Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-7-2017.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu: Timbeum SE, európska spoločnosť, IČO: 46 732 373, so sídlom Majerská 3D, 821 07 Bratislava, v konaní právne zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: SEDALUX, a.s., IČO: 44 100 302, so sídlom Tabakova 1, 969 01 Banská Štiavnica, v konaní právne zast. advokátkou JUDr. Andreou Balážikovou PhD., so sídlom advokátskej kancelárie Kármana 22/A, 984 01 Lučenec, pracovisko Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1854,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.854,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 679,- € odo dňa 03.01.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.135,80 € odo dňa 26.12.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“):
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zaplatenia sumy 1854,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 679,- eur odo dňa 3. 1. 2014 do zaplatenia a 9,25 % ročne zo sumy 1135,80 € odo dňa 26. 12. 2013 zo zaplatenia, titulom kúpnej zmluvy.
2. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedol, že žalovaný si od žalobcu objednal tovar PD Br C/C 1525x1525x15 mm v počte kusov 35, katalógové označenie PT150BRPD960, ďalej tovar PD BK D/D 2500x1250x10 mm v počte kusov 10, katalógové označenie PV100BKUO610 a tovar PRG VODO BK D/D v počte kusov 10, katalógové označenie PV180BKUO510. Žalobca za objednaný tovar vystavil dňa 11. 12. 2013 faktúru číslo 11300576 na sumu 1 135,80 eur so splatnosťou do 25. 12. 2013. Následne si žalovaný od žalobcu objednal 2 krát tovar DTE 2800x2070x15 mm v počte kusov 15, jedenkrát vrátane dopravy (136 kilometrov), katalógové označenie DT160DTBU207. Žalobca za objednaný tovar vystavil dňa 19. 12. 2013 faktúru číslo 11300588 na sumu 297,- eur a faktúru č. 11300589 na sumu 382,- eur so splatnosťou do 2.1.2014. Žalovaný do dňa podania žaloby za tovar nezaplatil, a to ani napriek predžalobnej výzve zo strany žalobcu. Žalobca si zároveň uplatnil sumu 40,- € ako paušálnu náhradu nákladov uplatnených v zmysle § 2 Nariadenia vlády číslo 21/2013 Z.z.. V prípade úspechu žiadal nahradiť trovy konania. 3. Žalobca pripojil v podanej žalobe nasledujúce dôkazy: 3.1. Faktúru číslo 11300588 s dátumom splatnosti 2. 1. 2014 na sumu 297,- eur, dodací list číslo DVL1300597 na tovar s popisom DTD 2800x2070x16 mm s počtom kusov 15, v hodnote 297,- eur.
3.2. Faktúru číslo 11300589 s dátumom splatnosti 2. 1. 2014 na sumu 382,- eur spolu s dodacím listom s číslom DLV1300598 podpisom tovaru DTD 2800x2070x16 mm, s počtom kusov 15, v hodnote 382,- eur. 3.3. Faktúru číslo 11300576 s dátumom splatnosti 25. 12. 2013 na celkovú sumu 1135,80 eur, spolu s dodacím listom číslo DLV1300585 na tovar s popisom PD Br C/C 1525x1525x15 mm s počtom kusov celkovo 55, v hodnote 1135,80 eur.
Ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta CSP).
4. V písomne podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 22 Cb/7/2017 - 30 zo dňa 5. 6. 2017 žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu, nariadil vo veci pojednávanie a žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žiadal priznať právo na náhradu trov konania.
