Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Pc/7/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľky: A. M., N.. XX.XX.XXXX, Q. X, A., zastúpenej: Mgr. Ivanou Blajskovou, advokátkou, Kalinčiakova 4, Bratislava, proti odporkyni: Q. M., N.. XX.XX.XXXX, Q. X, A., zastúpenej: advokátkou kanceláriou Kanisová & Kanis AK, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, o výživné na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky - A. M., N.. XX.X.XXXX, sumou 100,-eur mesačne od 1.2.2017, vždy do 25.-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné za obdobie od 1.2.2017 do 31.12.2017 v sume 100,-eur, súd p o v o ľ u j e odporkyni splácať v mesačných splátkach vo výške 20,-eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.10.2016 pôvodne domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na platenie výživného v sume 361,-eur mesačne vopred počnúc dňom 26.10.2016 (t.j. od podania návrhu). Návrh odôvodnila tým, že rodičia sú v rozvodom konaní, pričom všetci žijú v jednej domácnosti aj s ďalšími dvoma súrodencami navrhovateľky. Situácia doma je veľmi zložitá, navrhovateľka s matkou veľmi zle vychádza. Matka je nevyspytateľná, klame ich, často mení nálady a býva voči navrhovateľke aj agresívna a vyvoláva neustále konfliktné situácie. S otcom vychádza veľmi dobre, má k nemu hlboký citový vzťah. Navrhovateľka je študentkou triedy septimy na X. R. N. a je stále odkázaná na vyživovaciu povinnosť rodičov. Do ukončenia aspoň stredoškolského štúdia jej ostáva ešte skoro 2 roky, nie je ešte schopná hradiť si náklady spojené so štúdiom a ani základné náklady na život (ubytovanie, stravu, hygienické potreby a voľnočasové aktivity). V súčasnosti ju finančne podporuje len otec, matka ju finančne nepodporuje, nie je schopná sa s ňou dohodnúť na výživnom. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, XXP XXX/XXXX, matka uviedla, že jej priemerné výdavky na navrhovateľku predstavujú 361,-eur. Tieto tvrdenia matky navrhovateľa nespochybňuje. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť aj voči N.R. N.. XX.XX.XXXX a R., N.. X.X.XXXX.

2. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sa vždy snažila a aj v súčasnosti sa snaží plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči všetkým deťom či už maloletým alebo plnoletému a to riadne a včas, t.j. zabezpečiť im dostatok finančných prostriedkov na úhradu ich odôvodnených potrieb, rozvoj ich schopností a rozšírenie ich možností. Všetky svoje deti miluje, urobila by pre ne všetko a nikdy by nedopustila, aby bol ohrozený ich najlepší záujem, optimálny, telesný ako aj duševný

rozvoj a snaží sa, aby deti vyrastali v láskou naplnenom rodinnom prostredí a finančné prostriedky, ktoré podľa svojich schopností a možností dokáže zabezpečiť vynakladá najmä na svoje deti a zabezpečenie chodu domácnosti. So všetkými deťmi vychádza v rámci možností dobre, odhliadnuc od problémov spojených s ich vekom a problémom spojeným s ich otcom týkajúci sa súdnych konaní, ktorých sú rodičia účastníkmi. Odporkyňa dlhodobo a pravidelne hradí takmer všetky výdavky detí. Otec detí v potrebnom rozsahu neprispieval podľa svojich schopností a možností, preto bola nútená podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Bratislava II vyhovel a dňa 12.07.2016 vydal uznesenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť mesačne na výživu detí po 100 € na každé dieťa. Okrem uvedenej sumy otec neprispieva na potreby rodiny a domácnosti. Odporkyňa je povinná hradiť výdavky predovšetkým sama, z vlastného príjmu. V súčasnosti býva v jednej domácnosti s otcom detí, na úhradách výdavkov na bývanie sa až do mesiaca apríl 2015 podieľali obaja v rovnakom rozsahu. Postupne otec detí odmietol pravidelne platiť poplatky na bývanie v rozsahu svojej časti. Potom ako sa vzťahy účastníkov skomplikovali, otec úplne prestal s platbou akýchkoľvek výdavkov týkajúcich sa domácnosti, ktorej bol sám členom. Odmieta platiť polovicu výdavkov na platby v byte, ktorý patrí do BSM, ktorý sám užíva a v ktorom obaja rodičia zabezpečujú jednu zo základných životných potrieb svojich detí - bývanie. Otec matke ničím nepomáha, ani s úhradou potrieb detí v potrebnom rozsahu. Vzhľadom na to, že matka sa sama snaží uhrádzať všetky výdavky rodiny, bola od mesiaca február 2016 nútená nájsť si druhé zamestnanie v obchodnej spoločnosti Public Media Bratislava s. r. o., v ktorej dosahuje mesačnú mzdu vo výške 105,22 €, taktiež zmenila zamestnávateľa, aby dosiahla vyšší príjem za optimálnejších pracovných podmienok, ktoré jej dovoľujú venovať viac času rodine. Matka musí zvážiť každú platbu a neodkladnosť jej úhrady, nakoľko okrem jej príjmu nemôže v rámci spoločnej domácnosti hospodáriť s inou finančnou hodnotou. Priemerné mesačné výdavky vyčíslila na sumu 436,09 € (poplatky na bývanie - 137,94 €, elektrina - 43,15 €, plyn - 5 €, dane a miestne poplatky - 5 €, mimoriadne výdavky na domácnosť - 5 €, domáce zvieratá - 25 €, strava - 100 €, hygiena - 30 €, odevy a obuv - 50 €, zdravotná starostlivosť - 5 €, voľnočasové aktivity - 30 €). Zároveň hradí aj výdavky na navrhovateľku, ktoré predstavujú 305 € (strava - 150 €, hygiena - 15 €, odevy a obuv - 60 €, zdravotná starostlivosť - 10 €, doprava - 10 €, škola - 10 €, voľnočasové aktivity a mimoriadne výdavky - 50 €). Rovnako uhrádza i mesačné výdavky maloletej N., ktoré vyčíslila na sumu 340 € a maloletého R., ktoré vyčíslila na sumu 280 €.

