Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/433/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alici Beňovej v spore žalobkyne V. proti žalovanému M. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 02. júna 2016, č.k. 4C/31/2012-300 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa n e m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí: 1/ výťažok z predaja nehnuteľnosti v kat.úz. A. zapísanej Okresným úradom , katastrálnym odborom A. na LV č. XXXX ako byt č. XX vo vchode X, na X. p. bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. XXXX v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX-ín v sume 45 000 eur, 2/ vstavané skrine v sume 497,91 eur, 3/ nástenný vešiak v sume 16,60 eur, 4/ koberec tkaný bledohnedej farby v sume 8,30 eur, 5/ rozťahovacia váľanda v sume 165,97 eur, 6/ poschodová posteľ so stolíkom + matrac v sume 199,16 eur, 7/ hifi veža v sume 215,76 eur, 8/ obývačková stena v sume 431,52 eur, 9/ koberec zelenej farby s bledohnedým okrajom v sume 31,50 eur, 10/ skriňa v sume 165,97 eur, 11/ komoda v sume 49,79 eur, 12/ manželská posteľ v sume 248,96 eur, 13/ televízor zn. Z. v sume 215,76 eur, 14/ rohová lavica + stôl + 2 stoličky v sume 290,45 eur, 15/ chladnička v sume 248,96 eur, 16/ mikrovlnka v sume 52,50 eur, 17/ malý televízor v sume 74,70 eur, 18/ pračka zn. J. v sume 199,16 eur, 19/ pračka zn. N. v sume 300 eur, 20/ fritovací hrniec v sume 58,09 € eur, 21/ elektrický krájač v sume 33,20 eur, 22/ dve barové stoličky v sume 50 eur, 23/ kuchynská linka so spotrebičmi (varná doska na plyn, elektrická rúra, digestor) v sume 1659,70 eur, 24/ sedacia súprava pozostávajúca z gauča, dvojsedačky a kresla zelenej farby v sume 414,95 eur, 25/ konferenčný stolík v sume 58,10 eur, 26/ koberec biely v sume 24,90 eur, 27/ plazmový televízor v sume 1045,50 eur, 28/ videorekordér v sume 83 eur, 29/ luster v sume 29,85 eur, 30/ dva obrazy v sume 30 eur, 31/ dve stojace lampy v sume 83 eur, 32/ výťažok z predaja osobného motorového vozidla zn. F. Z. O., ev.č. A. v sume 5000 eur, 33/ poistné zaplatené na investičné životné poistenie žalovaného podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX , uzavretej s B. v sume 1327,60 eur, 34/ poistné zaplatené na základe poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/č. návrhu XXXXXXXXXX -Poistenie osôb individuálne životné - Z. uzavretej medzi žalobkyňou a G. v sume 2019,45 eur, 35/ zostatok na účte žalobkyne v Z. č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX v sume 625,99 eur, 36/ zostatok na účte žalovaného vo S. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 264,80 eur, spolu v sume 61 221,10 eur, 37/ zostatok úveru od S. na základe zmluvy o poskytnutí flexi hypotéky reg.č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX v sume 11.452,17 eur. Súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal veci pod položkou 19/, 27/, 28/, 34/, 35/ v sume 4 073,94 eur, do výlučného

vlastníctva žalovaného prikázal veci pod položkou 1/ až 18/, 20/ až 26/ , 29/ až 33/, 36/ v sume 57.147,16 eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 18 725,44 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok za návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1 836,50 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 26.09.1998 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 4C/65/2010-28 zo dňa 31.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.10.2010. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že účastníci počas manželstva nadobudli byt č. XX vo vchode X, na X. p. bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. XXXX v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/ XXXX-ín. Ako vlastník bytu bol síce v liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A. zapísaný len žalovaný, ale v skutočnosti bol byt v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, pretože ho nadobudli kúpou počas trvania manželstva, z prostriedkov v BSM. