Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/47/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: MRA betón, s. r. o., so sídlom 365, 017 01 Sverepec, IČO: 44 794 819, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454, proti žalovanému: TuCon, a. s., so sídlom K cintorínu 63, 010 04 Žilina - Bánová, IČO: 44 802 030, zastúpený: ius aegis s. r. o., so sídlom Nedbalova 12, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 36 857 203, o zaplatenie 196.610,10 Eur s príslušenstvom,

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.01.2021 v rámci upomínacieho konania v znení upresňujúceho návrhu domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 196.610,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 17.09.2019 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur spolu s náhradou trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že v rámci obchodnej spolupráce žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 23.07.2018 Rámcovú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka betónových zmesí na stavbu „A. A. N. U. - N. S., Č. T. N.“. Žalobca zaslal žalovanému list zo dňa 10.10.2019, ktorým žalobca prejavil vôľu odstúpiť od Rámcovej kúpnej zmluvy. Žalovaný toto odstúpenie nepovažoval za právne dôvodné, pričom sám žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 05.11.2019, ktorým žalovaný prejavil vôľu odstúpiť od Rámcovej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na existenciu medzi stranami sporných práv a povinností uzatvorili strany sporu Dohodu o urovnaní zo dňa 02.09.2020. V zmysle Dohody o urovnaní boli urovnané vzájomné vzťahy strán súvisiace so zmluvným vzťahom založeným Rámcovou kúpnou zmluvou za účelom dodávky betónových zmesí a to tak, že v čl. I. bod 5 Dohody sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi na jeho bankový účet sumu 196.610,10 eur ako sumu urovnania, a to v lehote do 14 dní odo dňa uzatvorenia Dohody. Napriek viacerým výzvam a urgenciám žalobcu doručeným žalovanému žalovaný svoj záväzok nesplnil. Žalobca si preto uplatňuje voči žalovanému spolu s istinou úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo väzbe na v žalobe citovanú relevantnú právnu úpravu.

2. Spolu s podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu ako dôkaz Dohodu o urovnaní zo dňa 02.09.2020.

3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyhovel žalobe vydaním platobného rozkazu zo dňa 03.02.2021, proti ktorému žalovaný podal

včasný a vecne odôvodnený odpor. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že spolupráca zmluvných strán na základe písomne uzavretej Rámcovej kúpnej zmluvy bola problematická, a preto strany sa rozhodli riešiť vzniknutú situáciu uzatvorením Dohody o urovnaní dňa 02.09.2020, po uzavretí ktorej žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 196.610,10 eur ako sumu urovnania, čo žalovaný preukázal priloženým výpisom z účtu žalovaného. Žalovaný poukazoval na proces negociácií k Dohode o urovnaní, v rámci ktorej strany dospeli k zhode, že urovnajú medzi sebou sporné nároky a žalovaný uhradí žalobcovi sumu 196.610,10 eur ako sumu urovnania, ktorá zodpovedala výške faktúr uvedených v Prílohe č. 1 Dohody o urovnaní. Žalovaný nemal vedomosť o úmysloch žalobcu podpisom Dohody o urovnaní žiadať od žalovaného duplicitnú platbu vo výške 196.610,10 eur k zaplatenej sume urovnania. Takýto nárok pred uzavretím Dohody o urovnaní žalobca so žalovaným neodkomunikoval. Až po podpise Dohody žalobca žiadal na prekvapenie žalovaného o duplicitnú platbu, čo žalovaný odmieta a považuje sumu urovnania za riadne zaplatenú . Na žalovanú sumu žalobca nevystavil faktúru, preto žalovaný takúto neeviduje vo svojom účtovníctve, ani v kontrolnom výkaze pre účely DPH. Aj z tejto skutočnosti žalovaný považuje za preukázané tvrdenie, že suma o urovnaní predstavovala sumu faktúr uvedených v Prílohe č. 1 Dohody o urovnaní, ktorej zaplatením zo strany žalovaného bola pohľadávka žalobcu urovnaná a iné povinnosti na úhradu finančných pohľadávok žalobcu nevznikli a ani neexistujú.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil výsluch členov štatutárneho orgánu žalovaného a právnika žalovaného, menovite označených v texte podaného odporu. Žalovaný súčasne označil v odpore ako dôkaz a k odporu pripojil predsporovú komunikáciu strán z obdobia pred uzatvorením Dohody o urovnaní zo dňa 07.02.2019, 15.02.2018, 18.03.2019, 26.02.2019, 26.02.2019, odstúpenie od Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2019, stanovisko k odpovedi na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2019, stanovisko k oznámeniu o podstatnom porušovaní kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2019 a stanovisko k listu ohľadom zmluvnej pokuty zo dňa 09.12.2019. Žalovaný súčasne označil a k odporu pripojil listy zo strany žalovaného adresované žalobcovi, a to oznámenie kupujúceho týkajúce sa oneskorených dodávok tovaru zo dňa 18.09.2018, predkladanie výrobno-kontrolných skúšok tovaru pre uskutočnenie platby kupujúcim zo dňa 21.11.2018, návrh na riešenie škodovej udalosti zo dňa 22.01.2019, oznámenie k nekvalite dodávaného tovaru predávajúcim zo dňa 05.02.2019, výzvu na zaujatie stanoviska zo dňa 25.03.2019, odstúpenie od Rámcovej kúpnej zmluvy - odpoveď žalovaného zo dňa 15.10.2019, odstúpenie od Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2019, uplatnenie zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy z dôvodov na strane predávajúceho zo dňa 27.11.2019 a ďalej listy zo strany žalobcu adresované žalovanému po uzavretí Dohody o urovnaní, a to výzvu na doplatenie sumy urovnania zo dňa 30.09.2020, poslednú výzvu na doplatenie sumy urovnania zo dňa 26.10.2020 a stanovisko k listu žalovaného zo dňa 06.11.2020 a zo dňa 19.11.2020. Žalovaný súčasne predložil listy adresované žalobcovi žalovaným po uzavretí Dohody o urovnaní, a to odpovede žalovaného k výzvam na úhradu žalovanej pohľadávky zo dňa 06.10.2020 a 06.11.2020. Žalovaný súčasne predložil súdu výpisy z bankového účtu žalovaného zo dňa 11.09.2020 a zo dňa 09.09.2020 k vykonaným úhradám sumy urovnania a čestné vyhlásenia X.. S. H., predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa žalovaného, X.. C. N., podpredsedníčky predstavenstva a finančnej riaditeľky žalovaného, X.. K. Ž., manažéra danej stavby, aktuálne člena predstavenstva žalovaného a S.. W. A., právnika žalovaného.

