Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-170-2014.pdf
PDF · 170.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/170/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: V. N., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A.S. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpený: HKP Legal, s.r.o., IČO: 36 727 334, so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Debt Collector, s.r.o., IČO: 36 748 919, so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, právne zastúpený: JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., IČO:47 237 244, so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, 2/ auctio, s.r.o., IČO: 35 765 121, so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, 3/ Q.. V. Š., N.. X.XX.XXXX, C. A. B. XX, XXX 01 Nitra, právne zastúpený: Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o.,IČO: 35 918 187, so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, 4/ Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I.Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a. II.Žalovanému 1/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % nároku. III. Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % nároku. IV. Žalovanému 3/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % nároku. V. Žalovanému 4/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % nároku.
VI. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.5.2014 domáhal, aby súd určil, že prvá dobrovoľná dražba vykonaná dňa 21.5.2014 žalovaným 2/, v rámci ktorej bola vydražená nehnuteľnosť s príslušenstvom a súčasťami evidovaná na LV č. XXXX, M. K.. Ú.. F., obec: Bratislava- mestská časť Dúbravka, okres: Bratislava IV, ako byt č. XX na 7. p., vo vchode A. X, v bytovom dome súp. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX, Č.. XXXX a č. XXXX, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom parc. reg. „C“ číslo XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 198 m2, p.č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 217 m2 a p. č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 186 m2, vo výške 7756/373101; v celku v podiele 1/1 v prospech žalovaného 3/ je neplatná. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že s VÚB banka a.s. uzavrel dňa 20.2.2012 zmluvu o poskytovaní Flexi hypotéky na refinancovanie, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, čo bolo podmienkou čerpania úveru. Poukázal na to, že obe zmluvy obsahujú viaceré neprijateľné podmienky, ktoré sú od počiatku neplatné podľa § 53 ods. 1 OZ. Uviedol, že úver počiatku splácal, neskôr prišli problémy v zamestnaní a finančné ťažkosti, čo viedlo k jeho dočasnej platobnej neschopnosti, Koncom roka 2013 sa dostal do finančných ťažkostí, ktoré mu znemožnili hradiť splátky v dohodnutej výške a pravidelnosti, ale nemal záujem na vypovedaní úverovej zmluvy, snažil sa kontaktovať centrum pre vymáhanie pohľadávok v rámci banky, ktorá však medzičasom
pohľadávku postúpila na žalovaného 1/, o čom nebol informovaný. Poukázal na to, že dňa 20.2.2014 prevzal na pošte zásielku od žalovaného 1/, z ktorej sa dozvedel, že pohľadávka banky bola bez jeho vedomia a súhlasu postúpená inej spoločnosti, a že táto spoločnosť začala už druhý krát výkon dobrovoľnej dražby ako výkon záložného právo voči žalobcovi. Žalobca mal a má seriózny záujem uhradiť svoj dlh, snažil sa dojednať s bankou zmenu v podmienkach splácania, ďalej sa snažil dohodnúť so žalovaným 2/, po zistení o začatí výkonu záložného práva formou dražby, na vyhovujúcom termíne na riadne vykonanie ohliadky. Napriek jeho snahe sa mu nepodarilo kontaktovať žalovaného 2/ včas, ktorý postupoval ďalej ohodnotením predmetu dražby v neprítomnosti žalobcu. Určenia neplatnosti dražby sa domáha z dôvodu, že pri stanovení ceny jeho obydlia došlo k výraznému podhodnoteniu ceny, bola hrubým spôsobom zanedbaná starostlivosť v tomto smere zo strany dražobníka, keď sa uspokojil s ohodnotením nehnuteľnosti vo výške 94.600,- euro. Žalobca si nechal vypracovať ohodnotenie predmetnej nehnuteľnosti predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetu dražby vo výške 100.000,- euro. Zanedbanie odbornej starostlivosti považuje žalobca za dôvod, ktorý zakladá neplatnosť opakovanej dražby ako takej, ďalej poukázal na skutočnosť, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný a prieči sa dobrým mravom. Dlh žalobcu predstavoval cca 43.500,- euro, pričom hodnota obydlia je niekoľkonásobne vyššia. Pri výraznom nepomere dlhu a hodnoty predmetu zabezpečenia zálohu je nevyhnutné postupovať primeranejšie a teda určite nie výkonom záložného práva. V ďalšej súvislosti poukázal aj na vzájomnú previazanosť žalovaných 1/, 2/, s 3/. Ktorá vyplýva zo záznamov obchodného registra SR - opakujúce sa mená spoločníkov a konateľov spoločností- žalovaný 1/, 2/, 3/. Má zato, že ďalším dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby je aj skutočnosť, že došlo k neprimeranému zásahu do práva obydlia a práva na súkromný rodinný život. Týmto konaním bol porušený článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zákon o dobrovoľných držbách ako celok je protiústavný, pretože nemôže byť niečo, čo je nútený výkon záložného práva považované za dobrovoľnú dražbu. V doplnení žaloby 23.7.2014 na výzvu súdu uviedol, že označenie prvá dobrovoľná dražba vykonaná dňa 21.5.2014 žalovaným 2/ je exaktné označenie dobrovoľnej dražby, ktorá bola aj reálne vykonaná. Tento termín zvolil so zámerom predísť pochybnostiam o tom, ktorú dobrovoľnú dražbu požaduje súdom zneplatniť. Vzhľadom k tomu, že zákon o dobrovoľných dražbách pripúšťa možnosť vykonať aj dobrovoľnú dražbu. 2. Podaním zo dňa 24.3.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný 1/, ktorý tiež žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 24.1.2014 medzi žalovaným 4/ ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom nadobudol žalovaný 1/ pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 4/ ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Predmetná pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným z titulu uzatvorenej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.8.2012 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Dúbravka. