Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_17Csp-23-2016.pdf
PDF · 85.69 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/23/2016
Rozhodnutie
Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154; právne zastúpeného ŠOLTÉSOM Jánom JUDr., advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto 811 07, IČO: 37 927 795; proti žalovanému: E. I., O.. XX.X.XXXX, V. B. XXX/XB, XXX XX M.Z. P. K., v konaní o zaplatenie sumy 64,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40,- € spolu s 8,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4,- € od:
- od 8.11.2013 do zaplatenia
- od 29.11.2013 do zaplatenia
- od 29.12.2013 do zaplatenia
- od 29.1.2014 do zaplatenia
- od 29.2.2014 do zaplatenia
- od 29.3.2014 do zaplatenia
- od 29.4.2014 do zaplatenia
- od 29.5.2014 do zaplatenia
- od 29.6.2014 do zaplatenia
- od 29.7.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému právo na 22,48 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10..2016 domáhal zaplatenia sumy 64,- € s príslušenstvom.
2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili 18.12.2012 zmluvu o pôžičke EČ 20350044, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 72,- €. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 18 mesačných splátkach po 4.- €. Do podania žaloby žalovaný zaplatil len sumu 8,- €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca 26.10.2013 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
3. V priebehu konania právny zástupca pôvodného žalobcu požiadal súd o pripustenie zmeny strán na strane žalobcu v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 CSP s odôvodnením, že pôvodný žalobca na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s obchodnou spoločnosťou uvedenej v záhlaví rozsudku postúpil pohľadávku voči žalovanému na túto obchodnú spoločnosť. Súd pripustil zmenu subjektu tak, že na strane žalobcu vystúpil z konania pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Bratislava.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré účastníkov riadne predvolal, právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil a žiadal pojednávať v neprítomnosti, u žalovaného súd vychádzal z fikcie doručenia, pričom žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Súd teda vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním listín, ktoré žalobca pripojil k žalobe a zistil nasledovné:
5. Z listiny označenej ako zmluva o pôžičke vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 72,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 4,- € s počtom splátok 18. Pôžička bola poskytnutá ako financovanie tovaru O2 Mobil.. Zmluva bola uzavretá 18.12.2012, akontácia bola 2,- €, ročná úroková sadzba bola dojednaná na 0 %, RPMN 4 0 % a priemerná hodnota RPMN 46,35 %. K zmluve boli pripojené aj všeobecné úverové podmienky k zmluve o pôžičke.
6. Do spisu tiež bola predložená predžalobná upomienka s dátumom 26.10.2013 adresovaná žalovanému, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, pričom celková istina predstavovala sumu 60,- €.
7. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zrejmé, že žalovaný uhradil pri podpise zmluvy akontáciu 2,- € a následne 12.4.20143 uhradil 4,- € a 10.7.2013 uhradil 4,- €. Od tohto dátumu už žiadnu ďalšiu splátku neuhradil.
8. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktorý bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
9. Premlčanie spotrebiteľských právnych vzťahov sa spravuje na základe ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka občianskoprávnymi predpismi, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.
10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh ( § 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou, je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 1 ods. 2, veta 1. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri planení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení podľa § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o 8% vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, ktorý podľa jeho charakteru, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako veriteľ - právnická osoba, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, je vzťahom spotrebiteľským a bude sa riadiť ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Zákonom č. 129/2010, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Nesporné bolo, že medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzavretiu „Zmluvy o pôžičke“ dňa 18.12.2012, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na kúpu tovaru vo výške 72,- €, ktorú mal žalovaný splatiť v 18-tich mesačných splátkach po 4,- €, s tým že akontácia v sume 2,- € bola zaplatená pri podpise zmluvy a termín konečnej splatnosti bol stanovený na 28.7.2014. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaný uhradil 12.4.2013 sumu 4,- € a 10.7.2013 sumu 4,-eur, potom už žiadnu ďalšiu splátku neuhradil. Žaloba bola podaná na súde 14.10.2016. Vzhľadom na trojročnú premlčaciu lehotu je teda zrejmé, že všetky splátky pred dátumom 14.10.2013 sú premlčané a na toto premlčanie súd musel prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda premlčané boli splátky všetky pred dátumom 14.10.2013, išlo konkrétne o 8 splátok, ktoré sú premlčané a keďže celkový počet splátok bolo 18, tak neuhradených zostalo 10 splátok po 4,-€, čo predstavuje sumu 40,- €. Žalobca však žiadal zaplatiť sumu 64,- € a preto mu súd preukázanú sumu 40,- € priznal tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku a vo zvyšnej časti istiny (24,- €) bola žaloba zamietnutá.
