Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného O. T., nar. XX. XX. XXXX, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 12. 2017, t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: O. T., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom Banská Bystrica, Ď. XX, t.č. J. P., X. Č. O., F. J. X, W. W.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13. 10. 2016 v čase asi okolo 18.00 h v Banskej Bystrici, G. XX, v byte na 3. poschodí spolu s poškodeným G. T., nar. XX. XX. XXXX popíjali alkoholické nápoje, kde počas toho sa obvinený okolo 20.30 h začal správať agresívne, robiť krik a začal slovne urážať poškodeného a jeho rodinných príslušníkov a potom, ako mu poškodený povedal, aby z bytu vypadol, tak ho fyzicky napadol tak, že ho rukou zovretou v päsť udrel do ľavej strany do oblasti hrudníka, pričom poškodený v dôsledku úderu stratil rovnováhu a padol na dlážku tak, že celým svojim telom dopadol na ľavú nohu, v ktorej mu zaprašťalo a ako sa snažil postaviť, tak sa snažil zachytiť obvineného, ktorý ho rukami odsotil smerom dozadu na dlážku, čím mu spôsobil zlomeninu ihlice v jej hornej časti pod kolenom vľavo, roztrhnutie väzivového spojenia medzi píšťalou a ihlicou nad členkom vľavo a odlomenie zadnej hrany píšťaly v dolnej časti v oblasti členku, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia nad 42 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:

1/ G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, W. W. náhradu škody vo výške 2.384,10 Eur; 2/ Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, na jej účet vedený v štátnej pokladnici IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Q..X.. XXXXXXXXXXX, KS: 0058 (pri úhrade bankovým prevodom) alebo 0059 (pri úhrade poštovou poukážkou) škodu vo výške 2.271,87 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podala na obvineného O. T. dňa 14. 09. 2017 obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku dokazovanie, v rámci ktorého zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný O. T. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že je nevinný a že poškodený G. T. sa zranil sám, bez jeho zavinenia. Poškodený je jeho bratranec. V deň skutku spolu s poškodeným požívali alkoholické nápoje najskôr u neho na Červenom kríži, neskôr v byte poškodeného na G. J.. Č.. XX v B. Bystrici. Pri odchode obžalovaného z bytu poškodeného mu poškodený mienil zavolať taxík a chcel ho odprevadiť domov na Červený kríž a to z dôvodu, že si ešte chcel od obžalovaného požičať 50,-€, pričom poškodený mal vedomosť o tom, že tieto peniaze obžalovaný má doma. V čase, keď ešte obžalovaný stál v kuchyni tak poškodenému povedal, že mu ďalšie peniaze nedá. Vtedy ho poškodený udrel päsťou do ľavej strany tváre, konkrétne do líca. Obžalovaný nevedel uviesť, či ho udrel ľavou alebo pravou rukou. On mu úder reflexívne vrátil a poškodenému dal facku. Uvedené videla družka poškodeného P. F., ktorá reagovala tak, že spustila krik a súčasne sa vrhla na obžalovaného i so zvyškom svojej rodiny t.j. dcérou T. T. a jej druhom H. F.. Takto ho všetci šklbali. Poškodený obžalovaného držal za oblečenie na hrudi. Obžalovaný vypovedal, že ako prvý ho napadol práve poškodený T.. Keď sa obžalovanému podarilo z tohto zovretia vymaniť, ušiel. Poprel, že by pri tomto zápase bol poškodený T. spadol a že by si pri tom bol zlomil nohu. Naopak obžalovaný dokazoval, že počas celého zápasu poškodený stál na nohách. Podľa tvrdenia obžalovaného, poškodený si zranenie musel privodiť neskôr, keď na tomto mieste obžalovaný už nebol. Na druhý deň mu poškodený T. cez mobilnú aplikáciu Messenger oznámil, že je hospitalizovaný, že je po operácii a žiadal od neho poskytnutie patričnej starostlivosti. Obžalovaný vysvetlil, že s poukazom na príbuzenský vzťah medzi nimi, tiež skutočnosť, že sa o poškodeného stará už 20 rokov, rozhodol sa, že mu pomôže aj teraz. Preto podľa potreby mu poskytoval peniaze, oblečenie, stravu a podobne. Keď však zistil, že ho poškodený T. začína zneužívať, vydierať, s poskytovaním mu pomoci prestal. V priebehu hlavného pojednávania obžalovaný poukázal na klamstvá vo výpovediach poškodeného, poukázal na poškodeným poskytnuté viaceré verzie mechanizmu vzniku jeho zranenia, keď najskôr poškodený členom RZP uviedol, že k úrazu prišiel tak, že na neho spadol rodinný príslušník, ďalšiu verziu uviedol lekárovi pri ošetrení, ktorému povedal, že sa mu to stalo vtedy, keď odprevádzal obžalovaného a až ako tretiu v poradí uviedol verziu, že mu úraz spôsobil on.

