Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6T/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok JUDr. Luciou Bašistovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. decembra 2017 v trestnej veci proti obžalovanému I.C. X. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, takto

rozhodol:

I. X., B.. XX. XX. XXXX, O.G. X. L., G. XXXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v dopoludňajších hodinách dňa 17.11.2014 v pobočke stávkovej kancelárie NIKÉ, spol. s. r.o. na ulici Dr. Alexandra 21 v Kežmarku, zamestnankyňu U. W., pod hrozbou straty zamestnania, oznámenia sprenevery peňazí, ktoré mu požičala, vyhrážaním, že jej urobí peklo zo života, že jej môže ísť o život, ak nestrpí nahlásenie a predstieranie lúpeže so škodou, prinútil nahlásiť lúpežné prepadnutie tejto pobočky, čo U. W. z obavy o svoj život urobila a dňa 17.11.2014 oznámila na polícii v Kežmarku lúpežné prepadnutie pobočky,

t e d a

iného pod hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyroch ) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon uloženého trestu do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 6.3.2015 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na I. X. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v dopoludňajších hodinách dňa 17.11.2014 v pobočke stávkovej kancelárie NIKÉ, spol. s.r.o. na ulici Dr. Alexandra 21 v Kežmarku, zamestnankyňu U. W., pod hrozbou straty zamestnania, oznámenia sprenevery peňazí, ktoré mu požičala, vyhrážaním, že jej urobí peklo zo života, že jej môže ísť o život, ak nestrpí nahlásenie a predstieranie lúpeže so škodou, prinútil nahlásiť

lúpežné prepadnutie tejto pobočky, čo U. W. z obavy o svoj život urobila a dňa 17.11.2014 oznámila na polícii v Kežmarku lúpežné prepadnutie pobočky,

Po podaní obžaloby predmetná trestná vec napadla dňa 6.3.2015 do senátu JUDr. Bohuslava Majerníčka. Na základe opatrenia predsedníčku tunajšieho súdu zo dňa 28.3.2017 z dôvodov tam uvedených bola trestná vec obžalovaného I. X. prerozdelená a náhodným výberom dňa 3.4.2017 pridelená do senátu JUDr. Lucie Bašistovej.

Obžalovaný I. X. na hlavnom pojednávaní po oboznámení sa s dôvodmi zmeny v zložení senátu. Zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania zo dňa 23.4.2015 a zároveň vypovedal, že dňa 17.11.2014 sa nič nestalo, len vrátil U. 1 000,- eur, ktoré mu požičala. Najprv si od nej požičal žreby v hodnote 300,- eur. Tieto žreby jej na druhý deň vrátil a požičal si 300,- eur v hotovosti a ešte raz v ten deň si požičal 700,- eur a 20,- eur na taxík. Peniaze si požičal od poškodenej za účelom vyplácania výhry, šlo o prostriedky spoločnosti Nike, dávala mi ich z pokladne. Pri tom ako si požičiaval žreby bola prítomná Q. Y., ktorá mohla byť prítomná aj pri požičiavaní sumy 300,- eur, pri požičaní sumy 700,- eur nevie, či bol niekto prítomný. Pri odovzdávaní peňazí sedel na pobočke za priehradkou nejaký mladý muž. Na druhý deň v pondelok 17.11.2014 ráno o 9.00 hod. jej v Kežmarku pred hotelom S. vrátil 1000,- eur, sumu 20,- eur za taxi jej nevrátil. Poobede sa dozvedel, že pobočku niekto vykradol, neskôr sa od poškodenej dozvedel, že ju prepadol nejaký cigán. Poškodenej sa nijakým spôsobom nevyhrážal, ani ju nenavádzal na nahlásenie lúpeže. V tom čase mal pôžičky, dlhy nemal, žil v spoločnej domácnosti s družkou, s ich dvomi deťmi, budúcou svokrou, švagrinou a švagrom. Zároveň uviedol, že poškodená bola za jeho družkou a povedala jej, že mu požičala 1000,-eur. V pondelok mu družka ukazovala sms-správu, ktorú dostala od poškodenej, s tým, že peniaze jej boli vrátené.