5. Žalovaný má za to, že pokiaľ žalobca uzavretím Dohody o urovnaní sledoval cieľ dosiahnuť uspokojenie sumy vo výške 393.220,20 eur od žalovaného, uviedol tak žalovaného do omylu pri uzatváraní Dohody podľa , v súvislosti s čím žalovaný sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa uznania dlhu uvedeného v čl. I Dohody o urovnaní. Uviedol, že v zmysle obsahu uzatvorenej Dohody cieľom oboch zmluvných strán bolo podpisom dohody urovnať sporné nároky a uhradiť žalobcovi sumu 196.610,10 eur predstavujúcu sumu faktúr špecifikovaných v prílohe č. 1 Dohody o urovnaní ako sumy urovnania. Pokiaľ by cieľom Dohody bolo vyplatenie celkovej sumy 393.220,20 eur od žalovaného, žalovaný by takúto dohodu so žalobcom neuzavrel.

6. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26.08.2009, sp. zn. zo dňa 1703.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.04.2006 a ust. , , a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a . Žalovaný má za to, že postupom žalobcu, ktorý vymáha duplicitnú platbu od žalovaného, dochádza na strane žalobcu k zneužitiu práva, a to v rozpore so zásadou, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania, pod ktorým sa rozumie také

správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy.

7. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu žalovaného označil za medzi stranami nespornú skutočnosť uzatvorenia Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 23.07.2018. Rovnako označil za nespornú skutočnosť vznik vzájomných zmluvných vzťahov, nárokov a záväzkov titulom Rámcovej kúpnej zmluvy a tiež skutočnosť vzniku práv a povinností, ktoré mali byť Dohodou o urovnaní zo dňa 02.09.2020 medzi stranami urovnané. Za nespornú tiež označil skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi po uzatvorení Dohody o urovnaní sumu 196.610,10 eur. Za medzi stranami sporné žalobca považuje vyhodnotenie otázky, či na strane žalobcu je založený nárok na zaplatenie ďalších 196.610,10 eur titulom Dohody o urovnaní. V kontexte žalovaným uplatnených prostriedkov procesnej obrany má žalobca za to, že žalovaný nespochybňuje obsah uzatvorenej Dohody, avšak právne následky uzatvorenej Dohody o urovnaní sa snaží zvrátiť prostriedkami výkladu sledovaného úmyslom žalovaného, to znamená prostriedkami dodatočného spochybnenia platnosti Dohody o urovnaní z dôvodu existencie omylu na strane žalovaného. Žalobca zdôrazňuje ust. čl. I bod 5 Dohody o urovnaní, v rámci ktorého ustanovenia žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu urovnania vo výške 196.610,10 eur v lehote do 14 dní od uzatvorenia Dohody o urovnaní.

8. Žalobca ďalej konštatuje, že nad rámec dohodnutého záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu urovnania, žalovaný do právneho dôvodu a výšky uznal pohľadávky žalobcu v celkovej výške 196.610,10 eur. Interpretujúc obsah Dohody o urovnaní, žalobca považuje za nespochybniteľné, že okrem toho, že žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávky žalobcu v celkovej výške 196.610,10 eur ako pohľadávky z faktúr titulom obchodného styku za dodávky betónu, súčasne sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi ďalší samostatný peňažný záväzok v celkovej výške 196.610,10 eur titulom urovnania nad rámec pohľadávok žalobcu, pričom ide o záväzok iného druhu a právneho charakteru. Žalobca má za to, že výklad dotknutých zmluvných ustanovení je jednoznačný, suma urovnania bola dohodnutá ako majetková satisfakcia pre žalobcu za ukončenie zmluvného vzťahu súvisiaceho so stavbou, pričom pohľadávky žalobcu z obchodného styku neboli medzi stranami sporné. Žalobca mal vždy vôľu a záujem zaplatiť žalovaným uznané pohľadávky z vystavených faktúr a okrem toho mal žalobca za to, že sú na jeho strane založené ďalšie peňažné nároky z titulu zmluvných sankcií a spôsobených škôd z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného z Rámcovej kúpnej zmluvy, pričom práve tieto nároky žalobcu mali byť titulom generálneho urovnania pokryté tzv. Sumou urovnania. Žalobca poukazuje na obsah čl. I bod 6 Dohody o urovnaní, z obsahu ktorého vyplýva, že v dôsledku novácie zanikli výlučne tie nároky v Dohode o urovnaní označené ako sporné nároky žalobcu, ktoré sú v Dohode o urovnaní stranami konkrétne ohraničené a definované ako peňažné nároky na zmluvné pokuty a náhradu škody voči žalovanému. Za sporné nároky žalobca nepovažuje nároky, ktoré boli žalovaným v rámci Dohody o urovnaní uznané. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na obsah predsporovej komunikácie a rokovaní strán, ktoré smerovali k úhrade legitímnej pohľadávky žalobcu z titulu dodávok tovaru s predpokladom uzatvorenej Dohody o vysporiadaní sporných nárokov strán. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného ide o účelové tvrdenie o tom, že nemal vedomosť o nároku žalobcu zaplatiť sumu 196.610,10 eur titulom urovnania sporných nárokov, a to nad rámec úhrady sumy 196.610,10 eur titulom uznaných pohľadávok žalobcu, teda spolu sumu 393.220,20 eur. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazuje na úhrady vykonané žalovaným, keď tieto žalovaný spájal s identifikáciou platieb variabilným symbolom platby, ktorý korešponduje s číslom žalobcom vystavenej faktúry, čím žalovaný prejavil vôľu a zámer uvedené platby zaplatiť titulom uznaných pohľadávok žalobcu, a nie titulom Sumy urovnania ako je tvrdené v podanom odpore, a to v spojení s citovaným zákonným ust. . Za nekonzistentnú obranu žalobca označuje tvrdenie žalovaného k vykonanej úhrade sumy 196.610,10 eur, ktorá na jednej strane má predstavovať novo vzniknutý záväzok titulom urovnania a súčasne úhradu titulom faktúr, t. j. pohľadávok žalobcu z obchodného styku, ktoré mali urovnaním zaniknúť nováciou.

