Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/144/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky C. Y., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J., C. XX, t. č. bytom V. J., I. XX, zast. JUDr. Martinom Žilkom, advokátom so sídlom AK Banská Bystrica, Cementárenská cesta 17 proti manželovi J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J., C. XX, zast. JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom so sídlom AK Liptovský Mikuláš, 1. mája 81, pracovisko Banská Bystrica, Horná 65A, za účasti maloletého C. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J., C. XX, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky C. Y., rod. X., nar. XX. XX. XXXX a manžela J. Y., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v J. J., zapísané v knihe manželstiev C. úradu J. J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.

D. schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. Y., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:

Maloletý C. Y., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. Y., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C. Y., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v roku od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

Matka je oprávnená maloletého v stanovené dni a hodiny od otca prevziať pred bytom otca a je povinná maloletého v stanovené dni a hodiny otcovi odovzdať pred bytom otca.

Otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a matke styk s maloletým umožniť.

Manžel navrhovateľky je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66,- € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03. 05. 2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že ich vzťahy sú úplne rozvrátené, manželstvo neplní a ani do budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel a niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Bližšie svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali po predchádzajúcej dvojročnej známosti z dôvodu, že už mali dvojročného syna. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, problémy nastali, keď nastúpila po materskej dovolenke do zamestnania v roku 2008. Zadlžila sa bez manželovho vedomia, spôsobila v zamestnaní finančné problémy, pričom situáciu začala riešiť požívaním alkoholu vo zvýšenej miere. Uviedla, že následne absolvovala aj psychiatrickú liečbu. Z manželstva pochádza jeden maloletý syn C., ktorý má v súčasnosti 13 rokov. Nežijú s manželom v spoločnej domácnosti od novembra 2015, nehospodária spoločne ako manželia. Nerozhodujú spoločne o veciach rodiny, domácnosti. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje každý samostatne, pričom maloletý od leta 2017 býva u jej matky a otca navštevuje. Spoločne už netrávia čas ako rodina. Intímne s manželom nežijú od augusta 2015. Navzájom si nepomáhajú ako partneri. Nedôveruje manželovi ako partnerovi, dôveruje mu však ako otcovi. Nemá záujem na obnovení manželského spolužitia ani o návštevu manželskej poradne. Uviedla, že v súčasnosti už má inú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti od novembra 2015 a majú aj spoločné dieťa, ktoré sa narodilo 03. 11. 2017. Za hlavné príčiny rozvratu ich manželstva označila jej nevyrovnanosť, nestálosť, ako aj skutočnosť, že narobila dlhy. V prípade rozvodu manželstva navrhla, aby súd zveril maloletého C. do jej osobnej starostlivosti a otca aby zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 180,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Otec vo vyjadrení k návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Uviedol, že problémy v manželstve nastali po tom, čo navrhovateľka nastúpila po materskej do práce, narobila dlhy, spreneverila peniaze. Následne začala pracovať v ďalšej práci, kde vo zvýšenej miere začala požívať alkohol, našla si aj inú známosť. Navrhovateľka sa nechcela priznať k požívaniu alkoholu, avšak v byte našiel prázdne fľaše. Navrhovateľka sa v tom čase nechcela ísť liečiť. Mal záujem o obnovenie manželského spolužitia, avšak navrhovateľka o to záujem nemala. Potvrdil, že nežijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou od 15. 11. 2017, kedy sa navrhovateľka aj s maloletým odsťahovali zo spoločnej domácnosti. Nehospodária už spoločne ako manželia od novembra 2015. Starostlivosť o maloletého zabezpečujú každý samostatne. Netrávia už spoločne čas ako rodina. Intímne spolu nežijú s navrhovateľkou odkedy má navrhovateľka nového partnera. Navzájom si už nepomáhajú ako partneri. Nedôveruje navrhovateľke ako partnerke, dôveruje jej však ako matke. Poukázal na to, že už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia ani o návštevu manželskej poradne. V súčasnosti uviedol, že má inú známosť, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva označil zvýšené požívanie alkoholu zo strany navrhovateľky, jej mimomanželský vzťah, ako aj jej provokačné správanie voči jeho osobe.

3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

6. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, v dôsledku ktorého ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi a funkcie hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov konania chýba dôvera, rešpekt, úcta, ako aj vzájomná citová náklonnosť, na čom je založený každý partnerský vzťah. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nezabezpečujú spoločne výchovu a starostlivosť ich maloletého dieťaťa. V súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára vhodné ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa, pričom ani jeden z manželov už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd tak mal splnené podmienky predpokladané v § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje predovšetkým neveru zo strany navrhovateľky a zvýšené požívanie alkoholických nápojov z jej strany, ktoré boli zdrojom nedorozumení a konfliktov medzi účastníkmi konania, pričom tieto neboli schopní preklenúť ani vecnou, konštruktívnou komunikáciou ohľadom obnovenia ich manželského spolužitia.

