Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-293-2017.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Subarea
11Co/293/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobkyne: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX/XX, Q., proti žalovanému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX/ XX, Q., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1 A, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 8C/14/2017-9 zo dňa 24.02.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým dočasne uložil žalovanému nevstupovať do nehnuteľnosti - bytu č. XXX, nachádzajúcemu sa na 2. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, vchod H, na pozemku KNC parcelné č. XXXX/XX, na ulici X., Q., zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym, a to až do právoplatného skončenia sporového konania vo veci samej - o žalobe žalobkyne proti žalovanému o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti. Žalobkyni uložil povinnosť v lehote 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia podať na súd žalobu vo veci vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti - bytu č. 103, nachádzajúcemu sa na 2. poschodí bytového domu súpisné č. XXX, vchod H, na pozemku KNC parcelné č. 3291/47, na ulici X., Q., zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym. Žalovanému ďalej uložil, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval žalobkyňu, a to až do právoplatného skončenia sporového konania vo veci samej - o žalobe žalobkyne voči žalovanému o ochranu osobnosti. Napokon súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 m nepribližoval k žalobkyni, a to až do právoplatného skončenia sporového konania vo veci samej - o žalobe žalobkyne voči žalovanému o ochranu osobnosti. Žalobkyni uložil povinnosť v lehote 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia podať voči žalovanému žalobu o ochranu osobnosti. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný sa má dopúšťať násilia voči žalobkyni (nadávky, verbálne útoky, dlhoročné fyzické útoky, ponižovanie žalovanej a jej ľudskej dôstojnosti, agresívne správania je aj pod vplyvom alkoholu), pričom nejde len o ojedinelé správanie sa, teda o nejaké vybočenie z bežného spôsobu života, ale ide zrejme uňho o bežné správanie sa k blízkym osobám. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné nielen v záujme žalobkyne, ale aj maloletého dieťaťa, ktoré jej bolo rozhodnutím súdu o rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti, chrániť tieto osoby tým, že žalovaný bude dočasne vylúčený z užívania bytu, v ktorom býva a zabráni sa tak neoprávneným zásahom žalovaného
do osobnostných práv žalobkyne, ktorého sa svojím správaním dopúšťa. Keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie ešte pred začatím sporového konania vo veci samej, vo výroku uznesenia uložil v súlade s § 336 ods. 1 CSP žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej, a to v súlade s obsahom jej návrhu - o vylúčenie žalovaného z užívania spornej nehnuteľnosti a o ochranu osobnosti, s tým ak v určenej lehote takýto návrh na súd nepodá, neodkladné opatrenie súd aj bez návrhu v súlade s § 336 ods. 3 CSP zruší. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s§ 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu úspešná, má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, pričom sa domáhal jeho zmeny -zamietnutia, prípadne zrušenia a vrátenia na nové konanie a rozhodnutie. Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení bolo vydané v rozpore so skutkovými zisteniami (žiaden útok voči bývalej manželke, ani žiadne psychické týranie sa nestalo), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napokon žalobkyňa neosvedčila skutočnosti, ktoré by mali viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 psím. e), g), h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Nariadiť neodkladné opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že reálne existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.
11. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického pohľadu najtypickejšími dôkazmi budú v týchto prípadoch lekárske správy, trestné oznámenia a podobne. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí teda vyplývať z listín súdu predložených, napr. z obsahu Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z. z., ktoré dôvodné podozrenie z násilia vo vzťahu k osobe blízkej osvedčujú.
12. V danom prípade hrozbu vyplývajúcu pre žalobkyňu a eventuálne aj maloleté dieťaťa zverené jej do osobnej starostlivosti, z agresívneho, násilného správania žalovaného žalobkyňa osvedčila aj podľa názoru odvolacieho predloženými listinnými dôkazmi, a to potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia, vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Čadci, odborom Poriadkovej polície dňa 19.02.2017 pod č. ORP-195/00-CA-2017, ktorým bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia (špecifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia súdu), na dobu 10 dní, s tým, že žalovaný ako vykázaná osoba sa bude zdržovať na adrese N. Y. XXXX/XX, Q.. Ďalej predložila poučenie ohrozenej osoby pri vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré bolo realizované zo strany príslušného OR PZ, ako aj čiastočný výpis z LV č. XXXX, katastrálne územie Q., z ktorého vyplýva, že vlastníkmi bytu č. 103, nachádzajúcom sa na 2. poschodí, vo vchode H, obytného domu č. XXX, ležiaceho na parcele č. 3291/47 sú žalobkyňa a žalovaný v 1/1, na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. V29/05 zo dňa 11.04.2005. Napokon správne súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal v úvahu tiež závery vyplývajúce z rozsudku č. k. 16P/9/2016-94 zo dňa 02.09.2016, právoplatného dňa 08.10.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný fyzicky a psychicky útočí na žalobkyňu, pričom hlavnou príčinou rozvratu manželstva je fyzické a psychické násilné správanie sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré pretrváva už dlhé roky, čo sa negatívnym spôsobom prejavilo aj na zdravotnom stave žalobkyne, ktorá trpí depresívnymi poruchami. Keďže maloleté dieťa žije spolu so žalobkyňou a žalovaným v spoločnej domácnosti, je svedkom tohto správania zo strany žalovaného. V súhrne uvedených zistených skutočností dospel aj odvolací súd k tým istým skutkovým a právnym záverom ako súd prvej inštancie, ktorého rozhodnutie je vecne správne a je aj v záujme maloletého dieťaťa.
13. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd námietky žalovaného o nesprávne zistenom skutkovom stave a o neosvedčení skutočností potrebných na vydanie neodkladného opatrenia za neopodstatnené. Pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku tiež tvrdil, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, tak v tomto smere neuviedol žiadne bližšie skutočnosti, na základe ktorých vyvodzuje svoje tvrdenia. Vydaním neodkladného opatrenia, za splnenia zákonom stanovených podmienok k takému porušeniu rozhodne nemohlo dôjsť.
14. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia - vrátane odvolacieho konania - v celom rozsahu úspešná, preto jej krajský súd voči protistrane priznal nárok na náhradu trov tohto/celého konania v rozsahu 100 %. Ich konečnú výšku - po posúdení v zmysle § 251 CSP určí súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)