V prípravnom konaní dňa 24.11.2014 obžalovaný vypovedal, že to čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nie je pravda, poškodenú U. W. k ničomu neprinútil, nenaliehal na ňu, aby nahlásila lúpežné prepadnutie pobočky Nike v Kežmarku, nevyhrážal sa jej, nepožadoval od nej firemné peniaze vo výške 1 710,-eur, osoby Q. Y. H. Š. T. nepozná. V tom čase žil v spoločnej domácnosti s družkou a dvoma deťmi u družkinho otca. Začiatkom mesiaca november 2014 si požičal od poškodenej sumu 1 000,-eur, ktoré jej ešte nevrátil, pretože si nestihol vybaviť pôžičku. V dňoch 15.11.2014 až 17.11.2014 nikomu peniaze nevracal.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovaného z prípravného konania a hlavného pojednávania, súd tieto rozpory odstraňoval postupom podľa ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku, kedy obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania. Zmenu výpovede odôvodnil tým, že výpoveď zo dňa 24.11.2014 si vymyslel, v ten deň vstával ráno o štvrtej, výsluch bol vykonaný vo večerných hodinách, bol hladný, unavený. Z uvedeného dôvodu obžalovaný nezotrval ani na svojej výpovedi zo dňa 24.11.2014 učinenú pri konfrontácii s poškodenou, kedy súd tiež postupom podľa ustanovenia § 258 ods. 4 Trestného poriadku odstraňoval rozpory.

Obžalovaný v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 7.1.2015 uviedol, že v sobotu dňa 15.11.2014 si požičal peniaze od U. a to 100,-eur v hotovosti a žreby v hodnote 200,-eur, v nedeľu 16.11.2014 poobede si od nej požičal sumu 700,-eur, v pondelok dňa 17.11.2014 jej vrátil sumu 1 000,-eur. Simone sa nevyhrážal, o lúpežnom prepadnutí pobočky Niké v Kežmarku sa dozvedel od známych a neskôr mu to potvrdila aj Simona.

Vzhľadom na rozpory ohľadne požičanej sumy vo výpovedi obžalovaného z prípravného konania a hlavného pojednávania, súd tieto rozpory odstraňoval postupom podľa ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. poriadku, kedy obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú U. W., ktorá zotrvala na výpovediach z prípravného konania, na výpovedi pri konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní, ako aj na svojej výpovedi z hlavného pojednávania zo dňa 23.4.2014 a ku skutku uviedla, že obžalovaným bola donútená, aby mu požičala peniaze, presný dátum si už nepamätá, bolo to cez víkend, v pondelok bol štátny sviatok. Najprv mu požičala žreby v istej hodnote, to jej vrátil v žreboch, a vtedy začal na ňu tlačiť, aby mu požičala nejakú hotovosť aj žreby. Celkovo mu požičala sumu 1.710,-eur, v hotovosti to bolo vyše 1000,-eur, ostatná suma bola v žreboch. Toto všetko mu odovzdala za priehradkou v stávkovej kancelárii, kde stál aj obžalovaný. Peniaze jej obžalovaný nevrátil, len ju naťahoval. Komunikovala s

ním cez telefón, volala mu na jeho na telefónne číslo XXXX XXXXXX, pričom jej vravel, že aj tak ho nedostanú, pretože dané číslo nie je jeho, ide o služobný telefón. Nasledujúci deň v pondelok 17.11.2014 ju donútil, aby nahlásila lúpežné prepadnutie pobočky stávkovej kancelárie s tým, že nemôže povedať jeho meno, lebo už mal nejaké problémy, intenzívne sa jej vyhrážal, že ak tak neurobí, že ju úplne zničí, že to môže zle dopadnúť, že jej môže ísť o život. Donútil ju, aby v pondelok zo svojho telefónneho čísla napísala jeho priateľke správu, že peniaze boli vrátené, teda túto správu napísal on z jej telefónu. Zo strachu pred ním sa potom odsťahovala do Holandska. Jediným svedkom toho, ako od nej požadoval peniaze bol Š. T., ktorý ale nemohol vidieť, ako mu peniaze dala, Q. Y. pri tom nebola.