9. Vo vzťahu k žalovaným namietanej absencii faktúry na Sumu urovnania žalobca uviedol, že právnym titulom tejto pohľadávky je obsah Dohody o urovnaní, pričom uvedená suma nie je predmetom daňovej povinnosti DPH a logicky nemôže byť uvedená ani v kontrolnom výkaze DPH.

10. Vo väzbe na žalovaným uvádzanú argumentáciu k interpretácii obsahu právnych úkonov podľa žalobca uviedol, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, avšak nemožno ním prejav vôle alebo jednotlivé zmluvné ustanovenia meniť či dopĺňať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia, a to rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 31. júla 2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 12.05.2010. V nadväznosti na citované zákonné ust. žalobca konštatuje, že žalovanému bol a musel byť známy prejav vôle žalobcu v kontexte komunikácie pred uzatvorením Dohody o urovnaní, negociácie Dohody a napokon aj v kontexte samotnej textácie tejto Dohody, z ktorého vyplynula požiadavka žalobcu dosiahnuť od žalovaného úhradu jednak pohľadávky z obchodného styku strán v sume 196.610,10 eur a súčasne aj sumy urovnania vo výške ďalších 196.610,10 eur.

11. Žalovaným tvrdený omyl pri uzatváraní Dohody o urovnaní podľa názoru žalobcu nemôže mať právnu relevanciu, a to vzhľadom na absenciu kumulatívne stanovených podmienok prípustnosti námietky omylu, medzi ktoré patrí podmienka, že ide o omyl podstatný, ospravedlniteľný a omyl vyvolaný druhým účastníkom právneho úkonu alebo uskutočnený s vedomím druhého účastníka o omyle. Podľa názoru žalobcu v kontexte ust. nie je splnená hneď prvá podmienka omylu žalovaného, kedy sa žalovaný nemohol rozumne domnievať, že by predmetom jeho záväzku malo byť splnenie iba jednej sumy 196.610,10 eur, keď žalobca opakovane niekoľkokrát na rôznej úrovni komunikácie žalovanému akcentoval, že pohľadávky žalobcu z faktúr nie sú vôbec pre žalobcu sporné a tieto žiada bez väzby na akékoľvek iné okolnosti zaplatiť, pričom predmetom urovnania sú len iné sporné nároky strán . Rovnako považuje za nesplnenú druhú podmienku omylu, a to omyl vyvolaný žalobcom alebo skutočnosť, že žalobca o omyle žalovaného musel aspoň vedieť. Žalobca uviedol, že proces tvorby a negociácie Dohody o urovnaní prebiehal písomnou formou za účasti právnikov oboch strán sporu s tým, že dohody na základe jednotlivých revízií boli vzájomne odsúhlasované, podobne ako finálna verzia Dohody o urovnaní. Za nesplnenú rovnako žalobca považuje podmienku uplatnenia právnych následkov omylu žalovaného, a to omyl ospravedlniteľný, a to vo väzbe na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.12.2002 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a Komentár JUDr. Imrich Fekete, CSc., Veľký komentár, 1. zväzok, všeobecná časť ( - ) a a. Právnu relevanciu žalovaným tvrdeného omylu žalobca označil za neexistentnú a rovnako k čestným vyhláseniam predloženým žalovaným uviedol, že tieto nemajú vzťah k meritu veci ani vo vzťahu k posúdeniu relevantnosti existencie prípadného omylu na strane žalovaného z hľadiska objektívneho právneho významu. Žalobca má za to, že svoje nároky uplatňuje legitímnym spôsobom, a preto odmieta žalovaným tvrdený postup v rozpore s dobrými mravmi podľa , príp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa a rovnako nevidí priestor ani na aplikáciu . Navrhol preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

12. Rovnako žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 12.08.2021 zotrvával na uplatnenej procesnej obrane. Zdôraznil, že uznanie pohľadávok žalovaným v Dohode o urovnaní sa uskutočnilo iba z dôvodu, že pohľadávky žalobcu boli medzi stranami sporné. Žalovaný chcel poukázať na skutočnosť, že sumu zodpovedajúcu výške pohľadávok žalobcu uhradí ako Sumu urovnania a nebude si uvedenú sumu započítavať na zmluvnú pokutu, čo argumentačne opiera o identickú výšku sumy pohľadávok a Sumy urovnania. Žalovaný uviedol, že v procese uzatvárania Dohody žalobca neprezentoval vôľu uplatňovať voči žalovanému akúkoľvek majetkovú satisfakciu v súvislosti s ukončením kúpnej zmluvy, a to s poukazom na nekvalitné a omeškané dodávky tovaru žalobcom s negatívnym dopadom na ekonomické postavenie žalovaného, a preto opakované uplatnenie platby po podpise Dohody o urovnaní bolo pre žalovaného podľa jeho slov priamo šokujúce. Žalovaný uvádza, že z obsahu Dohody o urovnaní nevyplýva, že suma urovnania má slúžiť ako majetková satisfakcia za ukončenie kúpnej zmluvy. Žalovaný poukazuje na obsah Dohody, v zmysle ktorej „Predmetom tejto Dohody je urovnanie všetkých nárokov účastníkov akýmkoľvek spôsobom súvisiacich so zmluvou a/ alebo dodávkou Tovarov“. Žalovaný má za to, že úhradou Sumy urovnania vo výške 196.610,10 eur, ktorá korešponduje so sumou pohľadávok žalobcu podľa Prílohy č. 1 k Dohode o urovnaní, boli urovnané všetky nároky účastníkov Dohody o urovnaní akýmkoľvek spôsobom súvisiace so zmluvou alebo dodávkou Tovaru. Uvedená suma bola žalovaným riadne uhradená. Žalovaný zastáva názor, že jediným peňažným nárokom žalobcu z Dohody o urovnaní je úhrada Sumy urovnania zodpovedajúca sume faktúr uvedenej v Prílohe č. 1 Dohody o urovnaní, t. j. vo výške 196.610,10 eur. Žalovaný zotrváva na námietke neplatnosti uznania záväzku v bode 4 čl. 1 Dohody o urovnaní v zmysle ust. , dovolávajúc sa omylu pri uskutočnení tohto právneho úkonu, ktorý podľa názoru žalovaného