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný po zániku manželstva byt predal, a to za kúpnu cenu 45 000,- eur, ktorá mu bola vyplatená. Do BSM účastníkov namiesto tohto bytu bola zahrnutá kúpna cena, ktorú zaň žalovaný dostal, teda výťažok z jeho predaja. Na tú skutočnosť, či bol byt predaný za primeranú cenu alebo nie v konaní o vyporiadanie BSM nie je možné prihliadať. Pokiaľ ide o hnuteľné veci uvedené pod bodmi 2/ až 31/ výroku rozsudku, súd vychádzal z toho, že všetky uvedené veci boli nadobudnuté za trvania manželstva a všetky veci ku dňu zániku manželstva existovali. Existencia týchto vecí medzi účastníkmi nie je sporná, sporné je len to, kto s niektorými z vecí po zániku manželstva disponoval. Pri určení hodnoty vecí súd vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov, že ich hodnota ku dňu zániku BSM bola vo výške polovice ich nadobúdacej ceny. Žalovaný uvádzal, že keď sa v apríli 2012 vrátil do bytu, už v ňom nebol nábytok. V konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 5C/4/2012, kde sa žalovaný domáhal vyporiadania BSM, takú skutočnosť nespomínal. Naopak, dňa 19.04.2012 vzal návrh na začatie konania späť. Tvrdil, že susedia videli, ako sa žalobkyňa sťahovala z bytu veľkým autom, ale nenavrhol výsluch žiadneho svedka, ktorý by mal potvrdiť, že zariadenie (okrem toho zariadenia, o ktorom žalobkyňa výslovne uviedla, že ho z bytu zobrala) vzala žalobkyňa. Tvrdenia žalobkyne, že si vzala len niektoré veci, sú potvrdené aj výpoveďami svedkov mal. M. M., O. R. a S. R.. Z ich výpovedí vyplýva, že žalobkyňa sa sťahovala v menšej dodávke a obrátili sa dva alebo trikrát, pričom si odniesli osobné veci, práčku, televízor, DVD prehrávač, počítač, playstation, hrnce, taniere, návlečky a menší koberec. Okrem toho si vzali bicykle a hokejovú výstroj. Súd preto tvrdenia žalovaného, že všetky veci z bytu (okrem vstavaných skríň a kuchynskej linky) odviezla žalobkyňa, nepovažoval za preukázané. Po odsťahovaní žalobkyne mal prístup do bytu žalovaný, ktorý vymenil v byte zámku. Tvrdil, že tak urobil až v čase, keď už bol byt úplne vyprataný a prázdny. Ak však v byte už nič nebolo okrem vecí, ktoré sa nedali odniesť (vstavané skrine, kuchynská linka), nebolo už v byte čo chrániť a žalovaný nemal dôvod zámku meniť a brániť tak vstupu žalobkyne do bytu. Súd do BSM zahrnul aj výťažok z predaja motorového vozidla zn. F., ev. č. A. v sume 5 000,- eur. Ide o vec, ktorá už nepatrí účastníkom. Motorové vozidlo bolo predané dňa 01.04.2011, teda žalovaný ho predal až po zániku BSM. V čase rozhodovania súdu táto vec už nie je v BSM účastníkov, vyporiadať je preto potrebné výťažok, ktorý z tejto veci účastníci nadobudli, pretože tento výťažok patrí do BSM účastníkov. Skutočnosť, že žalobkyni bola vyplatená polovica výťažku z predaja tohto motorového vozidla súd zohľadnil pri určení výšky vyrovnacieho podielu, ktorý je žalovaný povinný žalobkyni zaplatiť. Súd do BSM zahrnul aj poistné zaplatené na investičné životné poistenie žalovaného podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej s B.. v sume 1 327,60 eur. Ide o poistné, ktoré bolo vynaložené z majetku v BSM výlučne v prospech žalovaného za obdobie od uzavretia poistnej zmluvy do zániku BSM. Výšku poistného súd ustálil podľa oznámenia B. Ďalej do BSM patrí aj poistné zaplatené na základe poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/č. návrhu XXXXXXXXXX -Poistenie osôb individuálne životné - Z. uzavretej medzi žalobkyňou a G. S. v sume 2.019,45 eur. Okrem toho do BSM patria aj zostatky na účtoch žalobkyne a žalovaného ku dňu zániku BSM. Zo správ Z. a S.. vyplýva, že zostatok na účte žalobkyne ku dňu zániku BSM bol vo výške 625,99 eur a zostatok na účte žalovaného ku dňu zániku BSM bol vo výške 264,80 eur. Súd nezahrnul do BSM hodnotu investícií, ktoré boli vložené do rekonštrukcie bytu, pretože ide o investície, ktoré boli vykonané počas trvania BSM z prostriedkov v BSM na majetok v BSM. Tieto investície boli teda počas trvania manželstva spotrebované a o ich hodnotu sa zvýšila hodnota bytu, ktorý je súčasťou majetku v BSM a ktorého hodnotu (výťažok z predaja) súd vyporiadal. Okrem toho súd nezahrnul do majetku v BSM ani elektrické náradie, ktorého existenciu ku dňu zániku BSM a ktorého cenu sa nepodarilo vykonaným dokazovaním preukázať. Súd do BSM nezahrnul ani veci, ktoré mala dostať žalobkyňa počas trvania manželstva ako dar, a to zlaté šperky a retiazku, ktoré

