Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Pc-83-2017.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Area
Subarea
28Pc/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, O., zast. M.. B. E., bytom L. XX, O., proti odporcovi M. E., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, O., v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P/198/2014 zo dňa 1.12.2014 tak, že zvyšuje výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne od 1.9.2017 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 1.9.2017 opakovane do budúcna,
II. dlžné výživné od 1.9.2017 do 30.11.2017 vo výške 150 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
III. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 16.6.2017 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 200 Eur na sumu 350 Eur a to počnúc od 1.8.2017 opakovane do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že nastupuje na vysokú školu.
2. Odporca s návrhom nesúhlasil.
3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, vyjadrením splnomocnenkyne navrhovateľky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
4. Navrhovateľka je dcérou odporcu. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 8C/104/2001. Posledné rozhodnutie o zvýšení výživného bolo v konaní 27P/198/2014, kedy rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, kde bolo zvýšené výživné na sumu 200 Eur mesačne a to od januára 2015. Navrhovateľka uviedla, že sa pomery zmenili, keďže v máji 2017 ukončila maturitnou skúškou gymnázium a v septembri 2017 bola prijatá na Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach.
5. Splnomocnenkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že práve preto si vybrala Košice, aby mala nižšie náklady, ako keby išla študovať do Bratislavy. Chodí do školy autom so spolužiačkou, ktorej prispieva 20 Eur mesačne. Býva na internáte, za ktorý platí 189 Eur na 3 mesiace. Strava na týždeň ju vyjde 40 Eur. Splnomocnenkyňa navrhovateľky potvrdila, že v podstate sa na tú stravu a auto strieda
spoločne s bývalým manželom - odporcom. Splnomocnenkyňa navrhovateľky je zdravotnou sestrou, jej príjem je 750 Eur. Za byt platí 260 Eur.
6. Odporca nesúhlasil so zvýšením výživného. Poukázal, že má novú rodinu, partnerku a malú dcéru. Jeho príjem je pohyblivý, pretože je živnostník v oblasti dopravy a nemá pravidelný príjem. Keď odráta všetky náklady, aj odvody, tak je to okolo 500 Eur v čistom. Partnerka je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 216 Eur. Za podnájom platí 365 Eur mesačne. Finančne mu pomáhajú aj rodičia. Výživné na dcéru platí vo výške 200 Eur, niekedy to ale nevyjde naraz, takže platí po 100 Eur dvakrát do mesiaca. Nad rámec výživného jej skutočne prispieva. Pravidelne jej dáva vreckové 2 až 3-krát do mesiaca a to po 10 Eur až 15 Eur. S dcérou sa pravidelne stretáva. Napríklad teraz jej zaplatil vodičský preukaz, čo bolo na splátky.
7. Odporca predložil súdu aj daňové priznanie za rok 2016, príjem 47.000 Eur, výdavky 37.000 Eur. Predložil aj rodný list svojho maloletého dieťaťa, zmluvu o nájme bytu.
8. Splnomocnenkyňa navrhovateľky, ako aj odporca hľadali prípadnú dohodu s tým, že napokon by aj splnomocnenkyňa navrhovateľky aj odporca súhlasili so sumou 250 Eur, avšak odporca trval na tom, že až od právoplatnosti rozsudku a nie od septembra, ako navrhoval súd, ako začiatok štúdia na vysokej škole.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Hmotnoprávnou podmienkou, aby súd mohol vo veci výživného opakovane vo veci rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov tak ako uvádza § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
20. V tomto prípade je zrejmé, že zmena nastala a to na strane oprávnenej - navrhovateľky, ktorá nastúpila v septembri 2017 na vysokú školu. Práve nástup na vysokú školu v septembri 2017 bol zmenou pomerov, preto súd pristupoval k zvýšeniu výživného od 1.9.2017 a nie od 1.8.2017 tak, ako to navrhovala navrhovateľka. Vstupom na vysokú školu vzrástli navrhovateľke náklady na výživu s poukazom na platenie internátu, stravu mimo domova, doprava, sociálny život. Zmenou na vyšší stupeň školy, v tomto prípade na vysokú školu, je dôvodné aplikovať ustanovenie § 78 ods. 3. Súd chce poukázať aj na to, že v podstate odporca to zvýšené výživné vo výške 250 Eur aj reálne platil. Tak ako sám uviedol, platil 200 Eur a dával navrhovateľke aj vreckové 2 až 3 - krát do mesiaca po 10 Eur až 15 Eur. Zároveň platil aj každý druhý týždeň stravu a každý druhý mesiac auto, čo je dokonca viac ako 50 Eur navyše. Súd má teda za to, že takýto rozsudok, ktorý vyniesol, teda o 50 Eur viac je len právnym ukotvením toho, čo medzi účastníkmi reálne funguje. Súd chce ďalej poukázať na to, že je pravdou, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť a túto okolnosť súd zohľadnil pri výške zvýšenia výživného. Zároveň bral do úvahy aj príjem odporcu, obrat v jeho firme je štandardný, vyšší ako bol počas poslednej úpravy. V kontexte všetkých týchto skutočností mal súd za to, že je dôvodné vyhovieť zvýšeniu výživného o 50 Eur mesačne.
21. Súd zvýšil výživné od 1.9.2017, teda od času nástupu na vysokú školu a s poukazom na výdavky otca rozhodol o zaplatení dlžného výživného za 3 mesiace vo výške 150 Eur v lehote až 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, čím zohľadnil jeho príjem ako aj pribudnutie vyživovacej povinnosti.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v šiestich vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).