spočíva v tom, že konajúca osoba mala nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch vykonaného právneho úkonu, a to vychádzajúc z toho, že pokiaľ by žalobca nepresvedčil žalovaného svojim správaním počas uzatvárania Dohody o urovnaní, že má záujem o úhradu sumy urovnania vo výške rovnajúcej sa sumám faktúr uvedených v Prílohe č. 1 Dohody o urovnaní a žiadnej inej sumy, žalovaný (v texte nesprávne uvedené žalobca) by Dohodu o urovnaní vrátane bodu 4 čl. 1 so žalobcom neuzatvoril. Podľa názoru žalovaného žalobca musel o omyle žalovaného vedieť, keď súhlasil s uznaním záväzku a vedel, že žalovaný takéto uznanie uskutočnil len v záujme úhrady Sumy urovnania vo výške zodpovedajúcej sume zadržaných pohľadávok vyplývajúcich z faktúr uvedených v Prílohe č. 1 Dohody o urovnaní. Žalovaný má za to, že žalobca pri uzatváraní Dohody konal vedome nečestne a vedome ľstivo uviedol žalovaného do omylu, že podpisom Dohody o urovnaní má záujem o úhradu sumy 196.610,01 eur, ktorá zodpovedala výške neuhradených faktúr označených v Prílohe č. 1 Dohody o urovnaní ako Sumy urovnania a neprezentoval záujem na úhrade opakovanej platby z titulu uznania záväzku. Vo väzbe na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky na podporu žalovaným uvádzanej argumentácie žalovaný zotrvával na uplatnenej procesnej obrane a navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.05.2022 za účasti riadne a včas predvolaných právnych zástupcov procesných strán.

14. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán a prečítaním podstatného obsahu spisového materiálu Okresného súdu Žilina, sp. zn. , na základe čoho dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu skutkovo a právne nedôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému nároku z titulu zmluvného plnenia ako nároku vyplývajúceho zo stranami uzatvorenej Dohody o urovnaní zo dňa 02.09.2020.

16. Medzi stranami je nespornou skutočnosť, že v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti žalobca a žalovaný uzatvorili Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 23.07.2018. Vzhľadom na vznik viacerých sporných nárokov zmluvných strán napokon strany pristúpili k uzatvoreniu Dohody o urovnaní zo dňa 02.09.2020, v rámci ktorej strany urovnali všetky nároky súvisiace so zmluvou alebo dodávkou tovaru tak, ako vyplýva z čl. I bod 1 Dohody o urovnaní. Rovnako je nesporné, že Dohode o urovnaní predchádzalo odstúpenie od Rámcovej kúpnej zmluvy vykonané tak žalobcom, ako aj žalovaným, keďže účinky odstúpenia od zmluvy neboli vzájomne stranami uznané. Za nespornú skutočnosť súd hodnotí okolnosť, že žalovaný na základe písomne uzatvorenej Dohody o urovnaní zo dňa 02.09.2020, nesporne vykonal 3 úhrady, a to dňa 09.09.2020 v sume 68.426,66 eur, dňa 09.09.2020 v sume 28.183,4 eur a dňa 11.09.2020 v sume 100.000,- eur, pričom ako identifikačný údaj platby žalovaný uviedol označenie variabilného symbolu faktúry podľa špecifikácie pohľadávok žalobcu uvedenej v Prílohe č. 1 k Dohode o urovnaní (č. l. 8). Žalovaný tak spolu uhradil žalobcovi sumu 196.610,10 eur.

17. Základnou medzi stranami spornou je skutočnosť, či Dohodou o urovnaní zo dňa 02.09.2020 vznikol žalovanému v rámci vyporiadania a urovnania všetkých nárokov účastníkov zmluvy záväzok zaplatiť žalobcovi pohľadávku uznanú v rámci čl. I bod 4 Dohody o urovnaní a súčasne záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu urovnania vo výške 196.610,10 eur vymedzenú čl. I bod 5 Dohody.

18. Žalobca má za to, že Dohoda o urovnaní smerovala k urovnaniu len sporných práv a povinností, za ktoré žalobca nepovažuje faktúry špecifikované v prílohe č 1 Dohody o urovnaní, ktoré zodpovedali žalovaným už zaplatenej sume. Vychádza z toho , že pohľadávky z týchto faktúr medzi stranami neboli nikdy sporné a tak žalobca sa v predmetnom konaní výlučne domáha zaplatenia sumy urovnania vo výške 196.690,10 eur, ktorá ku dňu rozhodovania súdu nebola žalovaným zaplatená. Žalobca popiera, že by žalovaný bol uvedený do omylu pri uzatvorení Dohody a súčasne namieta, že žalovaným tvrdený omyl nemá právnu relevanciu vzhľadom na absenciu zákonom stanovených podmienok pre možnosť jej uplatnenia.

19. Žalovaný zotrvával na uplatnenej procesnej obrane s tým, že uzatvorenie Dohody o urovnaní smerovalo k ukončeniu obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keď zo strany žalobcu bol na základe uzatvorenej Rámcovej kúpnej zmluvy dodávaný nekvalitný tovar a s omeškaním, s negatívnym dopadom na plnenie záväzkov žalovaného vo vzťahu k tretím osobám. Uznávací prejav v Dohode o urovnaní žalovaný spája so záväzkom žalovaného uhradiť žalobcovi ako Sumu

urovnania čiastku zodpovedajúcu výške žalobcom účtovanej ceny za uskutočnené dodávky tovaru podľa faktúr, ktoré sú vymedzené Prílohou č. 1 k Dohode o urovnaní. Žalovaný podporne poukazuje na skutočnosť, že suma urovnania a výška fakturovanej sumy podľa Prílohy č. 1 sú v absolútne totožnej výške. Z uvedeného žalovaný dovodzuje objektívnu spoznateľnosť skutočnosti, že žalovaným uznaná pohľadávka predstavuje tú istú sumu, ktorá mala byť žalovaným uhradená ako Suma urovnania podľa Dohody o urovnaní, a ktorá bola žalovaným riadne zaplatená.

20. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu, ťažiskovo obsahom Dohody o urovnaní zo dňa 02.09.2020 vrátame jej Prílohy č. 1.

21. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny podľa a s použitím ust. súd aplikoval na daný skutkový stav ust. a ust. pri uskutočnení výkladu právnych úkonov, ktoré ustanovenie je špeciálnym zákonným ustanovením pre obchodné vzťahy pri interpretácii obsahu právneho úkonu.

22. Podľa , , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

23. Podľa , , , , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

24. Podľa , , , dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

25. Podľa , , omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

26. Podľa , i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

27. Medzi stranami je základnou spornou skutočnosťou obsah Dohody o urovnaní a z nej vyplývajúce práva a povinnosti strán. Základná úprava právnych úkonov je obsiahnutá v , pričom úpravu právnych úkonov iba dopĺňa. Základná definícia právneho úkonu je obsiahnutá v ust. a to tak, že právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným prvkom právneho úkonu je teda vôľa subjektov právneho úkonu a jej prejav. Právne následky právna norma priznáva len spojeniu vôle a prejavu. Samotný výklad

(interpretácia) právneho úkonu, to znamená jeho obsahu, je významná pre objasnenie zmyslu textu Dohody ako predpokladu na uplatnenie pre vzťahy, ktoré Dohoda upravuje a tiež pre aplikáciu príslušnej právnej normy, ktorú je potrebné na daný skutkový stav a z neho vyplývajúci záväzkovo-právny vzťah aplikovať. Interpretáciou právneho úkonu je preto možné zisťovať len obsah právneho úkonu, ktorý však nie je možné interpretáciou meniť, prípadne dopĺňať. Zatiaľ čo uprednostňuje jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená má doplňujúci podporný význam, je založený na princípe interpretácie právnych úkonov, pričom ako rozhodujúce kritérium akcentuje význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Teda jedná sa o subjektívne kritérium, ktoré spočíva v úmysle konajúceho, avšak za predpokladu, že takýto úmysel bol strane, ktorej je právny úkon určený, známy, alebo jej musel byť známy. To znamená, že nejde o vôľu len jednej strany, ktorá by bola známa druhej strane. Musí ísť o prejavenú vôľu známu obom stranám, to znamená spoločnú vôľu zmluvných strán. To znamená, že spoločná vôľa strán má prednosť pred písaným alebo inak vyjadreným prejavom vôle. Z uvedeného konštatovania vyplýva prioritné subjektívne kritérium, a to úmysel konajúcej strany, ktorý je modifikovaný požiadavkou vedomosti na druhej strane adresáta právneho úkonu, ktorému je právny úkon určený. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , ktorý uvádza: „Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojim konaním určiť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, zhoda vôle účastníkov zmluvy má prednosť aj pred doslovným významom textu normy aj formulovanej zmluvy.“ Pri rešpektovaní zásady dobromyseľnosti, a to na oboch stranách účastníkov zmluvy súd vykonal interpretáciu obsahu právneho úkonu, a to postupom podľa , keď pri zistení nesúladu vôle konajúcich strán v situácii, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, súd posudzoval obsah tohto právneho úkonu podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát tohto úkonu. Ustanovenie predstavuje objektivizáciu interpretačného hľadiska, kedy sa berie do úvahy určitá abstraktná osoba v záujme objektivizácie interpretácie obsahu právneho úkonu. Zákonná úprava pritom prikazuje zohľadňovať všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane správania účastníkov právneho úkonu, to znamená rokovania o uzavretí zmluvy, resp. prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a následné správanie strán. V zmysle rozhodovacej praxe súdov však pokiaľ je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Pokiaľ je obsah právneho úkonu zaznamenaný v písomnej forme právneho úkonu, jeho obsah musí byť interpretovaný najskôr prostriedkami gramatickými z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov, logickými z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov a tiež systematickými z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu. Okrem uvedených metód súd na základe vykonaného dokazovania posudzoval vôľu strán k okamihu uzatvárania zmluvy (Dohody o urovnaní) s prihliadnutím na podmienku, podľa ktorej vôľa strán nesmie byť v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia právneho úkonu.

28. Vyššie uvedeným postupom súd interpretoval obsah Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 02.09.2020 (ďalej len v texte odôvodnenia uvedené ako „Dohoda“ v príslušnom gramatickom tvare“). Z obsahu Preambuly vyjadrenej v úvodných ustanoveniach Dohody vyplýva, že obe zmluvné strany vzájomne evidujú pohľadávky z právneho titulu zmluvnej pokuty a náhrady škody v súvislosti s existenciou rámcovej kúpnej zmluvy a vykonaným odstúpením od tejto zmluvy tak zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného, pričom tieto vzájomné nároky obe zmluvné strany zhodne označujú v Dohode ako „Sporné nároky“ bez ich bližšej vecnej špecifikácie a sumarizácie a okrem týchto žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávky zo zmluvy za dodávky tovaru vyčíslené sumou vo výške 196.610,10 eur, ktorých zoznam tvorí Prílohu č. 1 Dohody.

