Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-65-2021.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. D., nar. XX.XX.XXXX a J. D., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, I., a otca: Š. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. A., t.č. ÚVV a ÚVTOS, T. X, I., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloleté deti: K. D., nar. XX.XX.XXXX, a J. D., nar. X.X.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
II. Matka je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: K. D., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške vo výške 90 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 26.04.2021.
IV. Zročné výživné na maloletú : K. D., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 26.04.2021 do 30.4.2022 v sume 1.095 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého: J. D., nar. X.X.XXXX, výživným vo výške 70 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 26.04.2021.
VI. Zročné výživné na maloletého : J. D., nar. X.X.XXXX, za obdobie od 26.04.2021 do 30.4.2022 v sume 851,66 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
VIII. Vo zvyšku sa návrh matky zamieta.
IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.04.2021, doplneným dňa 20.12.2021 sa matka domáhala zverenia mal. K. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. D., nar. XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného na každé z maloletých detí vo výške 150 eur mesačne, ako aj určenia výživného 5 rokov spätne a zároveň zrušenia styku otca s maloletými deťmi.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletých detí sa o deti nikdy nestaral a nemal žiadny záujem prispievať na ne finančne, nakoľko sa mu nechcelo pracovať. Peniaze, ktoré matka dostávala na deti, jej vždy zobral a prehral na automatoch. Živili ju rodičia, ktorí sa tiež starali aj o maloleté deti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
4. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý s prejednaním veci v jeho neprítomnosti súhlasil. K návrhu sa otec nevyjadril.
5. Obe maloleté deti sa narodili z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Maloletá K. je v súčasnosti v predškolskom veku, navštevuje materskú školu. S maloletým J. je matka na rodičovskej dovolenke. Obe maloleté deti bývajú spoločne s matkou u jej otca.
6. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti spolu vo výške 330 eur. Svojmu otcovi dáva na nájom 70 eur mesačne a na stravu 100 eur mesačne. Hnuteľné veci väčšej hodnoty ani nehnuteľnosti nevlastní.
7. Otec maloletých detí je od XX.XX.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody G. E. Z. s predpokladaným koncom trestu odňatia slobody dňa XX.XX.XXXX. Momentálne nie je pracovne zaradený. V období pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody pracoval s prestávkami a na krátke obdobia na základe dohôd o pracovnej činnosti, a to s minimálnym príjmom. Iná vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu z lustrácií vykonaných súdom nebola zistená.
8. Matka pred súdom vypovedala, že deti žiada zveriť do svojej starostlivosti, styk otca s deťmi upraviť nežiada, nakoľko je teraz vo výkone trestu. Výživné žiada minimálne vo výške 80 eur na dieťa (t.j. spolu 160 eur), lebo žije sama s deťmi v domácnosti u svojho otca. Poberá rodičovský príspevok 330 eur, v čom sú zarátané aj prídavky na deti. Svojmu otcovi prispieva 70 eur na nájom a 100 eur mesačne na stravu. Keby je finančne nevypomáhal otec (starý otec mal. detí), tak by to nezvládala. Dcéra chodila do škôlky na J., ale podľa psychologičky má maloletá viaceré diagnózy (slabšiu motoriku, problémy vo vyjadrovaní
- skloňovaní slov atď.), preto jej odporúčali škôlku vo K.. Tam aj podala prihlášku (musela žiadať aj o súhlas otca do ústavu na výkon trestu), ale ešte nemá rozhodnutie o prijatí. Na škôlku dcére platila dohromady 100 eur (strava a školné), ale posledné dva mesiace do škôlky nechodí. V septembri ešte do školy nepôjde, lebo psychologička jej odporučila odklad školskej dochádzky. Syn má X roky, matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Matka má na deti bežné výdavky primerané veku, je zdravá, rovnako aj deti. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľnosti väčšej hodnoty. Otec výživné nikdy neplatil, keď spolu žili, tak aj to, čo zarobil, prehral na automatoch. Otec detí je nemajetný, vzdelanie má základné, pracoval brigádnicky, nebol schopný dlhšie vydržať v zamestnaní, pravdepodobne je zdravý. Momentálne je vo výkone trestu za krádež. Otec sa o deti žiadnym spôsobom nezaujímal, ani keď nebol vo výkone trestu. Občas zavolal, ako sa majú, a to bolo všetko. Žiadne darčeky alebo veci im nekupoval, keď mal peniaze, tak ich prehral. Dokonca si pýtal peniaze od matky.
9. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas so zverením detí matke. Čo sa týka zastupovania a správy majetku tak navrhol, aby oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo zverené matke, nakoľko z jej výpovede vyplýva, že otec je závislý na hrách a naviac vo výkone trestu za krádež. Je teda pochybné, či otec je schopný spravovať majetok detí, o ktoré sa ani nezaujíma. Kolízny opatrovník vzhľadom na situáciu otca, ktorý je aktuálne bez príjmu, a tiež s ohľadom na vek detí navrhol určiť výživné vo výške 90 eur na staršiu K. a 70 eur na mladšieho J.. Styk navrhol neupravovať.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj reálne vykonáva a s touto úpravou súhlasil aj kolízny opatrovník. Nakoľko otec je t.č. vo výkone trestu, súd neupravoval styk otca s maloletými deťmi, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník. Z obdobného dôvodu súd určil, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok má matka. Hoci zastupovanie maloletých detí a správa ich majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností, súd prihliadol na komplikácie pri získavaní súhlasu otca pri zastupovaní detí vzhľadom na jeho terajší pobyt v ústave na výkon trestu (napr. nutnosť žiadať súhlas otca s prihlásením dcéry do škôlky do ústavu na výkon trestu a pod.), ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní.
17. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí predškolského veku ako aj z možností otca. Odôvodnenými potrebami dieťaťa pritom nie sú len hmotné potreby ako jedlo a ošatenie - výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie, otec je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. I keď si tento stav zapríčinil svojim konaním, jeho možnosti sú aktuálne obmedzené a limitované len prípadnou odmenou za prácu vo výkone trestu, pričom t.č. otec pracovne zaradený ani nie je. Z tohto dôvodu súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a priklonil sa k návrhu kolízneho opatrovníka. Súd nevyhovel matke ani čo sa týka priznania výživného päť rokov spätne, nakoľko nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako ich má na mysli § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné, ktoré súd určil, je pritom na pomyselnej dolnej hranici a pokiaľ otec využije ponuky na prácu, prípadne aj pomoc príbuzných, vyživovaciu povinnosť si dokáže splniť - hoc aj dodatočne po prepustení. Súd však zároveň poukazuje na to, že rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery, na základe ktorých bolo určené. Ukončenie trestu odňatia slobody je bezpochyby takýmto dôvodom a v prípade, že bude otec prepustený na slobody, matka sa bude môcť domáhať zvýšenia vyživovacej povinnosti. Súd pripúšťa, že uvedená situácia kladie na matku nároky, či už v podobe finančnej záťaže ako aj administratívnej (znovu podať návrh), v každom prípade je vhodnejšie zohľadniť aktuálnu situáciu otca, umožniť mu po ukončení trestu odňatia slobody sa zamestnať, získať príjem a prispievať na výživu vyšším výživným, ako ho vystaviť hrozbe ďalšieho trestu odňatia slobody, ktorý by sa opätovne negatívne prejavil na výške výživného.
Zročné výživné súd určil za obdobie od podania návrhu, t.j. za 5 dní mesiaca apríl 2021 a za mesiace máj 2021 až apríl 2022 (t.j. 12 celých mesiacov).
18. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie kolízneho opatrovníka a matky voči rozsudku nie je prípustné, pretože sa tohto práva vzdali, po vyhlásení rozsudku, písomne, do zápisnice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.