Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-26-2022.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Subarea
10C/26/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: D. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. I. XXXX/X, R., zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Domkárska 4, Bratislava, IČO: 52 164 683, proti žalovanej: M. H., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. - D. R. Č.. XXXXX, R.
- D. R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2022 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou motorových vozidiel: K. K. K. P., typ: R., H.: X., s evidenčným číslom: R. (ďalej ako "motorové vozidlo č. 1") a G.-R., typ: G.-L., H.: X., s evidenčným číslom: R. (ďalej ako "motorové vozidlo č. 2" a spoločne motorové vozidlo č. 1 a č. 2 ako "motorové vozidlá"). Súčasne žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť previesť vlastnícke právo k vozidlám na žalobkyňu v lehote 10 pracovných dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, povinnosť uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou motorového vozidla č. 1 a nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Návrhom doručeným súdu v totožný deň, t. j. dňa 07.05.2022, sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s motorovými vozidlami, najmä sa zdržať ich užívania, ako aj prevodu vlastníckeho práva k motorovým vozidlám na inú osobu ako žalobkyňu, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej, uložiť žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na súd žalobu vo veci samej, a to žalobu na určenie vlastníckeho práva k motorovým vozidlám a uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že brat žalobkyne - M. D., za finančnej pomoci svojej matky kúpil motorové vozidlá, ktorých vlastnícke právo následne previedol na svoju (v súčasnosti bývalú) priateľku - M. H. (žalovanú). M. D. bol dňa 15.11.2021 účastníkom dopravnej nehody, na následky ktorej dňa XX.XX.XXXX zomrel. Ešte pred svojou smrťou mal však v záujme motorové vozidlá prepísať na žalobkyňu, keďže so žalovanou už netvoril pár. Prevod vlastníckeho práva k motorovým vozidlám mala chcieť aj žalovaná. Vo vzťahu k motorovému vozidlu č. 1 žalobkyňa uviedla, že ešte počas života M. D. (brata žalobkyne) bolo predmetné vozidlo zapožičané do užívania žalobkyni, pričom bolo v jej dispozícii aj po smrti jej brata. Žalobkyňa približne dňa 17.11.2021 odovzdala motorové vozidlo č. 1 do autoservisu Leskservice, s.r.o. Rovnako tak spravila aj v prípade pokazeného motorového vozidla č. 2. Žalovaná na žalobkyňu následne podala trestné oznámenie na OR Mojmírová z dôvodu, že žalobkyňa mala žalovanej motorové vozidlo č. 1 odcudziť. Konanie je vedené pod sp. zn. O.-XXX/RZ-R.-XXXX. Polícia v predmetnom trestnom konaní po vypočutí žalobkyne a predložení požadovaných dôkazov žalobkyňu vyzvala, aby si uplatnila vlastnícke právo k zaisteným veciam zo dňa 16.02.2022, a aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia
oznámenia uplatnila vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Oznámenie si žalobkyňa prevzala dňa 08.03.2022, a na jeho podklade podala na tunajší súd žalobu na určenie vlastníckeho práva. Vo vzťahu k odôvodnenosti podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa ďalej uviedla, že M. D. prepísal vlastnícke právo k motorovým vozidlám na žalovanú z dôvodu, že chcel mať bratislavské evidenčné číslo vozidla, pričom žalovaná mala trvalý pobyt v Bratislave. Žalobkyňa s M. D. (bratom) však bola dohodnutá, že po tom, ako sa žalobkyňa presťahuje do Bratislavy, prepíše na ňu motorové vozidlá. Keďže však žalovaná nesplnila svoj sľub, že na žalobkyňu prepíše motorové vozidlá, je dôvodná obava, že do skončenia konania o určení vlastníckeho práva k predmetným motorovým vozidlám tieto buď predá alebo založí. Vzhľadom na uvedené ma žalobkyňa za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov nariadením neodkladného opatrenia.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila ako listinný dôkaz: list žalovanej adresovaný M. D., komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovanou, komunikáciu medzi žalovanou a M. D..
