Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/20/2024

Uznesenie

21

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v C. na ulici Trieda SNP č. 283/56 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ulici č. 29 IČO: 47 234 466 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25 IČO: 35 792 752 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom v Bratislave na Kubániho ulici č. 16 IČO: 47 233 516 o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. -25 zo dňa 20.2.2024 takto

rozhodol:

2

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a III.

O d m i e t a odvolanie proti výroku IV.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

20

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300012328, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.9.2008 (výrok I.), poučil žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobcovi o plnenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300012328, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.9.2008 (výrok II.), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady (výrok III.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet Mestského súdu Košice č. D., VS: 4361523055 (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenia neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 9.2.2024, ktorým navrhol, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300012328, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.9.2008, ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným dňa 9.9.2008

Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300012328, na základe ktorej mali byť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.659,70 EUR (50.000,- Sk), ktoré mal spolu s odplatou za poskytnutie úveru splácať v pravidelných 56-ich mesačných splátkach po 100,25 Eur. Listom zo dňa 29.1.2024, označeným ako „Vykonávanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť“ požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu (spoločnosť Fajne, s. r. o., so sídlom Štúrova 787/1, 040 01 Košice, IČO: 51 316 145) o začatie výkonu zrážok zo mzdy žalobcu za účelom uspokojenia údajnej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, ktorá ku dňu 15.8.2020 mala dosahovať hodnotu 7.489,79 Eur, a to na základe žiadosti o zrážky zo mzdy, podľa Úverovej zmluvy, v ktorej je inkorporovaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (čl. 7 predmetnej úverovej zmluvy). Na podklade tejto dohody zamestnávateľ žalobcu pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu, čím každým mesiacom bude dochádzať k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalobcu až do úplného splatenia pohľadávky, teda do doby, kým samotný žalovaný neoznámi zamestnávateľovi žalobcu, že došlo k splneniu vymáhaného záväzku. Nakoľko však žalobca popiera dôvodnosť uspokojovaného nároku, ako aj platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, domáhal sa týmto návrhom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, vykonávaných na podklade predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. E-mailom zo dňa 6.2.2024 o 13:56 hod., mzdová účtovníčka zamestnávateľa žalobcu písomne potvrdila spoločnosti ANACO s.r.o. (prostredníctvom ktorej sa žalovaný domáha výkonu zrážok zo mzdy), že počnúc mzdou za mesiac 02/2024 pristúpi k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v sumách 150 Eur mesačne, pričom výkon týchto zrážok zo mzdy bude pokračovať až do úplného splatenia pohľadávky, teda do doby, kým samotný žalovaný neoznámi zamestnávateľovi žalobcu, že došlo k splneniu vymáhaného záväzku. Žalobca na svoje skutkové tvrdenia doručil listinné dôkazy : Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300012328 zo dňa 9.9.2008, list žalovaného zo dňa 29.1.2024, označený ako „Vykonávanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť“, e-mail zamestnávateľa žalobcu zo dňa 6.2.2024.

3. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovení , 2, a , a , a , , , , , , , , , , , , až 3 , , , o spotrebiteľských úveroch. Podľa právneho záveru súdu prvej inštancie predmetom konania je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania podľa ust. , ktorým by súd nariadil žalobcovi zdržať sa výkonu práva zrážok zo mzdy. Potrebu vydania neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by naďalej dochádzalo k neoprávneným zásahom do práv žalobcu prostredníctvom zrážok zo mzdy, a tak aj k prípadnému bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane žalovaného na úkor žalobcu. Neodkladné opatrenia participujú na plnení cieľov civilného sporového konania, ale súčasne sa podieľajú aj na realizácii zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a tiež čl. 46 a nasl. . Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia je v prvom rade osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,

najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , ). Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z listinných dôkazov pripojených k návrhu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočná, oprávnená a dôvodná obava žalobcu o neoprávnený zásah do jeho majetkovej sféry zo strany žalovaného plnením výkonu práva zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300012328, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.9.2008 za situácie, keď žalobca namieta absolútnu neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky v Dohode o zrážkach zo mzdy, nakoľko táto bola zo strany žalovaného vopred predformulovaná a autoritatívne inkorporovaná do ostatného textu úverovej zmluvy bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobcu. Neplatnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, ako právneho úkonu akcesorickej povahy žalobca odôvodňuje aj s poukazom na absolútnu neplatnosť samotnej úverovej zmluvy, nakoľko ide o po 1. neúčinnosť prijatia návrhu na jej uzavretie (dňa 5.9.2008 v Košiciach malo dôjsť zo strany žalobcu k návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý bol zasielaný do sídla žalovaného, pričom dňa 9.9.2008 v Bratislave malo dôjsť zo strany žalovaného k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy), po 2. neplatnosť úverovej zmluvy pre nedodržanie mechanizmu kontraktácie, po 3. neplatnosť úverovej zmluvy pre nedostatok oprávnenia uzatvárať úverovú zmluvu, po 4. neplatnosť úverovej zmluvy pre rozpor dohody o výške odplaty so zákonom. Žalobca ďalej namietal, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom z obsahu napadnutej úverovej zmluvy č. 8300012328 zo dňa 9.9.2008, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplývajú nasledujúce skutočnosti: po 1. absencia adresy na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti, po 2. absencia údaju o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, po 3. absencia celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a po 4. absencia správnej hodnoty RPMN. Z uvedeného vyplýva, že existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi je z dôvodu vyššie uvádzaných námietok sporná, avšak aj napriek tomu sa vykonáva právo žalovaného zrážkami zo mzdy žalobcu prostredníctvom jeho zamestnávateľa. Preto súd uznal nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo I. výroku napadnutého rozhodnutia nariadil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300012328, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.9.2008. Toto neodkladné opatrenie nespôsobí nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko z dôvodu spornosti pohľadávky žalovaného, je týmto rozhodnutím žalovanému poskytnutá možnosť brániť svoje práva podaním žaloby voči žalobcovi, a žalobca, ako spotrebiteľ a slabšia strana v spore, nebude ukrátený na svojich majetkových právach bezdôvodným vykonávaním práva zo zrážok zo mzdy, pretože je namieste, aby sa tieto práva vykonávali spôsobom rešpektujúcim právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. č. , podľa ktorého, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tiež umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve bez prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, musí byť predmetom súdneho prieskumu. Ako aj na záver vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v uznesení sp. zn. zo dňa 19.6.2013, ktorý uviedol, že po overení splnenia podmienok môže byť dôvodné nariadenie predbežného opatrenia (t.č. v zmysle novej právnej úpravy neodkladného opatrenia), ktorým sa zakáže podnikateľovi zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ním a spotrebiteľom.

4. Z dôvodu, že súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej ( ), ale žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu ( ), tak v súlade s ust. , prvá veta poučil žalovaného, ktorému týmto neodkladným opatrením bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, že môže podať žalobu vo veci samej, t.j. o plnenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300012328, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.9.2008 (II. výrok uznesenia).

5. Súd prvej inštancie súčasne rozhodol o tom, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému ( v spojení s ust. ). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

6. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 16,50 Eur rozhodol súd podľa ust. o súdnych poplatkoch a pol. 1. písm. c) Sadzobníka o súdnych poplatkoch (nakoľko spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu je od platenia súdneho poplatku zo zákona oslobodený).

7. Uznesenie vo výrokoch I., III. a IV. napadol včas podaným odvolaním z dôvodov podľa , h) žalovaný, odôvodniac ho tým, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli preukázané ani splnené zákonné predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Prvým predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že strana podala návrh na jeho nariadenie. V zmysle sa totiž pri neodkladných opatreniach v sporovom konaní uplatňuje dispozičný princíp, podľa ktorého platí, že súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia iba na základe návrhu. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia musí – popri všeobecných náležitostiach žaloby podľa – obsahovať aj nasledovné náležitosti: 1. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich: existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov; alebo existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, 2. opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie – na rozdiel od dokazovania – znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba z dvoch dôvodov, a to: 1. ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov; alebo 2. ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V prvom rade žiadnym dôkazom nebolo osvedčené vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa. Záver súdu uvádzaný v bode 31. odôvodnenia cit. „Z uvedeného vyplýva, že existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi je z dôvodu vyššie uvádzaných námietok sporná, avšak aj napriek tomu sa vykonáva právo žalovaného zrážkami zo mzdy žalobcu prostredníctvom jeho zamestnávateľa. Preto súd uznal nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a v I. výroku tohto rozhodnutia nariadil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300012328, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.9.2008.“ je nedôvodný a nezodpovedá žiadnej skutočnosti, ktorá by bola v konaní osvedčená. Žalobca prijal od žalovaného sumu 1659,70 Eur ako úver a uhradil sumu 1605,89 Eur. Neuhradil teda (ak by sa vyšlo z predpokladu, že úhrada sumy 189,15 Eur je úhradou len istiny) ešte minimálne sumu 53,81 Eur. Uhradenie tejto sumy nemôže za žiadnych okolností predstavovať skutočnosť, ktorá by mala odôvodniť obavu vyžadujúcu rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie preto nesprávne vyhodnotil základné podmienky neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia je ovládané zásadou zdržanlivosti zásahov súdu, čo vyplýva jednak z charakteru neodkladného opatrenia, ale aj z toho, že súd rozhoduje len na základe osvedčovania určitých skutočností. V konaní pritom musí byť osvedčené, že bez zásahu súdu dôjde k určitej ujme. Napádané uznesenie nedáva odpoveď na to, aká ujma by vôbec vznikla, ak by sa skutočne vykonávali

