Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-46-2015.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Centrum dobrovoľníctva (občianske združenie, OZ) Ružová 13, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 35 999 543, právne zastúpeného: PETKOV &Co s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sídlo: Špitálska 4-6, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156právne zastúpeného: Martin Pavle s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Pribinova 4, 811 09 Bratislava konaní o určenie neexistencie práva na zaplatenie 54.308,45 EUR, o zaplatenie 27.593,57 € a o zaplatenie finančného zadosťučinenia 50.000,- EUR
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 18.050,48 EUR z a s t a v u j e.
II. Súd vracia žalobcovi v zastavenej časti súdny poplatok prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. vo výške 1.072,17 EUR.
III. Súd pripúšťa zmenu žaloby nasledovne:
(i) „Súd u r č u j e , že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na zaplatenie/vrátenie sumy vo výške 33.097,72 EUR. (ii) Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.543,09 EUR a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. (iii) Žalobca m á p r á v o voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
IV. Súd žalobu z a m i e t a.
V. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2015 domáhal proti žalovanému o určenie neexistencie práva na zaplatenie 54.308,45 EUR, o zaplatenie 27.593,57 EUR a o zaplatenie finančného zadosťučinenia 50.000,- EUR.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
3. Žalobca je občianske združenie, ktoré je podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Q. XXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 25.6.2010 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len ako „Zmluva o NFP"), prijímateľom nenávratného finančného príspevku (ďalej len ako „NFP") zo strany poskytovateľa na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP, a teda
zmluvnou stranou oprávnenou na zmluvné peňažné plnenie voči žalovanému. Žalovaný je právnická osoba, ktorá je podľa Zmluvy o NFP poskytovateľom NFP žalovanému, konajúca v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou, ako sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom pre príslušný operačný program v rámci ktorého sa NFP poskytuje, a teda zmluvnou stranou zaviazanou na zmluvné peňažné plnenie voči žalobcovi.
4. Žalobca uzavrel som žalovaným dňa 25.6.2010 Zmluvu o NFP, ktorej predmetom bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí NFP na realizáciu aktivít projektu s názvom: Vzdelávanie a supervízia koordinátorov a koordinátoriek dobrovoľníckych programov (ďalej len ako „Projekt").Na základe Zmluvy o NFP sa žalovaný zaviazal zúčastniť sa na spolufinancovaní Projektu do výšky 95% z celkových oprávnených výdavkov a za tým účelom poskytnúť žalobcovi NFP do výšky 204.397,25 € (bod 3.1. písm. c) Zmluvy o NFP) a to formou kombinácie zálohových platieb a refundácie podľa bodu 5.1 Zmluvy o NFP. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť vlastné zdroje financovania Projektu v zostávajúcej časti 5-tich % (bod 3.1. d) Zmluvy o NFP). Podľa tvrdenia žalobcu je zmluva o NFP je uzatvorená ako tzv. inominátny kontrakt podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a je teda súkromnoprávnou zmluvou uzatvorenou medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov -právnickými osobami, kde v súlade so zásadou rovnosti a autonómnej slobody subjektov súkromnoprávnych vzťahov nie je žalovaný v pozícii nadriadeného „verejnoprávneho" subjektu, ktorý môže jednostranne určovať práva a povinnosti žalobcu. Naopak, je subjektom, ktorý môže vo vzťahu k žalobcovi v rámci súkromnoprávneho vzťahu založeného Zmluvou o NFP, konať len v rámci stanovenom touto zmluvou a príslušnými súkromnoprávnymi predpismi, najmä Obchodným zákonníkom.
5. Žalobca zúčtoval zálohové platby poskytnuté žalovaným žalobcovi na úhradu oprávnených výdavkov riadne v súlade so Zmluvou o NFP už v priebehu rokov 2011 a 2012. Poskytnuté zálohové platby boli žalobcom riadne a v celom rozsahu použité na úhradu oprávnených výdavkov podľa účtovných dokladov
- faktúr pripojených k jednotlivým ŽOP.
