci aj neformálne uzatvoreného), kedy a za akých zmluvných podmienok, a na akom mieste mal ním vyúčtované práce vykonať a odovzdať žalobcovi, takéto skutkové okolnosti nevyplývajú ani zo žalobcom predloženej faktúry.
33. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Ak teda žalobca tvrdil neexistenciu zmluvného vzťahu so žalovaným a neexistenciu poskytnutého plnenia, na základe ktorého by žalovanému vzniklo právo na zaplatenie odplaty, nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby neexistenciu zmluvného vzťahu preukázal. S poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu potom žalovaného zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno, t.j. bremeno tvrdenia a bremeno dokazovania existencie zmluvného vzťahu, poskytnutia plnenia žalobcovi, a teda vzniku práva na zaplatenie odplaty vyúčtovanej faktúrou. Samotné vystavenie faktúry nie je dôkazom o existencii zmluvného vzťahu strán ani vzniku nároku na plnenie.
34. Súd preto rozhodol v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, a preto žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
35. Nakoľko vydať bezdôvodné obohatenie spočíva v platobnej povinnosti, ide o peňažný dlh, z ktorého riadnym a včasným neplnením je spojený nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, pričom vychádzal z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 nar. vlády SR, výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,05 % ročne, potom zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne uplatnil žalobca dôvodne. Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty na plnenie 5 dní určenej vo výzve žalobcu, ktoré prevzal 09.02.2016. Z rovnakého dôvodu patrí žalobcovi aj bez potreby osobitného upozornenia právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 €.
36. Pre úplnosť právneho vyhodnotenia veci súd uvádza, že žalovaným citované ustanovenia § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka sa na súdenú vec nevzťahujú. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka sa za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20171108>, teda platenie úrokov a čiastočné plnenie záväzku za považujú za uznanie záväzku (ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia, resp. uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku). V súdenej veci však základom uplatneného nároku žalobcu je vydanie bezdôvodného obohatenia na základe plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, žalobca neplatil ani úroky, ani časť tvrdeného záväzku, ktorý by takýmito úkonmi uznal. Vysporiadanie daňovej povinnosti predstavujúcej odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 800 € rovnako nie je predmetom skúmania súdom v prejednávanej veci a nemá žiadny vplyv na prijaté závery súdu o dôvodnosti nároku žalobcu v merite.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).