3. Na pojednávaní súdu navrhovateľka uviedla, že jej vzťah s matkou nie je bezkonfliktný tak ako to uvádza, ba práve naopak, bol preukázaný aj znaleckým posudkom v konaní sp. zn. 61P/99/2015. Situácia doma je veľmi zlá a zhoršuje sa každým dňom. Doma vôbec nemávajú navarené, jedlo si musí kupovať sama, peniaze získava od otca alebo od babky. Doma perie a žehlí mama, na upratovaní sa podieľajú všetci. Otec pracuje od novembra 2016, keď nepracoval prispieval jej na výživu zo svojich úspor.

4. Právny zástupca odporkyne uviedol, že tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé, pretože matka posielala navrhovateľke na jej účet finančné prostriedky, o čom svedčia založené výpisy z účtu.

5. Odporkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že doma je denne nakúpené, je navarené, opraté a upratané. Manžel sa o domácnosť vôbec nestará. Všetky potreby pre navrhovateľku, ktoré si vyžiada, a ktoré vyplynú z dennej starostlivosti jej zabezpečuje, nakupuje jej oblečenie, hygienu, kozmetiku, všetko. Hradí jej náklady na lieky, školské výdavky. A. pravidelne berie lieky - antidepresíva. Čo sa týka domácnosti, všetky nákupy a celý chod domácnosti zabezpečuje ona, manžel sa na tom nepodieľa. Kým manžel nezačal pracovať, žil z peňazí, ktoré získal rozpredaním spoločného majetku a ktoré si ponechal. Takto predal auto, motorový čln s prívesom, motorku aj garáž. Z predaja garáže dostala 30% podiel.

6. V priebehu konania navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu na platenie výživného v sume 215,-eur mesačne. V zostávajúcej časti vzala návrh späť. O čiastočnom späťvzatí návrhu bolo rozhodnuté na pojednávaní súdu dňa 22.9.2017.

7. Zároveň v priebehu konania došlo k zmene, keď sa odporkyňa počnúc dňom 1.2.2017 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti s otcom ostali mal. N. a navrhovateľka. V spoločnej domácnosti s matkou žije mal. R.Á..

8. Navrhovateľka uviedla, že potom ako sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, sa situácia v rodine zlepšila, má pocit, že vzájomným odlúčením matky od nich sa zlepšil aj jej vzťah k nej. Po

odchode matky sa o domácnosť stará otec, zabezpečuje im jedlo, varí, perie, stará sa o poriadok v byte. Od februára 2017 má brigádu, pracuje v chovateľských potrebách, jej mesačný zárobok je 80-90 € netto. Počas školského roka pracuje výlučne cez víkend alebo piatky poobede. Brigádu si našla na odporúčanie lekára. Potom ako si našla brigádu sa jej zdravotný stav zlepšil.

9. Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na to, že odporkyňa odišla z bytu dobrovoľne, zo dňa na deň, mohli sa nejako rozumne dohodnúť aj na užívaní spoločného bytu. Majú za to, že nájomné 700 € mesačne je pre matku s jedným dieťaťom extrémne vysoký náklad.