6. Žalovaný oznámil žalobcovi prostredníctvom ITMS portálu, ktorý slúži v zmysle bodu 4.2 Zmluvy o NFP interalia aj na písomnú komunikáciu zmluvných strán, že niektoré z deklarovaných a uplatnených výdavkov považuje za tzv. neoprávnené výdavky a ich výšku i dôvod neuznania (krátenia) špecifikoval v tzv. reportoch ku kráteniam ku jednotlivým ŽOP.
7. V zmysle informácie uvedenej v reportoch ku kráteniam je „neuznanie" oprávnenosti v ŽOP deklarovaných výdavkov odôvodnené nedostatočne, podľa tvrdenia žalobcu bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Celkové krátené deklarované výdavky podľa reportov k ZOP predstavujú sumu spolu vo výške 54.308,45 EUR.Z uvedeného dôvodu žalovaný žalobcu písomne upozornil, že v zmysle Zmluvy o NFP, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, verzia 7.0, účinný od 1.2.2014 (ďalej aj ako „Systém finančného riadenia"), má žalovaný povinnosť zúčtovať 100% z poskytnutej zálohovej platby najneskôr do 31. januára 2015. Súčasne žalovaný žalobcu upozornil, že nezúčtovanie 100% poskytnutých zálohových platieb v tejto lehote je porušením Zmluvy o NFP v dôsledku ktorého má žalovaný právo o Zmluvy o NFP odstúpiť. Súčasne žalobcu upozornil, že v prípade nezúčtovania zálohových platieb do 31.01.2015 je žalobca povinný vrátiť celú sumu nezúčtovaných zálohových platieb a teda sumu vo výške 54.308,45 EUR najneskôr do siedmich dní, t.j. do 7.2.2015 späť žalovanému. Žalovaný sa teda vzhľadom na uvedené domnieva, že žalobca bol povinný vrátiť „nezúčtované zálohové platby" okamžite už v čase, kedy bolo žalobcovi oznámené, že časť ním deklarovaných výdavkov vo výške 54.308,45 EUR je žalovaným klasifikovaná ako neoprávnená v dôsledku nedodržania limitov podľa Usmernenia RO N3/2007, t.j. ešte v priebehu roka 2011 a 2012.Žalobca postup žalovaného kategoricky odmieta, považuje ho za protiprávny a nekonformný so zmluvnými povinnosťami žalovaného podľa Zmluvy o NFP a je naopak, presvedčený, že poskytnuté zálohové platby vynaložil v súlade so Zmluvou o NFP a v súlade so žalovaným schváleným rozpočtom Projektu, ktorý je súčasťou Zmluvy o NFP a že tieto riadne zúčtoval vo výške 100% už v rokoch 2011 a 2012 prostredníctvom ŽOP č. 3, 5, 7 a 9.
8. Podľa tvrdenia žalobcu nie je totiž právne udržateľné, aby v existujúcom systéme základných súkromnoprávnych zásad ako sú už vyššie zmienená rovnosť subjektov súkromnoprávnych vzťahov, sloboda autonómnej vôle subjektov súkromnoprávnych vzťahov, pacta sunt servanda a najmä zákaz retroaktivity, ktorý je súčasne aj imanentnou súčasťou ústavnoprávnej požiadavky na materiálny právny štát v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, bola svojvôľa žalovaného vo vzťahu k
podstatným náležitostiam Zmluvy o NFP prehliadaná na úkor druhej zmluvnej strany - žalobcu. V zmysle uvedeného nie je podľa tvrdenia žalobcu teda ani právne akceptovateľné, aby v dôsledku jednostranného prejavu vôle jednej zmluvnej strany, ktorým je v tomto prípade Metodické usmernenie riadiaceho orgánu (žalovaný) č. N3/2007 došlo k zmene podstatnej náležitosti Zmluvy o NFP a síce k zmene limitov oprávnenosti výdavkov, ktoré boli pôvodne dohodnuté zmluvnými stranami schváleným rozpočtom Projektu v Zmluve o NFP.
