Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-246-2015.pdf
PDF · 99.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/246/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobkyne: Y.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. U. I XXXX/XX, XXX XX Y., právne zast. JUDr. Kornéliou Múkerovou, advokátkou AK so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Pierre&Rober, s.r.o., Továrenská 1806/46, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 46 369 074, v konaní o zaplatenie 22.869,11 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 22.869,11 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.08.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu 22.869,11 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo dňa 16.06.2013, na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovanú ako objednávateľku postaviť rodinný dom na parcele č. 939/283 v k.ú. Y. v radovej výstavbe projektu M. U. podľa projektovej dokumentácie za podmienok uzavretých v zmluve a prílohy č. 1 k nej. V zmysle písomne uzavretej zmluvy sa žalovaný zaviazal zrealizovať zmluvne dohodnuté práce od 01.09.2014 do 31.11.2015 v cene dohodnutej v bode V. ZoD, a to 66.926,17 eur s DPH. Príloha č. 2 k tejto zmluve, ktorá je uvádzaná v ZoD neexistuje, tá mala obsahovať nadštandard podľa voľby žalobkyne, ale k jej podpisu nikdy nedošlo. Žalobkyňa zaplatila žalovanému za ním realizované práce celkom čiastku 71.937,91 eur s DPH čiastkovými úhradami dňa 17.06.2014 sumu 1.300,- eur, dňa 13.11.2014 sumu 17.000,- eur, dňa 25.11.2014 čiastku 1.611,61 eur, dňa 27.11.2014 sumu 18.000,- eur, dňa 23.12.2014 sumu 22.342,98 eur, dňa 11.02.2015 sumu 424,23 eur, dňa 16.02.2015 čiastku 5.365,52 eur a dňa 05.03.2015 sumu 5.893,57 eur. Na záväzkový vzťah medzi stranami sporu je nutné aplikovať ustanovenie § 536 a nasl. ObZ, pretože si to zmluvné strany dohodli v bode IX. ZoD. Žalovaný zhotovenie diela nevykonal v zmluvne dohodnutom termíne, ani v ďalších nových termínoch. Naposledy bol vyzvaný k dokončeniu stavby dňa 14.05.2015, načo reagoval tak, že zaslal žalobkyni výpoveď zo zmluvy ku dňu 15.05.2015. Žalobkyňa písomne listom zo dňa 21.05.2015 odstúpila od zmluvy o dielo. Žalobkyňa ku dňu odstúpenia od zmluvy zaplatila celkom čiastku 71.937,91 eur a podľa znaleckého posudku č. 116/2015 vyhotoveného znalcom Ing. Marcelom Michtom hodnota vykonaných prác žalovaným v zmysle ZoD a dohôd medzi stranami sporu je vo výške 49.268,80 eur a rozdiel v uhradenej sume a hodnote vykonaných prác je 22.669,11 eur. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáha voči žalovanému sumy 22.669,11 eur, čo je rozdiel v zmysle vyhotoveného ZP, sumy 200,- eur ako opravy vád po odstúpení od zmluvy, a to opravy strešnej konštrukcie a sumy 250,- eur hotových výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku.
3. Konateľ žalovanej spoločnosti vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.01.2016 uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva, pretože sám znalec konštatuje, že niektoré práce, ktoré sú už zakryté, nebolo možné skontrolovať. Taktiež v zmysle dohody, resp. požiadaviek žalobkyne došlo ku zmene oproti projektu ku navýšeniu prác, resp. zmenám v technickom vybavení a zabezpečení, predovšetkým pokiaľ ide o zemné práce. Taktiež bola iným spôsobom riešená kanalizácia, prívod vody dovnútra stavby, ktorý nebol zahrnutý do znaleckého posudku, menilo sa konštrukčné riešenie a vnútorné riešenie stavby, kde oproti pôvodným sadrokartónovým priečkam sa v skutočnosti realizovali murované z tvárnic. Do znaleckého posudku nebola zahrnutá položka ostatné konštrukcie a práce, búrania atď., teda podľa jeho interných prepočtov suma skutočne vykonaných prác v Y. je celkom 23.581,54 eur, ktoré by ešte žalobkyňa mala doplatiť.