5. Žalovaný použil nasledujúce prostriedky procesnej obrany: Uviedol, že je pravdou, že od žalobcu odobral tovar. Išlo o preglejku, ktorá bola určená na výrobu sedacích súprav. Žalobcom dodaný tovar však začal vykazovať vady, v dôsledku čoho žalovaný evidoval od svojich zákazníkov reklamácie. Žalovaný preto obratom o tejto skutočnosti informoval žalobcu a uplatnil si nároky z vád tovaru. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté, že faktúry číslo 11300576, 11300588 a 11300589 nebudú uhradené, pričom časť nespotrebovaného dodaného tovaru bola žalobcovi aj fyzicky vrátená. Zároveň ako kompenzácia za škodu bola dojednaná zľava z dodávok ďalšieho tovaru. Neskôr sa však ukázalo, že ani táto s zľava zo strany žalobcu nebola poskytnutá. Žalovaný poukázal na to, že škoda, ktorá mu vznikla bola v priamej príčinnej súvislosti s vadnou preglejkou dodanou od žalobcu. Žalovanému tiež vznikli náklady spojené s opravou sedacích súprav. Žalovaný uviedol, že po doručení predžalobnej výzvy dňa 7. 5. 2015 pracovníčka žalovaného Ľ. U. kontaktovala O.. D. Q. a žiadala o zaslanie dobropisov k faktúram vystaveným na spoločnosť žalovaného. Zástupca žalobcu O.. Q. žiadal, aby do mailu uviedla čísla faktúr, o ktoré malo ísť, čo dňa 4. 2. 2015 a aj urobila. O.. Q. uviedol pracovníčke žalovaného dňa 12. 5. 2015, že preveruje stav veci a žiadal o názor respektíve pohľad na vec p. U., ktorá mu opäť situáciu vysvetlila a mala za to, že sa má záležitosť doriešiť formou dobropisovania vystavených faktúr. Z uvedeného preto vyplýva, že reklamácia na strane žalobcu bola uznaná, avšak nebola vysporiadaná. Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný. 6. Žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu nasledujúce listinné dôkazy: 6.1. Mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva zoznam zákazníkov ktorí reklamovali dodaný tovar od žalovaného t. j. sedacie súpravy. 6.2. Mailovú komunikáciu medzi zástupkyňou žalovaného pani U. a zástupcom žalobcu p. D. Q., z ktorej vyplýva, že pani U. oznámila čísla faktúr za reklamovanú preglejku dňa 4. 2. 2015. Z mailovej komunikácie následne vyplýva, že časť dodávky bola vrátená a bolo dohodnuté, že miesto peňazí bude žalovanému znížená cena pri ďalšom nákupe o nejaké % až pokým sa táto suma zľavy nebude rovnať hodnote reklamácie. Zo strany žalobcu bolo žalovanému oznámené dňa 4. 2. 2015, že žalovanému následne predávali tovar za nákupnú cenu alebo s minimálnou maržou. Zo strany zástupcu žalobcu bolo uvedené, že najlepšie bude dospieť k vzájomnej dohode o výške dlhu a ten potom vyriešiť zmierom. Následne prebehla mailová komunikácia medzi p. U. a O.. Q. v zmysle dohodnutého postupu tak, ako bolo uvedené vyššie. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.5.2015 vyplýva, že kompenzácia za vadný tovar bola dohodnutá tak, že bude následne dodávaný tovar žalovanému zo zľavou. 6.3. Žalovaný pripojil fotokópiu faktúry číslo 11300576 na sumu 1135,80 eur, faktúru číslo 11300588 na sumu 297,- eur, faktúru číslo 11300589 na sumu 382,- eur a faktúru číslo 11300562 na sumu 1358,06 eur vystavenú žalobcom žalovanému. 6.4. Žalovaný navrhol vykonať tieto dôkazy: výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného E. W. a O.. T. W. (na tomto dôkaze neskôr netrval) a výsluch Ľ. U. a p. P. a predloženie účtovnej dokumentácie žalovaného.
Ako sa vyjadril žalobca k vyjadreniu žalovaného, aké ďalšie skutočnosti uviedol a aké dôkazy označil na preukázanie svojich tvrdení.
7. V písomne podanom vyjadrení zo dňa 26. 9. 2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný nepopiera, že od žalobcu odobral tovar, ktorý je predmetom podanej žaloby. Z predložených dôkazov jednoznačne nevyplýva, či reklamovaný tovar je totožný s tovarom dodaným na základe žalovaných a neuhradených faktúr, pretože žalobca v danom období dodával žalovanému tovar na základe viacerých objednávok. Podľa názoru žalobcu tvrdenia žalovaného nevyplývajú z
predložených dôkazov t. j. z mailovej komunikácie. Z tohto dôkazu vyplýva dohoda o poskytnutí zľavy z nasledujúcich faktúr vystavených žalobcom. Toto potvrdzuje aj komunikácia medzi žalobcom a žalovaným vrátane priloženej internej komunikácie žalobcu. Uvedený postup preto vylučuje dobropisovanie žalovaných faktúr a žalovaný je naďalej povinný tieto faktúry žalobcovi uhradiť. Ani prípadné uplatnenie vád dodaného tovaru neoprávňuje žalovaného svojvoľne neuhradiť faktúry za dodaný tovar a to obzvlášť v prípade, ak nie je zrejmé, v akom rozsahu si tento nárok voči žalobcovi mieni uplatňovať. Žiadal žalobe vyhovieť.
