Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26P-28-2017.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. H., nar. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov : matky T. H. rod. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. J. XX, okres V. nad L. a otca Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, J., okres E., maloletý bytom ako matka, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec Z. H., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletého B. H., nar. XX.X.XXXX, a to vo výške 100,-Eur mesačne, počínajúc od 5.10.2017, so splatnosťou vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky T. H., nar. X.XX.XXXX.
II. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 5.10.2017 do 30.11.2017 v celkovej výške 37,-Eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/78/2013-20 zo dňa 7.11.2013, právoplatný dňa 5.2.2014 v časti výšky výživného na maloletého B. H..
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Matka mal. B. H., nar. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.10.2017 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/78/2013-20 zo dňa 7.11.2013, právoplatným dňa 5.2.2014 vo výške 80,-Eur, a to na sumu 150,-Eur mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že od doby rozhodnutia o zvýšení výživného výrazne vzrástli náklady súvisiace s výživou dieťaťa. Mal. B. v súčasnosti navštevuje 5. triedu základnej školy. V súvislosti so školou má výdavky na školské pomôcky, potreby, stravu, ako aj cestovné. Ona je toho času zamestnaná v predajni Kaufland, kde má príjem okolo 560,-Eur. Za dochádzanie do práce zaplatí približne 60,-Eur mesačne.
2.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, pričom tento mu bol riadne a včas doručený do vlastných rúk.
3.
Uznesením č.k. 26P/28/2017-19 zo dňa 18.10.2017 súd mal. dieťaťu pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom.
4.
Matka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu. Vypovedala, že návrh podala z dôvodu, že stále dochádza k zvyšovaniu nákladov na výživu maloletého. Tento už chodí do 5. triedy Cirkevnej základnej školy v V. nad L.. Výdavky na cestovné do školy má okolo 20 - 30,-Eur mesačne. Platba za obed v škole je 1,10,-Eur. Náklady na stravu sú vyššie, lebo maloletý je v puberte, veľa zje, potrebuje stále kupovať veci na oblečenie, obutie a pod.. V škole sa tohto roku platilo školné 20,-Eur a tiež náklady na učebnice. S otcom dieťaťa nie je v žiadnom kontakte, takže jeho pomery jej nie sú bližšie známe. Údajne by mal pracovať u bratranca. Je vyučený ako zvárač. Maloletý ku nemu nechodí, otec ho nekontaktuje, videl ho naposledy asi pol roka po narodení. Výživné otec platí nepravidelne, napr. 1 krát za dva - tri mesiace. Ona je zamestnaná v Kauflande Žiar nad Hronom. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Býva s maloletým a so svojou matkou. Platí inkaso, o čom predložila potvrdenie. Okrem toho má výdavky na kúrenie - drevo okolo 600,-Eur na rok. Výživné 80,-Eur jej už bolo zaplatené za mesiac október i november, december ešte nie. Vo svojom záverečnom návrhu uviedla, že navrhuje zvýšiť výživné na sumu 100,-Eur mesačne.
5.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že bolo vykonané šetrenie pomerov v domácnosti matky a maloletého dieťaťa dňa 3.11. Bolo preukázané, že výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Táto zabezpečuje starostlivosť na veľmi dobrej úrovni. V tomto smere neboli zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o výživné, naposledy bolo určované pred vyše 4 rokmi s tým, že od tej doby došlo k nárastu životných nákladov súvisiacich s výživou maloletého i v súvislosti s jeho vyšším vekom t.j. nákladov na obutie, oblečenie, stravovanie, rôzne kultúrne, spoločenské záujmy, aktivity. Maloletý v čase predchádzajúceho rozhodnutia začínal chodiť do ZŠ, t.č. chodí do 5. triedy, teda na 2. stupeň. Je fyzicky vyspelejší, náklady súvisiace so školskou dochádzkou na 2. stupni sú vyššie, takisto čo sa týka školských pomôcok a potrieb. Uhrádza platby za obedy a má náklady na dochádzanie do školy. Pomery na strane maloletého sa teda oproti minulému obdobiu podstatnejšie zmenili. Matka je stále zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa Kaufland. Zárobok oproti minulosti u nej s prihliadnutím na dlhšie obdobie primerane vzrástol. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, u tohto nastala podstatná zmena, keďže v čase predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného bol nezamestnaný a v súčasnosti vykonáva prácu na dohodu o pracovnej činnosti. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že príjem z dohody má do 300,-Eur mesačne v čistom. Otec býva v regióne, kde miera evidovanej nezamestnanosti je nižšia, ako v iných regiónoch Slovenska, vrátane regiónu Žiar nad Hronom. Navyše na strane otca nebola zistená, ani tento nepreukázal súdu, žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by mu prípadne bránila zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere a zabezpečiť si tak príjem. Otec nie je invalidný, takisto nie je dlhodobo práceneschopný, nepribudla mu žiadna iná vyživovacia povinnosť. Doposiaľ neprispieval nad rámec určeného výživného, s maloletým sa dlhodobo nestretáva, vôbec sa nezaujíma o jeho potreby. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti navrhol zvýšenie výživného aspoň na sumu 100,-Eur mesačne, a to od vyhlásenia rozsudku.
