Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csr-1-2016.pdf
PDF · 113.71 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: I. S., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 04176/16 zo dňa 06.07.2016,
II. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 07.11.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 04176/16 zo dňa 06.07.2016. V rámci žaloby poukázala na to, že sa domáha zrušenia všetkých výrokov rozhodcovského rozsudku a to z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e), g), i), j) a l) zákona č. 335/2014 Z.z., teda je tu dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený stav, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo žaloby vyplýva, že citovaný zákon bol prijatý z dôvodu potreby samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorá vyplynula z nelichotivého stavu a skutočnosti, že na posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch, čo vyplýva z dôvodovej správy k citovanému zákonu. Rozhodcovský súd absolútne rezignoval na svoje povinnosti, ktoré mu z novej právnej úpravy vyplývajú. Ochránil ekonomické záujmy dodávateľa a ignoroval špecifické postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, teda nepomerne slabšej strany oproti veriteľovi. Žalobkyňa citovala ustanovenie § 28 ods. 6 citovaného zákona, resp. § 28 ods. 10 a poukázala na to, že žaloba na rozhodcovský súd bola podaná dňa 12.02.2016 a rozhodcovský súd vydal rozsudok dňa 06.07.2016, čím prekročil zákonnú lehotu takmer o 2 mesiace, ale dôvody svojho nekonania neuviedol, hoci tak bol povinný urobiť. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobkyňa podala žalobnú odpoveď, v ktorej poukázala na existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, absenciu zákonom predpísaných náležitostí a rozpor úrokovej sadzby s dobrými mravmi, pričom uviedla, že žiada, aby súd dôvody uvedené v žalobnej odpovedi považoval za súčasť tejto žaloby.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že medzi účastníkmi je sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žaloba bola doručená súdu dňa 07.11.2016 a rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 06.07.2016 a doručený dňa (žalobkyňa neuvádza). Žalovaný citoval ustanovenie § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 s tým, že žalobkyňa bola vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcu, čo však neoznámila a preto si žalovaný dovolil vybrať rozhodcovský súd, pričom oznámenie o výbere bolo dňa 28.12.2015 doručené žalobkyni. Poukázal taktiež na článok II rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť sa na všeobecný súd, pričom námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase, keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď a v predmetnom prípade žalobná odpoveď doručená nebola. Taktiež poukázal na ustanovenie článku II, ods. 3 rozhodcovskej zmluvy, teda možnosť odstúpenia od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní, pričom ak by dlžník túto lehotu nestihol, mal možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostal nečinný v konaní. Podľa tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v zmluve o úvere je správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a v čase uzatvorenia zmluvy zákon neustanovoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty.
3. Súd v predmetnom konaní vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž na predloženie kópie ich spisu, pričom súdu bol predložený návrh na začatie rozhodcovského konania, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.05.2014, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, rozhodcovská zmluva zo dňa 30.05.2014, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. zmluvy 808800933, pokus o zmier zo dňa 17.07.2015, výzva k označeniu rozhodcovského súdu zo dňa 03.11.2015, oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu - bez uvedenia dátumu, ustanovenie rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej zo dňa 12.02.2016, výzva na žalobnú odpoveď zo dňa 05.05.2016, doklad o doručení tejto výzvy zo dňa 27.05.2016, rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.07.2016 s vyznačením právoplatnosti ku dňu 14.11.2016, doklad o doručení tohto rozsudku zo dňa 03.08.2016. Žalobkyňa taktiež súdu doručila jej žalobnú odpoveď zo dňa 27.06.2016 a doklad o jej doručení rozhodcovskému súdu dňa 30.06.2016. Žalobkyňa súdu zároveň predložila doklad o odoslaní tejto žaloby na poštovú prepravu dňa 03.11.2016, ďalej výzvu k označeniu rozhodcovského súdu zo dňa 03.11.2015, ku ktorej žalovaný nepredložil doklad o doručení tejto výzvy a listom zo dňa 28.12.2015 zaslal žalobkyni oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu. Žalobkyňa predložila aj list označený ako odpoveď na výzvu zo dňa 03.11.2015, v ktorom uviedla, že ruší platnosť rozhodcovskej doložky, ktorú podpísala dňa 30.05.2014 s tým, že díler ju vôbec neoboznámil s rozhodcovskou zmluvou a vôbec jej nevysvetlil čo to je. Vyjadrila nesúhlas, aby ju súdil nejaký rozhodcovský súd a vyberá si štátny súd v mieste jej bydliska, pretože sa jedná o spotrebiteľskú vec a iba tento súd môže tento spor riešiť. Žalovaný na tento list zo dňa 08.01.2016 reagoval svojim vyjadrením zo dňa 22.01.2016 v tom zmysle, že žalobkyňa mala právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, ktoré však nevyužila, preto nebude akceptovať zrušenie rozhodcovskej zmluvy a listom zo dňa 12.02.2016 oznámil žalobkyni, že podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Žalovaný však súdu nepredložil žiadne doklady preukazujúce doručenie listín, ktoré zasielal žalobkyni, pričom ako už bolo konštatované súčasťou rozhodcovského spisu je iba doklad o doručení výzvy na žalobnú odpoveď a rozhodcovského rozsudku.
4. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 30.05.2014 zmluvu o úvere č. 808800933 na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá suma 300 EUR, ktorú sa zaviazala splatiť spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom vo výške 288 EUR t.j. zaplatiť celkovú čiastku 588 EUR do 16.05.2015 ak nie je dohodnuté inak, pričom zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 117,45 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 170,55 EUR. Žalovaný síce súdu nepredložil a ani súčasťou rozhodcovského spisu nie je doklad označený ako dohoda o splátkach taktiež zo dňa 30.05.2014, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 588 EUR v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49 EUR vždy k 16. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 16.06.2014. Zo zmluvy taktiež vyplýva, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96 % a spotrebiteľ zároveň berie na vedomie, že výška priemernej ročnej RPMN je vo výške 45,02 %.
5. Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej taktiež dňa 30.05.2014, konkrétne z čl. II - Predmet zmluvy vyplýva: 1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 808800933 uzatvorenej dňa 30.05.2014 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako sú napríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky, a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.
6. Podaním zo dňa 12.02.2016 žalovaný, ako žalobca, podal Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, 811 03 Bratislava taktiež dňa 12.02.2016 žalobu, ktorou žiadal, aby tento zaviazal žalobkyňu zaplatiť mu nesplatenú istinu úveru vo výške 84 EUR, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 300 EUR od 31.052014 do 09.10.2014, vo výške 42,48 EUR, zo sumy 251 EUR od 10.10.2014 do 13.02.2015 vo výške 34,19 EUR, zo sumy 182 EUR od 31.07.2015 do 02.09.2015 vo výške 6,64 EUR, zo sumy 133 EUR od 03.09.2015 do 30.09.2015 vo výške 4 EUR, zo sumy 84 EUR od 01.10.2015 do zaplatenia, nesplatený poplatok vo výške 170,55 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 231 EUR od 17.05.2015 do 30.07.2015 vo výške 2,37 EUR, zo sumy 182 EUR od 31.07.2015 do 02.09.2015 vo výške 0,85 EUR, zo sumy 133 EUR od 03.09.2015 do 30.09.2015 vo výške 0,51 EUR, zo sumy 84 EUR od 01.10.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR, poplatok za upomienky vo výške 10 EUR a trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 118,10 EUR. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 06.07.2016 žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a)´účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 46 ods. 1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2014/335/20170101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 46 ods. 2 cit. zákona, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 46 ods. 3 cit. zákona, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa § 47 ods. 2 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály
rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 73 ods. 8 cit. zákona, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
9. Žalovaný namietol, že medzi stranami sporu je sporné, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 03.08.2016, čo vyplýva z doručenky predloženej rozhodcovským súdom a žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na poštovú prepravu dňa 03.11.2016, čo vyplýva z podacieho lístka, ktorý je súčasťou spisu, teda žaloba bola podaná v zákonnej lehote, nakoľko sa jedná o procesnú lehotu.
10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu dňa 30.05.2014 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak ide o úverovú zmluvu, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku. Keďže súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, aplikoval na ňu, ako aj na rozhodcovskú zmluvu príslušné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. V deň uzatvorenia zmluvy o úvere (30.05.2014) podpísali strany sporu zároveň aj rozhodcovskú zmluvu a v čl. II sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 808800933 uzatvorenej dňa 30.05.2014 budú riešiť: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovská zmluva dojednaná medzi stranami sporu predstavuje samostatnú listinu podpísanú obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma vyžadovaná zákonom.