9. Paradoxne, Zmluva o NFP je podľa tvrdenia žalobcu konformná s požiadavkou obojstranného súhlasu zmluvných strán s akoukoľvek zmenou Zmluvy o NFP, keď v bode 5.16 ustanovuje: „Zmluvu je možné meniť alebo dopĺňať len na základe vzájomnej dohody oboch zmluvných strán, pričom akékoľvek zmeny a doplnky musia byť vykonané vo forme písomného a očíslovaného dodatku k tejto Zmluve dodatku (...)."
10. Vyššie naznačený právny názor bol nezávisle potvrdený a žalovanému oznámený aj systémovým vládnym auditom č. A 467 K 2987 vykonaným u žalovaného audítorskou skupinou, v ktorom bolo, v súvislosti s podstatou námietok žalobcu voči postupu žalovaného v tejto žalobe, formulované odporúčanie v kontexte zistenia systémovej chyby v postupoch žalovaného.
11. Medzi žalobcom a žalovaným je teda spor týkajúci sa existencie/neexistencie povinnosti žalobcu vrátiť najneskôr ku dňu 7.2.2015 „krátenú" sumu vo výške 54.308,45 EUR z titulu zníženia limitov oprávnených výdavkov jednostranným prejavom vôle žalovaného formou Usmernenia vydaného žalovaným č. N3/2007 v znení účinnom po tom, ako bola výška limitov oprávnených výdavkov obojstranne dohodnutá v Zmluve o NFP schváleným rozpočtom.
12. Žalobca ďalej konštatuje, že uvedený spor spôsobuje právnu neistotu žalobcu: (i) vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu Zmluvy o NFP, keďže žalovaný avizoval odstúpenie od Zmluvy o NFP so všetkými z toho plynúcimi právnymi dôsledkami spôsobilými ohroziť samotnú existenciu žalobcu; (ii) vo vzťahu k vzniku sekundárnej právnej zodpovednosti podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov v spojení zo zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a to najmä zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny a hrozby uloženia pokút a penále; (iii) v krajnom prípade vo vzťahu ku hrozbe vyvodzovania trestnoprávnej zodpovedností podľa druhého oddielu štvrtej hlavy zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Keďže žalobcove právne postavenie je v súčasnosti vzhľadom na uvedené veľmi neisté a vzhľadom na povahu veci týkajúcej sa (ne)zúčtovania zálohových platieb nemá k dispozícii žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP (zálohové platby už boli žalovaným žalobcovi poskytnuté a ním riadne použité na úhradu oprávnených výdavkov podľa schváleného rozpočtu), nemôže sa objektívne domáhať odstránenia právnej neistoty vo svojom právnom postavení ani odstránenia samotného sporu medzi ním a žalovaným inak ako určovacou žalobou.
13. Aplikujúc aspekty naliehavého právneho záujmu na prípad sporu medzi žalobcom a žalovaným vedú tieto podľa vyjadrenia žalobcu k jednoznačnému záveru o danosti „naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na vrátenie/zaplatenie sumy 54.308,45 EUR".
14. V dôsledku neoprávnených krátení žalobcom riadne zúčtovaných oprávnených výdavkov bol žalobca nútení uhradiť ďalšie oprávnené výdavky Projektu z vlastných prostriedkov a to v celom rozsahu napriek skutočnosti, že podľa Zmluvy o NFP mala byť účasť žalovaného na úhrade týchto výdavkov z prostriedkov NFP vo výške 95%. Keďže žalovaný v rozpore so Zmluvou o NFP neposkytol žalobcovi časť NFP na úhradu oprávnených výdavkov Projektu, hoci na to bol a je zmluvne zaviazaný, vznikla žalobcovi v priamej príčinnej súvislostí s porušením Zmluvy o NFP žalovaným skutočná škoda vo výške 27.593,57 EUR.