6.
Otec sa na pojednávanie opakovane nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, pričom predvolania s poučením mu boli doručené do vlastných rúk dňa 28.10.2011 ( prvé pojednávanie nariadené na deň 6.11.2017 ) a dňa 15.11.2017 ( pojednávanie 11.12.2017 ). Otec svoju neúčasť na prvom pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. V prípade pojednávania nariadeného na 11.12. sa vyjadril pred pracovníkmi ÚPSVaR Pezinok, že sa nemôže zúčastniť, lebo nemá prostriedky na cestovné ( správa zo dňa 4.12.2017 na č.l. 38 - 39 spisu ). Nakoľko otec nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania na iný termín, súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) a v záujme hospodárnosti konania, vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
7.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, prečítaním správy zo sociálneho prieskumu v mieste bydliska otca prostredníctvom ÚPSVaR Pezinok, ako aj prečítaním ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 10P/174/2009,
12P/78/2013, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci : Rodičia mal. dieťaťa sú bývalí manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/818/2008-45 zo dňa 11.7.2008, ktorým bol mal. B. H. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca bolo určené vo výške 66,39,-Eur mesačne. O výške výživného na mal. dieťa bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/78/2013-20 zo dňa 7.11.2013, právoplatným dňa 5.2.2014, ktorým súd výživné na mal. B. zvýšil na 80,-Eur mesačne, počínajúc od právoplatnosti rozsudku. V čase rozhodovania súdu bývali rodičia v rovnakých miestach bydliska ako v súčasnosti. Matka pracovala v spol. Kaufland a podľa vlastnej výpovede zarábala okolo 380,-Eur mesačne. V spoločnej domácnosti bývala i jej matka, ktorá poberala dôchodok. Náklady na bývanie ( inkaso ) uvádzala približne 99,-Eur mesačne. Otec pracoval na aktivačných prácach od 1.4.2013 do 31.10.2013 na Obecnom úrade Vinosady, kde poberal čistú mzdu 339,74,-Eur mesačne. Po skončení aktivačných prác zostal nezamestnaný. Mal. B. navštevoval prvý ročník základnej školy v Žiari nad Hronom.
8. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
10.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. syna B. H. je dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným zmenám pomerov, a to najmä na strane mal. dieťaťa. Výživné zo strany otca na mal. B. bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12P/78/2013, a to počínajúc od jeho právoplatnosti dňa 5.2.2014 tzn. pred viac ako 3,5 rokmi. Od tohto obdobia došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa predovšetkým z dôvodu vyššieho veku, školskej dochádzky na 2. stupni základnej školy a iných
súvisiacich aktivít dieťaťa. Určená výška výživného 80,-Eur mesačne je nepostačujúca na úhradu všetkých nevyhnutných potrieb dieťaťa.
11.
Súd mal preukázané, že mal. B. v súčasnosti navštevuje 5. triedu na ZŠ v Žiari nad Hronom. Do školy dochádza autobusom, kde cestovný lístok na MHD jednosmerne stojí 0,23,-Eur ( čo vychádza cca. 10,- Eur mesačne ). Chodí do školskej jedálne, kde platí okolo 20 - 25,-Eur mesačne ( 1,09,-Eur/obed ). V súvislosti so školou má výdavky na školské pomôcky, potreby, poplatok - školné 20,-Eur a tiež náklady na učebnice. Výdavky spojené s dochádzkou na 2. stupni ZŠ sú vo všeobecnosti vyššie ako na 1. stupni, nakoľko pre žiakov 2. stupňa sa v škole organizujú i rôzne kultúrno - spoločenské akcie, školské výlety, exkurzie a podobne. Matka s maloletým synom žijú naďalej v O. J.. V spoločnej domácnosti býva i jej matka, ktorá je dôchodkyňa. Náklady na bývanie predstavujú - elektrina 64,-Eur/mesačne, digi služba 21,90,-Eur/mesačne, poplatok Rtvs 4,64,-Eur/mesačne, voda 2,66,-Eur/mesačne, internet 15,50,-Eur/ mesačne. Ďalej matka uviedla, že výdavky na kúrenie drevom vynaložia cca. 600,-Eur/na rok. Synovi platí poistenie v poisťovni MetLife po 34,-Eur mesačne. Náklady má tiež na dochádzanie do práce. Matka je zamestnaná v spol. Kaufland Slovenská republika, v.o.s., pričom pracuje v OD v Žiari nad Hronom. Podľa správy zamestnávateľa dosiahla za obdobie mesiacov 10/2016 až 09/2017 priemernú čistú mzdu 616,-Eur/mesačne. Poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52,-Eur.