Poškodená Union zdravotná poisťovňa, a.s. si prostredníctvom svojej splnomocnenkyne v prípravnom konaní uplatnila v súvislosti s poškodením zdravia poškodeného G. T. nárok na náhradu škody v podobe vynaložených liečebných nákladov na jeho ošetrenie a liečenie v sume 2.271,87 Eur, čo doložila aj listinnými dôkazmi - vyúčtovaním (č.l. 143-154).

Svedok - poškodený G. T. dokazoval, že zranenie nohy mu spôsobil obžalovaný a to tým spôsobom, že keď vychádzal z toalety počul v kuchyni rinčanie skla a obžalovaného ako nadáva jeho žene. V čase, keď bol pri botníku pred kuchyňou, o ktorý sa opieral, vyzval obžalovaného na okamžité opustenie jeho bytu

a poslal ho do „piči“. Obžalovaný reagoval úderom päste do jeho hrude, na základe čoho ho zvrtlo, stratil stabilitu a skrútilo ho na zem, kde si prisadol nohu. V nohe mu zaprašťalo a pocítil strašnú bolesť. Vylúčil, že by bol on obžalovaného ako prvý udrel resp. napadol, vylúčil, že by boli spolu zápasili a rovnako vylúčil, že by sa boli do nejakého ich vzájomného incidentu zapojili aj ostatní členovia jeho rodiny. Ako ležal na zemi ešte doňho obžalovaný strčil, lebo nevedel okolo neho prejsť. Potom obžalovaný ušiel. Následne mu bola poskytnutá pomoc, bola privolaná sanitka, ktorá ho odviezla do nemocnice. Od obžalovaného si uplatnil náhradu škody vo výške bolestného vyčísleného znalcom v znaleckom posudku. Poškodený na hlavnom pojednávaní vysvetlil a zodpovedal otázky obhajoby ohľadom toho, z akého dôvodu lekárovi v nemocnici pri ošetrení a tiež členom RZP uviedol iné verzie úrazového deja než túto uviedol na hlavnom pojednávaní, keď vysvetlil, že v čase úrazu nechcel ako páchateľa uviesť obžalovaného, pretože sú rodina. Do príchodu sanitky mu pomohla manželka a svokra. Mal snahu sa postaviť, čo sa mu však nedalo. Pomaly si nohu spod zadku vytiahol a položil si ju na vankúš.