dostala na narodeniny a pri príležitosti narodenia dieťaťa, pretože ide o veci osobnej povahy, ktoré slúžia výlučne žalobkyni. Okrem toho súd nevyporiadal ani hnuteľné veci, ktoré mali podľa žalovaného patriť do BSM, a to návliečky, tanierové súpravy, súpravy hrncov, pohárov, šálok a príborov. Žalobkyňa tvrdí, že ide o veci, ktoré dostala ako dar pred uzavretím manželstva, žalovaný nepreukázal, že by veci nadobudli po uzavretí manželstva, nepreukázal ich počet, druh, farbu, značku, prípadne vlastnosti a najmä ich existenciu ku dňu zániku BSM, preto súd tieto veci do BSM nezahrnul. Do majetku v BSM súd nezahrnul ani hodnotu osobného auta P. (výťažok z jeho predaja), pretože toto motorové vozidlo bolo predané za trvania manželstva a výťažok z neho bol počas trvania manželstva spotrebovaný. Spolu teda súd ustálil hodnotu všetkých aktív patriacich do BSM účastníkov na sumu 61 221,10 eur. Do BSM účastníkov patria aj pasíva uvedené vo výroku rozsudku pod položkou č. 37. Ide o zostatok úveru od S. na základe zmluvy o poskytnutí flexi hypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX v sume 11 452,17 eur. Spoločnými dlžníkmi zo zmluvy o úvere boli obaja účastníci. Do pasív BSM súd nezahrnul zostatky úverov od Y. a od A. Súd tak rozhodol z dôvodu, že v oboch prípadoch ide o úvery, pri ktorých je jediným dlžníkom žalovaný. Žalobkyňa nie je účastníčkou týchto úverových zmlúv a v konaní nebolo preukázané, že by s uzavretím týchto zmlúv súhlasila. Z týchto dlhov teda nie je zaviazaná. Žalovaný nepreukázal, že prostriedky zo zmlúv o úvere, pri ktorých je jediným dlžníkom, použil na niektoré z vecí v BSM. Súd preto dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno, že v prípade týchto úverov ide o pasíva patriace do BSM a súd na ne pri vyporiadaní BSM neprihliadal. Súd do pasív BSM nezahrnul ani dlh žalovaného voči veriteľovi M. B. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.2.2006. Súd tvrdenie žalovaného, že dňa 11.2.2006 uzavrel zmluvu o pôžičke s M., ktorý mu podľa tejto zmluvy požičal sumu 600 000,- Sk na kúpu bytu nepovažoval za preukázané. Podpisy na zmluve nie sú overené, nie je teda možné objektívne overiť, či bola v skutočnosti podpísaná v deň, ktorým je datovaná, alebo či bola vyhotovená až dodatočne. Žalovaný existenciu zmluvy preukazuje okrem jej písomného vyhotovenia aj výpoveďami svedkov B. a U.. Súd pri hodnotení výpovedí týchto svedkov prihliadal na to, že svedok B. je svokrom žalovaného a svedok U. je priateľom žalovaného. Obaja majú preto dôvod a záujem žalovanému v konaní pomôcť. Svedok B. vo výpovedi uviedol, že požičal žalovanému, s ktorým sa v tom čase vôbec nepoznal (poznal sa len s jeho otcom, ktorý už nežije, a teda okolnosti uzavretia zmluvy nemôže potvrdiť), sumu 600 000,- Sk. Svedok pritom žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal, že by v tom čase mal k dispozícii takú vysokú sumu, ktorú by navyše bezúročne poskytol neznámej osobe (žalovanému) na dobu 10 rokov. Je nepravdepodobné, že niekto, kto si šetrí spolu s manželkou peniaze, krátko pred nástupom na dôchodok tieto úspory dobrovoľne poskytne bezúročne neznámej osobe na dobu 10 rokov, len na základe písomnej zmluvy, na ktorej nie sú ani len osvedčené podpisy, a to dokonca v hotovosti. Okrem toho rozpor je aj v tom, kedy mal žalovaný peniaze vrátiť, keď svedok tvrdil, že sa tak stalo v máji a na príjmovom doklade, ktorý má vrátenie preukazovať, je dátum 16.06. Nedôveryhodne vyznieva aj výpoveď svedka U., ktorý mal svojou výpoveďou potvrdiť, že žalovaný si požičiaval sumu 600 000,- Sk. Svedok tvrdil, že podpísal "nejaký papier", ktorého obsah nevedel špecifikovať. Nevedel, koľko peňazí mal žalovaný dostať, ani presne dôvod, pre ktorý peniaze dostal. Súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti a s prihliadnutím na vzťah svedkov k žalovanému považoval výpovede svedkov za účelové v snahe pomôcť žalovanému. Len písomné vyhotovenie zmluvy a výpovede týchto svedkov sú dôkazy, ktorými žalovaný preukazuje existenciu pôžičky a dlhu voči M. B.. Tieto dôkazy súd hodnotil jednotlivo, ale najmä vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a skutočnosťami. Súd vychádzal aj z toho, že hoci sa majetkové pomery žalovaného skúmali vo viacerých súdnych konaniach (v konaní o rozvod manželstva, v dvoch konaniach o vyporiadanie BSM, ktoré boli zastavené), ani v jednom z uvedených skorších konaní nikdy žalovaný