Ako sa vyjadrili strany sporu na pojednávaní, aké ďalšie skutočnosti uviedli a aké dôkazy označili na preukázanie svojich tvrdení.
8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu namietal, že z tvrdení a dôkazov, ktoré predložil žalovaný nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť k reklamácii, aké množstvo tovaru bolo vadné, resp. aké množstvo tovaru bolo vrátené, aké množstvo tovaru nemohlo byť vrátené z dôvodu jeho poškodenia, tzn. v akom rozsahu bola reklamácia uplatnená. Zároveň uviedol, že emailová komunikácia prebehla so značným odstupom po reklamácii. K tvrdeniam žalovaného ohľadom neposkytnutia následných zliav pri dodávke tovaru žalobca uviedol, že pokiaľ na faktúre nie je explicitne uvedená nejaká výška zľavy, neznamená to, že žalobca žalovanému tovar nedodal so zľavou.
9. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poprel tvrdenia žalobcu a uviedol, že si riadne u žalobcu uplatnil nároky z vád aj nárok na náhradu škody, čo žalobca akceptoval, zároveň akceptoval stav neuhradenia faktúr za konkrétny dodaný tovar a zároveň deklaroval spôsob kompenzácie za ďalšie škody, ktoré žalovanému vznikli. Poukázal na to, že následné poskytnuté zľavy z kúpnej ceny dodaného tovaru nie je možné indentifikovať, tieto z vystavených faktúr nevyplývajú. Žalovaný vyčíslil cenu reklamácií od svojich odberateľov ako aj výšku škody spočívajúcej v zabezpečení dopravy náhradného tovaru.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobcom a žalovaným a zistil skutkový stav tak ako je uvedený v bode 2., 3., 5. a 6. odôvodnenia.
11. Súd aplikoval na daný skutkový stav tieto právne predpisy: 11.1. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. 11.2. Podľa ustanovenia 437 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny. Dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov. Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote. Dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť
od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť. 11.3. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
12. Po právnej stránke bola medzi stranami sporu ako podnikateľmi uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 Obchodného zákonníka.
13. V konaní nebolo sporné, že na základe kúpnej zmluvy žalobca dodal žalovanému tovar a vystavil za dodávku tohto tovaru faktúry a dodacie listy. Z jednotlivých faktúr a dodacích listov vyplýva, v akom množstve a za akú cenu tento tovar žalovanému žalobca dodal. Tieto skutkové okolnosti žalovaný podľa obsahu jeho vyjadrení nepoprel (v písomnom podaní zo dňa 7.12.2017 síce uviedol, že v celom rozsahu popiera skutkové tvrdenia žalobcu, avšak z obsahu jeho vyjadrenia vyplýva, že nepopiera, že si tovar v množstve, ktoré vyplýva z vystavených dodacích listov u žalobcu objednal a prevzal). Taktiež nebolo sporné, že tovar v neurčitom množstve dodaný od žalobcu žalovanému bol vadný a časť z neho bola žalobcovi vrátená. Zostalo však sporné, či tovar, ktorý bol vadný bol práve ten, ktorý bol dodaný na základe dodacích listov a vyfakturovaný faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto spore domáha.
14. Žalovaný postavil svoju obranu na tvrdení, že dodaný tovar bol vadný. Tvrdil že si uplatnil reklamáciou nároky z vád. Súd musí konštatovať, že túto skutočnosť však žalovaný nepreukázal. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.