4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, konateľa žalovanej spoločnosti Pawla Lachowskieho, pr. zástupkyne žalobkyne, svedka p. N., znaleckým posudkom č. 116/2015, zmluvou o dielo uzavretou medzi stranami sporu, korešpondenciou medzi stranami sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu v obci k.ú. Y. v radovej výstavbe projektu M. U. podľa projektovej dokumentácie odsúhlasenej objednávateľom a overenej stavebným úradom. V prílohe č. 1 si zmluvné strany dohodli predmet plnenia, zároveň v bode I. bod 1.3. si písomne dojednali, že ďalšie zmeny oproti pôvodnému zneniu zmluvy si zmluvné strany dohodnú v prílohe č. 2. V prílohe č. 1 ku ZoD bol dohodnutý termín začatia prác dňa 01.09.2014 a termín ukončenia dňa 30.11.2015, pričom v zmluve je uvedený omylom zlý rok ukončenia. Bola dohodnutá cena diela 606,93 eur za 1 m2 a ďalšie položky, ktoré sú podrobne uvedené v tejto prílohe. Žalovaný vykonal časť diela pre žalobkyňu, avšak v priebehu výstavby došlo podľa tvrdenia žalovaného ku zmenám vznesených žalobkyňou, na ktoré žalovaný reagoval tak, že sa menil charakter výstavby, navyšoval sa rozpočet, menilo sa technologické vybavenie domu oproti pôvodnej PD, niektoré veci si vzájomne odsúhlasili. Následne komunikácia uviazla, pretože podľa tvrdenia žalovaného nepostačovali zálohy poskytované žalobkyňou na ňou vznesené požiadavky nadštandardné a preto nebol ochotný pokračovať v navyšovaní požiadaviek bez toho, aby za ne nemal uhradenú cenu prác. Z dôvodu týchto nedorozumení dňa 15.05.2015 žalovaný dal výpoveď zo zmluvy a následne žalobkyňa dňa 21.05.2015 odstúpila od písomne uzavretej ZoD a žiada, aby cenu prác, ktorú žalovanému uhradila nad rámec skutočne vykonaných a zaplatených prác jej žalovaný vrátil.
6. Pr. zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela ZoD, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu. V prílohe č. 1 bola dojednaná cena za vykonané dielo v štandardnej výbave. Nadštandardné práce si strany spolu dohodli tak, že pokiaľ budú požadované, tak budú realizované na základe prílohy č. 2 ku ZoD, avšak nikdy vypracovaná nebola. Žalobkyňa uhrádzala priebežne žalovanému ním vyúčtované práce, ale žalovaný si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť a nevykonával dielo v dohodnutom čase. Preto žalobkyňa vyzvala žalovaného na dokončenie diela, ktoré ani v primeranej dodatočnej lehote nevykonal. Z toho dôvodu od uzavretej zmluvy odstúpila. Žalobkyňa poskytla žalovanému finančné plnenie v celej výške ako za dokončené dielo, pričom toto nebolo dohotovené a odovzdané a z toho dôvodu sa žalobou domáha uhradenia žalovanej sumy, čo činí rozdiel medzi skutočne dodanými prácami a cenou zaplatených prác. Domnieva sa, že napriek tomu, že si zmluvné strany zvolili právo, v danom prípade by sa mal na zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasl. OZ.
7. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že v zmluve je uvedený chybný rok, kde namiesto roku 2014 by mal byť rok 2015, teda ako rok ukončenia výstavby. Zo začiatku neboli s realizáciou stavby žiadne problémy a prvé začali po dokončení hrubej stavby. Žiadali žalovaného, aby čo najskôr dokončil stavbu a on sa stále vyhováral, že má nedoplatky na základovej doske a iné veci. Nie je si vedomá toho, aby bola dlžná niečo žalovanému, aj vie o tom, že si objednávali práce naviac, napríklad v predĺžení strechy, čo zaplatili. Terasu, ktorá pôvodne nebola projektovaná, ale taktiež nadštandardné okná a podobne, ale všetky tieto práce boli žalovanému uhradené. Ani podľa názoru stavebného dozoru nemali platiť nič viac, okrem toho, čo v skutočnosti žalovanej spoločnosti zaplatené bolo. Po vzniku tohto problému a nemožnosti riešiť ho so žalovaným oslovili znalca, ktorý vyhotovil ZP v podobe, ako ho doručili do súdneho spisu a toho času je stavba skolaudovaná a tú už dokončili svojpomocne.
