Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-151-2017.pdf
PDF · 98.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/151/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu H.. Q. W., S., P. X, zastúpeného JUDr. Máriom Hollerom, advokátom, Košice, Krmanova 16, proti žalovanému Mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 3 228,22 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 29C/189/2013-161 z 5.12.2016 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3 228,22 € spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 211,06 € od 19.9.2013 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 403,14 € od 23.4.2015 do zaplatenia, s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 599,27 € od 19.9.2013 do zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 822,75 € od 23.4.2015 do zaplatenia a s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 192 € od 18.12.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnej výške. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 23.12.2013, domáhal, čím svoju žalobu odôvodnil, čo (aké listiny) k nej predložil, na čo žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo 17.6.2014 poukázal, že vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, znaleckým dokazovaním, pri rozhodovaní vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CSP a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vykonal uvedené dôkazy a pri rozhodovaní z nich vychádzal a zistil tento skutkový stav, konkrétne, čo zistil z rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS) Košice II 17C 1040/97-258 z 13.4.2005 a z rozsudku Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 3Co/253/2005-303 z 25.1.2006, čo vyplynulo z výsluchu žalobcu, čo vyplýva zo znaleckého posudku (ďalej len ZP) znalca Q.. Ľ. I., V.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia č.22/2015 z 11.3.2015, z výzvy žalobcu zo 16.9.2011, z lekárskeho posudku „vypracovanom“ Leteckou vojenskou nemocnicou v Košiciach Q.. Q.J. B. z 31.3.1998, z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia „vypracovanom“ UNLP v Košiciach V.. Q.. Q. S., V.. z 23.7.2013, z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti č.L372628, z potvrdenia o strate na zárobku počas PN, z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.200-033532-CA02/2012 z 20.9.2012, z potvrdenia o strate na zárobku počas PN z 18.6.2013, zo zmenového kalendára na prvý polrok 2013 U. S. Steel Košice, z pokladničných dokladov z 21.11.2013 z 25.11.2013, z 13.11.2013, z príjmového pokladničného dokladu z 20.11.2013 č.056987, z potvrdenia Kúpele Sliač a.s. z 19.7.2012 a z pokladničného dokladu z 19.7.2012, z dokladov tak ako sú na čl.47-49, z potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti č.M449502, z lekárskych správ z 24.1.2014 a 14.2.2014, z potvrdenia o strate na zárobku počas PN, z potvrdenia Sociálnej „poisťovni“ o nemocenských dávkach vyplatených za obdobie 24.1.2014 do 12.3.2014, z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, z príjmového pokladničného dokladu č.69254 z 22.7.2014, z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo 16.9.2014 o nemocenských dávkach vyplatených žalobcovi za obdobie od 3.5.2014 do 16.9.2014, z potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo 4.9.2014, z pokladničných dokladov preukazujúcich nákupy v lekárňach z 2.12.2014, z 3.11.2014, z potvrdení Ergomed poliklinika s.r.o. z 3.11.2014, 14.12.2014, 20.6.2014, z 28.5.2014 lekáreň Slnečnica, lekáreň Dr. Max z 28.5.2014, lekáreň Slnečnica z 11.2.2015, lekáreň Dr. Max z 19.5.2015, z 12.6.2015, z 20.11.2015, z 27.11.2015, lekáreň Slnečnica z 19.5.2015, z 20.11.2015, z pokladničného dokladu č.0173 z 20.11.2015 Ergomed poliklinika s.r.o. Košice a z výziev žalobcu z 15.4.2015 a 10.12.2015, ktoré boli žalovanému doručené 15.4.2015, resp. 10.12.2015. Citujúc znenie § 415,§ 420 ods.1,§ 446,§ 449 ods.1,3 O. z.,§ 4 ods.3 písm. e),§ 9a ods.3 zák.