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu, z dôvodu jej nesplácania riadne a včas, sa stala predčasne splatnou, žalovaný 1/ ako oprávnený vlastník pohľadávky bol oprávnený realizovať podľa bodu 10.5 písm. c) úverovej zmluvy príslušný druh zabezpečenia a tak podať návrh na výkon dobrovoľnej dražby v zmysle ZoDD. Dňa 10.3.2014 začal žalovaný 1/ ako záložný veriteľ výkon záložného práva. Oznámenie o jeho začatí bolo v zmysle § 151 l OZ doručené žalobcovi dňa 20.3.2014. Postavenie žalovaného 1/ ako oprávneného navrhovateľa dražby nespochybňuje ani žalobca. Taktiež žalobca nenamieta ani výkon záložného práva, práve naopak, sám žalobca vo svojej žalobe priznáva, že nemohol splácať splátky, ku ktorým sa zaviazal v úverovej zmluve. Tvrdenie žalobcu, že dôvodom neplatnosti dražby je výška hodnoty zálohu stanoveného znaleckým posudkom považuje žalovaný 1/ za účelové. V zmysle § 21 ods. 6 ZoDD, neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu, ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá ma k predmetu dražby iné vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Z komunikácie predloženej žalobcom je zrejmé, že žalobca neumožnil oceňovanie nehnuteľnosti a svojím konaním sa len snažil vyhýbať sa povinnosti strpieť úkony ohodnocovania nehnuteľnosti. Žalovaný 4/ ďalej uviedol, že pokiaľ ide o hodnotu stanovenú znaleckým posudkom, poukazuje na ZoDD účinný v čase konania dražby (t.j. 21.5.2014), kedy žalovaný 2/ nebol povinný vyhodnocovať námietky žalobcu, o ktoré sa žalobca úmyselne snažil dva dni pred konanou dražbou dňa 19.5.2014. Navyše, podľa aktuálnej právnej úpravy pre prípad námietok s vypracovaným znaleckým posudkom by bol na tieto námietky žalobcu oprávnený len v 10 dňovej lehote od doručenia namietaného znaleckého posudku. Znalecký posudok bol žalobcovi doručený dňa 17.4.2014. V čase konania dražby dňa 21.5.2014 nebránilo jej vykonaniu žiadne súdne ani iné rozhodnutie. Pokiaľ ide o predbežné opatrenie nariadené OS BA IV uznesením č.k. 40C/117/2014-190, ktoré malo byť prekážkou vykonania dobrovoľnej dražby, bolo žalovanému 1/ doručené dňa 23.5.2014, t.j. 2 dní po konaní dražby. Predmetné uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo vykonateľnosť v zmysle § 171
ods. 2 O.s.p., až po konaní dobrovoľnej dražby a podľa názoru žalovaného 1/ sa stalo nevykonateľným. Žalovaný 2/ neporušil ustanovenie § 19 ods. 1 písm. h) ZoDD účinného v čase vykonania dražby. Žalovaný 1/ má za to, že pri dražbe nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania boli dodržané všetky zákonne ustanovenia týkajúce sa jednak výkonu záložného práva a jednak priebehu dobrovoľnej dražby. Podľa názoru žalovaného 1/, skutočnosť, že nehnuteľnosť nebola ohodnotená za takú výšku, za akú si želal žalobca, nerobí dražbu neplatnou. Žalobca neuviedol, ani jedno ustanovenie ZoDD účinného ku dňu konania dražby, ktoré malo byť predmetnou dražbou porušené. 3. Podaním zo dňa 5.2.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný 2/, ktorý považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že ako dražobník uskutočnil dňa 21.5.2014 dražbu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Dúbravka, obec BA- m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV. Záložné právo, ktoré bolo predmetom výkonu formou dobrovoľnej dražby, bolo riadne zapísané na liste vlastníctva v prospech spoločnosti Debt Collector, s.r.o., ktorá bolo navrhovateľom dražby. Záložne právo bolo zriadené pôvodne v prospech VÚB, a.s. a to priamo žalobcom ako záložcom (pôvodným vlastníkom zálohu - predmetu dražby), ktorému bol pôvodným veriteľom poskytnutý úver, ktorý ale tento riadne a včas nesplatil. Navrhovateľ dražby- žalovaný 1/ dňa 17.3.2014 písomne vyhlásil, že je prednostným záložným veriteľom, ktorý voči dlžníkovi (žalobcovi) eviduje splatnú pohľadávku zabezpečenú záložným právom, ktorá nebola riadne a včas splnená a za účelom jej uspokojenia, podal návrh na výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby predložil list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, zmluvu o postúpení pohľadávky a zároveň preukázal, že oznámil záložcovi začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (a uvedené zaslal aj na zápis do katastra nehnuteľnosti). Žiadna poznámka alebo zápis, z ktorého by bolo zrejmé obmedzenie výkonu záložného práva, resp. nemožnosť realizovať dobrovoľnú dražbu na liste vlastníctva zapísaná nebola, a to ani v deň konania dražby. Na základe uvedeného uzatvoril dražobník s navrhovateľom dražby dňa 17.3.2014 Zmluvu o vykonaní dražby a dňa 14.4.2014 dodatok č. 1 k tejto zmluve. Dňa 17.3.2014 dražobník písomne vyzval, v zmysle § 12 ods. 2 ZoDD vlastníka predmetu dražby (žalobcu- zároveň ako osobu, ktorá má predmet dražby v držbe), aby poskytol súčinnosť pri ohodnotení predmetu dražby dňa 8.4.2014 o 10:00. Výzvu žalobca prevzal dňa 20.3.2014. Výzva bola zaslaná v zákonom stanovenej lehote 3 týždne pred plánovaným ohodnotením a na uvedený termín bol riadne objednaný znalec. Záložca napriek tomu, že o termíne vedel vopred, sa u dražobníka ohlásil deň pred oceňovaním a žiadal o preloženie termínu; nový- ním navrhovaný termín však neuviedol a preto jeho požiadavka nebola akceptovaná, nakoľko sa javila len ako účelová. Nakoľko žalobca neumožnil vykonanie ohodnotenia predmetu dražby dňa 8.4.2014, v zmysle § 12 ods. 3 ZoDD znalec vykonal ohodnotenie predmetu dražby z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii - v danom prípade zmluva o nadobudnutí bytu sa jeho pôdorys poskytnuté správcom bytového domu. Dňa 10.4.2014 bol dotknutým osobám zaslaný znalecký posudok číslo 65/2014 zo dňa 10.4.2014 vypracovaný znalcom Ing. Janou Hurtišovou, ktorým bola všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená na sumu 94.600,- euro. Ustanovenia § 12 ods. 5 a 6 ZoDD v súčasnosti platného znenia nadobudli účinnosť až 1.6.2014. Dražobník tak nebol povinný vyhodnocovať námietky žalobcu zo dňa 19.5.2014 (opäť dva dni pred dražbou a po uplynutí 10 dňovej lehoty na ich podanie-ZP prevzatý dňa 17.4.2014, lehota by bol uplynula dň.2014). Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení ďalej opísal postup zverejňovania oznámenia o dražbe zo dňa 14.4.2014 a v krátkosti priebeh dražby dňa 21.5.2014. Žalovaný 2/ tiež dodal, že dňa 20.5.2014 o 18:04 bolo dražobníkovi doručené do emailovej schránky podanie iného právneho zástupcu žalobcu (HKP Legal, s.r.o.), s ktorým sa vzhľadom na čas jeho doručenia dražobník oboznámil až v nasledujúci deň. Predmetom podania bolo oznámenie, že na súd bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci týkajúcej sa predmetu dražby - samotné predbežné opatrenie zaslané nebolo a nebolo ani preukázané, či a kedy malo byť predmetné podanie na súde podané. Naviac, dražobník nebol hlavným a ani vedľajším účastníkom tohto konania a nemohol teda preveriť, či a ako bolo vo veci rozhodnuté. Dňa 21.5.2014 o 9:46 bolo dražobníkovi do emailovej schránky doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, a to preposlaný email zo súdu, že konajúci súd bude vo veci expedovať rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia- samotné predbežné opatrenie zaslané nebolo a nebolo preukázané ani len jeho vydanie. Dražobník o týchto skutočnostiach informoval účastníkov dražby, vrátane žalovaného 3/ ako neskoršieho vydražiteľa. V čase konania dražby dňa 21.5.2014 nebolo podľa výpisu z listu vlastníctva konanie dražby obmedzené žiadnym predbežným opatrením a ani iným obmedzením, vydané predbežné opatrenie nebolo v čase konania dražby vykonateľné. Vydanie predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava IV pod č.k. 40C/117/2014-90 zo dňa 20.5.2014 bolo dražobníkovi preukázané až po dražbe 21.5.2014 cca 10:45, kedy ho osobne priniesol právny zástupca žalobcu. V čase konania dražby nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok, pre ktoré by mal dražobník upustiť od konania dražby. V závere žalovaný 2/ uviedol, že v danom prípade žalobca
neumožnil riadnu obhliadku predmetu dražby a preto sa žalovaný 2/ domnieva, že v súlade s § 21 ods. 6 ZoDD nie je možné v danej veci vysloviť neplatnosť dražby. Podľa názoru žalovaného 2/ boli splnené všetky zákonné podmienky konania dražby a neboli porušené žiadne ustanovenia ZoDD. Všetci účastníci boli riadne a včas informovaní o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa dražby a dražobník si splnil aj ostatné zákonné povinnosti pri organizovaní dražby. Určenia neplatnosti dražby sa možno domáhať pokiaľ sa spochybňuje záložná zmluva alebo boli porušené ustanovenia ZoDD, žalobca však záložnú zmluvu nespochybňuje a ani neuviedol, aké ustanovenia ZoDD a ako boli porušené. 4. Podaním zo dňa .sa k veci vyjadril žalovaný 3/, ktorý žiadal žalobu zamietnuť. K žalobe uviedol, že dňa 21.5.2014 o 9:00 hod sa na návrh žalovaného 1/ konala dobrovoľná dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Dúbravka, obec BA- m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV. Dražbu vykonal žalovaný 2/ v sídle notárky JUDr. Daniely Hlavnovej na Q.K. Č.. X, XXX XX A.. Predmet dražby bol ocenený znaleckým posudkom na sumu 94.600,- euro. Najnižšie podanie na dražbe bolo stanovené podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“) na 75 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom, t.j. na sumu 70.950,- euro. Na predmetnej dražbe sa zúčastnil žalovaný 3/ spolu s inými dražiteľmi. Žalovaný 3/ zložil dražobnú zábezpeku vo výške 5.000,- euro. Predmet dražby bol vydražený žalovaným 3/ na sumu 71.500,- euro. Priebeh dražby bol osvedčený notárskym osvedčením č. N 226/2014, NZ 19106/2014, NCRIs 19521/2014, ktoré vyhotovila notárka JUDr. Daniela Hlavnová. Žalovaný 3/ rozporoval tvrdenie žalobcu, že na prejednávaný prípad sa vzťahujú zákony o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmysle § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa za spotrebiteľský úver nepovažuje hypotekárny úver. K žalobcom uvádzanému podhodnoteniu ceny dražobného bytu žalovaný 3/ uviedol, že žalovaný 2/ vykonal ocenenie nehnuteľnosti prostredníctvom súdnej znalkyne Ing. Jany Hurtišovej, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 65/2014 zo dňa 10.4.2014, podľa § 12 ods. 3 ZoDD, keďže žalobca ocenenie predmetu dražby neumožnil. Samotný zákon o dobrovoľných dražbách priamo v § 21 ods. 6 vylučuje, aby bolo možné vysloviť neplatnosť dražby z dôvodu, že vlastník predmetu dražby neumožnil vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Žalovaný 3/ k predmetnému vyjadreniu k žalobe priložil oznámenia o dobrovoľnej dražbe iných dražobných spoločnosti s podobným predmetom dražby, na základe ktorých poukázal na to, že byt vo vlastníctve žalobcu nemohol byť podhodnotený a výsledná cena bytu v zmysle znaleckého posudku zodpovedala trhovej hodnote v danom čase a mieste. Žalovaný 3/ ďalej uviedol, že čo sa týka domnelej prepojiteľnosti, tak z aktuálnych výpisov z obchodného registra spoločnosti auctio, s.r.o. a Debt Collector, s.r.o. jednoznačne vyplýva, že tieto subjekty nie sú vzájomne prepojené a nie sú navzájom v pozícii ovládaných a ovládajúcich osôb. V § 5 ZoDD je jasne uvedené, kto môže resp. nemôže byť účastníkom dražby. Žalovaný 3/ ako účastník dražby a vydražiteľ vyhlásil, že v zmysle § 5 ZoDD nie je blízkou osobou žiadnemu zo spoločníkov ako i konateľov žalovaného 2/. Žalovaný 3/ teda nie je osobou, ktorá by nemohla byť účastníkom dražby vykonanej dňa 21.5.2014. V závere žalovaný 3/ dodal, že žalobca do dňa konania dražby nevzniesol námietky voči znaleckému posudku č. 65/2014, ani nežiadal vypočuť vypracovať kontrolný znalecký posudok z čoho vyplýva, že žalobca akceptoval výšku ohodnotenia predmetu dražby podľa znaleckého posudku č. 65/2014 ako všeobecnej hodnoty obvyklej v mieste a čase konania dražby. Žalobca vzniesol námietky voči znaleckému posudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu až po vykonanej dobrovoľnej dražbe, čo žalovaný 3/ považuje za účelové. 5. Podaním zo dňa 11.12.2015 sa k žalobe vyjadril žalovaný 4/, ktorý uviedol, že on nie je v súčasnosti v tomto konaní pasívne legitimovaným subjektom, t.j. žaloba trpí procesnou vadou, ktorej jediným možným následkom je v súčasnosti ukončenie tohto konania a zamietnutie žaloby v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému 4/. Ako sám žalobca v žalobe uvádza, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.1.