Zhodne tak vypovedala poškodená aj v prípravnom konaní dňa 19.1.2015 a na hlavnom pojednávaní dňa 23.4.2014, kedy sa jej výpoveď líšila len ohľadne požičanej sumy, tento rozpor súd postupom podľa ustanovenia § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku odstránil, pričom poškodená zotrvala na výpovedi z prípravného konania a hlavného pojednávania, kde sa vyjadrila ku vzniknutej škode v celkovej výške 1 710,50 eur. Uviedla, že najprv si obžalovaný požičal sumu 200,- eur v žreboch, potom 100,- v hotovosti, tieto peniaze vrátil. Následne mu nahodila predaj žrebov za 200,- eur a dala mu sumu 1 500,- eur, suma 10,50 eur jej vznikla v rámci jej kasy. Na taxík mu už peniaze nedala. Tieto peniaze mu požičala dňa 16.11.2014. Aj pri týchto výpovediach uviedla, že bola donútená obžalovaným po tom, ako je požičané peniaze nevrátil, aby nahlásila fingované lúpežné prepadnutie, a ak tak neurobí, že jej spraví peklo zo života, že v Kežmarku sa už nepohne, že zle pochodí, že jemu išlo o život a že môže ísť aj jej. Mala z neho strach.

Na týchto tvrdeniach zotrvala poškodená aj pri konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní, aj pri konfrontácii s obžalovaným na hlavnom pojednávaní.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka Š. T., ktorý zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že v sobotu poobede sa nachádzal v stávkovej kancelárii Niké v Kežmarku, pamätá si, že bola sobota, pretože v pondelok bol štátny sviatok 17.11. V kancelárii sa nachádzal obžalovaný a pracovníčka kancelárie, pričom mu pripadalo zvláštne, že obžalovaný sa nachádzal za okienkom, kam zákazníci prístup nemajú. Bol svedkom toho, ako obžalovaný naliehal na pracovníčku, aby mu dala sumu 1.020,-eur, nechcela mu ich dať, prehováral ju, nevyhrážal sa jej pri tom. Bol svedkom aj toho, ako obžalovaný niekomu telefonoval. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť, či mu dotyčná peniaze dala, ale zrejme áno, lebo videl ako prišiel taxík a obžalovaný odišiel preč, počul ako mu pracovníčka pri odchode prízvukovala, aby sa do 15.30 hod. vrátil, pretože do 15.00 hod. bola stávková kancelária otvorená. O prepadnutí stávkovej kancelárie sa dozvedel až nasledujúci piatok, keď tam prišiel.

Svedkyňa H. T. vypočutá na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedla, že v nedeľu večer prišla za ňou svedkyňa poškodená s tým, že hľadá obžalovaného, ktorému požičala 1 000,-eur a tento jej peniaze nevrátil. Poškodenej povedala, že obžalovaný s ňou už nebýva. Na druhý deň poobede jej poškodená poslala sms-správu, že obžalovaný jej všetko uhradil. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa sa na hlavnom pojednávaní nevedela vyjadriť k tomu, či obžalovaný mal v tom čase nejaké pôžičky alebo dlhy a v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný má dlžoby, veľa pôžičiek, súd tento rozpor odstránil postupom podľa ustanovenia § 264 ods.1, ods. 2 Tr. poriadku, kedy svedkyňa opäť uviedla, že si na to nepamätá.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal postupom podľa § 263 ods. 1 výpoveď svedkyne P. W. - Y. z prípravného konania, kde svedkyňa vypovedala, že je vedúcou pobočky Nike v Kežmarku, poškodená začala pracovať na danej pobočke začiatkom novembra 2014, obžalovaného osobne nepozná, pozná ho z videnia, do pobočky začal chodiť až odvtedy ako tam začala pracovať poškodená, od zákazníkov sa dozvedela, že často vysedával za pultom, kde zákazníci prístup nemajú. K lúpežnému prepadnutiu sa bližšie vyjadriť nevedela. Na hlavnom pojednávaní dňa 2.7.2015 vypovedala zhodne a zároveň uviedla, že o lúpežnom prepadnutí pobočky sa dozvedela počas svojej hospitalizácie od poškodenej s tým, že ju mali prepadnúť nejakí Rómovia.