15. Žalobca poukazuje aj na generálnu klauzulu nekalosúťažného konania v súvislosti s konaním žalovaného, ktorým vedome, aj napriek odporúčaniam vládneho auditu, pokračuje v „krátení" plnení, na ktoré sa zaviazal vo vzťahu nielen ku žalobcovi Zmluvou o NFP, ale celoplošne vo vzťahu ku všetkým prijímateľom NFP v segmente služieb, ktoré žalobca, ako aj ostatní prijímatelia NFP poskytujú pri realizácii Projektu (projektov) v súťažnom prostredí ponuky a dopytu po týchto službách. Konanie žalovaného má pre žalobcu a ostatných prijímateľov NFP vzhľadom na ich právnu povahu „neziskových organizácii" fatálne existenčné dopady, ktoré sú spôsobilé privodiť ich úplný zánik a teda aj vyradenie z účasti na hospodárskom živote. Vzhľadom na charakter konania žalovaného, výšku spôsobenej
škody, poškodenie dobrého mena žalobcu v spoločenskom i hospodárskom živote, považuje žalobca za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 50.000,- EUR.
16. Žalovaný odmieta dôvodnosť nárokov žalobcu uplatneného v žalobnom návrhu. Okrem iných skutočností uvádza, že Zmluvou o NFP sa žalobca prostredníctvom fondov Európskej únie a taktiež štátneho rozpočtu podieľa na pomoci subjektom formou nenávratného finančného príspevku. Žalobca dostáva benefit bez poskytnutia reálnej protihodnoty, čím je popretý základný princíp obchodných záväzkových vzťahov - odplatnosť. Žalovaný teda rozporuje dôvodnosť nárokov žalobcu uplatneného v žalobnom návrhu a uvádza, že žalovaný nemá voči žalobcovi záväzky na zaplatenie peňažnej čiastky, ktoré sú uplatňované žalobou zo Zmluvy o NFP. Žalovaný poukazuje najmä na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je čisto súkromnoprávnym vzťahom, ale má aspekty aj verejnoprávneho vzťahu. Žalovaný poukazuje na č. 1 bod 1.3 Zmluvy o NFP: „Poskytovateľ a Prijímateľ uzatvárajú v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi sebou túto zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku." Predmetnými tvrdeniami žalobcu o čisto súkromnoprávnej povahe právneho vzťahu dochádza podľa žalovaného k ignorovaniu množstva ďalších skutočností ovplyvňujúcich povahu Zmluvy o NFP.
17. Vo veci určenia neexistencie práva na zaplatenie 54.308,45 EUR má žalovaný za to, že nie je daný naliehavý právny záujem. Požadované určenie neexistencie práva zo strany žalobcu má len charakter prejudiciálnej otázky k prípadnému ďalšiemu sporu medzi žalobcom a žalovaným.
18. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená, keď došlo k porušeniu práva a možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Žalobca tvrdí, že žalovaný porušil jeho práva, keď krátil výdavky uplatňované v žiadostiach o platbu. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že k odstúpeniu od Zmluvy o NFP nedošlo a ani žalovaný si v súčasnosti neuplatňuje nárok na vrátenie predmetnej finančnej čiastky zo Zmluvy o NFP. V prípade odstúpenia od Zmluvy o NFP zo strany žalovaného, by mal žalobca povinnosť vrátiť celý poskytnutý nenávratný finančný príspevok. Podľa žalovaného určenie neexistencie práva na zaplatenie 54.308,45 EUR nevytvorí pevný právny základ, a teda nemôže naplniť preventívny charakter a ani nezabráni ďalším prípadným sporom medzi žalobcom a žalovaným. V súvislosti s uplatnením peňažnej čiastky vo výške 27.593,57 EUR z titulu plnenia zo Zmluvy o NFP a z titulu náhrady škody žalovaný okrem iných skutočností uvádza, že žalovaný neschválil žalobcovi žiadosť o platbu, v ktorej by si žalobca mohol uplatňovať výdavok vo výške 27.593,57 EUR a preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na ich vyplatenie. Podľa článku 16 bod 4.15 VZP k Zmluve o NFP vznikne žalobcovi nárok na platbu iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to až v momente schválenia žiadosti o platbu žalovaným. Nárok žalobcu na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalovaný rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Žalovaný teda podľa svojho tvrdenia neporušil svoju povinnosť zo Zmluvy o NFP z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie čiastky 27.593,57 EUR.
19. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.08.2017 okrem iných skutočností cituje Príručku pre prijímateľa (kód výzvy N.-E.-XXXX/X.X.X/XX) z ktorej vyplýva, že schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi nárok na uhradenie výdavku v prípade, že v rámci realizácie projektu nepreukáže okrem reálnosti a oprávnenosti výdavku v súlade s ustanoveniami usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 - 2013 v zmysle neskorších aktualizácií, aj jeho nevyhnutnosť, hospodárnosť a efektívnosť.
20. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že zákonná povinnosť kontrolovať hospodárnosť výdavkov vyplýva žalovanému aj priamo zo zákona. V zmysle § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov - kontrolou projektu riadiaci orgán (t. j. žalovaný) overuje hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
21. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.09.2017 argumentuje, že právnym účinkom zmluvy medzi žalobcom a žalovaným je vznik právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami, v ktorom sa naplno pri realizácii zmluvy uplatnia a uplatňujú výlučne súkromnoprávne princípy (najmä rovnosť zmluvných strán,
sloboda autonómnej vôle, konsenzuálny princíp atď.). Žiadna zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka (alebo podľa súkromného práva všeobecne) nikdy nebola a ani nemôže byť považovaná za zmluvu „verejnoprávnu" vtom zmysle, že jedna zmluvná strana je vo vzťahu k druhej v subordinačnom postavení a kde teda jedna zmluvná strana autoritatívne vykonávajúc verejnú moc jednostranne určuje práva a povinnosti druhej zmluvnej strane. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že ak je zmluva uzatvorená podľa § 269 ods. 2 OBZ, je bez akýchkoľvek pochybností zmluvou súkromnoprávnou a žiadny vzťah podriadenosti medzi zmluvnými stranami v prospech žalovaného neprichádza v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o NFP do úvahy. Podľa názoru žalobcu je potrebné ustáliť, či počínanie si žalovaného tak, že jednostranne krátil výšku NFP na základe nástroja „metodické usmernenie" je alebo nie je porušením jeho zmluvnej povinnosti „poskytovateľa príspevku".
22. Podstatou tohto sporu podľa názoru žalobcu teda je: oprávnenosť výdavkov vynaložených žalobcom na projekt podľa zmluvy o NFP v tej časti, ktorá bola za neoprávnené určená žalovaným („krátená podľa N3/2007") v reakcii na žiadosti o platbu s odkazom na dokument - usmernenie RO č. N3/2007 v jeho znení podľa aktualizácii účinných až po uzavretí zmluvy o NFP,(ii) či sa práva a povinnosti zmluvných strán zmluvy o NFP (oprávnenosť výdavkov) vôbec riadia aj usmernením RO N3/2007 v znení aktualizácii účinných až po uzavretí zmluvy o NFP. V tejto súvislosti poukazuje aj na Nariadenie komisie (EÚ) č. 1407/2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc deminimis v spojení s § 5 ods. 1 in fine zákona č. 538/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa článku 3 bod 4 Nariadenia deminimis platí, že „Pomoc deminimis (pozn. ktorou je v posudzovanom prípade aj NFP) sa považuje za poskytnutú v okamihu, keď podnik nadobudne na základe platného vnútroštátneho režimu právny nárok na poskytnutie pomoci, a to bez ohľadu na dátum vyplatenia pomoci deminimis podniku." V zmysle uvedeného subjektívne právo žalobcu na poskytnutie NFP nesúce v sebe aj právny nárok vzniká v okamihu nadobudnutia účinnosti zmluvy o NFP. Toto právo i nárok je však podmienené preukázaním oprávnenosti výdavkov podľa zmluvy o NFP.