10. Odporkyňa uviedla, že jej pravidelné mesačné výdavky potom, ako bola nútená sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti pozostávajú z nájomného - 700,-eur, výživné na obe dcéry - 200,-eur, internet + TV - 17,-eur, náklady na stravu - 100 € mesačne, drogéria a hygienické potreby - 30 €, odevy a obuv - 50,- eur mesačne, zdravotná starostlivosť - 5,-eur mesačne, doprava - 50 € mesačne (vrátane dopravy mal. R.), voľnočasové aktivity - 50,-eur mesačne. Priemerné výdavky na mal. R. vyčíslila na sumu 295,80,- eur. Odporkyňa má celkom tri vyživovacie povinnosti, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, nemá žiadne zdravotné problémy, je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu na Q. X, M. A. a hnuteľných vecí, ktoré sa v byte nachádzajú a ktoré ponechala do užívania otcovi a dcéram s kompletným zariadením, odsťahovala si iba osobné veci. Nie je výlučnou vlastníčkou žiadnych nehnuteľných vecí ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty, nemá žiadne úspory, nie je vlastníkom cenných papierov, nemá žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, ani žiadne záväzky, nefajčí. Voľný čas trávi so synom a s dcérami, keď súhlasia. Manžel nevarí, pretože nikdy ani variť nevedel. Deti sa stravujú v reštauráciách alebo u manželovej mamy alebo varí N.. Dôvodom odsťahovania sa bola už neznesiteľná situácia v domácnosti a rodine. Manžel s dcérami ju opakovane vyhadzovali z bytu, veľmi zle to vplývalo psychicky na mal. R., mal prejavy afektových stavov takmer na dennej báze, musela s ním odísť niekam do kľudného prostredia a bezpečia. Toto jej rozhodnutie mu veľmi pomohlo a aj dcéram. Situácia v rodine sa výrazne ukľudnila. Vzhľadom na situáciu v rodine, ktorá sa vyhrotila do takého stavu, že sa tam už nedalo vydržať, sa v podstate narýchlo rozhodla, že opustí spoločnú domácnosť, teda aj nájom si hľadala dosť narýchlo, ale dôsledne. Vyberala z viacerých ponúk, hlavným kritériom bolo, aby zostala v blízkosti dcér a zároveň, aby aj mal. R. zostal s nimi v kontakte, aby toto odsťahovanie pôsobilo pre R. čo najviac bezbolestne, aby ostal v tej lokalite, ktorá je preňho známa, má tam svojich kamarátov. Ďalším kritériom bolo, aby bol byt kompletne zariadený, pretože si nemohla dovoliť nakupovať a investovať do vybavenia, spotrebičov. Tento byt obsahoval úplne všetko, kompletnú výbavu, od zariadenia v kuchyni ako sú hrnce, taniere a pod. vrátane žehličky. To bol zásadný rozdiel medzi ostatnými ponukami, v ktorých zariadenie bytu bolo výrazne strohejšie. Ďalším kritériom bolo, že byt, ktorý si prenajala bol voľný okamžite, t. j. od 01.02 sa mohla nasťahovať.

11. Právny zástupca odporkyne poukázal najmä na to, že navrhovateľka nemá len práva ale aj povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona o rodine a týkajú sa najmä toho, ako by sa mala k matke správať a prejavovať jej úctu. To ako sa k svojej matke správa a aký má k nej vzťah, dostatočne popísal znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v konaní o rozvod. Pokiaľ ide o odchod odporkyne zo spoločnej domácnosti, k tomuto uviedol, že situácia v rodine bola natoľko kritická a neznesiteľná pre všetkých členov rodiny, že matka sa nerozhodla dobrovoľne odísť zo spoločnej domácnosti, ale bola k tomu prinútená. Jednak správaním otca ale v neposlednom rade aj navrhovateľky. Z tohto dôvodu si matka musela nanovo zabezpečiť nejaký životný štandard v prenajatom byte, pričom zvolila takú možnosť nájmu, aká v danom mieste, čase a pri daných okolnostiach bola najvýhodnejšia. Navrhovateľka spolu s otcom aj so sestrou naďalej voľne požívajú štandard bývania zabezpečený počas trvania manželstva matky a otca. Zároveň uviedol, že pri určovaní výšky výživného treba vychádzať nielen z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale treba prihliadnuť aj na možnosti a schopnosti matky, pričom predloženými listinnými dôkazmi je preukázané, že matka sa okrem platenia dobrovoľného výživného podieľa aj na rôznych platbách mimo, tieto platby sú pravidelné, a vždy keď je požiadaná zo strany či už navrhovateľky alebo jej sestry o príspevok alebo zakúpenie oblečenia, pomôcok, rôznych iných platieb, vždy vyhovie takejto žiadosti a vždy to robí na úkor toho, že nemôže zabezpečiť sebe taký životný štandard, aký mala za trvania spoločnej domácnosti. Otec platí na mal. R. výhradne iba výživné, neprispieva ani euro navyše, pri spoločnom výlete s R. si je schopný vypýtať od matky vreckové pre R.. Matka sa o navrhovateľku aj v tomto čase snaží starať osobne, napr. jej prinesie teplú polievku domov, keď je chorá.

12. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom 2016/2017 študentkou triedy septimy na X. R. N.S., M. A.. V školskom roku 2017/2018 v štúdiu naďalej pokračuje, býva v byte na Q.K. X, M. A., spolu so svojim otcom a sestrou N., ktorá je t.č. ešte maloletá.

13. Na Okresnom súde Bratislava II bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 61P 99/2015, manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené. Maloletá N. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti otca; matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Maloletý R. M., N.. X.X.XXXX, bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky; otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. R. sumou 100,-eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Rozhodnutie súdu doposiaľ nie je právoplatné.

14. Je nepochybné, že vzťah matky a dcéry je vážne narušený a tvrdenia právneho zástupcu odporkyne o jej neúctivom správaní k matke jednoznačne vyplývajú aj z obsahu znaleckého posudku vypracovaného v konaní 61P 99/2015 (viď str. 51, 55, 87, 88, 89).

15. Z prehľadu získaného z internetového portálu www.reality.sk súd zistil, že prenájom 2-izbových bytov v mestskej časti A. - T.J. sa pohybuje v rozpätí od 550,-eur mesačne vyššie, avšak bez energií, ktoré zvyšujú prenájom minimálne o ďalších 150,-eur. Celkový suma za prenájom 2-izbového bytu sa tak pohybuje okolo sumy 700,-eur a vyššie.

16. V konaní vypočutý svedok W. M., otec navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedol, že od leta 2016 na základe rozhodnutia súdu - predbežného opatrenia, prispieval na výživu vtedy troch mal. detí sumou 300 € mesačne. Spolu s matkou navrhovateľky bývali v spoločnom byte na Q. X, jedná sa o 3 - izbový byt, ktorý je v BSM. Od 01.11.2016 sa zamestnal na trvalý pracovný pomer v spoločnosti Východoslovenská energetika, kde pracuje doposiaľ. Predtým nebol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, iba na dohodu, zamestnania cca po mesiaci menil. Dievčatá sa veľmi nechceli stretávať so svojou matkou, preto večer keď prichádzala domov, oni odchádzali z bytu, stravovali sa po reštauráciách alebo u jeho matky. Dievčatám platil internet a mobilné telefóny. Matka zabezpečovala starostlivosť o deti tak, že im varila, prala. Väčšie deti nechceli doma jedávať, preto chodili preč. Matka sa o deti primerane starala, ale oni to v podstate odmietali. Otec nie je výlučným vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty, nemá žiadnu vymáhateľnú peňažnú ani nepeňažnú pohľadávku, má peňažný záväzok asi 4.500 € voči rodine - matke, ktorá mu požičala peniaze, ktoré použil na úhradu nedoplatku na byte, ako aj trovy súdnych konaní. Nefajčí. Vo voľnom čase chodí na ryby, chodí sa bicyklovať. Mesačne vynaloží na svoje voľnočasové aktivity cca 50 €. Odkedy bol na súd podaný návrh na rozvod manželstva neboli na spoločnej dovolenke, s deťmi boli na jedno- alebo dvojdňových výletoch. Okrem troch vyživovacích povinností na deti, ktoré pochádzajú z manželstva s matkou navrhovateľky, nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Mal. R., býva zatiaľ s matkou navrhovateľky, mesačne prispieva na jeho výživu sumou 100 €. Vo svojej výpovedi potvrdil, že kým sa matka navrhovateľky neodsťahovala zo spoločnej domácnosti, vzťahy v rodine boli napäté. Má za to, že vzťah detí k matke, až dovtedy kým sa dozvedeli, že ich matka podala návrh na rozvod bol dobrý. Potom sa výrazne zhoršil. Situácia v spoločnej domácnosti bola tak napätá, že spolu s dievčatami si hľadali nájom, chceli sa odsťahovať, ale matka ich v podstate predbehla. Môže povedať, že po odsťahovaní sa matky, sa situácia v rodine podstatne ukľudnila. Má vedomosť o tom, že matka sa s navrhovateľkou stretáva sporadicky, asi raz za mesiac, naposledy sa stretli, keď mala navrhovateľka narodeniny (12.9.), tak ju pozvala na obed. Matka bola s deťmi aj na nákupe ohľadom školských potrieb. Otec je zamestnaný v spoločnosti Východoslovenská energetika cez sprostredkovateľskú agentúru Proplusco, predtým Index Nosluš. Mzdu mu vypláca sprostredkovateľ. Odkedy matka platí navrhovateľke výživné, navrhovateľka mu posiela na účet 50,-eur, jedná sa o alikvótnu časť nákladov spojených s bývaním.