zrážky zo mzdy a týmto výkonom zrážok zo mzdy by v súhrne došlo k úhrade sumy 53,81 Eur. Žalobca pritom sám podaným návrhom neosvedčil a ani netvrdil existenciu dôvodov, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, neosvedčil existenciu takých okolností v aktuálnom čase, ktoré by osvedčovali zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčil existenciu žiadnej hroziacej ujmy v rozsahu minimálne 53,81 Eur čo je suma zostávajúca do splatenia istiny úveru 1659,70 Eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení len konštatuje, že má byť spornou pohľadávka lebo to tvrdí navrhovateľ. Takéto odôvodnenie je nepostačujúce a v rozpore s , pretože súd na základe osvedčených skutočností má predsa uviesť, že považuje spochybňovanie pohľadávky zo strany navrhovateľa za dostatočne opodstatnené na to, aby vyhovel návrhu. To sa v prípade napádaného uznesenia a rozhodnutia nestalo. Súd prvej inštancie ani neuviedol, že cit. „že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , ).“ Ako dôkaz žalovaný predložil prehľad vyplatenej a splatenej istiny. Žalovaný napadol výrok III., nakoľko ide o závislý výrok od rozhodnutia o návrhu. Výrok IV. napadol z dôvodu jeho predčasnosti, pretože podľa o súdnych poplatkoch je možné postupovať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a napádané uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 286,44 Eur vrátane DPH.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odvolaní považoval za nesprávne. Uviedol, že v prejednávanom prípade došlo k naplneniu všetkých, zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov je v prejednávanom prípade daná najmä tým, že žalovaný sa výkonu zrážok zo mzdy domáha na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporná. Už len táto samotná skutočnosť je dôvodom pre to, aby prostredníctvom neodkladného opatrenia došlo k dočasnému pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy, a to do doby, kým sa s konečnou platnosťou nerozhodne o platnosti či neplatnosti takejto dohody, resp. o tom, či žalovaný má alebo nemá právo na výkon zrážok zo mzdy na podklade takejto dohody. Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal najmä z toho dôvodu, že má pochybnosti o platnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, keďže táto evidentne nenapĺňa znaky platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Naopak táto vykazuje hneď niekoľko znakov, pre ktoré by túto bolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je ex lege neplatnou. Ak by tomu tak skutočne bolo a samotná dohoda o zrážkach zo mzdy by bola neplatnou, potom by výkon zrážok zo mzdy nesporne znamenal neoprávnený zásah do práv žalobcu, keďže bez akéhokoľvek platného právneho titulu by dochádzalo každomesačne k zrážkam zo mzdy žalobcu, čím by sa obmedzovala schopnosť žalobcu zabezpečovať svoje osobné potreby a potreby svojej rodiny. Navyše na podklade neplatnej a neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu ani vtedy, ak aj samotná pohľadávka je dôvodná (pričom dôvodnosť pohľadávky uspokojovanej zrážkami zo mzdy žalobca taktiež spochybňuje). Platí totiž, že uspokojiť pohľadávku zabezpečovacím prostriedkom je možné jedine vtedy, ak bol zabezpečovací prostriedok dohodnutý platne. Neplatným zabezpečovacím prostriedkom nebude možné nikdy zákonným spôsobom uspokojiť akúkoľvek pohľadávku (bez ohľadu či je alebo nie je dôvodná). Preto ak žalobca spochybňuje platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, len táto samotná skutočnosť je dôvodom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, nakoľko ak skutočne ide o neplatný úkon, vykonávanými zrážkami zo mzdy dochádza k neprimeraným zásahom do práv žalobcu. Navyše žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil konajúcemu súdu spornú úverovú zmluvu, ktorej súčasťou je aj samotná dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj ostatnú relevantnú zmluvnú dokumentáciu, na podklade ktorého konajúci súd posúdil správnosť tvrdení žalobcu a dospel k záveru, že jeho tvrdenia sa javia ako pravdivé. Okrem uvedeného žalobca predložil konajúcemu súdu aj jednotlivé listinné dôkazy, ktoré nesporne preukazovali reálny výkon zrážok zo mzdy a snahu žalovaného v takomto výkone zrážok zo mzdy naďalej pokračovať, a to aj v rozsahu plnení, na ktoré nemal akýkoľvek právny nárok. Žalobca tiež uviedol, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať komplexné dokazovanie, teda nie je potrebné namietané skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností preukázať, tieto stačí iba osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sa tvrdenia žalobcu ukážu s najväčšou pravdepodobnosťou ako pravdivé, k čomu došlo aj v prejednávanom prípade. Aj uvedené preto svedčí o tom, že konajúci súd postupoval správne, keď na podklade predložených dôkazov nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal výkon zrážok zo mzdy. Ďalším faktorom svedčiacim v prospech nariadeného neodkladného opatrenia je ten, že žalovaný na podklade svojej žiadosti reálne pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu, čím reálne dochádza k zásahom do práv žalobcu, a to napriek tomu, že platnosť

