Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1073-2010.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Subarea
1Er/1073/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: MLADOSŤ, s.r.o., so sídlom Tulská 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 004 561, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, Exekútorský úrad so sídlom Ružomberok - kancelária Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, o vymoženie 2.309,19 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o podnete na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 41,39,-EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 21.5.2010 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného Výkazu nedoplatkov vydaným Spoločnou zdravotnou poisťovňou a. s.č. 09-90/1628-1 zo dňa 16.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.7.2009.
2. Vykonaním exekúcie poveril súd vydaním poverenia č. 5601 056428 zo dňa 9.6.2010 súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, so sídlom exekútorského úradu Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo.
3. V priebehu konania a to dňa 11.09.2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z straty právnej subjektivity povinného jeho výmazom z OR SR. Súdny exekútor súčasne žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie a žiadal zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v sume 48,32,-EUR vrátane DPH.
4. V zmysle § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a3 neustanovujú inak. V zmysle odseku 3 uvedeného ustanovenia, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
5. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. V zmysle § 61 C. s. p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8. V zmysle § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
9. V zmysle § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
10. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenia NS SR sp. zn. 6M Cdo 13/2012 z 15.8.2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 z 11.10.2012, sp. zn. 4 M Cdo 12/2012 z 25.4.2013), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. V takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený.
11. Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu, z ktorého mal preukázané, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii a to zánik účastníka konania
- povinného, výmazom z obchodného registra, bez právneho nástupcu. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.08.2012, č. k. 26Cbr/99/2010-62 právoplatným dňa 12.10.2012 zrušený bez likvidácie a následne ku dňu 20.11.2012 vymazaný z obchodného registra ex offo bez právneho nástupcu, čo s poukazom na ustanovenie § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby mať práva a povinnosti zanikla dňom výmazu z Obchodného registra.
12. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na súdom už uvedenú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
13. Súdny exekútor žiadal v podanom podnete priznať náhradu trov exekúcie vo výške 48,32,-EUR od oprávneného, pričom ich výšku uviedol a špecifikoval vo vyúčtovaní predloženom ako prílohu podnetu.
14. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
15. V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. V zmysle § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. Keďže súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
18. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NS SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vykonávacia vyhláška), v exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
19. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška o odmenách“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19,-EUR.
20. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. V zmysle § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Súd skúmal výšku odmeny a náhrady hotových výdavkov vyčíslených súdnym exekútorom spolu v celkovej výške 48,32,-EUR a to titulom minimálnej odmeny vo výške 33,19,-EUR v zmysle § 14 vyhlášky o odmenách a titulom hotových výdavkov vo výške 7,08,-EUR v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách, ktoré si súdny exekútor zvýšil o DPH.
23. V súvislosti s DPH súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.04.2014, sp. zn. 6Sžf/40/2013, v zmysle ktorého: „Doslovný výklad ust. § 196 Exekučného poriadku z ktorého vyplýva, že sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena exekútora je nepochybný, avšak uvedené je potrebné vnímať a riešiť súčasne aj cez zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý upravuje daň z pridanej hodnoty naproti zák.č. 233/1995 Z. z., ktorý upravuje postavenie a činnosť súdnych exekútorov ako aj samosprávu exekútorov. Práve zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH zakotvuje daňovú povinnosť dodaním služby, pričom základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň, pričom sa do základu dane zahŕňajú aj súvisiace náklady (výdavky). Z uvedeného tak možno vyvodiť záver, že pre posúdenie daňovej povinnosti je primárne záväzný predpis upravujúci daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na znenie ustanovenia upravujúceho odmenu súdneho exekútora.
24. Súd priznal súdnemu exekútorovi, v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách, minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19,-EUR, ktorú si uplatnil v súlade s uvedeným ustanovením vyhlášky o odmenách.
V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 vyhlášky o odmenách) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať. (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.8.2011.) Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov súd skúmal existenciu a preukázanie vynaloženia hotových výdavkov, ako aj účelnosť a hospodárnosť ich vynaloženia a to výlučne z predloženého exekučného spisu. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,30,-EUR a to za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,30,-EUR (15.10.2010). Vynaloženie poštovných nákladov za doručovanie žiadosti o súčinnosť na ODI zo dňa 15.10.2010 súd nemal nijako preukázané, preto ich z dôvodu nepreukázania a nepreskúmateľnosti nepriznal. Súd poznamenáva, že v spise súdneho exekútora na nachádzali doručenky týkajúce sa doručovania aj iných písomností, náhradu tohto poštovného si však súdny exekútor ako trovy exekúcie vo vyúčtovaní neuplatnil, preto súd o nich nerozhodoval. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za pracovnú cestu vo výške 4,58,-EUR z dôvodu, že takýto výdavok súd považoval za neúčelný. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súvisiacich s pracovnou cestou vo výške 4,58,-EUR, pričom z predloženého exekučného spisu zistil, že sa jednalo o pracovnú cestu vykonanú za účelom doručovania písomností povinnému dňa 8.12.2010 na trase Ružomberok - Banská Bystrica a späť, spolu 11,55 km, vozidlom vW Golf. Súd nepovažoval predmetný výdavok za účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, nakoľko v exekučnom spise sa už v čase uskutočnenia pracovnej cesty
nachádzala vrátená zásielka z poštovej prepravy (odoslaná 19.10.2010 a vrátená dňa 21.10.2010) s oznámením, že adresát je na uvedenej adrese neznámy, t.j. krátko pred pracovnou cestou, preto nebolo účelné vykonať aj osobné doručovanie na rovnakú adresu. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi, v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách, náhradu hotových výdavkov vo výške 1,30,- EUR.
25. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhrady zvýšené o DPH vo výške 6,90,-EUR (vypočítanej zo sumy 34,49,-EUR).
26. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 41,39,-EUR.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica, v troch vyhotoveniach. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 CSP (odvolacie dôvody) len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.