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného 4/ voči žalobcovi vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej dňa 20.8.2012 (ďalej len „úverová zmluva“) medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 4/ ako veriteľom, pričom predmetná pohľadávka žalovaného 4/ bola postúpená v prospech žalovaného 1/. Žalovaný 1/ bol následne aj navrhovateľom dražby, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní. Žalobca síce napáda zmluvnú dokumentáciu žalovaného 4/, pričom ale len všeobecne uvádza, že „Obe zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré sú od počiatku neplatné“, a to bez akejkoľvek špecifikácie, ktoré konkrétne zmluvné podmienky majú byť podľa názoru žalobcu neprijateľné a z akého dôvodu, a tak sa žalovaný 4/ nevie k tomuto relevantne vyjadriť. 6.Súd vykonal vo veci všetky dôkazy označené/navrhnuté stranami - listinami, výsluchmi strán sporu, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 40C 117/2014. Stranám sporu boli poučené podľa § 160 a nasl. a § 292 a nasl. CSP. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom - výsluch svedka Q.. K., advokáta, ktorý bol predchádzajúcim jeho právnym zástupcom žalobcu, na okolnosť priebehu dražby v
súvislosti. Výsluch uvedeného svedka súd nepovažoval za účelný, jeho výpoveď by nezvrátila zistený skutkový stav. Skutkový stav 7. Z výsluchu žalobcu ako strany sporu súd zistil, že dražba prebehla za účelom lacno získať nehnuteľnosť. Je pravda, že si vzal úver vo VÚB, a.s., a nesplácal ho; mal právnika , ktorý to riešil, aj s VÚB, a.s., a tiež, že podal predbežné opatrenie. Dňa 19.3.2014 bola prvá ohliadka bytu, kde nikto neprišiel, ani zo strany dražobníka. Neposlali mu správu, že ohliadka sa v ten deň nemala uskutočniť. Vzápätí 20.3.2014 sa dozvedel z lístku od pošty, že bolo upustené od dražby. Požiadal e mailom žalovaného 2/ o preloženie termínu ohliadky stanovenej na máj 2014, ktorej žiadosti nebolo vyhovené. Týždeň pred dražbou bola ohliadka, ale sa jej nezúčastnil, ani dražby sa nezúčastnil, pre pracovné povinnosti v zahraničí. Podal predbežné opatrenie na súd. Jeho druhý právny zástupca namietal, že nehnuteľnosť bola podhodnotená. Podľa neho je tu prepojenie medzi stranami 2/ a 3/ sporu, nemal od banky vedomosť o postúpení pohľadávky. Dražobník nezastupoval jeho záujmy, hoci to mal. V písomnom podaní namietal, že oznámenie o dražbe bolo vyvesené na zadný vchod, že ostatní spoluvlastníci v bytovom dome neboli o dražbe informovaní, ani na byte nebolo dané oznámenie o dražbe, postúpenie pohľadávky mu nebolo oznámené. 8. Konateľ žalovaného 1/ ako strana vo výsluchu uviedol, že žalobca dva mesiace nekomunikoval, ním podané námietky boli účelové, zaslané dva dni pred dražbou; ak mal záujem vec riešiť, mohol požiadať o splátkový kalendár. Žalobca sa zaviazal ku povinnostiam z úverovej zmluvy, aj záložnej zmluvy. Preto mu vychádza, že žalobca požiadal o úver účelovo, musel si byť vedomý svojho konania. 9. Konateľ žalovaného 2/ ako strana vo výsluchu uviedol, že priebeh aj príprava dražby prebehli riadne, podľa vtedy platnej úpravy. V čase konania dražby neexistovali žiadne skutočnosti, ktoré mali viesť k jej upusteniu. Ku výške namietanej ceny poukazuje na vyjadrenie, kde pokiaľ záložca neumožní ohodnotene predmetu dražby, nemôže namietať ohodnotenie predmetu dražby. V ďalšom poukázal na písomné vyjadrenie ku žalobe, predbežné opatrenie súdu, ani informácia ako súd rozhodol, neboli v čase dražby dražobníkovi známe. Oznámenie o dražbe bolo oznámené obvyklým spôsobom - nie na byt, aby práve ostatní spoluvlastníci sa o tomto dozvedeli, oba vchody sú verejne prístupné, nie je zrejmé, ktorý je zadným a predným, zápisnica o dražbe bola vyvesená v spoločných priestoroch. K dohode o predlžení lehoty na doplatenie ceny uviedol, že túto uzatvára vydražiteľ s navrhovateľom dražby, rovnako aj určenie účtu na zaplatenie ceny. Dražobník v čase oznámenia o dražbe o tomto nemôže vedieť. Dražobník upustil od dražby stanovenej na 28.4.2014, čo bolo žalobcovi oznámené oznámením z 24.2.2014, doručené v marci, nakoľko nebola zachovaná 30 dňová lehota na oznámenie o začatí výkonu záložného práva. So žalovaným 3/ sa poznajú, ale nejedná sa o blízku osobu dražobníkovi. Žalovaný podľa neho mohol využiť súdne konanie o zaplatenie záväzku, ktorého výsledkom by bola v konečnom dôsledku exekúcia - predaj nehnuteľnosti, žalobca uvádzal, že nemá iný majetok. 10. Žalovaný 3/ ako strana uviedol vo výsluchu, že nesúhlasí s tvrdeniami o prepojení, a označovaní pojmom organizovaná skupina, prepojenie tel. čísel vo firme a sídle firmy vysvetlil, nie je osobou vylúčenou z dražby. Žalobca uvádzal opakovane, že bol na služobných cestách v dotknutom čase, ale potom to odvolal. Tiež mal za to, že úver žalobcu bol braný za účelom ďalšieho nesplácania, zaplatil len prvú splátku. Pridržal sa písomného vyjadrenia. 11. Z listiny LV č. XXXX k.ú. Dúbravka, Bratislava súd zistil, že ku 12.5.2014 bol žalobca vedený ako výlučný vlastník bytu č 21, 7. p. v Bratislave, A. X, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku. 12. Dňa 20.8.2012 uzavreli VÚB a.s., ako banka a žalovaný ako dlžník Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie vo výške 40.200 eur na účel splatenia poskytnutého úveru, s výškou anuitnej splátky 298,06 eur mesačne s počtom splátok 192 a výškou celkových nákladov dlžníka 17.982,29 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol do 16 rokov od poskytnutia úveru. 13. Dňa 20.8.2012 uzavreli VÚB, a.s. ako banka a žalobca ako záložca, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - byt č. XX vo vlastníctve žalobcu v Bratislave, A. X s prísl. spoluvlastníckym podielom ku pozemku, ku podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, v nadväznosti na uzavretú zmluvu o úvere vo výške 40.200 eur, ktorú sa záložca zaviazal splatiť. Vklad záložného práva bol povolený V XXXXX/XX. 14. Z Výzvy žalovaného 4/ na predčasné splatenie úveru z 30.5.2013 súd zistil, že banka ako veriteľ upovedomil žalobcu, že žalobca je so splácaním záväzku z úverovej zmluvy v omeškaní viac ako 90 dní, napriek upomienkam, pokusu o zmier, nezaplatil celú pohľadávku; preto ho žalovaný vyzýva na vrátenie celého zostatku úveru , ktorý je vo výške 41.702,92 eur do 10 dní. Žalovaný zásielku prevzal 20.6.2013.