č.369/90 Zb.,§ 9 ods.1,§ 9a ods.3 zák.č.27/84 Zb. a § 8 ods.2 vyhl.č.35/84 Zb., ďalej uviedol: V konaní nebolo sporné a bolo to preukázané v rámci rozsiahleho dokazovania aj v konaní OS Košice II 17C 1040/97 a to v rozsudku z 13.4.2005 (cituje z jeho odôvodnenia), ktorý bol potvrdený rozsudkom KS v Košiciach 3Co/253/2005-303 z 25.1.2006. Ako vyplýva zo ZP Q.. I., úraz žalobcu z 28.12.1995 zanechal ako trvalý následok ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého bedrového kĺbu, ktoré vyplýva zo zdravotnej dokumentácie aj jeho objektívneho vyšetrenia znalcom, pričom trvalé následky a sťaženie spoločenského uplatnenia sú následkom úrazu - zlomenina krčka stehnovej kosti vpravo, ktorú utrpel 28.12.1995. V dôsledku zlomeniny krčka stehnovej kosti vpravo z 28.12.1995 došlo k vzniku poúrazovej artrózy pravého bedrového kĺbu, ktorá sa prejavuje včasným opotrebovaním bedrového kĺbu s deformitou hlavy stehnovej kosti, posunom - subluxáciou hlavy stehnovej kosti, zúžením kĺbovej štrbiny, postupným zhoršovaním pohyblivosti bedrového kĺbu, postupným skracovaním pravej dolnej končatiny a bolesťami pravého bedrového kĺbu. Prognóza jeho zdravotného stavu do budúcnosti je zlá, postupne sa budú bolesti a rozsah pohybov pravého bedrového kĺbu zhoršovať a dolná končatina sa bude skracovať, pričom je otázkou času v intervale niekoľko rokov, kedy bude u neho potrebná operačná liečba s vložením umelého bedrového kĺbu vpravo. Uvedené zhoršovanie jeho zdravotného stavu a operácia umelého bedrového kĺbu a jej následky budú taktiež následkom úrazu - zlomeniny krčka stehnovej kosti vpravo, ktorú utrpel 28.12.1995. Žalobca si v priebehu konania uplatnil a zotrval na náhrade za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a to za r.2012 vo výške 139,69 €, keďže v období od 19.7.do 9.8.2012 v trvaní 22 dní absolvoval kúpeľnú liečbu a zamestnávateľ mu mal za toto obdobie zaplatiť 564,33 € vzhľadom na skutočnosť, že počas tohto obdobia mal odpracovať 15 pracovných zmien, teda 15 násobok denného vymeriavacieho základu stanoveného zamestnávateľom v potvrdení o strate na zárobku vo výške 37,62 €. Bola mu vyplatená náhrada príjmu zamestnávateľom v období od 19.7. do 28.7.2012 vo výške 159,74 € a v období od 29.7. do 9.8.2012 vyplatená dávka nemocenského stanovená v potvrdení o nemocenských dávkach teda nemocenské za rozhodné obdobie celkovo 264,90 €. Za r.2013 náhrada predstavuje 71,37 €, keďže absolvoval v období od 3.5. do 12.5.2013 teda 10 dní rehabilitáciu v zariadení Poliklinika Východ. Zamestnávateľ za toto obdobie mu mal zaplatiť 240,34 €, vzhľadom na skutočnosť, že počas tohto obdobia mal odpracovať 6 pracovných zmien, teda 6 násobok denného vymeriavacieho základu stanoveného zamestnávateľom v potvrdení o strate na zárobku vo výške 40,0559 €. Bola mu vyplácaná v rozhodnom období náhrada príjmu vo výške 168,97 €, náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za r.2014 vo výške 1 403,14 € za r.2014 a to za obdobie od 24.1. do 12.3.2014 v trvaní 48 dní, kedy absolvoval rehabilitáciu v zariadení Poliklinika Východ a počas tohto obdobia bol PN a bola mu zamestnávateľom poskytnutá náhrada za stratu príjmu v celkovej výške 182,62 € a od 24.1. do 12.3.2014 bola mu vyplatená suma nemocenských dávok vo