23. Podľa názoru žalobcu táto z časti skutková otázka ostáva ako jediná spornou medzi sporovými stranami. Žalovaný tvrdí, že žalobcom uplatnené výdavky sú neoprávnené vo výške presahujúcej limity „uznateľných výdavkov" podľa usmernenia RO N3/2007 v aktuálnom znení, a to z dôvodu, že podľa bodu 5.32 zmluvy o NFP musí žalobca preukázať „oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia RO č. N3/2007 k správnosti výdavkov pre programové obdobie 2007 - 2013 v zmysle neskorších aktualizácií". Uvedené interpretuje tak, že súčasťou zmluvy o NFP je nielen usmernenie RO č. N3/2007 v znení „neskorších aktualizácii", konkrétne aktualizácii účinných v čase uzavretia zmluvy o NFP, s ktorými podpisom zmluvy o NFP žalobca vyslovil súhlas (po aktualizáciu č. 6), aby sa stali súčasťou zmluvy, keďže podmienky v nich obsiahnuté poznal a (ne)výhodnosť takéhoto návrhu zmluvných podmienok mohol objektívne vyhodnotiť, ale aj všetky budúce aktualizácie tohto predpisu, ktoré jednostranne prijme žalovaný a s ktorými žalobca súhlas nevyslovil (aktualizácie č. 7 a vyššie). Ani nemohol, pretože ešte v čase prejavu vôle ani nemohol vedieť, či vôbec budú existovať a najmä čo bude ich obsahom. Každý, kto vstupuje do zmluvného vzťahu, rozhoduje sa tak slobodne a vážne na základe zmluvných podmienok, ktoré sú mu známe z návrhu na uzavretie zmluvy. Žalobca naopak tvrdí, že oprávnenosť ním uplatnených výdavkov sa má posudzovať podľa usmernenia RO N3/2007 v znení akt. 1 až akt. 6 a teda v znení účinnom 15.06.2010 a to vzhľadom na to, že Zmluva o NFP, v ktorej vyslovil súhlas byť viazaný aj týmto (inak pre žalobcu nezáväzným) interným predpisom žalovaného.
24. Žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že s víťazným uchádzačom uzavrel žalobca zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej prílohou je podrobný rozpočet a jednotkové ceny v súlade so chváleným rozpočtom, ktorý tvorí prílohu č. 5 zmluvy o NFP. Uvedené ceny sa zmluvou o poskytovaní služieb stali pre žalobcu záväznými počas trvania zmluvy a teda bol zmluvne viazaný za poskytnuté služby platiť práve tieto zmluvne dohodnuté ceny, ktorých primeranosť. hospodárnosť a efektívnosť žalovaný na niekoľkých stupňoch overoval a potvrdil, že tieto charakteristiky spĺňajú. Žalobca teda nemohol svojvoľne meniť zmluvne dohodnuté ceny služieb, podľa toho ako si to jednostranne zmyslí žalovaný a to dokonca po uzavretí zmluvy o NFP i dodávateľskej zmluvy medzi žalobcom a dodávateľom služieb pod supervíziou žalovaného.
25. Podľa žalobcu je z uvedeného celkom zrejmé, že žalovaný vykonal kontrolu hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti použitia pomoci a podpory v súlade s § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z. z. a výsledkom tejto kontroly bolo schválenie žiadosti žalobcu o NFP a následné uzatvorenie
zmluvy o NFP, na základe ktorej žalobcovi vznikol okamihom účinnosti zmluvy o NFP právny nárok na zaplatenie NFP podľa zmluvy o NFP, ak preukáže, že vynaložené výdavky projektu sú oprávnené. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalovaný nemá právny základ nároku na zaplatenie sumy požadovanej žalobou žalovaný podľa svojho tvrdenia vyvracia.
26. K tvrdeniam o predčasnosti podania žaloby v časti pôvodne žalovanej sumy 27.593,57 EUR pred späťvzatím v časti 18.050,48 EUR žalobca uvádza, že s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko sa podľa jeho vyjadrenia nezakladá na pravde. V zásade považuje žalobca túto otázku v súčasnom štádiu konania za právne irelevantnú. Poukazuje pri tom na skutočnosť, že do okamihu, kým žalovaný nevyhovel jeho žiadosti o platbu v časti 18.050,48 EUR, k čomu došlo až po podaní žaloby na tunajšom súde a čo následne rezultovalo v späťvzatí žaloby v tejto časti, žalobca uplatňoval túto sumu z titulu náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi NFP systémom zálohových platieb v prípade preukázania oprávnenosti výdavkov.