15. Dňa 24.1.2014 uzavreli VÚB, a.s., ako postupca a žalovaný 1/ ako postupník ,Zmluvu o postúpení pohľadávky spolu vo výške 44.248,67 eur, zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky z 20.8.2012, (uzavretej medzi bankou a žalobcom ). 16. Žalovaný 1/ písomne 10.3.2014 oznámil žalobcovi listom označenom ako Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, začatie výkonu záložného práva, keď žalovaný 1/ uzavrel so VÚB, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávky, ktoré má veriteľ voči žalobcovi zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie, zabezpečenou zriadeným záložným právom. 17. Žalovaný 2/ Výzvou písomne 17.3.2014 ( na základe zmluvy o vykonaní dražby poverenej žalovaným 1/ ako dražobníka k výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe ) vyzval žalobcu ako vlastníka, aby poskytol súčinnosť pri ohodnotení predmetu dražby nariadenej na 8.4.2014. o 10,00 hod. ( vstup do nehnuteľnosti, poskytnutie dokumentácie ). 18. Žalobca e-mailom 7.4.2014 požiadal žalovaného 2/ o meno znalca a kontakt, lebo daný termín ohliadky mu nevyhovuje z pracovných dôvodov a žiada zmenu termínu. Z obsahu vzájomnej emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným 2/ dňa 7.4.2014 a 8.4.2014 vyplýva , že v súvislosti so žiadosťou o žalobcu o zmenu termínu ohliadky znalcom, bol žalobcovi poskytnutý kontakt na znalca, žalobca bol vyzvaný na oznámenie nového termínu ohliadky. Nakoľko žalovaný 2/ neevidoval informáciu od žalobcu informáciu o navrhnutom novom termíne, považoval termín ohliadky na 8.4.2014 za riadny. 19. Žalobca e-mailom 8.5.2014 oznámil žalovanému 2/, že mu z nemôže sprístupniť pred dražbou k ohliadke nehnuteľnosť. 20. Okresný súd Bratislava IV v konaní sp. zn. 40C 117/2014, (na návrh podaný 12.5.2014), žalobcu proti žalovanému: 1/ a žalovanému 4/ o nariadenie predbežného opatrenia uznesením č.k. 40C 117/2014-90 z 20.5.2014 uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
- byt č. XX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.6.2014 a vykonateľnosť 23.5.2014; žalovanému 1/ bolo doručené 23.5.2014 a žalovanému 4/ bolo doručené 23.5.2014. 21. Z Notárskej zápisnice N 226/2014, Nz19106/2014, NCRIs 19521/2014 napísanej 21.5.2014 notárkou JUDr. Danielou Hlavnovou 21.5.2014 na notárskom úrade v Bratislave, na Jašíkovej ul. 2, súd zistil, že osvedčila priebeh dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách, dražba bola vyhlásená dražobníkom 15.4.2014, oznámenie o dražbe uverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb 15.4.2014. Dražba sa konala 21.5.2014, likvidátor udelil príklep účastníkovi dražby č. 1. Q.. V. Š. - žalovaný 3/. 22. Žalobca písomne podal 19.5.2014 žalovanému 2/ - auctio, s.r.o., námietky proti priebehu dražby, z obsahu ktorých súd zistil, že námietky spočívajú v tom, že dražobník, podľa § 12 zistil ohodnotenie predmetu dražby vyhotovením znaleckého posudku z 10.4.2014 J.. Q. S.. V ňom stanovená cena bytu je 94.600 eur. Žalobca si zistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom M. J.. C. Š., kde bola stanovená všeobecná cena 100.000 eur. Poukázal, že ohodnotenie musí byť vykonané tak, aby zodpovedalo cene obvykle j v mieste a čase. Je tu rozdiel 5.400 eur v neprospech vlastníka, predmet dražby bol podhodnotený, cena nezodpovedá obvyklej v mieste a čase. 23. Žalobca mailom oznámil 21.5.2014, 9,46 hod., žalovaným 1/, 2/, že súd nariadil predbežné opatrenie s povinnosťou zdržať sa výkonu záložného práva, bez prílohy - predbežné opatrenie. 24. Žalovaný 3/ predložil na podporu tvrdenia o hodnote nehnuteľnosti v súlade so zákonom listiny: oznámenie o dobrovoľnej dražbe spoločnosti Dom dražieb, s.r.o., z ktorého uvedeného oznámenia vyplýva, že byt v Bratislave, X. XX, 4 izbový s rozlohou 74 m2 bol ocenený na sumu 65.100 eur / 879 eur na m2 dražba v r. 2013; oznámenie o dobrovoľnej dražbe - opakovaná, spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r.o., byt v Bratislave, A. XX, 4 izbový s rozlohou 77 m2 bol ocenený na 90.000 eur /1.168 eur na m2, dražba 2013; oznámenie o dobrovoľnej dražbe spoločnosti 1. konsolidačná , spol. s r.o., z ktorého vyplýva, že byt v Bratislave, H. XX 3 izbový s rozlohou 75 m2 bol ocenený na 91.300 m2/1.217eur na m2, dražba 2015. Z daného mu vyplýva, že byt žalobcu nemohol byť podhodnotený a výsledná cena v znaleckom posudku J.. S. zodpovedala trhovej hodnote v danom čase a mieste. 25. Z príjmových dokladov súd zistil, že bola zaplatená dražobná zábezpeka žalovaným 3/. 26. Z Dohody uzavretej medzi vydražiteľom - žalovaný 3/ a žalovaným 1/ - navrhovateľ dražby , uzavretej 23.5.2014 súd zistil, že sa strany dohodli na zaplatení ceny dosiahnutej vydražením inak, a to tak, že vydražiteľ je povinný zaplatiť cenu najneskôr do 15.9.2014. Vydražiteľ zložil dražobnú zábezpeku 5.000 eur, cena dosiahnutú dražbou 71.500 eur . Cenu 66.500 eur je povinný zaplatiť najneskôr do dojednanej splatnosti. Cena bola zaplatená 21.7.2014. 27. Zo Znaleckého posudku č. 2/2015 - vyhotovený Ing. V. F. v januári 2015, na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu č. 3, - 4 obytné miestnosti v Bratislave, A. X pre účely dobrovoľnej dražby, ktorý prdložil žalobca v závere konania , súd zistil, že všeobecná hodnota bytu bola určená vo výške 101.185,70 eur. Z opisu nehnuteľnosti stav bytu súd zistil, že vstupné dvere bytu sú bezpečnostné, interiérové dvere sú
drevené, dyhované v oceľových zárubniach. Okná a dvere balkónové sú plastové s dvoj sklom, okrem kuchyne. V kúpeľni je murované jadro, keramická dlažba a keramický obklad. 28. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 7C 161/2014 vo veci žalobcu - Q.. V. Š. proti žalovaným 1/ V. N., 2/ Debt Collector, s.r.o., 3/ auctio, s. r.o., o neplatnosť dobrovoľnej dražby súd zistil, že návrhom z 29.5.2014 sa domáhal žalobca vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podaním z 2.3.2015 vzal žalobný návrh späť, keď zistil, že sa vedie už konanie pod sp. zn. 11C 171/2014.Konanie bolo zastavené, právoplatne 4.9.2015. Právne posúdenie 29. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil nárok na určenie neplatnosti dražby konanej 21.5.2014 z viacerých dôvodov. Namietal, že : -pri stanovení ceny jeho obydlia došlo ku výraznému podhodnoteniu a bola hrubým spôsobom zanedbaná odborná starostlivosť zo strany dražobníka -nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný a prieči sa dobrým mravom, pri uspokojení pohľadávky veriteľ mal postupovať primeranejším spôsobom, došlo ku neprimeranému zásahu do jeho obydlia, ktoré bude dražbou nezvratne dotknuté, došlo ku neprimeranému zásahu do jeho práva na súkromný a rodinný život -veriteľ sa dopustil nekalej obchodnej praktiky, postupoval pri uspokojovaní pohľadávky bez odbornej starostlivosti a napriek dostupným primeranejším prostriedkom pristúpil k výkonu záložného práva. V tejto súvislosti poukázal na vzájomnú previazanosť žalovaných ,ktoré skutočnosti boli sporné. 