Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Csp-208-2017.pdf
PDF · 89.15 KB
No categories available
9Csp/208/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina proti žalovanej: Q. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. Č.. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 207,35 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á 15 dní zaplatiť žalobcovi sumu 207,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 207,35 eur od 11.08.2016 do zaplatenia.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 27.0.2017 žalobu o zaplatenie 207,35 Eur s príslušenstvom.
2. Súd v spore vydal platobný rozkaz č.k. 9Csp/208/2017-25 zo dňa 24.08.2017.
3. Uznesením č.k. 9Csp/208/2017-45 zo dňa 10.11.2017 bol platobný rozkaz zrušený podľa § 266 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, pretože ho nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.
4. Žalobca v žalobe a v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia na odbernom mieste V. B. Č..XX elektrinu. Dňa 19.07.2016 zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta žalovanej zistili stav elektromera XXXXX kWh, aj keď odberné miesto bolo dňa XX.XX.XXXX odpojené pre neplatenie so stavom XXXXX kWh, čo preukazuje, že dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny (svojvoľné zapojenie). Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že bol vyhotovený „Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, č. NO XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX“, v ktorom je opísaný skutkový stav zo zistenia neoprávneného odberu. Na odbernom mieste V. B. Č.. XX žalovaná neoprávnene odoberala elektrinu, preto je povinná zaplatiť škodu za neoprávnený odber. Žalovaná podpísala protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie a z obsahu tohto protokolu jednoznačne vyplýva, že žalovaná uznala, že neoprávnene odoberala elektrickú energiu na predmetom odbernom mieste a zároveň uznala správnosť skutkových okolností týkajúcich sa zistenia neoprávneného odberu. Vyhlásila písomne, že zaplatí dlh tak ako jej bude vyúčtovaný faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného odberu elektrickej energie sa zdržiavala a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberala. Pri výpočte škody za neoprávnený odber žalobca postupoval podľa § 46
ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, t.j. podľa rozdielu skutočných stavov elektromera pri prerušení distribúcie elektriny do odberného miesta a pri zistení neoprávneného odberu elektriny. Použil jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SE - Distribúcia, a.s. platné a aktualizované v roku 2016. Počet dní trvania neoprávneného odberu bol 183. Spotreba na elektromere pri odpojení OM dňa XX.XX.XXXX bola 24251 kWh. Spotreba na elektromery pri zistení neoprávneného odberu elektriny bola 24708 kWh. Rozdiel spotreby na elektromere: 457 kWh. Celková škoda bola vyčíslená sumou 41,35 eur. Uplatnil si zisťovací poplatok vo výške 166,- eur bez DPH s poukazom na ust. § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. v zmysle ktorého sa vypočítaná škoda zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu. Celkom si teda uplatňujú škodu v žalovanej výške 207,35 eur. Žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny podľa § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z.z. zákona o energetike na časti vymedzeného územia. Pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odobral uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavu vzniknutú škodu, teda žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, aj elektronickými prostriedkami.
6. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nenariadi pojednávanie, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,-Eur.
7. Pretože hodnota sporu neprevyšuje hodnotu 1000,-Eur a ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 08.12.2017.
8. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu : Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa XX.XX.XXXX na čl. 4, faktúry č. XXXXXXXXXX, písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentáciou, upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 11.
9. Dňa XX.XX.XXXX zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta Malé B. Č.. XX, pričom zistili stav elektromera XXXXX kWh, aj keď odberné miesto bolo dňa 23.10.2015 odpojené pre neplatenie za elektrickú energiu so stavom XXXXX kWh. Táto skutočnosť preukazuje, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny. Protokol bol spísaný dňa XX.XX.XXXX a je evidovaný pod č. NO XXXXXX. Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie podpísala žalovaná, takže uznala správnosť skutkových okolností týkajúcich sa zistenia neoprávneného odberu. Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného odberu elektrickej energie sa zdržiavala a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberala.
10. Žalobca vypočítal škodu za neoprávnený odber ako rozdiel skutočného stavu elektromera pri prerušení distribúcie elektriny do odberného miesta a pri zistení neoprávneného odberu elektriny. Pri výpočte sa použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SE - Distribúcia, a.s. platné a aktualizované v roku 2016. Počet dní trvania neoprávneného odberu elektrickej energie bol 183 dní. Spotreba na elektromere pri odpojení dňa 23.10.2015 činila XXXXX kWh, spotreba na elektromere pri zistení neoprávneného odberu elektriny činila XXXXX kWh. Rozdiel spotreby na elektromere činil 457 kWh. Celková škoda bola vyčíslená sumou 41,35 eur. Žalobca si vyčíslil zisťovací poplatok sumou 166,- eur, pričom vychádzal z ust. § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z.
11. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorá sa stala splatná dňa XX.XX.XXXX vyfakturoval neoprávnený odber zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickej energie na odbernom mieste V. B. Č.. XX sumou 207,35 eur. Žalovaná nezaplatila vyfakturovanú sumu napriek tomu, že faktúra bola splatná dňa
10.08.2016. Žalobca upozornil žalovanú na neoprávnený odber dňa 25.07.2016. Upomínal zaplatenie faktúry písomne listom zo dňa 30.08.2016.
12. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania o 5 % bodov je vyšší ako je základná úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou.
16. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i.
17. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z.
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, ktoré aplikoval v tomto spore.
19. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa podporne použije aj na prípady, keď osobitný zákon určuje zodpovednosť subjektu. Dôsledky neoprávneného odberu elektrickej energie znáša odberateľ.
20. Dňa XX.XX.XXXX zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta V. B. č. XX zistili stav elektromera 24708 kWh aj keď odberné miesto bolo dňa XX.XX.XXXX odpojené pre neplatenie so stavom elektromera 24251 kWh, z ktorej skutočnosti je preukázané, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny. Došlo k jeho svojvoľnému zapojeniu. Žalobca spísal „Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie pod č. NO XXXXXX zo dňa 19.07.2016“ v ktorom opísal skutkový stav zo dňa 19.07.2016 a spôsob zistenia neoprávneného odberu. Žalovaná protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny podpísala.
21. Neoprávnene odoberaná elektrina podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je odber elektriny bez uzavretia zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou.
22. Podľa § 39 ods. 13 zákona o energetike akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy je zakázaný.
23. Podľa § 36 ods. 2 písm. b) a c) zákona o energetike odberateľ elektriny v domácnosti je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy.
24. Žalobca listinnými dôkazmi, na ktoré súd poukazuje vyššie preukázal, že na odbernom mieste V. B. Č.. XX, č. elektromera XXXXXXX dochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie bez uzavretej zmluvy o pripojení. Žalobca preukázal celkovú škodu vzniklú neoprávneným odberom sumou 41,35 eur, keď spotreba na elektromere pri odpojení dňa XX.XX.XXXX bola zistená: XXXXX kWh a spotreba na
elektromere pri zistení neoprávneného odberu elektriny: XXXXX kWh, rozdiel spotreby činil 457 kWh, vo finančnom vyjadrení škoda činí 41,35 eur. Súd priznal žalobcovi zisťovací poplatok vo výške 166,- eur podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. podľa ktorého vyčíslená škoda sa zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu.
25. Žalobca neoprávnený odber vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorá sa stala splatná dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná faktúru do tohto dátumu nezaplatila, preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania počnúc od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry.
26. Súd považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú a v plnom rozsahu jej vyhovel s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.