7. Podľa ustanovenia § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Na pojednávaní bol vypočutý maloletý C. Y., nar. XX. XX. XXXX. Uviedol, že v súčasnosti by chcel viacej bývať s otcom, nakoľko otec sa nespráva tak ako mama, ktorá pila, čo trvá už dlhšiu dobu. Ďalej uviedol, že v súčasnosti býva u starej matky zo strany matky v Čiernom J., kde navštevuje aj základnú školu, avšak starých rodičov nechce viacej zaťažovať. Najskôr bývali s mamou u jej frajera na Balogu, kde ich však vyhadzovala frajerova mama, ktorá po nich kričala. Mama a jej frajer tam pili alkohol. Cez letné prázdniny bol takmer celý čas u otca, tam mu bolo lepšie ako na J.. Poukázal na to, že sa tak sám rozhodol, že by chcel byť s otcom, lebo nechce byť pri mame. Bojí sa, že mama začne opäť piť, bude chodiť po nociach preč a nebude sa o neho starať. Otec sa vie o neho postarať, vie variť, oprať, upratať, povysávať. U otca sa cíti veľmi dobre, má tam aj kamarátov. Navštevoval tu aj základnú školu od 1. - 4. ročníka. U matky sa cíti vystrašene, má zlý pocit tam byť. Najviac sa mu na rodičoch páči to, že otec prestal fajčiť, nechodí už do krčmy spolu s mamou, na mame sa mu nepáči nič.

9. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému synovi C. Y., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, že maloletý C. sa zverí do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, matka bude povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Matka bude oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka bude oprávnená maloletého v stanovené dni a hodiny od otca prevziať pred bytom otca a následne po ukončení styku bude povinná maloletého v stanovené dni a hodiny otcovi odovzdať pred bytom otca, pričom otec bude povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a styk matke s maloletým umožniť.

10. Opatrovník maloletého odporučil súdu v prípade rozvodu manželstva rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko táto dohoda je v prospech maloletého a neodporuje zákonu. Konštatoval, že u otca sú vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o dieťa, v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady, ani matka nemá výhrady voči starostlivosti otca o maloletého.

11. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka. V súčasnosti však osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečujú starí rodičia zo strany matky. V starostlivosti matky boli zistené nedostatky spojené s užívaním alkoholických nápojov, ktoré prezentoval aj sám maloletý. Maloletý prejavil svoju vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Matka potvrdila, že otec sa vie o maloletého náležite postarať, vie mu navariť, oprať, upratať, vie sa postarať o domácnosti. Sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Otec má vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletého, maloletý tam má svoju vlastnú izbu, zariadenú primerane jeho potrebám. Otec pozná denný režim, zdravotný stav aj záujmy maloletého. Otec je v súčasnosti v pravidelnom kontakte s maloletým, stretávajú sa spolu. Prispieva na jeho výživu sumou 100,- € mesačne starej matke maloletého zo strany matky. Matka podľa vlastného vyjadrenia starej matke maloletého z jej strany ponechala iba jedenkrát rodinné prídavky, inak na maloletého neprispela. Komunikácia rodičov ohľadom starostlivosti o maloletého je na dobrej úrovni, vedia sa dohodnúť. Čo sa týka určenia výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade matke, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov matky. Maloletý C. má v súčasnosti 13 rokov, navštevuje 7. ročník základnej školy, poplatky do školy doposiaľ uhrádzala stará matka maloletého z výživného, ktoré na maloletého posielal otec. Poplatky na maloletého v škole boli ZRPŠ 15,- € mesačne, triedny fond 5,- € na rok, maloletý sa nestravuje v škole, cestovné do školy je 10,- € mesačne. Maloletý navštevuje záujmový krúžok nemeckého jazyka, ktorý je bezplatný, iný platený krúžok nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý, navštevuje očnú ambulanciu, nosí okuliare, ktoré mu naposledy zakupoval otec. Maloletý neužíva pravidelne žiadne lieky. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 728,52 €, uplatňuje si daňový bonus. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 € mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,52 €. Pred nástupom na materskú dovolenku bola evidovaná v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 30. 07. 2015, nepoberala žiadne štátne, sociálne dávky. Otec okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého syna P., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je v jej celodennej starostlivosti, je sledovaný v ambulancií pre predčasne narodené deti. Mesačné náklady na plienky, mlieko sú 60,- €, iné zvýšené výdavky s maloletým zatiaľ nie sú. Matka žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s otcom maloletého P.. Všetky náklady na bývanie hradí priateľ matky, ktorý podľa vyjadrenia matky dosahuje príjem 300,- € mesačne.

15. Ohľadom úpravy styku matkou s maloletým sa rodičia dohodli tak, že matka bude oprávnená sa stretávať s maloletým C. každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., teda v rovnakom rozsahu úpravy styku ako doposiaľ prebiehalo stretávanie otca s maloletým. Miesto preberania a odovzdávania si rodičia dohodli pred bytom otca s tým, že otec bude povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami, a to nie len po materiálnej, ale aj po psychickej stránke a matke styk s maloletým umožniť. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom je zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu tohto rodiča vo svojej domácnosti a zároveň, aby oprávnený rodič nestratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť a formovanie osobnosti maloletého dieťaťa. Vzhľadom k tomu má súd za to, že takýto rozsah úpravy styku matky s maloletým bude primeraný aj vzhľadom na momentálne väzby maloletého k matke, ktoré sám prezentoval.

16. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.

17. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zbierky o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

18. Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zbierky o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

19. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ak je poplatník (v danom prípade navrhovateľka) od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť druhý účastník (v danom prípade manžel navrhovateľky), ak nie je od poplatku taktiež oslobodený. Keďže v danom prípade navrhovateľka je oslobodená od platenia súdneho poplatku zo zákona (priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) a súd jej návrhu vyhovel, bola manželovi navrhovateľky uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66,- €, nakoľko u manžela navrhovateľky neboli preukázané podmienky na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.

21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

23. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 .

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 .

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 .

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 .

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.