21. Žalobca si uplatnil z dlžnej sumy aj úroky z omeškania, ale súd mu ich z celej sumy tak, ako žiadal nemohol priznať od dátumu 8.11..2013, pretože súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu a jeho predchodcu, že na základe listu pôvodného veriteľa, ktorý nazval predžalobnou upomienkou došlo k zosplatneniu dlhu. Právo veriteľa v prípade nesplácania dlhu, žiadať úhradu dlhu naraz, nevyplýva totiž zo žiadneho zmluvného dojednania a to ani v dojednaní v základnej časti zmluvy, ani zo všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa. Možnosť ( pri dohode splácať dlh v splátkach ) žiadať pre nesplatenie jednej, prípadne viacerých splátok zaplatenie celého dlhu naraz, je upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky.
22. Žalobca, ani jeho právny predchodca neprodukovali dôkaz, že si počínali s vyššie citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka a preto právny úkon pôvodného veriteľa a to výzva, ktorá bola nazvaná ako predžalobná upomienka nemôže jednostranne modifikovať zmluvu v tom smere, žeby na základe takéhoto právneho úkonu pôvodného veriteľa došlo k zosplatneniu celého dosiaľ nezaplateného dlhu, pre nesplácanie predchádzajúcich splátok, preto žalovaný mal dlh zaplatiť tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté a teda v splátkach, ktoré boli zročné vždy k 28.- mu dňu kalendárneho mesiaca, až do 28.7.2014. Žalovaný sa potom dostával do omeškania s úhradou jednotlivých splátok vždy dňom nasledujúcim po 28-om dni v mesiaci, toho ktorého kalendárneho mesiaca. Preto omeškanie súd nemohol priznať z celej sumy od 8.11.2013 ale úroky z omeškania priznal žalobcovi vždy od momentu vzniku omeškania s úhradou tej, ktorej splátky, pričom pokiaľ ide o prvú splátku, ktorá nebola premlčaná a s ktorou bol žalovaný v omeškaní, tá bola zročná 28.10.2013, avšak žalobca žiadal úroky až od 8.11.2013, preto od tohto dátumu súd priznal omeškanie s touto splátkou a následne priznával úroky z omeškania vždy od 29. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia.
23. Žalobca mohol v spotrebiteľskej zmluve žiadať a dohodnúť úroky z omeškania len v limitoch, ktoré poskytovali občianskoprávne predpisy, konkrétne § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznik právneho vzťahu medzi stranami roku 2012 bola potom výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzby ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, žalobca túto požadoval v súlade so zákonom a preto mu v tejto časti úroky priznal, avšak z jednotlivých splátok ako bolo vyššie uvedené a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade žalobcova požadoval istinu v sume 64,- € . Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ktoré požadoval žalobca od 8.11.2013 do času vyhlásenia rozsudku z celej sumy, vo vyčíslení tieto predstavovali sumu 22,23 €. Celkom teda požadoval na istine a úrokoch do času vyhlásenia rozsudku sumu 86,23 €, čo predstavuje 100% Súd však žalobcovi priznal úroky z omeškania len z jednotlivých splátok do dňa vyhlásenia rozsudku, ktoré úroky po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 12,67 € a istinu priznal súd len vo výške 40,- €, celkom teda sumu 52,67 € čo predstavuje 61,24% úspech žalobcu a 38,76% úspech žalovaného. Potom čistý úspech žalobcu predstavuje 22,48% a len v tomto rozsahu priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.