Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. R. R., Y.. X.X.XXXX, X. G.F. R., Y.. X.X.XXXX, W. E. G. N., I. XXX/XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 822,44 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28. 9. 2016 č.k. 11C/250/2014-64 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 882,44 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 664,04 eur od 14. 10. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobcovia majú právo na plnú náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo výške 52,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 53, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy uzavrel, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 882,44 eur s prísl., ich nárok je opodstatnený. Vykonaným dokazovaním totiž zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom v 2. rade ako dlžníkom bola dňa 22. 12. 2009 uzavretá zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Išlo o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorej obsah (pripravenú predtlač) nemali žalobcovia možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzavreli žalobcovia ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Účelom poskytnutia finančných prostriedkov bol spotrebiteľský úver a je otázne, či žalobcovia mali dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. Žalovaný tak konal v rozpore s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, čo vyvodil z obsahu samotnej zmluvy, ktorá bola žalobcami podpísaná dňa 17. 12. 2009 a oznámenia veriteľa o schválení úveru datovaného až dňom 22. 12. 2009, ktoré bolo až následne žalobcom doručené. Samotná zmluva, ale aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe tejto zmluvy bol žalobkyni v 1. rade poskytnutý žalovaným úver vo výške 1.427,34 eur, z čoho reálne bola poskytnutá suma 1.286,03 eur a revolving 783,67 eur, reálne však z tejto sumy bola poskytnutá suma 629,51 eur. Žalobkyňa mala žalovanému uhradiť za úver odplatu vo výške 1.330,98 eur, odplatu za odklad splátok vo výške 141,31 eur a odplatu za revolving vo výške 863,61 eur, za každý poskytnutý. Odplata z úveru a z revolvingu predstavovala sumu, ktorá 100 % - ne presahuje výšku poskytnutého úveru a revolvingu samostatne. Súd prvej inštancie takúto odplatu považoval za absolútne neprijateľnú odporujúcu dobrým mravom. Rovnako za neprijateľné a odporujúce dobrým mravom považoval aj zmluvné dojednanie o výške poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 141,31 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 77,08 eur. Poukázal tiež na to, že priemerná hodnota RPMN za 3. štvrťrok 2009 u spotrebiteľských úverov vo výške do 1.500,00 eur s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 48,96 %, pričom RPMN úveru poskytnutého žalovaným túto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve bola stanovená na 68,84 %, čo taktiež značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska. Preto s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka uzavrel, že takto dojednaná odplata presahuje odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Z toho vyplýva, že okrem reálne poskytnutej sumy žalobcom vo výške 1.915,54 eur (úver vo výške 1.286,03 eur a revolving vo výške 629,51 eur) by žalobcovia mali žalovanému podľa zmluvy vrátiť úver vrátane úrokov za celú dobu čerpania úveru, odplatu za úver a revolving, ako aj odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ zmluvy, teda sumu 4.187,04 eur.

4. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že v danom prípade žalovaný nesplnil povinnosť danú mu ust. § 3 ods. 5 a ust. § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., teda písomne neoboznámil žalobcov ako spotrebiteľov so zmluvnými podmienkami prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára a navyše údaje požadované ust. § 4 ods. 2 písm. e/, g/ a i/ spomínaného zákona v predmetnej zmluve absentujú. Na základe týchto skutočností je potrebné úver v zmysle zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, ktorá uvádzala, že absencia náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ tohto zákona č. 258/2001 Z.z. nemá oporu v platnom práve a judikatúre súdov SR.

5. Súd prvej inštancie tiež s poukazom na výsledky sporu vedeného pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11C/143/2014, kde súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25. 9. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 3. 2016 č.k. 9Co/83/2014-102 zamietol žalobu žalobcu (v tomto konaní žalovaného) voči žalovaným (v tomto konaní žalobcom) na základe spomínaného úverového vzťahu, keď konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že ani v tomto konaní nebol dôvod odkloniť sa od pôvodného právneho názoru v uvedenom konaní. Aj v tomto konaní tak súd konštatoval absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere, čo je dôvodom pre konštatovanie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom aj úroky z omeškania tak, ako vyplýva z výroku rozsudku, keď s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že žalovaný napriek výzve žalobcov zo dňa 7. 10. 2014 neuhradil plnenie vo výške 664,04 eur do konca lehoty stanovenej žalobcami, t.j. do 13. 10. 2014, preto od 14. 10. 2014 vychádzajúc z nar. vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného spolu s istinou uhradiť žalobcom aj zákonný úrok z omeškania.

7. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, po aplikácii ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcov nemožno považovať za premlčaný. Z karty klienta žalobcov mal za preukázané, že poslednou plnenou splátkou bola suma 6,62 eur splatná dňa 22. 12. 2012.

8. V danom prípade nebolo sporným, že žalobkyňa v 1. rade uhradila žalovanému sumu 2.797,98 eur, ktorá prevyšuje sumu poskytnutú žalovaným vo výške 1.915,54 eur. Rozdiel tak činí 882,44 eur. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného vrátiť žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia sumu 882,44 eur tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku.

9. Odpočítajúc celé plnenie, ktoré má žalovaný titulom bezdôvodného obohatenia vydať (882,44 eur) by poslednou splátkou, ktorú mal žalobca plniť (aj to iba čiastočne) bola splátka splatná dňa 22. 1. 2012. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba. Žalobca predložil súdu dôkaz - plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/143/2014 dňa 5. 6. 2014, z ktorej je zrejmé, že žalobcovia sa o skutočnosti, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu dozvedeli až 5. 6. 2014 pri udeľovaní plnej moci. Vtedy, podľa názoru súdu prvej inštancie, začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota žalobcom. Žaloba bola podaná dňa 16. 10. 2014, preto k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade dôjsť nemohlo.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

11. O povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že z jeho odôvodnenia nevyplýva skutočnosť, na základe ktorej bola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcov, ktorí by podľa výrokovej časti rozsudku mali byť oprávnení na zaplatenie priznanej sumy. Z rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd odvodil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov tak, že sú oprávnení spoločne a nerozdielne vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Žalobca v 2. rade je síce spoludlžníkom, avšak povaha jeho právneho pomeru a vzťahu ku žalobcovi je determinovaná k § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia ani zo žiadneho iného nevyplýva spoločná či delená aktívna solidarita. Uvedený nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a jeho podstatnú vadu, nakoľko nie je zrejmé, či obom žalobcom prináležia procesné práva včítane náhrady trov konania. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru aj ohľadne posúdenia výšky úrokovej sadzby ako neplatnej. Z rozsudku nevyplýva, prečo namiesto § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. odkazuje na ustanovenie o dobrých mravoch, ktoré je vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia vylúčené z aplikácie. Na uvedené zákonné ustanovenia, rovnako aj na reguláciu maximálnej výšky odplaty na základe rozhodnutí Ministerstva financií SR žalovaný poukázal, čo však súd prvej inštancie nielenže nezohľadnil pri svojom rozhodovaní, ale rozhodol v rozpore s ňou. Na jednej strane súd tvrdí, že v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., no potom celkom nepochybne pochopiteľne v súvislosti s § 53 ods. 6 tvrdí, že sa hodnota odplaty má porovnávať s odplatami bánk. Odplaty bánk sa použijú, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe nesprávnej právnej normy a dospel k nesprávnym záverom. Podľa názoru žalovaného nemožno dospieť k záveru o nedostatku náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 týkajúce sa výkladu ustanovení o náležitostiach zmluvy.

13. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 2. rade je potrebné v danej veci odvodzovať od toho, že tento vystupuje v predmetnom zmluvnom vzťahu ako spoludlžník, preto zo zmluvy pre neho vyplývajú rovnaké práva a povinnosti ako pre samotného dlžníka. Žalobcovia sú oprávnení spoločne a nerozdielne na vrátenie plnenia aj pretože sú manželmi, teda ich príjmy spadajú pod režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver. Nie je dôležité, z čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška dosahuje mieru 68,84 %, čo je v absolútnom rozpore s ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali na iné rozhodnutia krajských súdov a najvyššieho súdu, ktoré podporujú ich právnu argumentáciu. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol správne v súlade so samotnou smernicou, keď daný vzťah posúdil ako bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaný zákonom o spotrebiteľskom úvere.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1. 7. 2016 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. 12. 2017 o 9,40 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 29. 11. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

17. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj riadne odôvodnil. Odvolacím súdom nebola zistená ani žiadna taká vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto aj odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom argumentuje skutočnosťami, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

22. K odvolacím námietkam odvolací súd udáva nasledovné:

23. Za neopodstatnenú možno považovať odvolaciu námietku žalovaného, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 882,44 eur s prísl. žalobcom spoločne a nerozdielne. Napadnutým výrokom rozsudku totiž žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom prisúdenú sumu spoločne, avšak nie solidárne. Obom žalobcom vznikla na základe zmluvy povinnosť plniť žalovanému, žalobkyni v 1. rade ako dlžníčke a žalobcovi v 2. rade ako spoludlžníkovi vychádzajúc z ust. § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto pokiaľ z ich strany došlo k plneniu v prospech žalovaného a neskôr sa ukázalo, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu, vznikla povinnosť žalovaného toto plnenie žalobcom vrátiť.