Svedkyňa P. F. - manželka poškodeného vypovedala, že obžalovaný bol v čase skutku u nich na návšteve, spolu s jej mužom sedeli v kuchyni a požívali alkoholické nápoje. Pri odchode obžalovaného mu chystala a balila určité potraviny do igelitky ( mäso, chlieb, nedopitú fľašu borovičky ). Poškodený v tom čase bol na toalete. Svedkyňa nevedela uviesť kvôli čomu sa obžalovaný rozčúlil, avšak následne hodil o zem tú igelitku, pričom sa rozbil tanier a fľaša s alkoholom. Následne vyšiel z toalety poškodený, ktorý sa obžalovaného pýtal, čo to má znamenať a súčasne ho vyhodil z bytu. Obžalovaný zareagoval tak, že vyšiel oproti poškodenému a z celej sily ho udrel do hrudníka. Poškodeného v dôsledku toho úderu stočilo a spadol na zem. Svedkyňa priskočila k obžalovanému s otázkou, čo to robí, no fyzicky ho nenapadla. Pomáhala poškodenému a zároveň im bránila v tom, aby bitka nepokračovala. Poškodený sa snažil zo zeme postaviť tak, že obžalovaného chytal za nohy a so slovami, že má asi zlomenú nohu. Obžalovaný ho od seba odstrčil s nadávkami a z bytu ušiel. Sanitku zavolala ona. Ešte pred príchodom sanitky spolu s jej mamou B. F., dcérou T. T. a zaťom H. F. pomáhali poškodenému vstať. Toto sa im nepodarilo, preto ho nechali na zemi, len mu pod nohu podložili vankúš. Svedkyňa na záver uviedla, že má vedomosť o tom, že trestné oznámenie poškodený nepodával s odôvodnením, že s obžalovaným sú rodina. Tiež si mysleli, že sa obžalovaný príde aspoň ospravedlniť a bude im pomáhať. Keď k ničomu takémuto nedošlo, poškodený sa rozhodol pre podanie trestného oznámenia na obžalovaného. Vylúčila, že fyzický konflikt začal poškodený a vylúčila aj to, že by boli obžalovaného ona alebo členovia jej rodiny nejako napadli a zápasili s ním.

Svedkyňa T. T. - dcéra poškodeného vypovedala, že pri útoku obžalovaného na jej otca stála s dieťaťom na rukách vo dverách medzi izbou a kuchyňou. Jej druh H. F. stál za ňou v izbe. Ako otec vyšiel z WC, povedal obžalovanému aby vypadol a ten potom na otca zaútočil tak, že ho udrel päsťou do hrude, na základe čoho jej otec spadol na zem. Vtedy počula také prasknutie. Obžalovaný mu ešte niečo hovoril a potom išiel preč. Ona sa pokúšala otcovi pomôcť, ale ten kričal od bolesti. Vylúčila, že bitku začal jej otec ako prvý, resp. že by bol jej otec ako prvý udrel obžalovaného. K rozporu vo svojej výpovedi oproti prípravnému konaniu, v rámci ktorého uviedla, že zapraskanie v nohe u otca počula v momente, ako sa snažil postaviť a narovnať si ju a na hlavnom pojednávaní tvrdila, že prasknutie počula v momente, keď jej otec spadol na zem, uviedla, že pravda je to, čo vypovedala v prípravnom konaní, vtedy si to lepšie pamätala.

Svedok H. F. - druh dcéry poškodeného T. T. vypovedal, že v čase útoku obžalovaného na poškodeného G. T. bol v izbe, sedel na posteli odkiaľ videl, čo sa deje. Videl ako obžalovaný napadol poškodeného, udrel ho do hrude, na základe čoho poškodený spadol, obžalovaný ho tam ešte strčil a potom ušiel preč. Poškodenému sa snažili potom pomôcť a zavolali sanitku. Žiadne prasknutie kosti nepočul. Vylúčil, že niekto z užívateľov bytu obžalovaného napadol alebo, že by sa s ním niekto naťahoval. Poškodenému potom pomáhali vstať, čo sa im nepodarilo, ale podložili mu pod nohu vankúš.