27. Žalobca podaním zo dňa 14.09.2017 vzal žalobu čiastočne späť a žiadal spresnenie určovacieho výroku v žalobnom petite tak, že (i) súd určuje, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 33.097,72 EUR, (ii) žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.543,09 EUR a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, (iii) žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo späťvzatí žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dňa 07.04.2016 zaplatil žalobcovi sumu 18.050,48 EUR. Zároveň došlo k návrhu na zmenu petitu, k čomu žalobca uvádza, že žalobca bol v čase podania žaloby zo strany žalovaného informovaný o výške krátenia zálohových platieb celkovo vo výške 54.308,45 EUR, ale vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žiada vrátiť „len" sumu vo výške 33.097,72 EUR, spresnil žalobca žalobný petit v časti sumy uvedenej výroku o určenie neexistencie práva na sumu 33.097,72 EUR.
28. Žalobca predložil dôkazy na nosiči CD s faktúrami, zmluvami, reportmi ku kráteniam z ITMS portálu, vrátane výpisov o krátení.
29. Súd výzvou zo dňa 09.11.2015 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. Žalobca oznámením o zaplatení súdneho poplatku, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.05.2016 preukázal zaplatenie súdneho poplatku a žiadal v konaní pokračovať.
30. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.11.2017. Na uvedenom pojednávaní sa strany konania pridržali svojich predchádzajúcich vyjadrení. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť a žiadal spresnenie určovacieho výroku v žalobnom petite tak, že (i) súd určuje, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 33.097,72 EUR, (ii) žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.543,09 EUR a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, (iii) žalobca má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
31. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
32. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
34. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
35. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
36. Súd vykonal dokazovanie, najmä listinnými dôkazmi: faktúry, reporty ku kráteniam z ITMS portálu, výpisy ku krátení, ŽOP, Zmluva o NFP, Všeobecné zmluvné podmienky.
37. Súd posudzoval predmetný právny stav podľa nasledovných právnych predpisov:
Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok.
Podľa ust. 8a zákona č. § 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie“.
Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 7b. Občiansky zákonník v platnom znení „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“.
Podľa ustanovenia § 420 zákona č. 40/1964 7b. Občiansky zákonník v platnom znení „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti“.
Podľa ustanovenia § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len ako OBZ): „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu“
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 OBZ: „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme“.
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 OBZ: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá“.
Podľa ustanovenia § 266 ods. 4 OBZ: „Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila“.
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 OBZ: „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 OBZ: „Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“
Podľa ustanovenia § 373 OBZ: „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“
38. Z vykonaného dokazovania a v záujme spravodlivého rozhodovania a zachovania právnej istoty súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané existenciu právneho vzťahu, ktorý je založený na inominátnej zmluve, podriadenej režimu Obchodného zákonníka, avšak s rešpektovaním verejného prvku. Vo veci naliehavého právneho záujmu súd zastáva právny názor, že tento nie je daný a poukazuje pri tom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/56/2009: „Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavanie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu pri požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému." S poukazom na vyššie uvedené a na aktuálny právny stav, kedy v čase rozhodovania súdu nebola naliehavá potreba daná, žalobca negatívne určenie podal ako preventívne opatrenie voči
žalovanému, ktorému v prípade porušenia povinnosti žalobcu, vznikne nárok na vrátenie celej sumy vyplatených prostriedkov. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1 M cdo/7/2004 platí: „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť." Súd zastáva názor, že nie je možné konať o určovacom petite, nakoľko základný predpoklad, t.j. naliehavý právny záujem v kontexte uvedeného rozsudku NS SR preukázaný nie je.
39. Samotný nárok na refundáciu výdavkov súd taktiež nepoňal ako titul náhrady škody, keďže žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody, keďže žalovaný:
a) neporušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu; b)žalobcovi nevznikla škoda, c) neexistuje bezprostredná príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním žalovaného a vznikom údajnej škody žalobcu. Podľa VZP k Zmluve o NFP vznikne žalobcovi nárok na platbu iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to až v momente schválenia žiadosti o platbu žalovaným. Nárok žalobcu na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalovaný rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, preto súd priznal náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi v plnom rozsahu.
Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.