30. Podľa § 2 písm. a/ ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, dražbou sa rozumie, verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. 31. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/527/20131001.html> v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20131001.html>). 32. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 33. Podľa § 21 ods. 6 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. 34. Podľa § 5 ods. 8 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, ak je dražobník právnickou osobou, nemôže byť účastníkom dražby ani a) jeho štatutárny orgán, člen jeho štatutárneho orgánu, jeho prokurista alebo spoločník, b) osoba blízka osobe uvedenej v písmene a), c) právnická osoba, ktorú dražobník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) ovláda v čase, keď sa uskutočňuje dražba, d) právnická osoba, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, e) právnická osoba, ktorá je ovládaná osobou uvedenou v písmene d) v čase, keď sa uskutočňuje dražba, f) právnická osoba ovládajúca dražobníka v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku. 35. Podľa § 12 ods. 1 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20131001.html> alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom11a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/527/20131001.html>, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
36. Podľa § 12 ods. 2 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. 37. Podľa § 12 ods. 3 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. 38. Podľa § 12 ods. 4 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok,11a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/527/20131001.html> a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. 39. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu,12b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/527/20131001.html> najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. 40. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZoDD v znení účinnom do 31.5.2014, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. 41. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu (§ 6 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§7 ods. 1 citovaného zákona). Príklepom je úkon licitátora v klepnutí kladivkom, čím dochádza k prechodu vlastníckeho práva. Udelením príklepu je dražba ukončená a vydražiteľom sa stáva účastník dražby, ktorému bol udelený príklep. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením Zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4 zákona). Z uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. 42. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci, zhodnotiac dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, opierajúc sa o cit. ust. zákona, súd považuje žalobný návrh za nedôvodný a zamietol ho. 43. Vykonaným dokazovaním, mal súd za preukázané, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným 4/ - VÚB, a.s. ako veriteľom dňa 20.8.2012 zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie, ďalej uzavreli zmluvu o zriadení záložnom práve dňa 20.8.2012, ktorý vklad záložného práva bol do katastra povolený. Žalovaný 4/ vyhlásil dňa 30.5.2013 splatnosť úveru a zmluvou o postúpení pohľadávky z 24.1.2014 postúpil pohľadávku vo výške 44.248,67 eur zo zmluvy uzavretej so žalobcom na žalovaného 1/. Žalovaný 1/ podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby postupom podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Znaleckým posudkom J.. S. z 10.4.2012, kde bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby na 91.600 eur. Dňa 21.5.2014 sa konala dražba nehnuteľností v Bratislave, na notárskom úrade, ktorej sa zúčastnili 5 záujemcovia, predmet dražby bol vydražený udelením príklepu za cenu 66.500 eur vydražiteľovi, ktorým bol žalovaný 3/. Vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutý vydražením po dohode s navrhovateľom dražby 21.7.2014.Predmetom dražby bola nehnuteľnosť - byt v bytovom dome so spoluvlastníckym podielom na pozemku a na spoločných častiach a zariadeniach domu, kde má žalobca trvalý pobyt a kde žije. 44. Žalobca založil dôvody neplatnosti dražby konanej 21.5.2014 v Bratislave, na notárskom úrade na viacerých tvrdeniach. 45. Súd skúmal postup žalovaného 2/ - dražobníka, a dospel k záveru, že žalovaný 2/ postupoval podľa zák. ust. č. 527/2002 Z.z.. 46. Najzávažnejšou námietkou navrhovateľa bolo použitie znaleckého posudku č. 12/2012 znalca J.. Q. S. D. F. 10.4.2012 pre účely dražby. V zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Žalobca neplatnosť dobrovoľnej dražby vyvodzoval zo skutkových zistení, že znalecká cena predmetu dražby-uvedených nehnuteľností, je v hrubom nepomere a nezodpovedá skutočnej hodnote, že došlo k výraznému
podhodnoteniu nehnuteľnosti a bola hrubým spôsobom zanedbaná odborná starostlivosť zo strany dražobníka, ktorý má pri všetkých úkonoch a najmä pri stanovení ceny nehnuteľnosti dbať, aby boli naplnené jeho povinnosti odbornej starostlivosti. V danej veci sa podľa žalobcu dražobník uspokojil len s cenou stanovenou znaleckým posudkom, pričom obdobné nehnuteľnosti sú v danej lokalite ohodnotené na vyššiu cenu. Na podporu svojho argumentu predložil svoj znalecký posudok J.. Š., v závere konania predložil aj znalecký posudok J.. F.. 47. Zákonnou podmienkou pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby je vypracovanie písomného znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby, ktorý dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby 30 dní pred konaní dražby. V danom prípade bola táto podmienka splnená, keď bol 10.4.2012 vypracovaný znalecký posudok J.. Q. S., na ohodnotenie nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX M. K..Ú.. F. , ako byt č. XX na X. p. bytového domu s prísl. podielom na spoločných častiach, zariadeniach a na pozemku. Ohodnotenie predmetu dražby teda vždy vychádza zo všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, rozdiel je len v tom, či sa vykoná znaleckým posudkom alebo iným, zákonom nedefinovaným, spôsobom. Pokiaľ vznikla dražobníkovi povinnosť zaistiť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom, zákon o dobrovoľných dražbách pre takýto znalecký posudok stanovuje len tie podmienky, že tento musí určiť cenu predmetu dražby obvyklú v mieste a čase konania dražby, nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov a musí hodnotiť aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, pričom hodnotenie závad sa prejaví v úprave odhadu ceny. 48. Ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže zodpovedať otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je všeobecná hodnota nehnuteľnosti vyššia, než cena uvádzaná v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví v samotnej dražbe. Pokiaľ ide o určenie výšky ceny predmetu draženej nehnuteľnosti súd, poukazuje na judikatúru, podľa ktorej určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Verejná dražba podľa zák. o dobrovoľných dražbách je miesto, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmete dražby a výsledkom dražby je určenie najvyššej ceny, za ktorú sa predmet dražby v čase jej konania môže predať. 