Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-39-2017.pdf
PDF · 80.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. Q. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. decembra 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Q. Q., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Stupava, O. XXX/X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
ž e
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu syna V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, V. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 15P/151/2012, zo dňa 23.12.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna V. sumou 160,-€ mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám Y. B., si túto povinnosť riadne neplní od 11.05.2015 doposiaľ, s výnimkou mesiacov máj 2015 až február 2016 vrátane, kedy na výživu prispel prostredníctvom súdneho exekútora sumou 80,-€ v každom mesiaci, s výnimkou mesiacov marec 2016, kedy prispel sumou 121,21€, apríl 2016 sumou 47,65€, január 2017 sumou 160,-€, február 2017 sumou 160,-€, marec 2017 sumou 160,-€, máj 2017 sumou 160,-€, pričom súd za obdobie od júna 2017 do októbra 12017 vrátane upravil výšku vyživovacej povinnosti na 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čím mu vznikol voči Y.Á. B. dlh na výživnom vo výške 2.686,79€, počas rozhodného obdobia bol viac krát riadne zamestnaný, do 18.03.2016 v spol. EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., od 09.11.2016 do 31.12.2016 v spol. FERCAM Slovakia s.r.o., od 19.12.2016 do 23.12.2016 v spol. PSD - trans s.r.o, v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR bol evidovaný od 18.07.2016 do 20.11.2016 s nárokom na dávku v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi nepoberal,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s požitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. Q. Q. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne Y. B., oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný Y. Č. uviedol, že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku. Pre špecifickosť žalovaného trestného činu súd jeho vyhlásenie neprijal a vykonal dokazovanie v celom rozsahu. K veci uviedol, že si je vedomí toho, že si neplnil, svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi V. od 11.05.2011. Nemal na to dosť peňazí. Uviedol, že nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani sociálne dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V uvedenom období pracoval od marca do 15.06. 2017. Pracovný pomer skončil zo zdravotných dôvodov. Od júna 2017 bol práceneschopný, na Úrade práce nie je vedený. Poberá nemocenské dávky vo výške 336,-eur. Na výživu sny neprispel ani inou formou.
Svedkyňa Y. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného na ich spoločného syna V. v sume 160,-eur mesačne. Za neplatenie výživného na syna už bol obžalovaný odsúdený. Ona je na rodičovskej dovolenke poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, prídavky na syna V. a syna P. v celkovej výške 47,04 eur, sirotský dôchodok vo výške 209,10 eur. Od 11.5.2015 od obžalovaného dostala výživné na syna V. 800,-eur, ktoré boli exekučne zrazené, v mesiaci marec 2016 dostala sumu 121,21 eur, apríl 2016 sumu 47,65 eur, január 2017 sumu 160,-eur, február 2017 sumu 160,-eur a marec 2017 sumu 160,-eur, máj 2017 sumu 160,-eur. Obžalovaný na syna neprispel inou formou. Neplatenie výživného obžalovaným na synovi V. nezanechalo trvalo nepriaznivé následky.
Z listinných dôkazov súd oboznámil rodný list z ktorého vyplýva, že obžalovaný je otcom V. B.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV 15P/151/2012 vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného na syna V. vo výške 160,-eur mesačne. Z trestného spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T/62/2014 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 11.05.2015, právoplatným dňa 27.05.2015 bol Q. Q. odsúdený
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov. Odsúdený sa v uvedenej skúšobnej dobe osvedčil s účinkami, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Súd oboznámil aj potvrdenie o návšteve školy maloletého V.. Z dokladov o hradení výživného vyplýva, že obžalovaný uhradil od 11.5.2016 výživné ako uviedla svedkyňa B. v celkovej výške 1.608,86 eur. Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, zamestnávateľov a daňového úradu vyplýva, že obžalovaný v rozhodnom období bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.07.2016 do 20.11.2016 s nárokom na dávku v nezamestnanosti, bol viac krát riadne zamestnaný, do 18.03.2016 v spol. EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., od 09.11.2016 do 31.12.2016 v spol. FERCAM Slovakia s.r.o., od 19.12.2016 do 23.12.2016 v spol. PSD - trans s.r.o, v spol. SPINNER s.r.o. Od 01.11.2017 je zamestnaný v spol. L- Trans Logistics, s.r.o. V rozhodnom období bol práceneschopný od 09.06.2017 a poberal nemocenské dávky a to v mesiaci jún 2017 v sume 205,90 eur, júl 2017 až október 2017 vrátane v sume 398,90 eur. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti osem krát súdne trestaný, z posledného nepodmienečného výkonu trestu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy bol prepustený dňa 28.03.2011.
V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný na svoju obranu nič relevantné neuviedol. Obžalovaný bol v rozhodnom období zamestnaný v príjmom dostatočným na platenie výživného. Bolo zistené a preukázané, že od júna 2017 do októbra 2017 bol práceneschopný a poberal len nemocenské dávky. V žalovanom období uhradil len výživné v celkovej sume 1.608,86 eur. Tento zistený skutkový stav potvrdila aj svedkyňa Y. B. a skutkový stav bol aj potvrdený oboznámenými listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na svojho syna V.. Súd zohľadnil obdobie od júna 2017 do októbra 2017, kedy bol obžalovaný práceneschopný a poberal len nemocenské dávky a upravil v tomto období jeho vyživovaciu povinnosť na 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a to v mesiaci jún 2017 vo výške 27,13 eur a v mesiacoch júl až október 2017 mesačne v sume 27,32 eur. Obžalovaný mal teda od 11.5.2015 do vyhlásenia rozsudku na výživu svojho syna V. prispieť celkovou sumou 4.295,65 eur, ( v roku 2015 8x160,-eur, v roku 2016 12x160,-eur, v roku 2017 6x160,-eur, 1x27,13 eur, 4x27,32 eur). V žalovanom období obžalovaný uhradil výživné v celkovej sume 1.608,86 eur. Dlh na výživnom od 11.5.2015 do 07.12.2017 je 2.686,79 eur.
Súd zo skutkovej vety obžaloby v súlade s návrhom prokurátora vypustil konštatovanie, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok, hoci bol už za taký trestný čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/62/2014, nakoľko v tejto veci sa obžalovaný osvedčil s účinkami, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Nakoľko vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek pochybnosť, uznal ho súd vinným zo žalovaného trestného činu v plnom rozsahu.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je od 1 do 5 rokov pri treste odňatia slobody. Súd doznanie sa obžalovaného nezohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť, nakoľko neprejavil žiadnu ľútosť nad svojim konaním. To, že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností súd v zmysle ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak ukladať obžalovanému test odňatia slobody v sadzbe od 2 rokov 4 mesiacov do 5 rokov. Súd mu uložil primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zo zákona ho súd zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.