17. Navrhovateľka popri štúdiu pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, resp. na dohodu o brigádnickej práci študentov. Jej priemerný zárobok dosiahnutý z tejto činnosti za obdobie od 01/2017 do 10/2017 dosiahol 157,87,-eur netto. Z predložených listín vyplýva, že počas školského roka túto prácu zvyčajne vykonáva v rozsahu 4 dní v mesiaci, čo pripadá na jeden deň v týždni. Zárobok predstavuje cca 80,- eur netto.

18. Navrhovateľka je v evidencii motorových vozidiel vedená ako vlastník a držiteľ motorového vozidla E. X. M. T., nie je výlučnou vlastníčkou žiadnych iných hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Pravidelné mesačné

náklady vyčíslila na sumu 433,-eur a tieto pozostávajú z nákladov na stravu v sume 150,-eur, nákladov na hygienu v sume 20,-eur, odevy a obuv - 60,-eur, zdravotnú starostlivosť 15,-eur, dopravu - 14,-eur, telefón - 6,-eur, škola - 12,-eur, voľnočasové aktivity a mimoriadne výdavky - 50,-eur, bývanie a energie

- 106,-eur.

19. Matka je zamestnávaná v spol. Energochemica Trading a..s., kde jej priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov dosiahol 1.225,25,-eur. Ďalej vykonáva prácu na dohodu v spoločnosti Public media Bratislava s.r.o., kde dosahuje čistý mesačný zárobok 105,22,-eur. Spolu teda čistý mesačný zárobok matky činí 1.330,47,-eur. Mesačné náklady matky spojené s bývaním pozostávajú zo sumy: 700,-eur - nájomné, náklady na internet + TV - 17,-eur, strava - 100,-eur, hygiena - 30,-eur, odevy a obuv - 50,-eur, zdravotná starostlivosť - 5,-eur. Matka počnúc dňom 1.2.2017 pravidelne mesačne prispieva na výživu navrhovateľky sumou 100,-eur. Celkom doposiaľ prispela sumou 10x100,- eur. Okrem navrhovateľky matka prispieva aj na výživu mal. N., ktorá je zverená do osobnej starostlivosti otca a to sumou 100,-eur mesačne. Matka má v osobnej starostlivosti mal. R.Á., na ktorého otec prispieva sumou 100,-eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky na mal. R. matka vyčíslila na sumu 337,80,-eur a tieto pozostávajú z nákladov na stravu - 100,-eur, hygiena - 10,-eur, odevy a obuv - 60,-eur, zdravotná starostlivosť - 10,-eur, škola - 15,-eur, školská družina - 15,80,-eur, záujmový krúžok - 33,-eur, obedy v školskej jedálni - 35,-eur, voľnočasové aktivity a mimoriadne výdavky - 50,-eur, mobilný telefón - 9,-eur.

20. Otec navrhovateľky bol v mesiacoch 11/2016 - 5/2017 zamestnaný cez sprostredkovateľskú spoločnosť INDEX NOSLUŠ s.r.o,, v mesiacoch 06/2017 doposiaľ cez sprostredkovateľskú spoločnosť PROPLUSCO spol. s r.o.. Podľa potvrdenia zamestnávateľa priemerný čistý mesačný zárobok otca za obdobie od 1/2017 do 10/2017 predstavuje 1.181,20,-eur. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2016, v období 11/2016, 12/2016 dosiahol otec čiastkový základ dane 1.734,69,-eur, na dani zaplatil 209,15,-eur, čistý zárobok za mesiace 11/2016, 12/2016 tak predstavuje 1.525,54,-eur. Celkový priemerný mesačný zárobok otca za posledných 12 mesiacov činí 1.111,-eur. Pravidelné mesačné výdavky otec vyčíslil na sumu 320,37,-eur, a tieto pozostávajú z výdavkov na bývanie - 266,45,-eur - zálohové platby, elektrina - 31,-eur, plyn - 4,-eur, internet - 10,41,-eur, daň z nehnuteľnosti - 3,51,-eur, poistenie domácnosti - 5,-eur. Iné pravidelné mesačné výdavky otec neuviedol.

21. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný ne seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, mal súd v konaní preukázané, že navrhovateľka, je študentkou strednej školy a je doposiaľ výživou odkázaná na svojich rodičov. Navrhovateľka náklady na svoje odôvodené potreby vyčíslila na sumu 433,-eur. Do odôvodnených potrieb navrhovateľky však nie je možné započítať sumu 106-eur, ktorá predstavuje podiel navrhovateľky na nákladoch otca na bývaní, nakoľko každý z rodičov zabezpečuje potreby bývania pre to dieťa/deti, ktoré má zverené do osobnej starostlivosti, resp. ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti. Náklady na bývanie sú preto v tomto prípade v celom rozsahu odôvodneným nákladom rodičov, ktorí ich vynakladajú a to aj z toho dôvodu, že ak by súd vychádzal z toho, že matka je povinná prispievať navrhovateľke 1/3 na náklady spojené s bývaním, ktoré predstavujú 106,-eur, potom

by zároveň musel vychádzať z toho, že otec je povinný prispievať len na náklady spojené s bývaním mal. R. sumou 350,-eur, čo predstavuje 1/2 zo sumy 700,-eur, čo však ani zďaleka nezodpovedá výške výživného, ktorou otec prispieva na výživu mal. R.. Bez ohľadu na vyčíslenie nákladov na uspokojovanie odôvodnených potrieb, ktoré vyčíslila navrhovateľka, však treba uviesť, že v prejednávanej veci bolo treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že vytvorením dvoch samostatných domácností, ktoré vznikli po odsťahovaní sa matky, nutne muselo dôjsť i k zníženiu doterajšej životnej úrovne nielen detí ale i rodičov. V tejto súvislosti nie je možné stotožniť sa s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľky, že matka odišla z bytu dobrovoľne, zo dňa na deň a rodičia sa mohli nejako rozumne dohodnúť aj na užívaní spoločného bytu, keď na druhej strane sama uviedla, že rodičia nie sú schopní spolu nijako komunikovať. Odsťahovanie sa matky bol nevyhnutný krok vyvolaný mimoriadne napätou situáciou v rodine, čo vyplýva aj zo samotného návrhu navrhovateľky, z jej výpovede na prvom pojednávaní, ako i výpovede otca navrhovateľky, ktorý zároveň uviedol, že nebyť toho, že matka ich predbehla, odsťahoval by sa s dievčatami on. Odsťahovanie sa matky tak bolo bezpochyby jediným možným riešením pre zachovanie pokiaľ nie zdravého, tak aspoň pokojnejšieho rodinného prostredia pre deti, keď rodičia jednoznačne nezvládajú proces rozvodu, a tento sa výrazne negatívne prejavuje i na psychickom vývoji detí a napätých až vyhrotených rodinných vzťahoch.

25. Vzhľadom na špecifiká daného prípadu (nevyhnutnosť vytvorenia dvoch samostatných domácností, rozdelenie detí medzi rodičov), súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti matky zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka si dokáže privyrobiť mesačne najmenej 80,-eur, je plnoletá, a je preto možné za daných okolností od nej spravodlivo požadovať, aby si čiastočne svoje potreby na živobytie hradila vlastnou prácou. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka je schopná dosiahnuť zárobok 80,-eur netto mesačne pri odpracovaní iba 4 dní v mesiaci, t.j. pri vykonávaní práce jeden deň v týždni. Vykonávanie práce v uvedenom rozsahu nijakým spôsobom nemôže negatívne zasahovať do jej riadneho plnenia si školských povinností, či budúcej prípravy na maturitu, naviac keď sama uviedla, že brigáda jej bola odporúčané najmä zo zdravotného hľadiska a toto jej prospieva.

26. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti odporkyne súd ďalej vychádzal z osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, ako aj ich životnej úrovne, na ktorej má dieťa právo sa podieľať. Pokiaľ ide o osobné pomery matky, táto má v starostlivosti mal. R. N.. X.X.XXXX (8 r.), ktorý si vzhľadom na svoj vek vyžaduje zabezpečenie jeho potrieb a výživy aj formou osobnej starostlivosti matky. Otec prispieva na výživu mal. R.Á. sumou 100,-eur. Otec má v osobnej starostlivosti mal. Natáliu, ktorej vek sa blíži veku dospelosti (16 r.) a v spoločnej domácnosti s nimi býva plnoletá A.. Na výživu mal. Natálie matka prispieva sumou 100,-eur mesačne. Výška vzájomných plnení podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky vychádzala zo zhodnej vôle oboch rodičov. Vzhľadom na vek oboch dievčat, zabezpečenie ich výživy formou osobnej starostlivosti je zo strany otca potrebné iba v minimálnom rozsahu. Majetkové pomery oboch rodičov sú rovnaké, nakoľko rodičia okrem bytu, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve nevlastnia žiadne iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Zárobkové pomery matky sú o niečo vyššie ako otca, avšak len z dôvodu, že matka má príjem z dvoch zamestnaní a teda vynaloží väčšie úsilie na dosiahnutie svojho príjmu. Výdavky spojené s bývaním sú u matky o viac ako dvojnásobne vyššie ako u otca.