Rovnakým postupom prečítal súd aj výpoveď svedkyne Q. Y. z prípravného konania, ktorá sa k okolnostiam lúpežného prepadnutia pobočky Nike v Kežmarku vyjadriť nevedela, osobu obžalovaného nepozná, poškodená jej len pri jednom stretnutí uviedla, že musí uhradiť škodu, ktorá vznikla spoločnosti Niké a túto si bude vymáhať od obžalovaného. Zároveň uviedla, že obžalovaný prišiel asi deň alebo dva

dni pred ohlásenou lúpežou do pobočky Niké, keď tam bola prítomná ja ona a požičal si od poškodenej nejaké žreby a hotovosť, jednalo sa o sumu cca 300,- eur.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že si od poškodenej najprv požičal žreby v hodnote 300,- eur, tieto žreby jej na druhý deň vrátil, kedy si od nej opäť požičal sumu 300,- eur v hotovosti a ešte raz v ten deň si požičal 700,- eur a 20,- eur na taxík. Na druhý deň v pondelok 17.11.2014 ráno o 9.00 hod. jej v Kežmarku pred hotelom S. vrátil 1000,- eur, sumu 20,- eur za taxi jej nevrátil. Poobede sa dozvedel, že pobočku niekto vykradol, poškodenú mal prepadnúť nejaký cigán. Poškodenej sa nijakým spôsobom nevyhrážal, ani ju nenavádzal na nahlásenie lúpeže. V prípravnom konaní dňa 24.11.2014 obžalovaný vypovedal, že začiatkom mesiaca november 2014 si požičal od poškodenej sumu 1 000,-eur, ktoré jej ešte nevrátil, pretože si nestihol vybaviť pôžičku. V dňoch 15.11.2014 až 17.11.2014 nikomu peniaze nevracal, na tejto výpovedi ale obžalovaný nezotrval, vymyslel si ju. Poprel, aby mal poškodenú akýmkoľvek spôsobom donútiť k nahláseniu fingovanej lúpeže pobočky Niké. Túto výpoveď následne obžalovaný zmenil tak v prípravnom konaní ako ja na hlavnom pojednávaní, zmenu odôvodnil svojimi pocitmi pri výsluchu, bol unavený, hladný a smädný. Súd tento dôvod zmeny výpovede udaný obžalovaným vyhodnotil ako nelogický a účelový a ako účelové vyhodnotil aj jeho následne zmenené výpovede v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok.

Súd obrane obžalovaného neuveril, jeho tvrdenia boli vyvrátené hlavne výpoveďou svedkyne poškodenej U. W., ktorá vo svojich výpovediach podrobne, presvedčivo a logicky opísala situáciu a okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku. Uviedla, že obžalovanému na jeho naliehanie požičala v sobotu dňa 16.11.2014 sumu 1 700,- eur a to hotovosť vo výške 1 500,-eur a 200,-eur v žreboch, jednalo sa o peniaze spoločnosti Niké s tým, že obžalovaný jej peniaze ešte v ten deň vráti. Následne v pondelok jej povedal, že peniaze jej nevráti a že musí nahlásiť lúpežné prepadnutie pobočky, pretože ak tak neurobí, zle dopadne, že jej môže ísť o život, že jej zo života urobí peklo. Následne poškodená zo strachu pred obžalovaným a naplnením jeho vyhrážok nahlásila v pondelok dňa 17.11.2014 fingovanú lúpež pobočky Nike v Kežmarku, v ktorej pracovala. Následne sa stretla s obžalovaným vo štvrtok, kedy sa jej vyhrážal, aby ju nenapadlo povedať polícii jeho meno, lebo zle pochodí. Zo strachu pred obžalovaným potom odišla do Holandska.

