Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Uznesenie_5Co-369-2017.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/369/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne B. C., C.. XX.X.XXXX, S., S. X/A, zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Košice, Čajakova 5 proti žalovaným X) A. Q., C.. X.X.XXXX, Č., I. X, X) X. S., C.. X.X.XXXX, Č., I. X, zast. JUDr. Jánom Cáfalom , advokátom, Košice, Murgašova 3, o odstránenie stavieb, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie, č. k. 8C/214/2011-362 z 27.2.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že konanie zastavil a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa po začatí pojednávania vo veci podaním zo dňa 12.10.2016 vzala žalobu celkom späť a žiadala konanie zastaviť, späťvzatie žaloby, ktorou žiadala zaviazať žalovaného v 1. rade na odstránenie murovaného oplotenia, prípojky elektroenergetického rozvodového zariadenia, prípojky plynu, skrine na plynomer z parcely registra „C“ číslo 1242/108 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 36 m2 v katastrálnom území Č., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX a žalovaného v 2. rade na odstránenie murovaného oplotenia, betónového vstupu do garáže svojho rodinného domu - zastavanú plochu, prípojky elektroenergetického rozvodového zariadenia a prípojky plynu z parcely registra „C“ číslo 1242/108- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 36m2 v katastrálnom území Čečejovce, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX a z parcely registra „C“ číslo 1242/53- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 399 m2 v katastrálnom území Čečejovce, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX odôvodnila predajom predmetnej parcely registra „C“ číslo 1242/53 obci Čečejovce, ktorá túto parcelu odkúpila z dôvodu zastavania parcely registra „C“ číslo 1242/20 žalovanými, pričom na uvedenej parcele vo vlastníctve obce Č. mala byť zriadená cesta a obec odkúpila parcelu registra „C“ číslo 1242/53 na účel cesty na I. P.. Žalobkyňa navrhovala nepriznať stranám sporu náhradu trov konania.
3. Citoval súd §§ 145, 262, 256 CSP, lebo podľa § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a pre úplné späťvzatie žaloby súd konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 CSP; žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania; späťvzatie vykonala až v dôsledku prevodu predmetnej nehnuteľnosti na obec Čečejovce bez ohľadu na stav zistený uvedeným geometrickým plánom a dokazovaním zameraným na užívanie dotknutých nehnuteľností. Z týchto dôvodov priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. V podanom odvolaní žiadala žalobkyňa, čo do výroku o priznaní trov konania, žiadala zmeniť uznesenie a rozhodnúť tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
5. Mala za to, že v danom prípade mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupovať v zmysle ustanovenia § 257 CSP, nakoľko v danom prípade tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mal konajúci súd zohľadniť a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznať. Podľa § 257 CSP: „ Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. " Aj keď zobrala žalobu v danej veci späť, bolo tomu tak z dôvodu, že zo strany obce Čečejovce došlo k odkúpeniu parcely č. 1242/53, z ktorej som sa vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade domáhala odstránenia stavieb, ktoré žalovaní na uvedenej parcele postavili. Obec predmetnú parcelu č. 1242/53 odkúpila z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade neoprávnene zastavali parcelu č. 1242/20 drobnými stavbami (ktoré zasahujú aj do parcely č. 1242/53), ktorá je vo vlastníctve obce Čečejovce a je uvedená ako cesta (a ako cesta aj mala slúžiť), a to za účelom, aby parcela č. 1242/53 slúžila ako prístupová cesta k rodinným domom na ulici Krátka, t. j. aj k rodinným domom žalovaných v 1. a 2. rade. K tomuto predkladám súdu geometrický plán, ktorý už je súčasťou spisu, a v ktorom je červenou farbou zakreslené oplotenie postavené žalovanými v 1. a 2. rade. Z geometrického plánuje zrejmé, že toto oplotenie zasahuje nielen do parcely č. 1242/20, ale aj do parcely č. 1242/53, z ktorej som sa podanou žalobou domáhala odstránenia stavieb postavených neoprávnene žalovanými v 1. a 2. rade. Dôkaz: Geometrický plán (Príloha č. 4). Z dôvodu ochoty vyriešiť daný stav zo strany mojej, ako aj zo strany obce Čečejovce, obec odkúpila parcelu č. 1242/53, ktorá slúži na zabezpečenie prístupu žalovaným v 1. a 2. rade k ich rodinným domom.