27. Pri stanovení výšky výživného bolo potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, že matka prispieva navrhovateľke aj nad rámec sumy 100,-eur, pričom nie je možné od nej spravodlivo požadovať vynaloženie ďalšieho úsilia o zvýšenie príjmu, ktoré vynakladá už teraz. Toto zvýšené vynaloženie úsilia je však možné spravodlivo požadovať od otca.

28. Vychádzajúc z uvedených skutočností, zohľadniac predovšetkým osobitné pomery a situáciu v rodine, pri snahe a potrebe zachovať aspoň približne rovnakú životnú úroveň predovšetkým všetkých detí ale aj ich rodičov, súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti odporkyne na sumu 100,-eur mesačne, t.j. na výšku, ktorou doposiaľ dobrovoľne prispieva na výživu navrhovateľky, a ktorú je schopná riadne si plniť, keď zároveň prihliadol i na skutočnosť, že matka, prispieva navrhovateľke aj nad rámec uvedenej sumy.

29. Vzhľadom na existenciu dvoch samostatných domácností, súd zisťoval životnú úroveň jej členov tak, že od priemerného mesačného zárobku otca - 1.111,-eur súd odpočítal ním deklarované výdavky na bývanie v sume 309,96,-eur (do týchto výdavkov nezapočítal sumu 10,41,-eur - internet, nakoľko tento výdavok súd nezohľadnil ani u odporkyne), t.j. otcovi ostane cca 801,04-eur, od tejto sumy je

potrebné odpočítať sumu 100,-eur, ktorou prispieva na výživu mal. R. a pripočítať sumu 2x23,52,-eur (prídavky na dieťa, na ktoré má nárok). Otcovi tak ostane 748,08,-eur. Na každú osobu v domácnosti otca potom pripadá suma 249,36,-eur. K tejto sume otec pre potreby mal. N. dostane od matky 100,- eur, A. rovnako dostane od matky 100,-eur. Na zabezpečenie výživy na A. tak ostáva 349,36-eur. Ak si A. vlastnou prácou môže aj privyrobiť a to mesačne minimálne 80,-eur, na zabezpečenie jej výživy potom ostáva suma 429,36-eur. Suma vyčíslená navrhovateľkou, po odpočítaní nákladov na bývanie, predstavuje 327,-eur. Potreby na výživu navrhovateľky sú tak v plnom rozsahu uvedeným spôsobom zabezpečené a boli by zabezpečené aj v prípade, ak by navrhovateľka nepracovala. O dostatočnom zabezpečení potrieb na výživu navrhovateľky napokon svedčí aj skutočnosť, že z výživného, ktoré jej platí matka, sumou 50,-eur mesačne prispieva na bývanie otcovi.

30. Pokiaľ ide o matku, priemerný mesačný zárobok matky predstavuje 1.330,47,-eur. Od priemerného mesačného zárobku matky súd odpočítal výdavky na bývanie v sume 700,-eur, a sumu 200,-eur, ktorú platí na výživné mal. N. P. A.. K uvedenej sume je potrebné pripočítať sumu 23,52,-eur (prídavok na dieťa, na ktorý má nárok), t.j. na jednu osobu v domácnosti matky pripadá suma cca 227,-eur (otcovi na jeho osobu ostáva 249,-eur). V prípade mal. V. je potrebné k sume 227,-eur pripočítať 100,-eur, t.j. na mal. V. má matka k dispozícii sumu 327,-eur. Otec na mal. V. neprispieva nad rámec sumy 100,-eur žiadnym iným plnením.

31. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že aj keď navrhovateľkou vyčíslené náklady na jej odôvodnené potreby predstavujú sumu 327,-eur, tieto sú rodičia za daných zárobkových pomerov v ňou uvedenej výške schopní plniť len s maximálny vypätím svojich možností a schopností a bezpochyby na úkor zabezpečenia vlastných potrieb, nakoľko rodičom po plnom uspokojení potrieb detí ostáva na zabezpečenie vlastných potrieb suma veľmi blízka sume životného minima. Zároveň je potrebné opätovne zdôrazniť, že od matky už ani nie je možné spravodlivo požadovať, aby vyvinula ešte väčšie úsilie na zvýšenie svojho príjmu, keďže toto už vynakladá a to napriek tomu, že má v osobnej starostlivosti mal. R., ktorý si vzhľadom na svoj vek vyžaduje vyššiu mieru zabezpečenia osobnej starostlivosti zo strany matky, ako deti, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s otcom.