Zranenia poškodeného, mechanizmus ich vzniku, dobu liečenia v prípravnom konaní posudzoval znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia P.. P. O., ktorý vo veci vypracoval dňa 26. 05. 2016 znalecký posudok (č.l. 161-183). Z jeho záverov vyplýva, že poškodený G. T. pri incidente dňa 13. 10. 2016 utrpel zlomeninu ihlice v jeho hornej časti pod kolenom v ľavo, roztrhnutie väzivového spojenia medzi píšťalou a ihlicou nad členkom vľavo a odlomenie zadnej hrany píšťaly v dolnej časti v oblasti členku. Jedná sa o zranenie stredne ťažkého charakteru s dĺžkou liečenia a práceneschopnosti nad 42 dní. Podľa znalca k mechanizmu vzniku zranení u poškodeného

došlo veľmi pravdepodobne spôsobom, ako to uvádza poškodený. Poškodený bol v dôsledku zranení obmedzený výraznou bolestivosťou a výrazným znížením pohybových schopností, v dôsledku čoho nemohol vykonávať bežné činnosti v osobnom aj pracovnom živote. Po úraze bol primárne obmedzený nutnosťou hospitalizácie s absolvovaním operácie, neskôr sadrovou fixáciou ľavej dolnej končatiny od kolena po prsty, následne nutnosťou chôdze z barlami. Počas celej liečby bolo potrebné denne si pichať injekcie proti zrážaniu krvi ako prevencia trombózy v bežných denných činnostiach aj v niektorých samoobslužných činnostiach a bol odkázaný na pomoc druhých osôb. Takéto obmedzenie pritom trvalo najmenej 6 - 8 týždňov, s istotou nad 42 dní. Znalec nezistil u poškodeného žiadne ochorenia a zdravotné problémy, ktoré by uľahčili vznik zranení dňa 13. 10. 2016. Bodovo ohodnotil zranenia poškodeného podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení zmien a doplnkov na 135 bodov, čo pri hodnote jedného bodu v sume 17,66 Eur predstavovala škodu vo výške 2.384,10 Eur (135 bodov x 17,66 Eur = 2.384,10 Eur).

K záverom svojho znaleckého posudku bol znalec vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, na ktorých zotrval. Doplnil, že k zlomenine ľavej predkolennej časti nohy poškodeného došlo najpravdepodobnejšie vplyvom pôsobenia vonkajšieho mechanického násilia, na základe čoho došlo k jeho nekoordinovanému pádu na zem, s rotačným pohybom, pri ktorom si poškodený prisadol svoju ľavú nohu a v tomto momente, pri tomto priebehu najpravdepodobnejšie došlo k zlomenine, ktorá je popísaná v naliezacej časti znaleckého posudku. Určite základnou príčinou tohto zranenia bol pád poškodeného pri vnútornom vytočení nohy v oblasti členku vľavo a vzhľadom na to, že to bolo na rovnom povrchu, muselo byť štartovacím mechanizmom len pôsobenie vonkajšieho násilia (sily) na telo poškodeného. Vylúčil, že k zlomenine mohlo dôjsť pri následnej manipulácii s telom poškodeného a pri uvoľňovaní jeho nohy, spod jeho tela. K zvukovým prejavom v podobe prasknutia, ktoré počula svedkyňa T. uviedol, že takéto zvukové fenomény sú možné a vysvetliteľné, dochádza k nim často pri manipulácii so zlomenou končatinou pacienta a nie sú neobvyklé. Snaha postaviť poškodeného zo zeme so zlomenou nohou mohla spôsobiť ešte posun úlomkov kostí, ale nie samotnú zlomeninu a nemohla ovplyvniť dobu liečenia, pretože úlomky boli počas operácie napravené a zastabilizované.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj zápisnica z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným G. T. zo dňa 11. 07. 2007 z prípravného konania (č.l. 44-47), pričom podstatné rozpory v ich výpovediach sa odstrániť nepodarilo, nakoľko obidvaja zotrvali na svojich pôvodných tvrdeniach.

Zo zápisnice z ohliadky miesta činu s pripojenou dokumentáciou zo dňa 04. 05. 2017 (č.l. 219-227) vyplýva, kde k útoku obžalovaného na poškodeného došlo. Jedná sa o predsieň bytu (chodbičku) na Internátnej ulici č. 12 v Banskej Bystrici.