samotnej dohody je sporná do takej miery, že aj na podklade predložených dôkazov sa konajúci súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, týkajúcimi sa jej neplatnosti. Na základe uvedeného preto žalobca naďalej trval na tom, že v čase rozhodovania konajúceho súdu o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami tohto konania (pričom táto trvá aj dnes), na základe čoho konajúci súd rozhodol správne, keď takéto neodkladné opatrenie nariadil a zakázal výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne a priznal mu plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov - právneho zastúpenia za podané vyjadrenie vo výške 143,22 Eur s DPH.

9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne, preto uznesenie potvrdil podľa , .

11. Vzhľadom na to, že výrok II. nebol napadnutý odvolaním žalovaného, tento výrok nebol predmetom odvolacieho prieskumu na odvolacom súde a nadobudol právoplatnosť ( ).

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, náležite v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred svojím rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý následne správne právne posúdil, ak usúdil, že v posudzovanej veci žalobca osvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán v navrhovanom znení, a správne rozhodol, ak návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 8300012328, uzavretej medzi žalovaným spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. a žalobcom dňa 5.9.2008.

18. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v súlade s ustanovením obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov, a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného len uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní v podstate neuviedol žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu (alternatívne, na túto vec neaplikovateľnú obavu z ohrozenia exekúcie), t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je preto povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

23. V posudzovanom prípade z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému by malo dôjsť zrážkami z jeho mzdy na základe použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8300012328 uzavretej dňa 5.9.2008 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, pretože na zabránenie vykonávania zrážok zo mzdy nemá žalobca iné právne ani faktické možnosti.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky, keďže na jej základe sa pohľadávka veriteľa postupne aj uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré dlžník s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ jeho mzdy a dohodnuté zrážky pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky. V posudzovanom prípade sa žalobca ako dlžník úveru musel podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej zmluve bez toho, aby s ním žalovaný túto podmienku individuálne dohodol.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, platiteľ mzdy vykonáva zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť tieto zrážky priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

26. Odvolací súd akcentuje aj tú skutočnosť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné

podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).

27. Na zdôraznenie uvedeného odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

28. Za stavu, ak z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia ( ) plynie, že realizácia zrážok zo mzdy žalobcu na základe označenej dohody o zrážkach by mohla byť v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, práve tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu osvedčujú právo žalobcu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení, napriek tomu, že toto právo žalobcu (a žalovaného veriteľa) nebolo predmetom súdneho dokazovania vo veci samej. V okolnostiach posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Keďže v danom prípade sa jedná svojou povahou o rozhodnutie vo veci samej a pretože návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené v celom rozsahu, je napadnuté rozhodnutie vecne správne aj vo výroku III., v ktorom bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu podľa zásady úspechu v zmysle v spojení s .

30. Odvolanie žalovaného proti výroku IV. napadnutého uznesenia o jeho poplatkovej povinnosti nemohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, pretože odvolanie proti takémuto uzneseniu súdu prvej inštancie nie je prípustné ( , a contrario). Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než odvolanie v tomto rozsahu odmietnuť postupom podľa .

31. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s vzhľadom na fakt, že neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania vo veci samej, a teda ide o konečné rozhodnutie, v ktorom je potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd rozhodol, že mu priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

3

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).