32. Súd má za to, že spôsob, akým je v súčasnosti usporiadaná rodina nepochybne prispieva najmä k pokojnému vývoju detí, normalizácii ťažko narušených vzťahov v rodine a zvládnutiu náročného obdobia, ktoré rodina prežíva, pričom za uvedených okolností spôsob, akým každý z rodičov prispieva na výživu a zabezpečenie potrieb detí, ktoré s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, zachováva aspoň približne ich rovnakú životnú úroveň. Zároveň je však nutné konštatovať, že už ani nie je možné očakávať, že životná úroveň rodiny (rodičov aj detí), vzhľadom na výrazne zmenené pomery, bude taká, akú mali deti alebo rodičia počas existencie a trvania spoločnej domácnosti.

33. Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal odporkyňu na platenie výživného sume 100,-eur mesačne počnúc dňom 1.2.2017, kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V zostávajúcej časti požadovaného výživného súd návrh zamietol. Rovnako súd zamietol návrh navrhovateľky aj v časti výživného, ktoré žiadala priznať od 26.10.2016, nakoľko v konaní nebolo ničím preukázané, že odporkyňa v období od 26.10.2016 až do času, kým sa spolu s mal. Lukášom odsťahovala zo spoločnej domácnosti, nezabezpečovala navrhovateľke riadnu starostlivosť a výživu, keď aj samotný otec vo svojej výpovedi uviedol, že matka sa v tomto období o deti riadne starala. Skutočnosť, že navrhovateľka jej starostlivosť odmietala je irelevantná.

34. Zročné výživné za obdobie od 1.2.2017 do 31.12.2017 v sume 100,-eur, t.j. za obdobie 11 mesiacov, nakoľko výživné za mesiac december 2017 sa stalo zročným 25.11.2017, keď odporkyňa ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatila navrhovateľke výživné za 10 mesiacov, súd povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach po 20,-eur spolu s bežným výživným podľa § 232 CSP.

35. Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne navrhovateľky ohľadom výšky nájomného, ktoré matka platí za prenájom bytu, k tomuto možno uviesť len toľko, že táto nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s dôvodmi, ktoré matka uviedla ako kritériá svojho výberu bytu, ktorý si prenajala a ktorý slúži aj na uspokojovanie bytových potrieb mal. R., naviac výška nájomného, ktoré matka platí vrátane energií za 2-izbový byt plne zodpovedá ponuke trhu a nájom nie je nadhodnotený. Taktiež netreba opomínať ani to, že bola to práve aj navrhovateľka, ktorá sa svojim nevhodným až neúctivým správaním k matke podieľala na tom, že matka bola nútená s mal. R. opustiť spoločnú domácnosť (viď znalecký posudok str.

55, z obsahu ktorého vyplýva, že obe dcéry vyjadrovali svoj názor, aby sa od nich matka odsťahovala... / pozn. znalca: zdalo sa, že by dievčatá najradšej svoju matku vyhodili z domu. Boli útočné a voči svojej matke až bezočivé..../). A napokon aj mal. R. má rovnaké právo na zachovanie si aspoň takej životnej úrovne, aká je poskytovaná mal. N. P. A. a to vrátame podmienok bývania.

36. Pokiaľ ide o vyjadrenie právneho zástupcu odporkyne, že súd má pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na nevhodné a neúctivé správanie sa navrhovateľky k matke, k tomuto možno uviesť, že nevhodné a neúctivé správanie sa navrhovateľky, ktoré je zachytené najmä v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný v rozvodovom konaní, skutočne hraničí s rozporom s dobrými mravmi, avšak rozpor s dobrými mravmi je dôvodom na nepriznanie (teda úplné odopretie) výživného, nie na jeho zníženie. Je však nepochybné, že postupom času, najmä rozdelením domácností a odsťahovaním sa matky, došlo k upokojeniu vzťahov v rodine i keď prejavy neúcty k matke zo strany navrhovateľky úplne neodzneli. Súd však vyjadruje hlbokú vieru v to, že navrhovateľka si uvedomí nezastupiteľnú úlohu a postavenie svojej matky v jej živote a matka nebude pre ňu iba prostriedkom zabezpečenia jej materiálnych potrieb.

37. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.