Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50Csp-35-2017.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
50Csp/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: X. R., W.. XX.XX.XXXX, R. V. XXXXX/XX, F., o zaplatenie 202,41 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 82,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, súdu dňa 06.03.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť 202,41 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy súdneho konania, titulom náhrady škody za odpredané telekomunikačné zariadenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel s žalovanou Zmluvu č. E., č. F., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 2 ks SIM karty, ktoré jej umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. 3. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie L. J. P. F. vo výške 45,77 Eur a T. Y. X G. H. X.X 3G vo výške 74,62 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia poskytnutého žalovanému a jeho akciovou cenou. Predstavuje tak škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, zaviazala sa používať služby a za tieto po dobu viazanosti platiť a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
4. Žalovaná si bola vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za zvýhodnenú cenu. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej a vzhľadom k tomu si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 202,41 Eur. Žalovaná takisto riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 82,02 Eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 28.08.2015 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala a dlžnú sumu nezaplatila ani čiastočne. Pohľadávka žalobcu tak
pozostáva zo sumy za neuhradené služby vo výške 82,02 Eur a z nároku na zaplatenie škody vo výške 120,39 Eur, t.j. celkom v sume 202,41 Eur. Popri tom si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 14.11.2015.
5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila.
6. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa 11.12.2017 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 13.11.2017.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: 10. Strany uzavreli dňa 02.04.2002 a dňa 30.11.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. E., č. F. spolu s Dodatkami k zmluvám. Na základe predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 2 ks SIM karty, ktoré umožňujú žalovanej používať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a zároveň žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón - telekomunikačné zariadenie L. J. P. F. vo výške 45,77 Eur a T. Y. X G. H. X.X XG vo výške 74,62 Eur.
11. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 82,02 Eur fakturovaných faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 23.04.2015, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 23.04.2015, č. 5297201760 so splatnosťou dňa 23.05.2015 a č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 23.04.2015. Žalobca si taktiež si v konaní uplatnil škodu, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny v celkovej výške 120,39 Eur.
12. Žalobca zaslal žalovanému dňa 25.08.2015 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a uplatnenou náhradou škody. Žalovaný nezaplatil žalobcovi uvedenú pohľadávku ani sčasti.
13. V predmetnom konaní si teda žalobca uplatňuje cenu za neuhradené služby vo výške 82,02 Eur a nárok na náhradu škody vo výške 102,39 Eur.
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, práva a povinnosti telekomunikačných podnikov a užívateľov elektronických komunikačných služieb upravoval v čase uzavretia predmetných zmlúv zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, resp. zákon č. 195/2000 Z. z.
17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, telekomunikačná služba je činnosť, ktorej obsahom je prenos informácií a dát tretej osobe prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo prostredníctvom telekomunikačnej siete. Za telekomunikačnú službu sa považuje aj prenájom telekomunikačného okruhu.
18. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby.
19. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení
20. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný: a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
28. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
29. Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
30. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je sčasti dôvodná.
33. V konaní bolo preukázané, že žalovaná neuhradila žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 82,02 Eur. Žalovaná nezaplatila túto dlžnú ani v dodatočnej lehote, poskytnutej jej žalobcom v pokuse o pokonávku. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal tak nárok domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5,05 % ročne.
34. Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanou (jednou z nich je aj riadne a včasné splácanie ceny poskytnutých služieb) bola v dodatku k zmluve dohodnutá medzi účastníkmi zmluvná pokuta vo výške 119,00 Eur. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú žiadal žalobca a ktorú v žalobe kvalifikoval ako náhradu škody, predstavuje sumu 120,39 Eur. V časti, ktorou sa žalobca titulom náhrady škody domáhal zaplatenia sumy 120,39 Eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. Zo skutkového vymedzenia nároku na náhradu škody žalobcom vyplýva, že náhrady škody sa domáhal proti žalovanej z dôvodu porušenia jeho povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu s žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d) zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné).
36. Na to, aby vznikla všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka musia byť kumulatívne splnené všetky uvedené základné predpoklady. Ak niektorý z týchto atribútov chýba, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti toto spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo - právneho vzťahu alebo povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inému škodu. Spôsobenie škody inej fyzickej alebo právnickej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
37. Z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Na určenie výšky škody je podľa § 443 Občianskeho zákonníka rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádzala čase vzniku škody. Zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, to znamená, že poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a preto aj výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase vzniku škody. Pojem skutočnej škody a ušlého zisku Občiansky zákonník nedefinuje. Škoda sa všeobecne chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (uvedeniu do pôvodného stavu). Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku alebo na iných majetkových právach. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.
38. V konaní bolo preukázané, že žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti platiť riadne a včas cenu poskytnutých verejných telekomunikačných služieb. Žalovaná tak svojim zavineným protiprávnym konaním nezotrvala v zmluvnom vzťahu s žalobcom po dobu 24 mesiacov tak, ako sa zmluvou zaviazala. Podľa žalobcu týmto konaním žalovanej mu vznikla skutočná škoda, pri vyčíslení ktorej vychádzal prvotne z rozdielu medzi cenou, za ktorú mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie kúpil a jeho akciovou cenou. Súd je však toho názoru, že za škodu nemožno považovať to, že žalobca v rámci ofenzívnej obchodnej politiky predáva mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie za cenu nižšiu než za akú ho nadobudol. Majetková ujma spočívajúca prvotne v rozdiele medzi nadobúdacou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, ktorú žalobca podľa jeho tvrdenia utrpel, nie je následkom protiprávneho konania žalovanej, ale je výsledkom zmluvného konsenzu medzi týmito stranami. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu jednostranne menený a reparovaný prehodnotením jeho vôle, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s žalovaným vkladal. Žalobcovi teda protiprávnym konaním žalovanej ním tvrdená škoda nevznikla, a to napriek deklarácii obsiahnutej v čl. 2 bod 2.5 dodatku, nakoľko žalovaná žalobcovi za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie zaplatila, a to nimi dohodnutú kúpnu cenu. Medzi protiprávnym konaním žalovanej a žalobcom tvrdeným zmenšením majetku tak nie je príčinná súvislosť. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti náhrady škody zamietol.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Ak sa v spore navzájom vyváži úspech a neúspech, súd náhradu trov neprizná žiadnej zo strán, tak ako aj v prejednávanom prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.. 1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.