11. V súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že sa jedná o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v prípade, ak by podľa uvedenej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predložil žalovaný žalobkyni a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť a dopĺňali sa do nej len údaje o spotrebiteľovi, resp. číslo úverovej zmluvy, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa pri svojom výsluchu. Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý
zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Súčasťou spisu je aj výzva žalovaného zo dňa 03.11.2015, ktorá je adresovaná žalobkyni a z ktorej vyplýva, že v rámci aktuálnych predpisov v rozhodcovských konaniach vyzýva spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. žalobkyňu, aby označila Stály rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spotrebiteľské spory alebo aby odmietla rozhodcovské konanie. Súčasťou spisu nie je doklad o doručení tejto výzvy, ako je to napr. pri výzve na žalobnú odpoveď, resp. rozsudku, ale z listu žalobkyne zo dňa 18.01.2016 vyplýva, že táto výzva jej bola doručená, pričom ona na túto výzvu reagovala a keďže žalovaný nepredložil doklad o doručení tejto výzvy, súd ani nemôže vyhodnotiť, či žalobkyňa reagovala na výzvu žalovaného v lehote 30 dní tak, ako to bolo uvedené vo výzve, ale je nepochybné, že týmto vyjadrením žalobkyňa, podľa obsahu svojho podania, odmietla rozhodcovské konanie. Súd taktiež poukazuje na to, že žalobkyňa súdu predložila svoju žalobnú odpoveď, ako aj doklad o jej doručení rozhodcovskému súdu dňa 30.06.2016, pričom aj keď rozhodcovský súd rozhodol vo veci až 06.07.2016, vôbec sa nezaoberal touto žalobnou odpoveďou a v rozhodcovskom rozsudku dokonca uviedol, že sa mu nepodarilo ku dňu vydania rozhodnutia získať písomné vyjadrenie žalobkyne (v rozhodcovskom konaní žalovanej) a to aj napriek tomu, čo už súd konštatoval, teda že žalobná odpoveď bola doručená rozhodcovskému súdu už 30.06.2016. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neplatnú.
12. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodov do 10 dní od jej uzatvorenia, tak od zmluvy je možné odstúpiť len v prípade, ak je platná, pretože ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú ani splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. V danom prípade za individuálne dohodnutú zmluvu nie je možné považovať zmluvu, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, pričom spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu, keďže žalovaný nepreukázal opak, nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, aj keď mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s ňou pred jej podpisom, a to ani z dôvodu, že spotrebiteľ v relatívne krátkom čase po jej podpise mal právo od zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde ( viď napr. rozhodnutia KS Prešov sp. zn. 1CoE 33/2014 zo dňa 29.5.2014, KS Trenčín sp. zn. 8CoE 157/2014 zo dňa 17.6.2014, KS Košice sp. zn. 3CoE 55/2014 zo dňa 30.4.2014).
13. Na základe uvedených skutočností preto, podľa názoru súdu, napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť. Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, čo má za následok, že rozhodcovský súd ani nemal právomoc rozhodovať o nároku žalovaného, ktorý si uplatnil voči žalobkyni v rozhodcovskom konaní, preto sa v danom prípade ani nemôže jednať o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Z tohto dôvodu sa súd už podrobne nezaoberal posúdením dôvodnosti ďalšej argumentácie žalobkyne a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
14. Navyše súd poznamenáva, že úverová zmluva dojednaná stranami sporu neobsahuje napr. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.), predpoklady použité pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) a aj samotná RPMN je podľa výpočtu súdu 300,29 %, nie 96 %, ako je to uvedené v úverovej zmluve, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa, resp. nebolo preukázané, aby veriteľ skúmal bonitu dlžníka z hľadiska jeho príjmov, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru, teda rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené (§ 45 ods. 1 písm. j) a zároveň je naplnené ustanovenie § 45 ods. 1 písm. i), teda že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd taktiež zaviazal žalobkyňu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 EUR a upomienky v prípade porušenia podmienok zmluvy zo strany žalobkyne, ktorú si uplatnil žalovaný v zmysle bodu 7 všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (VPPSÚ) vo výške 10 EUR, pričom podľa názoru súdu má aj
poplatok za upomienku charakter zmluvnej pokuty a ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje dojednanie zmluvnej pokuty písomne v samotnej zmluve, nie v obchodných podmienkach (rozsiahly, drobným písmom písaný text), ktorý ani dlžník nepodpisuje. Nesplnenie tejto podmienky má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho tvrdenia súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zmluvnej pokuty zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. Na základe uvedeného preto rozhodcovský súd nemal zaviazať žalobkyňu na plnenie z neplatného zmluvného dojednania.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyni, ktorá bola úspešná priznal voči neúspešnému žalovanému, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).