Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-271-2017.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/271/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne T., zastúpenej E. proti žalovanému E., zastúpenému N., o zaplatenie sumy 814,56 Eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 5Csp/46/2017-28 zo dňa 31. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 814,56 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.03.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že o sumu 814,56 Eur preplatila poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému v súvislosti so zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 09.02.2009. Žalovaný voči nároku žalobkyne uplatnil námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie považoval za dôvodnú. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.412,55 Eur, pričom mala splatiť iba sumu 1.597,99 Eur. Sumu 1.597,99 Eur žalobkyňa uhradila ku dňu 22.08.2011, uhradením 30-tich splátok po 54,77 Eur. V tento deň po prvýkrát vzniká na strane žalovaného podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, a to vo výške 45,11 Eur. Zároveň týmto dňom začína plynúť 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobkyňou podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako ďalšie úhrady, realizované žalobkyňou v období od 16.09.2011 do 25.01.2013, predstavovali bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne a odo dňa jednotlivých úhrad začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba. Žalobkyňa nárok na súde uplatnila dňa 16.03.2017, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba však nemôže prekročiť trvanie objektívnej premlčacej doby, preto pokiaľ doba na podanie žaloby žalobkyni uplynula najneskôr dňa 25.01.2016 (v súvislosti s nárokom na vydanie poslednej uhradenej splátky žalovanému), nárok žalobkyne je premlčaný. Subjektívne sa žalobkyňa dozvedela, že sa jednalo o neplatne uzavretú zmluvu, resp. že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo z rozhodnutia súdu v konaní, vedenom pod sp. zn. 14C/12/2014, t. j. dňa 02.10.2015, ktorým dňom začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v danej veci plynie 10-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku. Súd zastával názor, že v postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť úmysel získať na úkor klientov bezdôvodné obohatenie. Nie je ani logické, aby žalovaný uzatváral zmluvy, o ktorých vie, že sú neplatné, resp. že ani nedochádza k ich uzavretiu. Záujmom žalovaného, resp. dodávateľov vo všeobecnosti je, aby mali svoje zmluvné vzťahy uzavreté platne, a aby sa na základe uzavretých zmlúv mohli úspešne domáhať svojich nárokov na súde. To, že žalovaný pokladal zmluvu so žalobkyňou za platný,
a teda perfektný právny úkon, preukazuje aj to, že si na jej základe uplatnil nárok voči žalobkyni v súdnom konaní. V postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť úmyselné konanie žalovaného za účelom získania bezdôvodného obohatenia, a preto je v danej veci potrebné aplikovať na premlčanie objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 814,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 814,56 Eur odo dňa 14.03.2017 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobkyňa jednoznačne splatila (vrátila) žalovanému sumu vo výške 2.412,55 Eur napriek skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky len vo výške 1.597,99 Eur. Žalovaný má preto povinnosť vrátiť žalobkyni sumu 814,56 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Konanie žalovaného, ako podnikateľa poskytujúceho úvery a pôžičky, nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, pretože v zmluve o úvere vedome dojednal vysoké úroky za poskytnutie úveru a spôsobil dodatočnou zmenou podmienok zmluvy, že zmluva nebola uzavretá, pričom toto konanie predstavuje jednoznačne rozpor s dobrými mravmi za účelom získať vysokú odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov. Je tak zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustných zákonov úmyselne, s vedomím, že ide o plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi vo viacerých prípadoch. Zastáva názor, že na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predlžuje na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Podľa názoru žalobkyne uplatnenie námietky premlčania žalovaným je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne plynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku plynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje práva včas neuplatnil. Uviedla, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci dátum 02.10.2015, teda deň rozhodnutia súdu o žalobe, ktorou si voči žalobkyni v tomto spore uplatňoval žalovaný ďalší nárok zo zmluvy, o ktorej súd rozhodol, že nie je platná, a ktorá obsahovala neprimerane vysoké úroky a neprijateľné podmienky. Nestotožnil sa však s názorom súdu prvej inštancie, že objektívna premlčacia doba troch rokov uplynula skôr, ako začala plynúť subjektívna 2-ročná lehota. Prijatím tohto právneho názoru by vznikla nespravodlivosť na strane žalobkyne, kedy nevedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, a keď sa túto skutočnosť dozvedela, nemohla riadne uplatniť svoje nárok na súde.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Námietky žalobkyne, uvedené v podanom odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli žalobkyňou preukázané, ale ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
6. Ustanovenie § 365 ods. 1 CSP upravuje, že odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami v tomto zákonnom ustanovení vymenovanými. V podanom odvolaní žalobkyňa uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodnosť uplatnených námietok žalobkyne odvolací súd preskúmaním veci nezistil.
7. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
8. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
9. V posudzovanej veci žalobkyňa úhradou sumy 2.412,55 Eur preplatila o sumu 814,56 Eur úver nad rámec úverovej istiny v sume 1.597,99 Eur. Žalobkyňa plnila žalovanému bez právneho dôvodu, preto žalovanému vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalovaný uplatnil námietku premlčania. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon stanovuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Pre počiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, resp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo.
10. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa úverovú istinu žalovanému uhradila ku dňu 22.08.2011, a to uhradením 30-tich splátok po 54,77 Eur. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že týmto dňom po prvýkrát vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne a žalobkyni začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia doba na ďalšie úhrady realizované žalobkyňou v období od 19.06.2011 do 25.01.2013 začala plynúť úhradou každej ďalšej splátky. V prejednávanej veci posledný deň 3-ročnej objektívnej premlčacej doby pripadol na 25.01.2016,a to v súvislosti s poslednou uhradenou splátkou, pričom žalobkyňa nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnila na súde až dňa 16.03.2017, t. j. po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaný právne relevantným spôsobom uplatnil námietku premlčania, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci nebolo možné žalobkyni premlčané právo priznať, nakoľko objektívna premlčacia doba márne uplynula.
11. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, umožňuje mu požadovanú ochranu odoprieť. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v odvolaní nedôvodne namieta, že námietka premlčania, uplatnená žalovaným voči uplatňovanej pohľadávke, je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Zastáva názor, že dobrým mravom neodporuje, ak žalovaný namieta premlčanie práva uplatňovaného proti nemu. Aj v prípade uplatnenia námietky premlčania je nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepochybne podlieha premlčaniu. Uplatnenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje. Aj keď odvolací súd všeobecne pripúšťa, že môžu nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany sporu, voči ktorému by zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. V danom prípade žalobkyňou neboli preukázané, ale ani tvrdené žiadne okolnosti, pre ktoré žalobkyňa svoje právo neuplatnila včas.
12. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku ohľadne plynutia objektívnej premlčacej doby. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktorá okolnosť by mala vplyv na dĺžku objektívnej premlčacej doby. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno uvažovať o tom, že by žalovaný úmyselne uzatváral neplatné zmluvy a úmyselne prijímal plnenia bez právneho dôvodu.
13. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko síce mal v odvolacom konaní úspech, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).