V súlade s výpoveďou poškodenej vyzneli aj listinné dôkazy ako Protokol o vykonaní kontroly Pobočky Niké s.r.o zo dňa 18.11.2014 s výsledným zistením manka vo výške 1 710,50 eur, mesačný výpis hovorov z telefónneho č. XXXX XXX XXX, z ktorého mal súd preukázané, že poškodená telefonicky kontaktovala obžalovaného viackrát dňa 16.11.2014 a následne dvakrát aj dňa 17.11.2014 na telefóne číslo XXXX XXX XXX.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka Š. T., svedkyňu H. T., a v súlade so zákonom prečítal výpovede svedkov Q. Y. a P. W.-W. z prípravného konania. Títo svedkovia sa k samotnému skutku vyjadriť nevedeli, neboli priamymi svedkami incidentu. Svedkyňa Q. Y. a svedok Š. T. svojou výpoveďou potvrdili, že obžalovaný sa v dňoch 15.11.2014 až 16.11.2014 nachádzal na pobočke Nike v Kežmarku, za prítomnosti svedkyne Q. Y. poškodená požičala obžalovanému 300,-eur a za prítomnosti svedka Š. T. obžalovaný naliehal na poškodenú, aby mu požičala sumu 1 020,- eur, pričom svedok počul, ako obžalovaný prisľúbil poškodenej, že sa do hodiny vráti. Svedok ďalej počul, ako obžalovaný niekomu telefonoval a po danom telefonáte ubezpečoval poškodenú, že peniaze vybavil, že sa nemá ničoho báť a že mu má dať peniaze. Zároveň svedkyňa Q. Y. mala od poškodenej vedomosť, že obžalovanému požičala peniaze, ktoré jej nevrátil, preto musela škodu vzniknutú spoločnosti Niké uhradiť sama a túto si následne bude vymáhať od obžalovaného.

O tom, že poškodená požičala peniaze obžalovanému mala vedomosť aj svedkyňa H. T., ku skutku sa ale vyjadriť nevedela, rovnako sa k okolnostiam, za ktorých došlo k spáchaniu skutku nevedela vyjadriť ani svedkyňa P. W.-W..

Súd poukazuje aj na výpoveď obžalovaného ohľadne jeho finančnej situácie, kedy uviedol, že v súčasnej dobe má pôžičku v spoločnosti Proficredit vo výške 300,-eur, v Pôžičkárni vo výške 600,-

eur a vo výške 350,-eur, v Poštovej banke a taktiež v Providente, kde ich presnú výšku uviesť nevedel. Súd sa oboznámil aj s Platobným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 17Ro/318/2014 zo dňa 29.10.2014, právoplatný dňa 4.2.2015, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o, Bratislava 380,35 eur a úroky z omeškania v tam uvedenej výške. Zároveň poukazuje súd na uložené povinnosti na náhradu škody v trestných konaniach, kedy bol obžalovaný pri uznaní viny zaviazaný k náhrade škody v značných sumách. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný sa v čase spáchania skutku nachádzal v zlej finančnej situácii a prejednávaná trestná činnosť obžalovaného bola spôsobom, akým si obžalovaný chcel zabezpečiť finančné prostriedky. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na kriminálnu minulosť obžalovaného, kedy sa opakovane dopúšťal majetkovej trestnej činnosti.