výške 889 €. Pri výške denného vymeriavacieho základu plynúceho z potvrdenia o strate zárobku počas PN z 2.4.2014 pre úrazové dávky vo výške 42,5525 € mal nárok za obdobie od 24.1. do 12.3.2014 na príjem 2 042,52 €; výška nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti je 970,90 € (2 042,52 € - 182,62 € - 889 €). V období od 22.7. do 12.8.2014 v trvaní 22 dní sa podrobil kúpeľnej liečbe v Dudinciach, počas tohto obdobia bol PN, pričom mu zamestnávateľom bola poskytnutá náhrada za stratu príjmu v celkovej výške 182,62 € a vyplatená suma nemocenských dávok 321,30 €. Pri výške denného vymeriavacieho základu plynúceho z potvrdenia o strate zárobku počas PN zo 4.9.2004 pre úrazové dávky vo výške 42,5525 € mal nárok za obdobie od 22.7. do 12.8.2014 na príjem 936,155 €; výška nároku na náhradu za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti je 432,24 € (936,155 € - 182,62 € - 321,30 €). Náklady spojené s liečením predstavujú za r.2012 a 2013 599,27 €, ktorá pozostáva z nákladov za pobyt v liečebnom zariadení Kúpele Sliač 453,60 €, náklady za parkovné za účelom pobytu v tomto zariadení 16,50 € a náklady na liečivá a zdravotnícke pomôcky 129,17 €, ktoré vyplývajú z jednotlivých pokladničných dokladov. Náklady na liečivá a zdravotnícke pomôcky za r.2014 predstavujú 155,98 € a
to na základe dokladov o nákupoch v lekárni a náklady na pobyt v Kúpeľoch Dudince 630 € a náklady za liečivá a zdravotnícke pomôcky za r.2015 predstavujú 228,77 €. V dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu vzniknutého úrazom, za ktorý zodpovedá žalovaný je nútený podstupovať kúpeľné liečby, rehabilitácie za účelom zmierňovania bolesti, ako aj spomalenia zhoršovania jeho zdravotného stavu a zároveň zakupovať si liečivá a zdravotnícke pomôcky. Na základe uvedeného priznal mu náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a náhradu liečebných nákladov za r.2012-2014 v celkovej 3 228,22 €. Priznal mu, vychádzajúc z § 517 ods.1,2 O. z. (ich znenie cituje) zaplatenie istiny aj prísl. a to zo sumy 211,06 € od 19.9.2013, zo sumy 1 403,14 € od 23.4.2015, zo sumy 599,27 € od 19.9.2013, zo sumy 822,75 € od 23.4.2015 a zo sumy 192 € od 18.12.2015, pričom začiatok omeškania stanovil na základe jednotlivých výziev žalobcu, ktorými vyzýval žalovaného, aby v lehote 5, príp. 7 dní od doručenia výziev uhradil jednotlivé uplatnené nároky. Výška úroku z omeškania bola v danom období v súlade s § 3 Nar.vl.č.87/95 Zb. v platnom znení. Nárok žalobcu je v súlade so zák., jeho výška je preukázaná predloženými listinnými dôkazmi, preto žalobe v celom rozsahu, t.j. ako v časti istiny, tak aj v časti prísl. vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania a to podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods.2 C. s. p. 3. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zák. stanovenej lehote odvolanie a to z nasledujúcich dôvodov. Má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP. V nadväznosti na rozsudok OS II 17C 1040/97-258 z 13.4.2005, v ktorom mal súd za preukázané, že je daná jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi, keďže ako vlastník a správca komunikácie ul. Protifašistických bojovníkov v Košiciach si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, a to udržiavať chodník v schodnom stave, súd ustálil v tomto konaní výšku náhrady za ďalšie nároky, ktoré žalobcovi v súvislosti s úrazom vznikli a to za kúpeľnú liečbu, rehabilitácie, lieky, zdravotnícke pomôcky a náhradu za stratu na zárobku za r.2012-2014 vo výške 3 228,22 € s prísl. S rozsudkom OS Košice II 17C 1040/97-258 nesúhlasí a v konaní