29. Na Preambulu systematicky nadväzuje ust. Čl. I Dohody označený ako „Predmet dohody“, za ktorý zmluvné strany vymedzili „urovnanie všetkých nárokov účastníkov akýmkoľvek spôsobom súvisiacich so Zmluvou a/alebo dodávkou tovaru“. Z uvedeného možno konštatovať, že predmetom Dohody o urovnaní mali byť nielen pohľadávky zo Zmluvy o dodávke tovaru v sume 196.610,10 eur, ale tiež sporné pohľadávky tak žalobcu, ako aj žalovaného, tzn. tak pohľadávky medzi stranami sporné, ako aj priamo pohľadávky za dodávky tovaru. Za vymedzeným Predmetom dohody nasledujú vyhlásenia strán o tom, že žiadne sporné nároky si nebudú voči sebe vzájomne uplatňovať, tieto nepostúpia ani nezapočítajú a na uvedené vyhlásenie nadväzuje uznávací prejav žalovaného vo vzťahu k žalobcovi,

keď v Čl. I bod 4. žalovaný výslovne uznal pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky podľa Prílohy č. 1 tejto Dohody. Na uvedené ustanovenia nadväzuje predposledný odsek 5 Článku I Dohody, ktorý upravuje záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi na jeho bankový účet uvedený v záhlaví Dohody sumu 196.610,10 eur ako Sumu urovnania, a to v lehote 14 dní odo dňa uzatvorenia Dohody. Bez toho, že by v ostatnej časti textu alebo v inej komunikácii strán pred uzatvorením Dohody bola zmienka o sporných nárokoch medzi stranami z titulu zmluvných pokút a náhrady škody v tejto sume, je možné prisvedčiť obrane žalovaného, že Suma urovnania do posledného centu zodpovedá sume, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi na bankový účet uvedený v záhlaví Dohody ako Sumu urovnania v určenej lehote 14 dní odo dňa uzatvorenia Dohody. Dohoda explicitne neupravuje skutočnosť, či Suma urovnania sa viaže výlučne k nárokom, ktoré strany označili pojmom „Sporné nároky“ alebo zahŕňa všetky nároky definované v rámci Preambule Dohody, avšak z Čl. I označenej ako Predmet dohody je zrejmé, že urovnanie sa týka „všetkých“ nárokov a vo vzťahu k týmto je v Čl. I zaznamenaný jediný záväzok žalovaného na úhradu, ktorým je Suma urovnania vo výške 196.610,10 eur.

30. V ďalšej časti textu Dohody v Čl. I pod bodom 6. zmluvné strany vyhlásili, že všetky sporné nároky žalobcu voči žalovanému akýmkoľvek spôsobom súvisiace so Zmluvou alebo dodávkou tovaru alebo odstúpením sa považujú za vysporiadané (zaniknuté) splnením záväzkov žalovaného uvedených v tejto Dohode riadne a včas, a že žalobcovi týmto okamihom zaniká právo uplatňovať si voči žalovanému akékoľvek ďalšie nároky súvisiace so Zmluvou alebo dodávkou tovaru alebo odstúpením vzniknutých do dňa uzatvorenia Dohody okrem tých, ktoré sú uvedené v Dohode, a to najmä avšak nielen nároky na zaplatenie neuhradených pohľadávok za dodanie tovaru, úrokov z omeškania a zmluvných pokút a náhrady škody, ale tiež akékoľvek nároky vyplývajúce z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorých nárokov sa žalobca v celom rozsahu vzdáva.

31. Pokiaľ žalobca z uznania záväzku žalovaným tak, ako žalovaný učinil v rámci čl. I bod 4. predmetnej Dohody, dovodil záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi okrem Sumy urovnania tiež ním uznanú pohľadávku , súd konštatuje, že takáto vôľa zmluvných strán z obsahu Dohody nevyplýva. Uznanie záväzku patrí medzi zabezpečovacie inštitúty, nakoľko neplní uhradzovaciu funkciu, avšak zakladá zákonom vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Druhým dôsledkom uznania záväzku je, že od uznania záväzku začína plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota. Uznaním záväzku nedochádza k zániku pôvodného záväzku a preto ďalšie povinnosti z tohto uznania vyplývajúce súd posudzoval v kontexte ďalších stranami dojednaných zmluvných ustanovení. Teda v situácii, ak predmetom Dohody malo byť urovnanie všetkých nárokov účastníkov akýmkoľvek spôsobom súvisiacich so Zmluvou alebo dodávkou tovaru, to znamená tak pohľadávok nesporných v sume 196.610,10 eur, ako aj vzájomných sporných nárokov žalobcu a žalovaného, Sumu urovnania v zmysle uvedenej Dohody bolo možné posudzovať len v kontexte jednotlivých zmluvných ustanovení tak, že ako Sumu urovnania bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 196.610,10 eur, ktorá zodpovedá sume žalovaným uznaných pohľadávok podľa Prílohy č. 1 tejto Dohody, pričom uvedenú sumu sa žalovaný zaviazal zaplatiť na bankový účet žalobcu v lehote 14 dní odo dňa uzatvorenia Dohody. Takémuto záveru súdu korešponduje aj skutočnosť, že vo vzťahu k žalovaným uznanej pohľadávke strany nedojednali záväzok žalovaného zaplatiť uznanú pohľadávku v konkrétnej stranami dohodnutej lehote, ani spôsob jeho zaplatenia a hoci na moment riadneho a včasného splnenia záväzkov podľa Dohody o urovnaní strany viazali skutočnosť vzdania sa ostatných nárokov v celom rozsahu, čas a spôsob plnenia konkrétneho peňažného záväzku strany v Dohode upravili len pre Sumu urovnania špecifikovanú v Čl. I bod 5 Dohody. Na uvedený záver súdu nemá vplyv skutočnosť, že v čl. I bod 6. zmluvné strany v texte Dohody spájajú vysporiadanie a zánik nárokov pri riadnom a včasnom splnení záväzkov podľa Dohody s pojmom „Sporné nároky“ , keď na druhej strane Dohoda upravuje podmienky vzdania sa nárokov, medzi nimi aj nárokov na zaplatenie neuhradených pohľadávok za dodanie tovaru, ktorých existencia (okrem tých, ktoré mal žalovaný uznať svojim vyhlásením v Čl. I bod 4 Dohody) nebola v Dohode uvedená a v konaní tvrdená a preukazovaná. Žalovaný už len samotným uzatvorením Dohody vyhlásil svoje prípadné nároky súvisiace so Zmluvou a dodávkou tovaru alebo odstúpením od zmluvy do dňa uzatvorenia Dohody, medzi inými nároky na náhradu škody, nároky na zľavu z ceny tovaru a z bezdôvodného obohatenia, za vysporiadané, a ktorých sa žalovaný súčasne ako nárokov vzdal.