Oboznámením sa s vyšetrovacím spisom OR PZ OKP Kežmarok, sp. zn. ORP-365/VYS-KK-2014 mal súd zistené, že dňa 17.11.2014 bolo uznesením vyšetrovateľa Oddelenia vyšetrovania OKP OR PZ v Kežmarku v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že doposiaľ neznámy páchateľ dňa 17.11.2014 v čase okolo 11.38 hod. v Kežmarku, na ul. MUDr. Alexandra č. 21 v pobočke stávkovej kancelárie NIKÉ priložil ku krku pracovníčke pobočky U. W. nôž so slovami „ Daj peniaze, lebo ťa zabijem!“, čo menovaná pod hrozbou bezprostredného násilia aj urobila a vydala mu hotovosť vo výške 1 710,- eur, na čo páchateľ ušiel na doposiaľ neznáme miesto, kde týmto konaním došlo ku škode pre spoločnosť NIKÉ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ilkovičova č. 34, IČO: 00603741 vo výške 1 710,- eur, k zraneniu U. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., D.. W. Č.. XXXX/X nedošlo. Následne boli vo veci vykonané výsluchy svedkyne poškodenej P. W.-Y., svedkov U. W., Q. Y., Š. T., I. X., obhliadka miesta činu, fotodokumentácia, vyčíslenie škody. Svedkyňa U. W. vo svojej výpovedi dňa 17.11.2014 opísala okolnosti, za ktorých malo dôjsť k lúpežnému prepadnutiu pobočky Niké v Kežmarku, ako aj osobu páchateľa, ktorou mal byť neznámy Róm vo veku 25-30 rokov. Pri výsluchu dňa 24.11.2014 svoju výpoveď zmenila a uviedla, že k ohláseniu lúpežného prepadnutia danej pobočku ju prinútil I. X. pod hrozbou, že ak tak neurobí, urobí jej zo života peklo, že sa jej stane niečo zlé, že jej pôjde o život a opísala okolnosti, ktoré uvedenému predchádzali, ako, kedy a akú sumu peňazí požičala I. X.. Následne po vykonaní ďalších procesných úkonov vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 25.11.2014, sp. zn. ORP-365/VYS-KK-2014 trestné stíhanie začaté pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona zastavil.

Z odpisu registra trestov mal súd zistené, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T 143/2011 zo dňa 24.10.2011, právoplatným dňa 24.10.2011, kedy ho súd uznal vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a zároveň bol zaviazaný k náhrade škody vo výške 6 218,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 24/2014 zo dňa 17.3.2014, právoplatným dňa 17.3.2014 bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.3 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia povinnosti nahradiť spoločne a nerozdielne škodu poškodenej spoločnosti vo výške 27 403,- eur, zároveň súd zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T 143/2011 (vyššie cit.). Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T 28/2014 zo dňa 29.5.2014, právoplatným dňa 29.5.2014, súd ho súd uznal vinným z prečinu podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, súd podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 24/2014 považoval súd na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti za dostatočný, zároveň súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 696,- eur.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne. Pozitívne bol hodnotený zamestnávateľom spoločnosťou CS.CARGO Slovakia, a.s. Bratislava, kde bol zamestnaný na dobu určitú od 1.6.2014 do 31.12.2014. Rovnako pozitívne bol charakterizovaný aj Ústavom na výkon väzby v Prešove, kam bol zaradený na výkon väzby. V priestupkovom konaní bol doposiaľ trikrát priestupkovo postihnutý. Z odpisu registra trestov bolo ako súd vyššie konštatoval trikrát súdne trestaný. Oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7T 24/2014 mal súd zistené, že prejednávanej trestnej veci sa obžalovaný dopustil v čase plynutia skúšobnej doby v trestnej veci 7T 24/2014.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovanej súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne.

Na základe takto vykonaného dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný I. X. svojím konaním tým, že v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona nútil poškodenú U. W., aby dňa 17.11.2014 nahlásila na polícii lúpežné prepadnutie pobočky Niké v Kežmarku, pod hrozbou, že ak tak neurobí, tak jej zo života urobí peklo, že jej môže ísť o život, dopustil sa zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane slobody rozhodovania jednotlivca.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a to násilím, hrozbou bezprostredného násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy a uložil obžalovanému I. X. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálny stupňom stráženia.

Súd sa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, bola však zistená jedna priťažujúca okolnosť a to predchádzajúce odsúdenie obžalovaného (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Zároveň mal súd zistené, že obžalovaný sa v prejednávanej veci opätovne dopustil zločinu napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 24/2014 zo dňa 17.3.2014, právoplatným dňa 17.3.2014 bol uznaný vinným zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.3 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov (vyššie cit.), bolo nutné postupovať v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, teda dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby zvýšiť o jednu polovicu.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri zločine vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona je dva až šesť rokov, pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje na 4 roky. Súd mal za to, že v danom prípade postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyjadrenie svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 26.7.2017, že si náhradu škody neuplatňuje, súd o jej nároku na náhradu škody nerozhodoval. iného pod hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.