namietal podstatné skutočnosti, ktoré súd nezohľadnil vo svojom rozsudku. Bolo povinnosťou žalobcu (a každého chodca) v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 O. z., predchádzať vzniku škody, teda počínať si tak, aby k úrazu nedošlo, byť primerane opatrný, vhodne sa obuť, sledovať stav počasia. Cituje znenie § 9a ods.3 Cestného zák. Povinnosť správcu komunikácii upozorňovať na takéto závady, existuje len vtedy ak chodec nemohol predvídať, že takéto problémy na komunikácii sa vyskytnú. V predmetnom spore to však v žiadnom prípade nebolo. Žalobca sám mohol predvídať nepriaznivý stav chodníka a primerane tomu sa chovať. Výrok súdu o tom, že v dôsledku jeho protiprávneho konania vznikla žalobcovi škoda, pozostávajúca ušlého príjmu zo zamestnania, nákladov na kúpeľnú liečbu, lieky a zdravotnícke pomôcky vynaložené za účelom zmierňovania následkov spôsobeného zranenia považuje za nesprávny, má za to, že žalobca si predmetný úraz zavinil tým, že porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá preňho vyplýva z § 415 O. z. Priznané odškodnenie za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a stratu na zárobku z r.2005 vo výške 205 117 Sk s prísl. považuje za primerané a má za to, že nároky na náhradu škody na zdraví z titulu odškodnenia sa nemajú stať zdrojom bezdôvodného obohacovania poškodeného. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhuje, podľa § 388 CSP, rozhodnutie súdu zmeniť tak, že sa žaloba zamieta. 4. I. Žalobca k odvolaniu žalovaného podáva n a s l e d o v n é vyjadrenie: Považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a má za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd sa s prejednávanou vecou riadne vysporiadal a rozhodnutie náležite odôvodnil. II. Má za to, že pre posudzovanie nároku uplatneného v tomto konaní je zásadné, či je daná zodpovednosť žalovaného za úraz, ktorý utrpel v decembri roku 1995; v tejto súvislosti poukázal súd v ods.41 napadnutého rozhodnutia na to, že zodpovednosť žalovaného za jeho úraz nebola v tomto konaní sporná a súčasne upriamil pozornosť na konanie vedené OS Košice II, 17C/1040/97, v ktorom bola zodpovednosť žalovaného posudzovaná v rámci rozsiahleho dokazovania; rozsudkom, 17C/1040/97 z 13.4.2005 bola konštatovaná zodpovednosť žalovaného za jeho úraz, a ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS v Košiciach, 3Co 253/2005-303 z 25.1.2006 (cituje, čo sa v ňom, o. i., uvádza). Z cit. jednoznačne plynie, že je daná zodpovednosť žalovaného za jeho úraz, ktorú skutočnosť žalovaný v tomto konaní vôbec nerozporoval, v dôsledku čoho je jeho poukaz na § 415 O. z. (prevenčná povinnosť) v odvolaní neopodstatnený. III. Posudkom Q.. I., V.. č.22/2015 z 11.3.2015, zameraným na zhodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, bolo toto sťaženie ohodnotené na 325 bodov, v dôsledku čoho upravil výšku nároku uplatneného v tomto konaní. Okrem toho listinnými dôkazmi riadne preukázal relevanciu svojich tvrdení prezentovaných v tomto konaní, ako aj výšku nároku. IV. Nadväzujúc na uvedené tak navrhuje rozsudok potvrdiť. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 6. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 7. Právnym posúdením [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP), že rozsudok OS Košice II 17C/1040/97-258 z 13.4.2005 je právoplatný, preto nesúhlas žalovaného s ním nemá nijaký právny význam a žalovaný neuviedol nič, čo by spochybňovalo vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o právny základ a výšku žalobcovi prisúdeného nároku. 10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.