12.
Ohľadne pomerov na strane otca mal súd preukázané, že tento býva rovnako ako predtým v obci J.y, Ul. E. XXX, okres E.. Jedná sa o rodinný dom, ktorý patrí otcovým rodičom. Podľa vyjadrenia otca pri sociálnom prieskume prostredníctvom ÚPSVaR Pezinok ( správa na č.l. 38 - 39 spisu zo dňa 4.12.2017 ), prispieva mesačne rodičom na domácnosť čiastkou 50 - 70,-Eur. Pracuje na dohodu a jeho čistý príjem dosahuje 280 - 300,-Eur mesačne. Maloletého B. videl naposledy, keď mal asi 2 roky. Vyživovaciu povinnosť si plní podľa možností, pričom zvýšené výživné nebude schopný uhrádzať. Zo správy ÚPSVaR Pezinok ďalej vyplýva, že otec bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v roku 2015. V súčasnosti pracuje na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Kovovýroba Fraňo, s.r.o., Vinosady. Podľa potvrdení zamestnávateľa je jeho čistý príjem 86,60,-Eur mesačne. Z prehľadu príjmov a lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že u tohto zamestnávateľa pracuje na dohodu od mája 2016, pričom ešte v období január až apríl 2016 mal čistú mzdu vo výške 344 až 494,-Eur. Ako je ďalej zistiteľné z potvrdenia o príjme za rok 2016, zo mzdy mu boli vykonávané exekučné zrážky od 174,11,- Eur až do 311,92-Eur a zo súčasného príjmu je to po 66,39,-Eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky ide ešte o exekučné zrážky na výživné určované do rozvodu manželstva rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10P/174/2009-58 zo dňa 9.9.2009, právoplatným dňa 31.10.2009, vo výške 1.567,63,-Eur tzn. výživné za obdobie od 1.8.2006 do 18.7.2008. Z vyjadrenia otca, že v skutočnosti má čistý príjem 280 - 300,- Eur mesačne je potom dôvodné usudzovať, že sa nechce oficiálne zamestnať v riadnom pracovnom pomere preto, aby sa vyhol vyšším exekučným zrážkam na výživné.
13.
Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. dieťa na sumu 100,-Eur mesačne. Zvýšenie výživného podľa záveru súdu zodpovedá zmeneným pomerom, možnostiam, schopnostiam, príjmovým pomerom rodičov ako aj potrebám mal. dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom výdavky na mal. B. vzrástli z dôvodov, ktoré súd špecifikoval v ods. 10/ - 11/ odôvodnenia. Maloletý je vo veku vyše 11 rokov a navštevuje 2. stupeň základnej školy. V zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia, podľa svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa zohľadňuje aj celková životná úroveň rodičov, na ktorej má dieťa právo primerane sa podieľať. Z preukázaných okolností vyplýva, že osobnú starostlivosť i ďalšie potreby ako bývanie, stravovanie, obliekanie, veci súvisiace so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou a pod. zabezpečuje výlučne matka. Otec sa so synom vôbec nestretáva, nekontaktuje ho a neprejavuje o neho žiaden záujem. Okrem platieb výživného, ktoré i tak uhrádza nepravidelne a oneskorene, iným spôsobom na výživu dieťaťa neprispieva. Jeho pomery oproti minulosti sa pritom zlepšili, keďže predtým bol nezamestnaný. Otec nepreukázal žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by mu bránila zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere a nie len na dohodu o pracovnej činnosti. Navyše žije v regióne, ktorý sa nachádza v blízkosti Bratislavy, čo je oblasť s jednoznačne najpriaznivejšími možnosťami zamestnania i najvyššími priemernými mzdami na Slovensku. I keby v zamestnaní poberal len minimálnu mzdu, mohol by z tejto zvýšené výživné uhrádzať. Povinnosťou otca ako rodiča maloletého dieťaťa je zabezpečiť
si dostatočný príjem a usporiadať svoje výdavky tak, aby si mohol riadne plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť, inak sa tiež vystavuje riziku trestného stíhania za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.
14.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa začatia konania tzn. od 5.10.2017, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Otcovi potom vznikol za obdobie do 30.11.2017 nedoplatok na výživnom za 1 celý mesiac november a 27 dní mesiaca október, čo po zaokrúhlení predstavuje sumu 37,-Eur [( 100,-Eur - 80,-Eur : 31 dní ) x 27 dní ] + 20,-Eur. Nedoplatok na výživnom súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
15.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).