neuviedol, že by dlhoval svedkovi B. sumu 600.000,- Sk, ktorú treba vrátiť. Existenciu tejto pôžičky žalovaný neuvádza vo svojom vyjadrení k návrhu na vyporiadanie BSM podanému žalobkyňou vo veci sp. zn. 5C/46/2011, neuvádza ju ani vo vlastnom návrhu na vyporiadanie BSM vo veci sp. zn. 5C/4/2012. Žalovaný pritom uvádzal do vyporiadania pôžičky v oveľa nižšej sume , veci oveľa nižšej hodnoty ako patriace do BSM / návlečky, príbory, riady/, preto je veľmi málo pravdepodobné resp. vylúčené, že by neuviedol povinnosť vrátiť sumu 19.916,35 eur /600 000,-Sk/. Žalovaný tiež neuviedol v podstate žiaden dôvod, pre ktorý nebola účastníčkou tejto zmluvy aj žalobkyňa a prečo túto zmluvu nepodpísala. V čase dátumu jej uzavretia 11.02.2006 boli účastníci manželia, žili spolu v jednej domácnosti , kupovali spolu byt a nebol preto žiaden dôvod k tomu, aby žalobkyňa o pôžičke nebola informovaná, aby nebola účastníčkou zmluvy a aby zmluvu nepodpísala tak, ako to bolo v prípade uzavretia zmluvy o flexi hypotéke /takisto použitej na byt/. Existenciu pôžičky neuvádza žalovaný ani vo vyjadrení k návrhu zo dňa 31.10.2012 v tejto veci, neuvádzal ju ani pri rokovaniach s právnym zástupcom žalobkyne, ktoré viedli o vyporiadaní BSM. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný existenciu zmluvy o pôžičke a pôžičky od M. B. nepreukázal a súd túto pôžičku do BSM nezahrnul. Pokiaľ ide o skutočnosť, ako nadobudli účastníci v roku 2006 peniaze na kúpu bytu (640 000,- Sk), je

zrejmé, že účastníci museli mať aj iné príjmy, ako pred súdom deklarovali. Súd vychádzal z toho, že priemerný čistý mesačný príjem žalovaného zo zamestnania bol v roku 2006 vo výške 470,44 eur a za rok 2007 za prvých 8 mesiacov vo výške 433,46 eur. V septembri 2007 kúpil auto, za ktoré splácali po 280 eur mesačne. Žalobkyňa bola na rodičovskej dovolenke, okrem toho splácali úver S. vo výške viac ako 100 eur mesačne a náklady na bývanie. Pri tak malých príjmoch, ako v konaní deklarovali, by neboli schopní splácať svoje záväzky, avšak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by záväzky riadne a včas neplatili. Z toho je zrejmé, že mali aj iný ako pred súdom deklarovaný zdroj príjmov. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že v zmluve o hypotekárnom úvere je uvedené, že je poskytovaný na nadobudnutie nehnuteľnosti. Buď je preto nepravdivý údaj o účele poskytnutia úveru od S., alebo údaj o zaplatení kúpnej ceny za byt v kúpnej zmluve zo dňa 13.04.2006 v deň podpísania zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa má preukázať, kde vzali sumu 600 000,- Sk na kúpu bytu je neopodstatnené. Žalobkyňa tvrdí, že túto sumu pokryli z úspor (z času, keď žalovaný podnikal a z času, keď si privyrábal na brigádach v zahraničí) a čiastočne z predaja motorového vozidla. Skutočnosť, že ide o prostriedky z pôžičky tvrdí žalovaný, preto je na žalovanom dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti, ktoré v konaní neuniesol a tvrdené skutočnosti nepreukázal. O vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal veci pod položkami 19/, 27/, 28/, 34/ a 35/ v sume 4 073,94 eur. Ide o veci, ktoré si žalobkyňa odniesla zo spoločnej domácnosti a ktoré výlučne ona užíva, o zaplatené poistné a o zostatok na účte žalobkyne ku dňu zániku BSM. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal veci pod položkami 1/ až 18/, 20/ až 26/, 29/ až 33/, 36 v sume 57 147,16 eur. Ide o výťažok z predaja bytu, ktorý žalovaný fyzicky prevzal, ako aj o veci, ktoré ostali v byte po odchode žalobkyne. Pri určení sumy na vyrovnanie podielov účastníkov súd vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Hodnota aktív v BSM účastníkov je 61.221,10 eur. Z toho pripadá na každého z účastníkov jedna polovica, čo je 30.610,55 eur. Žalobkyni boli do výlučného vlastníctva prikázané veci v celkovej hodnote 4.073,94 eur. Žalovanému boli prikázané do výlučného vlastníctva veci v hodnote 57.147,16 eur. Žalovanému teda boli prikázané veci v hodnote o 26.536,61 eur vyššej ako je hodnota jeho podielu (57.147,16 eur mínus 30.610,55 eur). Na žalobkyňu tak pripadá vyrovnací podiel po výške 26.536,61 eur. Súd následne odpočítal od vyrovnacieho podielu jednu polovicu pasív, ktoré zaplatil žalovaný, teda jednu polovicu zostatku hypotekárneho úveru vo S., po zaokrúhlení vo výške 5.726,10 eur/ 11.452,17 eur : 2 = 5726,085 eur, po zaokrúhlení 5726,10 eur/. Ďalej súd odpočítal od vyrovnacieho podielu sumu 2.500,- eur, ktorú žalobkyňa obdržala od žalovaného ako polovicu výťažku z predaja motorového vozidla F. a pripočítal polovicu sumy, ktorá bola z prostriedkov v BSM vyplatená na výlučný dlh žalovaného vo výške 829,86 eur (25 000,- Sk) za škodu na zdraví, ktorú spôsobil (teda pripočítal sumu 414,93 eur). Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 18 725,44 eur (26 536,61 eur mínus 5 726,10 eur mínus 2 500,- eur plus 414,93 eur) do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Počas tejto lehoty bude žalovaný povinný získať zdroje na zaplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobkyni bolo uznesením zo dňa 16.01.2013 č.k. 4C/31/2012-37 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. V súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. je preto podľa výsledku konania poplatky povinný zaplatiť žalovaný, ktorý nie je od súdnych poplatkov oslobodený. Výška súdneho poplatku za návrh na začatie konania je podľa Položky 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov 66 eur. Súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podľa Položky 6 písm. b) Sadzobníka súdny poplatkov 3% z predmetu konania. Predmetom vyporiadania boli aktíva vo výške 61.221,10 eur. Základ pre výpočet súdneho poplatku je po zaokrúhlení 61.221,- eur a výška súdneho poplatku je 1.836,63 eur, po zákonnom zaokrúhlení na 50 eurocentov nadol 1 836,50 eur. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 1 836,50 eur. Žalobkyňa aj žalovaný mali v konaní čiastočný úspech a čiastočný neúspech. Súd preto za použitia § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nezahrnul do pasív BSM pôžičku od M. B. vo výške 600.000 Sk, ktorú si zobrali na kúpu bytu. Uviedol, že kúpna cena bytu predstavovala 635.000 Sk, pričom 35.000 Sk mali našetrené a 600.000 Sk požičaných od M. B. vložil na účet v Z. predávajúcej C. Z.. Nesúhlasil s tým, že celú kúpnu cenu za byt zaplatili zo spoločných peňazí, pretože za X rokov manželstva nemohli našetriť taký veľký obnos peňazí. Súd nemal za preukázané, že mali iné príjmy a len sa domnieva a nedrží sa faktov. Predsa človek, ktorý mal už v tej dobe vyše XX rokov odrobených skôr môže našetriť 600.000 Sk ako on so žalobkyňou, s ktorou žili v manželstve X rokov, pričom žalobkyňa nepracovala a celú rodinu finančne zabezpečoval iba on. Trval na tom, aby žalobkyňa preukázala, kde zobrali finančné prostriedky na kúpu bytu, keď synovi platil hokej, boli trikrát na dovolenke, popritom splácal úver, pôžičku, leasing a pripravoval sa na narodenie ďalšieho dieťaťa. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 103., kde je uvedené, že žalobkyňa pracovala od 12.09.2005 do 18.07.2009 vo firme O., pretože v tomto

období od februára 2006 až do roku 2012 bola na materskej dovolenke. Pokiaľ ide o hnuteľné veci patriace do BSM trval na tom, že žalobkyňa nakladala spoločný majetok z bytu, keď otočila auto trikrát. Z výpovedi svedkov, ktorý sťahovali žalobkyňu je zrejmé, že vypovedali iba to, čo chcela žalobkyňa, svedok R. boli vyše roka jej priateľom, u ktorého žila aj s deťmi v spoločnej domácnosti vo veľkom rodinnom dome, kde si mohla majetok uschovať. Tento svedok bol ovplyvnený žalobkyňou, ako aj syn M., ktorý od rozvodu manželstva žije s matkou. Poukázal na to, že hneď po rozvode sa odsťahoval do podnájmu (01.09.2010) a všetok majetok nechal v byte. Žalobkyňa bývala v byte až do apríla 2012 a za ten čas mohla pomaly všetok majetok z bytu vyniesť bez toho, aby on o tom vedel. Sudkyňa dala do zápisnice iba to, čo uznala za vhodné a ignorovala jeho tvrdenia, že z bytu žiaden majetok nepotreboval a nezobral, lebo ho nemal kde dať. Taktiež nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorý do vyporiadania BSM zahrnul sumu 829,86 eur (25.000 Sk) ako jeho výlučný dlh do BSM. Jedná sa o finančné prostriedky vynaložené za škodu na zdraví, ktorú spôsobil, vyplatené ešte v roku 2004, ktoré podľa jeho názoru do BSM nepatria. Ďalej uviedol, že súd nezarátal do vyporiadania BSM úver z S., ktorý splácal po rozvode manželstva v mesačných splátkach po 103 eur po dobu 20-tich mesiacov. Taktiež žiadal zahrnúť do vyporiadania dvojročné užívanie jeho polovice bytu žalobkyňou, čo sudkyňa ani nespomenula v zápisnici. Mal za to, že celé konanie bolo vedené proti jeho osobe.