32. Vychádzajúc z textu Dohody, možno prijať záver, že všetky nároky tak žalobcu, ako aj nároky žalovaného, vrátane sporných aj v Dohode uznaných, splnením Sumy urovnania zanikajú a teda jediný záväzok, ktorého splnenie Dohoda o urovnaní upravuje, je práve záväzok žalovaného, ktorého výška zodpovedá rozsahu uznania pohľadávky žalobcu v sume 196.610,10 eur. Uvedený záver súdu

potvrdzuje aj skutočnosť, že zo žiadnej predsporovej komunikácie strán nevyplýva, že by žalobca v rámci uplatnených sporných nárokov voči žalovanému vymedzoval tieto nároky práve sumou 196.610,10 eur. Ak úmyslom žalobcu bolo okrem sumy urovnania špecifikovanej vo výške 196.610,10 eur domáhať sa voči žalovanému súčasne aj splnenia záväzku z titulu úhrady žalovaným uznaných pohľadávok žalobcu z Rámcovej kúpnej zmluvy podľa špecifikácie uvedenej v Prílohe č. 1 Dohody, musel by byť úmysel žalobcu takto vyjadrený a objektívne spoznateľný z písomného textu Dohody, k čomu však nedošlo.

33. Vychádzajúc zo vzájomnej nadväznosti použitých pojmov a ich systematického usporiadania v texte písomne uzavretej zmluvy tak súd dospel k záveru, že na základe predmetnej Dohody o urovnaní vznikol žalovanému záväzok zaplatiť žalobcovi spôsobom upraveným v čl. I bod 5. Dohody sumu urovnania vo výške 196.610,10 eur, ktorá zodpovedá žalovaným uznanej sume pohľadávok žalobcu z obchodno- záväzkového vzťahu - Rámcovej kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný uvedenú sumu žalobcovi uhradil, pričom ako identifikačný údaj platby uviedol variabilný symbol jednotlivých faktúr, súd konštatuje, že zo spôsobu úhrady peňažného plnenia nemožno dovodiť iný záver a úmysel žalovaného ako ten, že uvedeným spôsobom žalovaný uhradil žalobcovi dohodnutú sumu, čím žalobcovi zaniklo právo domáhať sa voči žalovanému akýchkoľvek ďalších nárokov súvisiacich so Zmluvou alebo dodávkou tovaru, alebo odstúpením vzniknutých do okamihu uzatvorenia Dohody. Od vykonania dokazovania výsluchom svedkov označených žalovaným k preukázaniu vôle žalovaného k okamihu uzatvárania Zmluvy súd konštatuje, že podmienkou pre vykonanie takéhoto dôkazu k vôli účastníkov je neurčitosť jazykového vyjadrenia právneho úkonu, čo v posudzovanej právnej veci splnené nebolo. Zásadne interpretácia obsahu právneho úkonu súdom v zmysle ustanovenia či už alebo nemôže dopĺňať či meniť už učinené prejavy vôle. Preto použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami, ktorý uskutočnili účastníci vo vzájomnej dohode, bol učinený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase zmluvnej kontraktácie. Významnú úlohu pri posúdení obsahu právneho úkonu má výklad teleologický, ktorý súvisí s účelom a zmyslom uzatvorenej dohody, teda v situácii, že žalovaný sa bránil úhrade kúpnej ceny za dodaný tovar poukazujúc na nedostatočnú kvalitu dodaného tovaru a omeškanie žalobcu ako predávajúceho pri uskutočnených dodávkach tovaru, keď svoje zodpovednostné nároky mienil kompenzovať s nárokom žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, napokon pristúpil na uzatvorenie dohody, ktorej výsledkom malo byť urovnanie všetkých vzájomných nárokov strán v súvislosti s konkrétnou kúpnou zmluvou, je namieste reálne a logicky predpokladať, že napriek vykonanému uznaniu pohľadávky žalobcu Dohoda o urovnaní smerovala k urovnaniu všetkých vzájomných nárokov (sporných aj uznaných), ktoré strany premietli do Sumy urovnania, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom, a ktorej výška zodpovedala sume uznanej pohľadávky žalobcu bližšie špecifikovanej Prílohou č. 1 Dohody. Napriek tomu, že kúpna cena dodaného tovaru vo výške 196.610,10 eur presne korešponduje sume urovnania, na námietky žalovaného k tvrdenému omylu a ľsti žalobcu, žalobca bližšie neobjasnil, akým spôsobom dospel k sume urovnania uplatnenej v rovnakej výške ako táto zodpovedá sume pohľadávok žalobcu. Z predsporovej komunikácie strán pritom vyplýva, že , že tak žalobca, ako aj žalovaný si voči sebe vzájomne uplatňovali z titulu zmluvnej pokuty a škody pohľadávku vo výške 168.426,66 eur. Napriek tomu, že žalobca podmieňoval uzatvorenie dohody o vzájomnom vysporiadaní sporných nárokov zaplatením celej dlžnej kúpnej ceny za dodávky tovaru, čo žalovaný odmietal, strany aj bez zaplatenia kúpnej ceny vstúpili do vzájomných mimosúdnych rokovaní. Žalobcom pôvodne uplatňovaná pohľadávka sa však do textu Dohody nepremietla. Ak úmyslom žalobcu bolo naďalej dosiahnuť okrem zaplatenia dlžnej kúpnej ceny, tiež úhradu svojich ďalších (sporných) pohľadávok z titulu zmluvnej pokuty, spôsob, akým došlo k vyjadreniu sumy urovnania v Dohode, ktorej výška nekorešponduje s doteraz uplatňovanými pohľadávkami žalobcu a tieto výrazne presahuje, nesvedčí o poctivosti konania žalobcu, ktorému by mala byť súdom poskytnutá ochrana.