8. Z výpovede svedka Y.. Y. N. vyplýva, že je priateľom žalobkyne a spoločne začali s výstavbou rodinného domu a komunikáciu so žalovaným počas celej výstavby diela realizoval on s konateľom žalovanej spoločnosti p. N., telefonicky, emailom a osobne. Všetky technické zmeny na stavbe riešili vzájomnou dohodou s konateľom žalovanej spoločnosti od základovej dosky včítane ďalších technických zmien. Každú zmenu si vopred odkonzultovali, prepočítali nad rámec rozpočtu a buď sa dohodli, že zmena sa zrealizuje alebo budú pokračovať v zmysle PD. Zo začiatku boli dobré vzťahy a nebol dôvod uzatvárať ani prílohu č. 2 v zmysle ZoD. Po dokončení hrubej stavby sa začali kaziť a firma nepokračovala takým tempom, ako bol dohodnutý, mala rôzne výhovorky, stále argumentovala tým, že nemajú zaplatenú základovú dosku a podobne. On tvrdí, že to, čo si dohodli a bolo nad rámec zmluvy, tak sa nadcenilo a suma sa doplatila. Určite nie sú žalovanému nič dlžní.
9. Konateľ žalovanej spoločnosti T. N. uviedol, že zmluvu za jeho spoločnosť uzatváral on a súčasne predkladal aj návrh zmluvy, ktorú podpísali po vzájomnej konzultácii so žalobkyňou. Žiadnu prílohu č. 2 ku ZoD nepodpisovali, hoci zmien bolo dosť a veľa z nich bolo aj zo strany žalobkyne zaplatené. Príčinou nedorozumení medzi ním bolo to, že investor mal nadštandardné požiadavky a rozdiel medzi nimi je v tom, ako si vykladať pojem, čo je nadštandard. Podľa jeho názoru štandard je to, čo tvorí prílohu č. 1 ZoD a všetko ostatné, čo bolo realizované nad toto zmluvné dojednanie možno považovať za nadštandard. Ide napríklad o priečky sadrokartónové, boli zmenené na murované, zemné práce, vonkajšia úprava atď. Pokiaľ žalobkyňa a svedok tvrdia, že od začiatku boli vzťahy dobré, nie je to pravda, pretože podľa ZoD mali začať s realizáciou diela od 01.09.2014, ale v skutočnosti tento termín nedodržala žalobkyňa, keďže nemala stavebné povolenie a z toho dôvodu sa oddialila realizácia prác na skutočný termín až na 11-ty mesiac 2014. Znalec neocenil tie práce, ktoré vykonal naviac pre žalobkyňu a tie by žiadal, aby boli zakomponované do znaleckého posudku. Navrhol, že si pripraví poklad, súpis a predloží dôkazy ku vykonaným prácam, ktoré doposiaľ neboli zakomponované do znaleckého posudku s tým, aby to súd predložil znalcovi s požiadavkou o dopracovanie tohto ZP.
10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný a zákonný.
11. Tá sa predmetnou žalobou domáha voči žalovanému vrátenia rozdielu v uhradenej sume a hodnotou žalovaným vykonaných prác.
12. Strany sporu si v čl. IX ods. 1 ZoD dohodli, že ich vzájomné vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia slovenským právnym poriadkom najmä príslušnými ustanoveniami ObZ.
13. V zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre prípad inak ustanovenej podľa § 502 ObZ.
14. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že strany sporu mali záujem na ukončení ich zmluvného vzťahu založeného písomnou zmluvou. Tento záujem prejavil ako prvý žalovaný v písomnej výpovedi, ktorá však nemá žiadne právne účinky, pretože takýto spôsob zániku zmluvy si nedohodli. Následne od zmluvy odstúpila žalobkyňa. Keďže žalovaný tento spôsob nespochybnil, súd má zato, že ku zániku zmluvy došlo odstúpením zo strany žalobkyne.