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Trvala na tom, že o zmluve o pôžičke peňazí zo dňa 11.02.2006, ktorú uzatvoril žalovaný nevedela, žalovaný ju nikdy počas trvania manželstva a ani po jeho ukončení neinformoval , že spomínanú zmluvu o pôžičke uzatvoril. Je otázne, prečo žalovaný túto zmluvu nepredložil v predchádzajúcich konaniach a pokiaľ aj žalovaný túto zmluvu reálne uzatvoril a prevzal peniaze, nemal žiaden dôvod o tejto zmluve jej nepovedať, okrem prípadu, že tieto peniaze použil pre vlastné potreby. Samotné preukazovanie existencie tejto zmluvy žalovaným je veľmi pochybné. Taktiež je veľmi pochybné, že človek, ktorý mal už v dobe tejto pôžičky odrobených XX rokov by poskytol všetky úspory žalovanému a v tom čase úplne neznámemu človeku a bez riadneho overenie a potvrdenia notárom. Táto zmluva je sama o sebe pochybná, lebo ju spísal žalovaný s terajším svokrom a bez žiadnych dokázateľných dôkazov, ako je napríklad notár, peňažný prevod cez bankový subjekt, aby mal záruky a dostatočné dokumenty o spracovaní a uskutočnení zmluvy už len z dôvodu istín pre poskytovateľa danej pôžičky v prípade nesplnenia pôžičky v celom rozsahu. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď do pasív BSM nezaradil túto pôžičku. Pokiaľ žalovaný namietal, že v období od 12.09.2005 do 18.07.2009 nepracovala, k tomu uviedla, že súd si zabezpečil od kompetentných inštitúcií riadne potvrdenia a výpisy o jej zamestnaniach, z ktorých následne aj vychádzal. Poprela tvrdenia žalovaného, že si z bytu odniesla hnuteľné veci okrem tých, ktoré označila na pojednávaní. Tvrdenie žalovaného, že svedkovia, ktorí ju sťahovali boli ňou ovplyvnení, je čisto účelové, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že z bytu odniesla okrem vecí uvedených vo svojej výpovedi ešte ďalšie iné veci. Všetky veci ostali v byte a tieto si ponechal žalovaný a preniesol do svojho súčasného bytu, o čom svedčia aj ňou predložené fotografie. Pokiaľ ide o vyporiadanie sumy 829,86 eur, jedná sa o škodu na zdraví, ktorú spôsobil žalovaný a táto škoda bola hradená zo spoločných prostriedkov. Počas dvojročného užívania spoločného bytu po rozvode manželstva platila všetky výdavky za byt, žalovaný mal kľúče od bytu, mohol kedykoľvek prísť, čo sa aj stalo, preto nevidí dôvod, aby žalovanému uhradila peniaze za užívanie bytu.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu žalobkyne o nadobudnutí bytu za trvania manželstva uviedol, že žalobkyňa neposkytla žiadne dôkazy o tom, kde zobrali iné finančné prostriedky na zakúpenie bytu. Trval na tom, že byt zakúpili z pôžičky poskytnutej pánom B. na základe dlhodobého priateľstva jeho otca s ním. Súd si môže overiť tieto skutočnosti, že peniaze vo výške 600.000 Sk vložil ihneď na účet predávajúcej pani Z.. Ďalším faktom zostáva, že peniaze svedkovi B. vrátil, hoci ho žalobkyňa žiadala, aby ich zamlčal a zaprel a tak, aby im ostal byt aj peniaze. Ďalej uviedol, že žalobkyňa počas trvania manželstva žiadne úvery, pôžičky nesplácala, všetko ako jediný zamestnaný a živiteľ rodiny splácal sám. K tvrdeniam žalobkyne, že v období od 12.09.2005 do 18.07.2009 pracovala uviedol, že vo firme bola iba evidovaná ako zamestnaná, pričom v skutočnosti bola na materskej dovolenke po dobu 6 rokov. Ďalej uviedol, že žalobkyňa ho po rozvode manželstva vyhodila zo spoločného bytu len s jedným malým kufrom, nedovolila mu chodiť do bytu, bol nútený ísť do podnájmu, do ktorého si musel zakúpiť potrebné bytové zariadenie. Žalobkyňa zobrala všetok majetok bez toho, aby ho o tom informovala, pričom trestné oznámenie na ňu nemohol dať, lebo kľúče od bytu jej odovzdal. Poprel tvrdenia žalobkyne, že vo svojej domácnosti má hnuteľné veci patriace do BSM, keď zariadenie jeho terajšieho bytu je moderné a v byte nemá žiadne staré veci z bývalého manželstva. Nesúhlasil preto s tým, aby zaplatil žalobkyni za

hnuteľné veci, ktoré nemá a trval na tom, že si ich zobrala žalobkyňa. Pokiaľ ide o škodu na zdraví vo výške 829,86 eur, je pravdou, že táto bola uhradená zo spoločných peňazí, ale ešte v roku 2004, čo nemalo byť zarátané do BSM.