49. V danej veci bol znalecký posudok vypracovaný J.. S., a v ňom uvádza, že nakoľko byt nebol sprístupnený uvažuje sa s pôvodným typovým vybavením. o.i. okná plastové so žalúziami, dvere hladké, podlahy PVC, keramické dlažby, jadro pôvodné s pôvodným vybavením. V znaleckom posudku J.. Š. je o.i. uvedené, že na podlahe v obývačke a v miestnostiach je pôvodná PVC krytina, sanitárne jadro je prefabrikované, vstupné dvere do bytu nie sú nie sú bezpečnostné, interiérové dvere sú pôvodné osadené v pôvodných zárubniach. Výplne okenných tvorov sú pôvodné zdvojené drevené s interiérovými žalúziami. Popis stavu nehnuteľnosti je veľmi podobný, odhadovaný stav so zisteným stavom sa zásadne nelíši. Podľa názoru súdu odchýlka 5% v hodnota nehnuteľnosti je prípustná a možno ju tolerovať. Nebolo preukázané, že žalovaný 2/ ako dražobník nepostupoval pri stanovení ceny hrubým zanedbaním povinností, žalovaný neuviedol, konkrétne v čom hrubé zanedbanie malo byť a ani že by došlo k výraznému podhodnoteniu. Znalecký W. J.. S. bol dotknutým stranám zaslaný. Jedná sa o znalca, z odboru stavebníctvo, ktorý je zapísaný v zozname znalcov MS SR. Naviac žalobca prevzal znalecký posudok 17.4.2014, ale námietky podal až 19.5.2014. Rovnako aj v znaleckom posudku, ktorý predložil v závere konania žalobca od J.. F. bol hodnotený stav obdobnej nehnuteľnosti k januáru 2015, a tam posudzovaný byt bol zhodnotený a udržiavaný viac ako byt žalobcu, a hodnota bola obdobná cca 100.000 eur. V danom prípade zistenú hodnotu nemožno posúdiť len ako holé technické zistenie hodnoty zo znaleckého posudku. V čase konania dražby nebol podľa vtedy platnej právnej úpravy dražobník povinný vyhodnocovať námietky vlastníka veci ku znaleckému posudku, teda nemusel vyhodnocovať ani námietky, ktoré žalobca zaslal žalovanému 2/ 19.5.2014. Súd ďalej zastáva právny názor, že dražobník si povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom splnil. Súd pri rozhodovaní o žalobe na určenie neplatnosti musí predovšetkým skúmať, či neboli porušené ust. zák. č. 527/2002 Z.z., pričom v danej veci nezistil porušenie zákona pri vypracovaní posudku. Ochrana práv vlastníka draženej nehnuteľnosti v súvislosti s ohodnotením nehnuteľnosti bola zachovaná. 50. V ďalšom žalobca namietol, že výkon práva ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom a preto nemôže ponímať súdnu ochranu. Dlh žalobcu predstavoval 43.512 eur , pričom hodnota jeho obydlia bola niekoľkokrát vyššia. Došlo k zásahu do obydlia dražbou, ktorý stav je nezvratný a neprimeraný, je to nepomer dlhu a hodnoty predmetu zabezpečenia, kde je nevyhnutné postupovať primeranejšie. Výkon záložného práva nelegitímne zasiahol do ústavného práva žalobcu na obydlie. Veriteľ sa dopustil a nekalej obchodnej taktiky pri uspokojovaní pohľadávky, keď mal postupovať reálne dostupnejšími primeranejšími prostriedkami - mohol vyvolať primeranejší exekučný proces. Naviac
žalovaní 1/,2/,3/ sú previazaní. Poukázal, že banka bez jeho vedomia a súhlasu postúpila pohľadávku na iný subjekt, ktorý ihneď začal s výkonom záložného práva. 51. Dôvody, pre ktoré žalobca namietal postúpenie pohľadávky, a to, že táto sa postupovala bez jeho vedomia a súhlasu, čo nie je možné akceptovať. Nakoniec aj v žalobnom návrhu, aj vo výsluchu, aj z vyjadrenia žalovaného 4/ - banka bolo preukázané, že žalobca zaplatil len jednu splátku, aj tú s omečknaím, bol v omeškaní s úhradou splátok viac ako tri mesiace. Žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že mal reálny záujem situáciu so svojim záväzkom riešiť vo vzťahu k banke, vo vzťahu ku postupníkovi, že sa pokúsil čiastočne uspokojovať pohľadávku vzniknutú mu zo zmluvy o flexihypotéke, hoci ako tvrdí bol zamestnaný. Neuviedol, čo konkrétne mu bránilo vrátiť dlh, aspoň čiastočne, alebo aké konkrétne riešenia navrhol, prípadne iné závažné ddddôvody, pre ktoré nemohol dlh splácať. Banka v prípade nesplácania úveru žalobcom postupovala v súlade so zmluvou o úvere, časť 10., bod 10.5, keď bola oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a aj realizovať resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia úveru. Žalobca síce dodatočne spochybnil zmluvu o úvere, a záložnú zmluvu, ktoré podľa obsahujú početné neprijateľné podmienky, ale tieto nekonkretizoval. Nebolo preukázané také konanie banky pri uzatváraní zmluvy o úvere a o záložnej zmluve, ktorou by jednostranne banka stanovila také podmienky splácania úveru, ktoré banka musela predpokladať a podľa ktorých nebolo v jeho možnostiach úver splácať. 52. Žalobca spochybnil oprávnenie navrhovateľa dražby, teda žalovaného 1/ k výkonu záložného práva. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o zriadení záložného k nehnuteľnosti, z 20.8.2012, čl. VIII. Podmienky výkonu záložného práva, je zrejmý súhlas záložcu s tým, že záložný veriteľ uplatní svoje práva zo zálohu a uspokojí svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom v prípade, že pohľadávky záložného veriteľa, nebudú riadne a včas uspokojené. Záložný veriteľ má právo sa podľa svojej voľby uspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve alebo predajom zálohu dražbe podľa zák. č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách alebo podľa osobitných zákonov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ teda žalovaný 1/ vstúpil do práv záložného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nepochybne prešlo na neho aj právo voľby uspokojiť sa aj postupom podľa zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Postúpenú pohľadávku je potrebné považovať za pravú, jej výška bola bankou riadne špecifikovaná a niet pochybností o jej splatnosti / vyhlásenie predčasnej splatnosti bankou. Navrhovateľ dražby pritom preberal údaje o pohľadávke zo zmluvy o postúpení pohľadávky, zmluvy o záložnom práve a zmluvy o úvere a ani súd nemal pochybnosti o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ mal podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka právo v rámci výkonu záložného práva sa uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Toto oprávnenie nie je ani v rozpore so záložnou zmluvou. Ani ďalšia námietka žalobcu, že dražila osoba blízka navrhovateľovi dražby, čo muselo byť známe dražobníkovi, a spôsobuje to neplatnosť dražby z dôvodov ako popisuje navrhovateľ, nebola preukázaná. Zákon v § 5 ods. 7 vylučuje ako účastníka dražby len osobu dražobníka a zamestnancov dražobníka a ďalšie osoby, ktoré majú určitý vzťah k dražobníkovi a samozrejme vylučuje z dražby dlžníka. Zákon v zásade nevylučuje, aby dražil a bol účastníkom dražby dokonca aj sám navrhovateľ dražby. Vzájomné prepojenie osôb nebolo preukázané. 