15. Úlohou súdu bolo posúdiť, či žalobkyňa uhradila za skutočne vykonané práce žalovanému viac alebo nie a dokazovala to súhrnným znaleckým posudkom, voči ktorému žalovaný nemal výhrady, len ho chce doplniť.
16. Súd v zmysle návrhu žalovaného uznesením zo dňa 31.07.2017 mu uložil zložiť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia preddavok na predpokladané náklady znaleckého dokazovania vo výške 300,- eur. V bode 5. uznesenia súd žalovaného poučil, že ak preddavok zložený nebude, súd navrhnutý dôkaz nevykoná, t.j. v danom prípade znalecké dokazovanie nenariadi. Súčasne oslovil strany sporu, aby sformulovali otázky pre znalca, ktoré po zložení zálohy zo strany žalovaného budú položené znalcovi, ak ho súd priberie do konania po zaplatení zálohy. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 12.09.2017.
17. V zmysle § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
18. Podľa § 253 ods. 2 CSP, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
19. V zmysle § 253 ods. 3 CSP, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
20. Žalovaný však napriek tomu, že mu uplynula lehota na zloženie zálohy dňa 22.09.2017, túto nezaplatil a preto v súlade s ust. § 253 ods. 3 CSP, súd nemôže tento dôkaz navrhnutý žalovaným, s ktorým súhlasila aj žalujúca strana, teda doplnenie znaleckého konania vykonať.
21. V rámci sporového konania sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán za ich vlastnú procesnú aktivitu a za riadne plnenie povinnosti vyplývajúcich z CSP. Jedným z prejavov tohto princípu je aj pravidlo, podľa ktorého musí byť uznesením súdu uložená preddavková povinnosť splnená pred vykonaním dôkazu, na ktorý sa vzťahuje. Ak strana preddavok v určenej lehote nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Ak súd navrhnutý dôkaz nevykoná z dôvodu nesplnenia riadne uloženej preddavkovej povinnosti, neporuší tým základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže tento postup je legitimizovaný konkrétnym zákonným ustanovením. V opačnom prípade by bol popretý samotný účel ustanovenia § 253 ods. 3 CSP.
22. V zmysle platného Civilného sporového poriadku súd môže vykonať dôkaz, ak ho navrhne strana sporu za podmienky, že táto uhradí náklady, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie navrhovaného dôkazu. V danom prípade na to, aby súd doplnil navrhované dokazovanie, teda pribral do konania znalca, ktorý by dopracoval svoj znalecký posudok, ktorý doposiaľ nikto nerozporoval, len žalovaný mal výhrady ku tej časti, že neboli zohľadnené všetky ním vykonané práce a ich zoznam mal súdu doložiť. Avšak tým, že nezaplatil zálohu, ktorú mu súd uznesením uložil, nie je možné v zmysle platného Civilného sporového poriadku tento dôkaz vykonať.
23. Žalobkyňa svoj nárok preukázala znaleckým posudkom, pokiaľ ide o rozdiel medzi skutočne zaplatenou cenou za vykonané práce žalovaným vo výške 22.669,11 eur sumou 200,- eur, ktorá predstavuje opravu vád po odstúpení od zmluvy v oprave strešnej konštrukcie a čiastku 250,- eur ako hotové výdavky za vypracovanie znaleckého posudku. Túto čiastku žalovaný nijako nerozporoval a preto sa ňou súd bližšie nezaoberal a považoval ju za nesporný nárok žalobkyne.
24. Žalobkyňa sa okrem istiny domáhala aj úroku z omeškania.
25. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
26. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
27. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
28. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
29. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto
omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou ceny za dielo odo dňa 26.08.2015. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. V čase, od kedy žalobca žiada priznať mu úroky z omeškania, t. j. od 26.08.2015 bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,05 %, a teda žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne (9,00 % + 0,05 %) z neuhradenej ceny diela od 26.08.2015 do jej zaplatenia.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobkyni nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.