5. Žalobkyňa v duplike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v odvolaní neuvádza žalovaný žiadne nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. Trvala na tom, že pôžička od M. B. je fiktívna, nakoľko žalovaný nemal žiaden dôvod o pôžičke jej nepovedať. Poprela tvrdenia žalovaného, že ho navádzala, aby zamlčal túto pôžičku, nakoľko o tejto pôžičke nevedela, pričom žalovaný túto pôžičku spomenul až v treťom konaní o vyporiadanie BSM. Dôkazy o tejto pôžičke nepovažovala za dôkazy reálne preukazujúce skutočnosť tejto pôžičky. Všetky ďalšie skutočnosti uvádzané v písomnom vyjadrení žalovaného považovala za účelové v snahe naťahovať a predlžovať súdne konanie.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

8. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka). Pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak z osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdy sa pri vyporiadaní BSM môžu odchýliť od zásady, že veci zo zaniknutého BSM sa majú medzi účastníkmi rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia, ak majú na to presvedčivé dôvody.

9. Žalovaný v podanom odvolaní nenamietal rozsah vecí patriacich do BSM a určenie ich hodnôt, nesúhlasil však s rozhodnutím súdu o nezohľadnení pôžičky v sume 600.000 Sk ako spoločného dlhu účastníkov voči veriteľovi M. B. poskytnutej na zakúpenie bytu dňa 11.02.2006, zo spôsobom vyporiadania hnuteľných vecí prikázaných do jeho vlastníctva, ďalej namietal nevyporiadanie zostatku spoločného hypotekárneho úveru z S. zaplateného ním po rozvode manželstva veriteľovi, nesúhlasil so započítaním sumy 829,86 eur do BSM vyplatenej za škodu na zdraví počas trvania manželstva.

10. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Podstatná časť argumentácie žalovaného sa týka postupu súdu prvej inštancie o nezahrnutí dlhu žalovaného voči veriteľovi M. B. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.02.2006, poskytnutej podľa tvrdení žalovaného na zakúpenie bytu. Žalobca existenciu dlhu vo výške 600.000 Sk preukazoval písomnou zmluvou o pôžičke a výpoveďami svedkov M. B. a W. U.. V danej veci možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení vierohodnosti výpovede žalovaného a svedkov B. a U. neodchýlil od hodnotenia skutočností, ktoré sa podľa všeobecnej skúsenosti k vierohodnosti výpovede vzťahujú, keď prihliadol k tomu, že svedok B. je svokrom žalovaného a svedok U. je priateľom žalovaného. Aj keď žalovaný predložil súdu písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 11.02.2006 o poskytnutí sumy 600.000 Sk M. B. žalovanému na kúpu bytu, treba zdôrazniť, že podpisy na zmluve nie sú overené, nie je teda možné objektívne zistiť, kedy bola zmluva v skutočnosti uzavretá. Žalobkyňa rozhodne poprela tvrdenia žalovaného o pôžičke peňazí, trvala na tom, že byt bol zakúpený z hypotekárneho úveru poskytnutého S. a zvyšok zo spoločných úspor. Na strane žalovaného bolo teda dôkazné bremeno preukázať ním tvrdené skutočnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu svedok B.iadnym spôsobom hodnoverným spôsobom nepreukázal, že mal v roku 2006 takú vysokú sumu peňazí, ktorú bezúročne poskytol neznámej osobe

- žalovanému na 10 rokov len preto, že bol s jeho otcom dobrým priateľom. Okrem toho bol aj rozpor v tvrdení svedka v tom, kedy mal žalovaný peniaze vrátiť, keď svedok tvrdil, že sa tak stalo v máji a na príjmovom doklade, ktorý má vrátenie preukazovať je dátum 16.06.2012. Nedôveryhodne vyznieva aj výpoveď svedka U., ktorý mal potvrdiť, že žalovaný si požičiaval sumu 600.000 Sk. Svedok na pojednávaní uviedol, že podpísal nejaký papier, ktorého obsah nevedel špecifikovať, nevedel, koľko peňazí mal žalovaný dostať a ani presne dôvod, pre ktorý peniaze dostal. Svedok uviedol, že žalovaný prevzal peniaze od M. B. v hotovosti, avšak koľko to bolo, nevedel uviesť. Za danej situácie aj odvolací súd výpoveď svedka W. U. ohľadne zapožičania sumy 600.000 Sk M. B. žalovanému na zakúpenie bytu považoval za nevieryhodnú. Ako už bolo vyššie uvedené, v danej veci zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného preukázať tvrdenie o pôžičke peňazí od M. B. vo výške 600.000 Sk použitej na kúpu bytu. Žalovaný uvádzal svoje tvrdenia o poskytnutí pôžičky od M. B. až na pojednávaní v danej veci dňa 09.04.2013, kedy predložil súdu aj písomnú zmluvu o pôžičke. V danej veci nebolo možné neprihliadať k tomu, že majetkové pomery žalovaného sa skúmali vo viacerých súdnych konaniach (konanie o rozvod manželstva, konanie o príspevok na výživu rozvedenej manželky, dve konania o vyporiadanie BSM) , avšak ani v jednom z týchto konaní žalovaný neuvádzal, že by mal dlh voči M. B. vo výške 600.000 Sk. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 15.04.2011 podala žalobkyňa návrh na súde prvej inštancie o vyporiadanie BSM, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 5C/46/2011. Dňa 20.07.2011 žalovaný podal na súde prvej inštancie vyjadrenie k návrhu žalobkyne o vyporiadanie BSM, v ktorom existenciu pôžičky od M. B. neuviedol. Dňa 25.01.2012 podal žalovaný na súde prvej inštancie návrh na vyporiadanie BSM , v ktorom taktiež neuviedol existenciu pôžičky od M. B.. Existenciu pôžičky od M. B. žalovaný neuviedol ani v písomnom vyjadrení k návrhu žalobkyne o vyporiadanie BSM v preskúmavanej veci podaného dňa 02.11.2012 na súde prvej inštancie, neuvádzal ju ani v advokátskej kancelárii M.. M. W. pri pokuse o mimosúdnu dohodu o vyporiadaní BSM dňa 19.05.2011. Ani v žiadosti o úver zo dňa 07.07.2009 sa nenachádza žiaden údaj o tom, že by mal žalovaný iné záväzky okrem hypotéky. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o existencii pôžičky od M. B. a preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď ju do pasív BSM nezahrnul. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobkyňa má preukázať, kde vzali sumu 600.000 Sk na kúpu bytu, s týmito námietkami žalovaného sa riadne a presvedčivo vyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 103, na ktoré odôvodnenie odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

12. Ďalšia námietka žalovaného smerovala k spôsobu vyporiadania hnuteľných vecí prikázaných do jeho výlučného vlastníctva.

13. Odvolací súd túto námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú, keď v konaní bolo preukázané nielen z výsluchu žalobkyne, ale najmä z výsluchu svedkov mal. M. M., O. R. a S. R., že žalobkyňa si zobrala z bytu z hnuteľných vecí len tie veci, ktoré boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a ostatné hnuteľné veci ostali v byte, do ktorého prístup mal po odchode žalobkyne len žalovaný. Po odchode žalobkyne z bytu mohol len žalovaný s týmito vecami disponovať a pokiaľ tvrdil, že hnuteľné veci, ktoré boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva si zobrala žalobkyňa, mal dôkaznú povinnosť ohľadne tohto svojho tvrdenia. Žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie žiaden taký dôkaz, že ostatné hnuteľné veci okrem tých, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne si žalobkyňa odniesla z bytu, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď tieto hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

14. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného o nevyporiadaní zostatku hypotekárneho úveru poskytnutého S. túto taktiež odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pod položkou č. 37 započítal do BSM účastníkov aj pasíva, a to zostatok úveru od S. na základe zmluvy o poskytnutí flexi hypotéky v sume 11.452,17 eur. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že spoločnými dlžníkmi zo zmluvy o úvere boli obaja účastníci , pričom výšku zostatku ku dňu zániku BSM ustálil podľa oznámenia S. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku z bodu 107 ďalej vyplýva, že z hodnoty vyrovnávajúceho podielu prikázaného do výlučného vlastníctva žalobkyne odpočítal súd 1-icu pasív, ktoré zaplatil žalovaný po rozvode manželstva, teda 1-icu zostatku hypotekárneho úveru vo S. vo výške 5726,10 eur.

15. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom započítaní sumy 829,86 eur (25.000 Sk) do masy BSM, táto námietka nebola opodstatnená. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že počas trvania manželstva bol zo spoločných prostriedkov zaplatený výlučný dlh žalovaného vo výške 829,86 eur (25.000 Sk) za škodu na zdraví, ktorú spôsobil, preto súd prvej inštancie správne pripočítal polovicu sumy, t.j. 414,93 eur do vyrovnávacieho podielu žalobkyne. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného o nesprávne uvedenej dĺžke zamestnania žalobkyne u zamestnávateľa O. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal pri uvedení tohto údaju z oznámenia zamestnávateľa žalobkyne a pokiaľ aj bola žalobkyňa v tomto období na materskej dovolenke, táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. Odvolacie námietky žalovaného boli preto neopodstatnené.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalobkyni odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).