53. V ďalšom namietol, že v kontexte vyššie uvedeného neplatnosť dobrovoľnej dražby predstavuje aj skutočnosť, že došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie, do práva na súkromný a rodinný život žalobcu, kde zásah do obydlia je potrebné posudzovať veci citlivo a zužujúco. V danom prípade obydlím žalobcu bol daný 4 izbový byt, žalobca uvádzal, že v byte s ním v tom čase žila jeho matka, ktorá má svoj svoje bývanie. 54. Podľa ustanovenia čl. 21 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Z judikatúry Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pri posudzovaní, či ide o obydlie chránené Ústavou SR, resp. Dohovorom, nie je možné prihliadať iba na formálnoprávnej skutočnosti, ale je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Podstatná je predovšetkým skutočnosť, či je fakticky ako obydlie jeho obyvateľmi užívané. Právo na rešpektovanie obydlia je chápané v prvom rade s ohľadom na jeho podstatu a význam pre dotknuté osoby. Zásah do práva na rešpektovanie obydlia je prípustný len za predpokladu, že tento zásah: je vykonaný v súlade so zákonom - princíp legality, sleduje legitímny cieľ (napr. ochrana života, zdravia alebo majetku osôb, ochrana práv a slobôd iných, odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku) - princíp legitimity, je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Toto kritérium pritom obsahuje tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne aspekty - princíp proporcionality. Z hmotnoprávneho hľadiska bude možné zásah do práva na nedotknuteľnosť obydlia posúdiť ako nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, ak reaguje na naliehavú spoločenskú potrebu a najmä, ak je primeraný legitímnemu cieľu, ktorý je zásahom sledovaný. Z procesnoprávneho hľadiska je dôležité, že rozhodnutie o musí byť vydané v konaní. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatoval, že právo na rešpektovanie obydlia nezahŕňa právo na poskytnutie bývania. 55.V danej vec postupoval dražobník, aj navrhovateľ dražby 1/ v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., ktorý sledoval legitímny cieľ ochranu svojho majetku - existujúca pohľadávka z úverovej zmluvy žalobcu , -dobrovoľná dražba bola primeraná, keďže výška žalobcovho dlhu predstavovala zhruba jednu polovicu hodnoty draženej nehnuteľnosti, -výška určená znaleckým posudkom nebola podhodnotená, žalobca relevantným spôsobom tento znalecký posudok nespochybnil, ním požadovaná cena sa len nepatrne odlišovala, navyše to nemôže namietať, keďže sám nesprístupnil byt za účelom jeho ohodnotenia, -žalobcovi sa nepodarila preukázať previazanosť dražobníka a vydražiteľa (navrhovateľ dražby môže byť previazaný s vydražiteľom, lebo aj navrhovateľ dražby sa môže zúčastniť dražby), táto nevyplýva ani zo spisu a ani z obchodného registra takže žalobca neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno,
-predbežné opatrenie v čase dražby ešte nebolo vykonateľné, takže na dražbu nemalo žiaden vplyv (a ani vedomosť žalovaných o ňom),
-postúpenie pohľadávky bolo žalobcovi preukázané oznámením žalovaného v 1. rade, čo priznal sám žalobca v žalobe, pričom oznámenie o postúpení pohľadávky je dostačujúce, nemusí mu byť predložená aj zmluva o postúpení; žalovaný 4/ nepotvrdil tvrdenia žalobcu, že sa snažil a mal seriózny záujem dlh uhradiť a snažil sa s ním dojednať podmienky splácania , aby uspokojil čiastočne pohľadávku,
-žalobca už v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby nemôže namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere alebo v záložnej zmluve, v tomto konaní sa skúmajú už len predpoklady a náležitosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách; navyše žalobca porušenie spotrebiteľských predpisov uvádzal len všeobecne, neuviedol žiadny konkrétny príklad, v ktorom by konkrétne zmluvné ustanovenie porušovalo konkrétne ustanovenie zákona,
-žalobca sám maril dražbu tým, že neumožnil ohodnotenie nehnuteľnosti a aj sprístupnenie nehnuteľnosti pred dražbou, zúčastnil sa až dražby so svojim advokátom, pričom na tejto dražbe spochybňoval jej zákonnosť,
-žalobca napriek deklarovanej snahe ani raz neuhradil ani len čiastočne svoj zosplatnený dlh, a to ani v čase, keď bol zamestnaný,
-pokiaľ ide o výkon zábezpeky, Charta základných práv EÚ stanovuje, že politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Charta tiež zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy pre súdom. Pokiaľ ide o výkon zábezpeky, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy o pôžičke, Smernica 93/13 neobsahuje nijakú úpravu týkajúcu sa výkonu záložných práv. Slovenská právna úprava stanovuje, že predaj na dražbe možno spochybniť v lehote 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva a osoba, ktorá spochybní podmienky predaja , disponuje lehotou v dĺžke 3 mesiace odo dňa príklepu na to, aby sa obrátila na súd. Možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať účinný a primeraný prostriedok na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, a to formou predbežného opatrenia bola zachovaná, a žalobca ju využil, podaním žaloby na súde v lehote 3 mesiacov,
-hodnota obydlia bola určená znaleckým posudkom, teda s odbornou starostlivosťou, takto určená hodnota bola východiskom aj pre posúdenie speňažovania majetku žalobcu ako dlžníka, kedy výška výťažku zo speňaženia postačovala na úhradu pohľadávky a nákladov samotného speňažovania.
56. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v celok rozsahu zamietol. Žalobný návrh voči žalovanému 4/ súd zamietol, z dôvodu, že nie je daná jeho vecná pasívna legitimácia v spore. Žalovaný 4/ sa dobrovoľnej dražby nezúčastnil v žiadnom postavení, výsledok tohto konania sa ho teda nedotýka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu proti nemu zamietol. 57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/,2/,3,/4/ boli vo veci proti žalobcovi plne úspešní. Súd im preto každému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku. 58. Žalobca žiadal, aby žalovanému 1/ súd nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko konateľ žalovaného 1/ a právny zástupca žalovaného 1/ sú tieto isté osoby. Súd zistil z výpisu z obchodného registra, že pôvodne jediným spoločníkom žalovaného 1/ bola obchodná spoločnosť Debt Collector Ltd., od 26.4.2012 bolo jediným spoločníkom žalovaného 1/ Kreditné družstvo, (kde JUDr. W. R. bola predsedom družstva do 26.1.2015) a že konateľom žalovaného 1/ je JUDr. W. R.; jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., IČO :47 237 244 je JUDr. Petra R., advokát. O tom či v určitom konaní možno považovať trovy za účelne vynaložené, závisí od konkrétnych okolností danej veci. JUDr. W. R., nie je zároveň spoločníkom žalovaného 1/, nemá tak bezprostredný majetkový záujem na výsledku konania, má len od konateľa žalovaného 1/ udelenú plnú moc na právne zastupovanie.Preto na uvedené súd neprihliadol. 59. Podľa § 262 ods. 2CSP výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom Bratislava IV písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.