24. Žalovaný ďalej v odvolaní spochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy tak, ako má na mysli § 4 ods. 2 písm. e/, g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z., z ktorého dôvodu je potrebné tento úver v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Odvolací súd poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11C/143/2014 bolo rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 25. 9. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 3. 2016 č.k. 9Co/83/2014-102 rozhodnuté o nároku žalobcu (PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktorý vystupuje v tomto konaní ako žalovaný) proti žalovaným 1. R. R. A. X. G. R. (ktorí v tomto konaní vystupujú ako žalobcovia) tak, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.389,06 eur s príslušenstvom, bola zamietnutá. Žalobca tento svoj nárok odvíjal od zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou poskytol ako veriteľ žalovanej v 1. rade úver vo výške 1.427,34 eur a ktorú zmluvu podpísal žalovaný v 2. rade ako spoludlžník. V danej veci oba súdy dospeli k jednotnému

názoru o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy, lebo v nej nebola uvedená výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ako aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. e/, g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Z týchto dôvodov je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa názoru súdov v tejto veci oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 22. 12. 2009 nie je súčasťou zmluvy, a súčasne žalobca ani nepreukázal, že toto oznámenie bolo skutočne dlžníkom doručené. Odvolací súd tiež uviedol, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 4 ods. 2 písm. i/ vyžaduje, aby v spotrebiteľskej zmluve bola uvedená „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, nie je podstatné, že všetky tieto zložky platí dlžník naraz, podstatné je, aby zo zmluvy vyplývalo členenie podľa tejto zákonnej úpravy. Súdy tak zhrnuli, že pokiaľ daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní uhradili sumu 2.797,98 eur, pričom skutočne poskytnutá suma bola 1.915,54 eur, nárok uplatnený žalobcom nemožno považovať za dôvodný. Preto bola žaloba zamietnutá.

26. Odvolací súd v prejednávanom prípade považuje za potrebné zdôrazniť, že vo vyššie uvedenom skončenom konaní totožných účastníkov konania došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje. V konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 11C/143/2014 totiž právoplatne bola vyriešená otázka týkajúca sa hmotnoprávneho nároku veriteľa vyplývajúceho z identického spotrebiteľského úveru ohľadom sumy prevyšujúcej poskytnutý úver, keď súdmi v tomto inom konaní bola právoplatne vyriešená otázka, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi nevznikol nárok na uhradenie sumy presahujúcej poskytnutý úver.

27. Preto pokiaľ v danej veci žalobcovia v pozícii dlžníkov z rovnakého (identického) hmotnoprávneho vzťahu odvíjajú svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúci plnenie, ktoré vyplatili veriteľovi (v našom prípade žalovanému) nad rámec poskytnutého úveru, súd v tomto (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný. Nesmie preto vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie platobnej povinnosti (príslušného nároku na plnenie) medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné (§ 219 ods. 4 C.s.p. v spojení s § 228 ods. 1 C.s.p.).

28. Súd má preto v tejto veci povinnosť pri svojom rozhodnutí (o tejto ďalšej) veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka. Uvedený prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom) občianskom súdnom konaní (s neidentickým predmetom konania, t.j. bez existencie prekážky res iudicatae), preto vedie k výsledku, že žalobcovia budú úspešní.

29. Keďže právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor, t.j. že daný úverový vzťah je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd v tomto konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov a pri posúdení otázky existencie hmotnoprávneho nároku veriteľa na dojednané úroky a poplatky vychádzať zo skoršie vydaného právoplatného rozhodnutia a rovnako tento vzťah posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.

30. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ vychádzal z právneho názoru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru vysloveného v konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11C/143/2014. Ďalšie úvahy súdu prvej inštancie o posudzovaní nároku žalovaného voči žalobcom nad rámec poskytnutej istiny potom boli nadbytočné.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane všetkých jeho výrokov ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).