34. Za situácie, že predmetom Dohody o urovnaní mali byť všetky nároky účastníkov súvisiace so Zmluvou a dodávkou tovaru, potom nebol racionálny dôvod v Dohode vydeľovať osobitne záväzok žalovaným uznaný popri nároku zahrnutého do sumy urovnania vyjadrenej v Čl. I bod 5. Dohody, ktorá má byť výsledkom vysporiadania všetkých nárokov účastníkov tejto Dohody (tzn. tak sporných ako aj nesporných). Iný výklad takejto Dohody by podľa názoru konajúceho súdu viedol k absurdnému dôsledku. Pokiaľ úmyslom strán bolo odstrániť spornosť a pochybnosť o právach a povinnostiach medzi žalobcom a žalovaným, výsledkom takejto Dohody musí byť jednoznačné a nepochybné vymedzenie vzájomných nárokov. Preto aj v situácii, že Dohoda obsahuje uznávací prejav dlžníka, ak výsledkom dohody má byť urovnanie všetkých nárokov, to znamená tak sporných, ako aj nesporných, zahrnutie uznávacieho prejavu do obsahu Dohody nemá automaticky za následok kumuláciu viacerých nárokov

žalobcu popri sume urovnania , keď prejav vôle účastníkov zmluvy bol výslovne vyjadrený tak, že sumu urovnania tvorí suma 196.610,10 eur, vo vzťahu ku ktorej zmluvné strany upravili spôsob a čas jej zaplatenia. Zo žiadnej ostatnej časti Dohody nemožno dovodiť, že suma urovnania mala predstavovať dohodu o majetkovej satisfakcii žalobcu v súvislosti s ukončením Rámcovej kúpnej zmluvy. Táto suma v čase pred uzavretím Dohody o urovnaní nebola žalobcom voči žalovanému nikdy uplatňovaná a z obsahu Dohody ani nevyplýva, na základe akých skutočností bola určená v tejto konkrétnej sume, v akom rozsahu uvedená suma zohľadňuje sporné nároky žalobcu a v akom rozsahu sporné nároky žalovaného, neobjasňuje, na základe akých skutočností sa pôvodne uplatňované nároky žalobcu navýšili oproti pôvodne uplatňovanej sume 168.426,66 eur na sumu 196.610,10 eur, hoci uvedená suma by mala podľa tvrdení žalobcu zahŕňať výlučne medzi stranami sporné nároky, t.j. tak nároky žalobcu, ako aj nároky žalovaného. Uvedeným úvahám a hodnoteniam súdu zodpovedá obsah listinných dôkazov, a to Čestných prehlásení osôb účastných pri negociačných rokovaniach strán. Z jazykového vyjadrenia obsahu Dohody o urovnaní teda nemožno dovodiť úmysel strán založiť Dohodou povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu sumu 393.220,20 eur, a preto preukazovanie vôle strán k inému obsahu Dohody ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia, súd vyhodnotil ako nedôvodné.

35. V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností súd pri zisťovaní a formovaní odpovede na otázku, čo je obsahom konkrétnych zmluvou založených práv a povinností v prejednávanej veci, musel brať zreteľ na základný hodnotový činiteľ, ktorý musí byť súdom rešpektovaný v jeho maximálnej miere, a to princíp zákonnosti a spravodlivosti. Pri hľadaní práva je podľa názoru konajúceho súdu potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu zohľadňujúc zásadu mravnosti t.j. poctivosť vlastného konania a dôveru v poctivosť druhých. Súkromné právo je založené o.i. na zásade zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorá zásada je výrazom zásady ekvity vyjadrenej v ust. , podľa ktorého ustanovenia výkon práv v rozpore s dobrými mravmi nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, ktorá zásada je aplikovateľná aj na oblasť obchodnoprávnych vzťahov. Zmyslom uvedenej aplikácie práva je vytvorenie stavu, ktorý by zabránil výsledku vedúcemu k zjavnej arbitrárnej aplikácii jednotlivých izolovaných zmluvných ustanovení s výsledkom prísne formálneho a zjavne nespravodlivého rozhodnutia danej veci. Pokiaľ dohoda o urovnaní má viesť medzi stranami k odstráneniu spornosti vo vzájomných právach a povinnostiach, potom výsledkom dohody je suma urovnania, ktorou strany nahradia svoje pôvodné (do zmluvy zahrnuté) záväzky novým záväzkom. A hoci účelom tohto inštitútu nie je zisťovať oprávnenosť toho ktorého záväzku, ale má sa predísť prípadným sporom, musí Dohoda vymedzovať výslednú sumu urovnania jednoznačným a nepochybným spôsobom, ktorú strany vymedzili konkrétnou sumou, ktorá korešponduje pohľadávkam žalobcu v rozsahu vykonaného uznania a v špecifikácii uvedenej v prílohe Dohody. Suma urovnania ako výsledok dohody strán, je priamo v texte dohody vyjadrená konkrétnou sumou, slovom aj číslom, pričom suma urovnania podobne ako nadpisy jednotlivých zmluvných článkov a označenie zmluvy a zmluvných strán je napísaná zvýraznených textom, ktorým zmluvné strany pripísali svoju dôležitosť na listine. Z obsahu dohody nevyplýva, že by na jej podklade vznikli dva záväzky žalovaného v rovnakej sume z rozdielnych právnych dôvodov, ako prezentoval žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku. Žalobcom prezentovaný výklad zmluvy súd hodnotí ako tendenčný a rozporný s pravidlami poctivého konania. S prihliadnutím na skutočnosť, že na základe predmetnej Dohody žalovaný nesporne zaplatil žalobcovi Sumu urovnania zodpovedajúcu výške pohľadávok žalobcu uznaných žalovaným v špecifikácii, ktorá tvorí Prílohu č. 1 Dohody, je možné konštatovať, že záväzok žalovaného vyplývajúci z obsahu Dohody o urovnaní v celom rozsahu zanikol a to poslednou úhradou vykonanou žalovaným dňa 11.09.2020.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil nárok žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal duplicitnej úhrady sumy 19.610,10 eur s príslušenstvom ako skutkovo a právne nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu v konaní úspešný, súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku tak, ako vyplýva z výrokovej časti vyhláseného rozhodnutia.

38. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ustanovenia a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).