15. Súd považuje za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o nároku na základe dodaného vadného tovaru žalobcom žalovanému a to spôsobom, že budú žalovanému poskytnuté zľavy z následne dodaného tovaru. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že časť tovaru bola vrátená, súd musí dať za pravdu žalobcovi, že neuviedol v akom rozsahu bol tovar vrátený a v akej časti teda uplatňuje svoj nárok z vád voči žalobcovi. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že žalobca z dôvodu dodania vadného tovaru nemá nárok na zaplatenie predmetných faktúr, túto skutočnosť v konaní nepreukázal (teda, že si uplatnil takýto nárok z vád tovaru). Z e-mailovej komunikácie zo dňa 12.5.2015 medzi p. Q. ako zástupcom žalobcu a p. U. ako zástupkyňou žalovaného vyplýva, že kompenzácia bola dohodnutá tak, že z dôvodu reklamácie tovaru bude následne dodávaný tovar žalovanému zo zľavou. Spôsob uplatnenej reklamácie, hodnota reklamovaného tovaru a uplatnenie nároku z vád však nevyplývala z predložených mailových komunikácií. Práve naopak, o nárokoch z vád strany komunikovali až v mailoch z mája 2015, teda vyše roka po splatnosti predmetných faktúr (december 2013 a január 2014).
16. Podľa § 437 Obchodného zákonníka mal možnosť žalovaný požadovať buď odstránenie vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny, keďže zmluva bola podľa názoru súdu porušená nepodstatným spôsobom podľa citovaného § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri nepodstatnom porušení zmluvy zákon nestanovuje lehotu, v ktorej má byť vykonaná voľba nároku kupujúcim. Ak však voľbu nevykoná, predávajúci je povinný odstrániť vady podľa § 437 odseku 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný neuplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpil od zmluvy, bol žalobca povinný odstrániť vady tovaru podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru (§ 437 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z emailovej komunikácie predloženej žalovaným mal súd preukázané, že strany sa dohodli na uplatnení zľavy z následných dodávok tovaru žalobcom žalovanému. Žalovaný teda nemohol požadovať v súdnom konaní nárok na zľavu z kúpnej ceny, keďže tento nárok z vád tovaru riadnym spôsobom u žalobcu neuplatnil. Žalovaný v konaní svoj nárok z vád tovaru či už ako prostriedok procesnej obrany alebo ako vzájomný návrh v konaní neuplatnil.
17. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto mu priznal žalovanú sumu, ktorej výška vyplýva z predložených faktúr (bod 3. odôvodnenia) spolu s paušálnou náhradou vo výške 40,- eur podľa § 2 Nariadenia vlády číslo 21/2013 Z.z. Pretože bol žalovaný v omeškaní s plnením
svojho peňažného dlhu podľa § 365 Obchodného zákonníka má žalobca nárok na úrok z omeškania, ktorého výška bola uplatnená v súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády číslo 21/2013 Z.z. (namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.). V omeškaní bol žalovaný nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr (dňa 3.1.2014 dve faktúry v celkovej sume 679,- eur a dňa 26.12.2013 faktúra v sume 1135,80 eur).
18. Pokiaľ sa týka navrhovaných dôkazov zo strany žalovaného súd poukazuje na sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 Civilného sporového poriadku), podľa ktorej sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Navrhované listinné dôkazy na identifikáciu vadného tovaru mohla právna zástupkyňa žalovaného predložiť už pred pojednávaním, alebo priamo na pojednávaní, keďže žalobca túto skutočnosť namietal už v písomnom vyjadrení zo dňa 26.9.2017, ktoré bolo právnej zástupkyni doručené dňa 9.10.2017. Účasť navrhovaných svedkov mala zabezpečiť právna zástupkyňa na nariadenom pojednávaní (§ 197 Civilného sporového poriadku). Pred začatím pojednávania neuviedla, že navrhnutí svedkovia sa z objektívnych dôvodov nemôžu zúčastniť pojednávania. Až v priebehu pojednávania na otázku sudkyne uviedla, že prítomnosť navrhnutej svedkyne p. U. zrejme nebolo možné zabezpečiť a štatutárna zástupkyňa žalovaného p.W. bola podľa jej vyjadrenia pracovne vyťažená. Na výsluchu p. W. netrvala. Takto uplatnené prostriedky procesnej obrany podľa názoru súdu nie sú uplatnené včas. Navyše navrhovanými dôkazmi by žalovaný len preukázal skutočnosti, ktoré už boli tvrdené v jeho písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní, a ktoré vyplývajú z e-mailovej komunikácie. Navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkyne p. U. a p. W. spochybnil právny zástupca žalobcu, keďže ide o spriaznené osoby žalovaného. Súd z tohto dôvodu na prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný nepredložil včas neprihliadol, pretože by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a dokazovania.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal v konaní úspech, preto mu súd ich náhradu priznal proti žalovanému v plnej výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.