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností, a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobkyňou a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladne upraviť pomery alebo existencia obavy, že (neskoršia) exekúcia bude ohrozená. V oboch prípadoch je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
17. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
18. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie, a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana), a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. V prejednávanej veci súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) konštatuje nesplnenie zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie práva žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorá je jednou zo zákonných podmienok pre možný úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP. Súd má za to, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa neosvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa užívania motorových vozidiel a prevodu vlastníckeho práva na inú osobu ako žalobkyňu, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaná je vlastníčkou predmetných motorových vozidiel. Uvedenej skutočnosti síce nepriamo nasvedčuje žalobkyňou predložená komunikácia, avšak z nej nie je zrejmé, či sa jedná o totožné motorové vozidlá. Rovnako tak
nemôže uvedená komunikácia slúžiť ako dostatočne dôveryhodný listinný dôkaz preukazujúci vlastnícke právo žalovanej k motorovým vozidlám. Žalobkyňa v návrhu taktiež uviedla, že žalovaná (v postavení majiteľky) na ňu podala trestné oznámenie na OR Mojmírová, konkrétne v súvislosti s odcudzením motorového vozidla č. 1 žalobkyňou. Súd však ani z týchto tvrdených skutočností nevedel bez ďalšieho ustáliť, či je žalovaná skutočne v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vlastníčkou motorových vozidiel, keďže na podporu svojich tvrdení nepredložila žalobkyňa žiaden dôkaz. Absencia dôvodnosti a trvania práva žalobcu, resp. existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnej podmienky pre úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, tak má za následok zamietnutie návrhu. Naviac, v štádiu začatia konania vo veci samej (určenia vlastníckeho práva žalobkyne) nemá súd za preukázaný ani právny vzťah žalobkyne k predmetným motorovým vozidlám. Uvedené bude predmetom dokazovania vo veci samej.
20. Súd taktiež považoval za potrebné vyjadriť sa aj k ďalšej z podmienok, ktoré musí súd pri posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať, konkrétne k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z obsahu žalobkyňou predložených dôkazov podľa názoru súdu nevyplýva, že by v predmetnom prípade skutkové okolnosti vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanej nenakladať s predmetnými motorovými vozidlami spĺňali podmienku bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán. Žalobkyňa nielenže vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanej nenakladať s predmetnými motorovými vozidlami neosvedčila nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ale tieto skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, v návrhu ani žiadnym bližším spôsobom nekonkretizuje. Žalobkyňa odôvodnenosť podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vidí len v tom, že žalovaná jej "prisľúbila" prevod vlastníckeho práva k motorovým vozidlám na žalobkyňu (resp. na rodinného príslušníka po zosnulom bratovi), tento tvrdený prísľub nesplnila, so žalobkyňou v súčasnosti nekomunikuje, a preto existuje dôvodná obava, že do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k predmetným vozidlám tieto žalovaná buď predá alebo zaťaží. Z tvrdení žalobkyne ani z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by žalovaná mala úmysel motorové vozidlá ďalej prevádzať na tretie osoby.
21. Súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobkyne, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Na nariadenie neodkladného opatrenia nie je teda dostatočný len pocit a obava žalobkyne, že by žalovaná teoreticky mohla predmetné motorové vozidlá darovať, scudziť alebo inak zaťažiť alebo previesť na inú tretiu osobu, ale je potrebné, aby žalobkyňa v konaní preukázala aspoň oprávnenú obavu, teda zakladajúcu sa na objektívnych, súdom overiteľných základoch.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v posudzovanej veci neboli žalobkyňou splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc zo žalobkyňou uvádzaných dôvodov, ako aj z ňou predložených listinných dôkazov súd zastáva názor, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčila a ani netvrdila, že by žalovaná vyvíjala akékoľvek úkony smerujúce k predaju, darovaniu alebo inému nakladaniu s predmetnými motorovými vozidlami. V tejto súvislosti súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia je síce poskytnúť oprávnenej strane dočasnú ochranu jej práv na základe jej tvrdení, avšak je potrebné hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ako aj o dôvodnosti potreby neodkladnej úpravy pomerov. Vo všeobecnosti platí, že ani samotná obava žalobkyne nemôže automaticky zakladať dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov strán, a k nariadeniu neodkladného opatrenia musia existovať objektívne dôvody, ktoré by zakladali dôvod na jeho nariadenie. Súd v danom prípade nepovažoval na základe žalobkyniných tvrdení obsiahnutých v návrhu za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže na ich základe nebolo možné vyhodnotiť návrh z objektívneho hľadiska za presvedčivý a osvedčený. Žalobkyňa neosvedčila všetky skutočnosti, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. S ohľadom na uvedené tak
súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebola osvedčená ani nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
23. V prejednávanej veci tak súd po zohľadnení obsahu spisu konštatuje nesplnenie zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že žalobkyňa je nositeľkou ňou tvrdeného práva, ako aj osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre možný úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP. Z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovieť nemohol, a preto návrh zamietol.
24. Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú, súd o trovách konania nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.