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v 2. rade navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne podľa § 256 ods. 1 CSP, lebo samotná žalobkyňa vo svojom odvolaní tvrdí, že moje stavby zasahujú podľa predloženého geometrického plánu do parcely č. 1242/53. Žalobkyňa pritom vôbec neuvádza o aký geometrický plán ide, neuvádza jeho číslo ani geodeta, ktorý ho vyhotovil. Navyše je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa počas celého konania nikdy na podporu svojich tvrdení žiadny geometrický plán nepredložila. Práve naopak, predložením geometrického plánu č. 139/2013 som preukázal, že moje stavby nezasahujú do parciel žalobkyne. A tento geometrický plán je súčasťou spisu. Y.. V. O. dňa 26. 09. 2013 vyhotovil geometrický plán č. 139/2013 na zameranie skutkového stavu na parcele registra C KN č. 1242/20, ktorý toho istého dňa aj autorizačne overil. Tento geometrický plán bol dňa 07. 10. 2013 úradne overený Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom, pracoviskom Moldava nad Bodvou. Z uvedeného geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že moje oplotenie nezasahuje do pozemkov žalobkyne pare. č. 1242/108 ani 1242/53. Je teda zrejmé, že na mojej strane počas celého konania nebola daná moja pasívna vecná legitimácia, keďže nie som nositeľom žiadnych práv a povinností, ktoré by vyplývali z užívania pozemku žalobkyne alebo z užívania akýchkoľvek stavieb na jej pozemku.
7. V ďalšom vyjadrení žalovaný X. S. navrhol potvrdiť uznesenie a so zreteľom na iné stanovisko žalobkyne (t. j. č. l. 383 z 24.7.2017) opakoval, že žaloba zo dňa 19.10.2011 obsahovala ako prílohu č. 4 Výzvu - zameranie a vyhotovenie GP parc. č. 1242/20 zo dňa 10.7.2009, lebo toto zvádza k tomu, že súdu bol predložený geometrický plán, avšak príloha č. 4 je len list adresovaný obci Čečejovce, tento list sa nachádza v súdnom spise, žalobkyňa nikdy nepredložila geometrický plán, ktorým by potvrdzovala existenciu oplotenia na jej pozemkoch. Ostatné dôvody uvádzané odvolateľkou nesúvisia s výrokom o trovách konania. Pripojil na č. l. 390-391 list príloha č. 4, podpísaný X. X..
8. Napokon v stanovisku žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného (č. l. 383 spisu) uviedla, že išlo pritom o pozemky, na ktorých je možné zriadiť prístup k rodinným domom žalovaných v 1. a 2. rade a obec Čečejovce mala odkúpiť predmetné pozemky, čo bolo dôvodom na späťvzatie žaloby.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
10. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p.
11 .Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
12. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
13. Súd použil správny právny predpis, správne ho na daný skutkový stav vyložil, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
14. Odvolací súd prisvedčuje tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že jeho oplotenie nezasahovalo nikdy do pozemkov žalobkyne parc. č. 1242/108 ani 1242/53 a ona v odvolaní ani neuvádza o aký geometrický plán sa jedná, čo je však podstatné, k žalobe nepredložila žiadny geometrický plán, lebo na prílohe č.
4 je len list adresovaný obci Čečejovce, a preto uznesenie je vo výroku o trovách konania zákonné a správne a bolo potvrdené.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná preto jej neboli priznané trovy odvolacieho konania.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.