Zo záznamu Záchrannej zdravotnej služby (RZP) zo dňa 13. 10. 2016 (č.l. 215) vyplýva, že predmetný večer boli vyslaný k úrazu poškodeného G. T. na G. XX Q. W. W.. Po príchode na miesto o 21:34 hod. poskytli poškodenému ošetrenie. Ten uviedol, že sa na jeho ľavú nohu zvalil sused o hmotnosti asi 120 kg a potom pocítil bolesť v členku. Konštatovali aj, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu.

Z ambulantnej správy z urgentného príjmu Nemocnice F. D. Roosvelta v Banskej Bystrici zo dňa 13. 10. 2016 (č.l. 212) vyplýva, že poškodený G. T. po svojom prevoze do nemocnice k mechanizmu ako sa zranil uviedol, že sa pohádal s príbuzným, ktorý sa mu zvalil na ľavú nohu.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj lekárske správy z liečebného procesu poškodeného G. T., ktoré korešpondujú zo znaleckými závermi znalca z odvetvia chirurgia a traumatológia P.. P. O..

Hodnotiac vyššie prezentované skutkové zistenia jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal a že tento spáchal obžalovaný spôsobom a za okolností uvedených v skutkovej vete tohto rozsudku.

Obžalovaný tvrdil, že uvedeného skutku sa nedopustil a že poškodený T. si uvedené zranenia spôsobil sám. V priebehu hlavného pojednávania sa snažil spochybniť vierohodnosť výpovede poškodeného, kde poukázal na jeho rozporné vyjadrenia pri príchode RZP na miesto činu, po jeho prevoze do nemocnice a potom pri jeho výsluchu v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Jeho obhajobné tvrdenia boli jednoznačne vyvrátené svedeckými výpoveďami svedka - poškodeného G. T. a svedkov P. F., T. T. Y. H. F.. Títo zhodne uviedli, že zranenie poškodenému spôsobil obžalovaný. Ich vzniku

predchádzal fyzický atak obžalovaného voči poškodenému v podobe úderu do hrude, na základe čoho tento stratil rovnováhu, spadol na zem, pričom si prisadol nohu, kedy došlo k zraneniam, ktoré popísal znalec z odboru chirurgia a traumatológia vo svojom znaleckom posudku (č.l. 161-183). Znalec jednoznačne vylúčil možnosť, že poškodený si toto zranenie mohol spôsobiť sám alebo že k jeho vzniku mohlo dôjsť pri neodbornej manipulácii a snahe poškodenému pomôcť. Jeho príčinou musel byť fyzický atak zo stany tretej osoby, čo jednoznačne videli (potvrdili) všetci v konaní vypočutí svedkovia. Poškodeným a svedkami tvrdený priebeh úrazového deja čiastočne korešponduje aj zo záznamom RZP (č.l. 215) a ambulantnou správou z urgentného príjmu (č.l. 212), kde bol poškodený privezený po úraze na ošetrenie. V prvom prípade síce poškodený uviedol, že mu zranenie spôsobil sused o hmotnosti 120 kg, ale prítomnosť takejto osoby okrem obžalovaného na mieste činu preukázaná nebola. Musel to teda byť len obžalovaný, kto poškodenému uvedené zranenie spôsobil a o ktorom páchateľovi vypovedali aj ostatní na mieste činu priamo prítomní svedkovia. Ani v druhom prípade poškodený neoznačil za útočníka priamo obžalovaného, ale uviedol, že to bol príbuzný, ktorý sa mu zvalil na nohu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný s poškodeným sú v príbuzenskom pomere, čo obaja potvrdili (sú bratranci). Poškodený teda povedal len čiastkovú pravdu, že mu zranenie spôsobil príbuzný, teda obžalovaný, ale klamal pokiaľ tvrdil, že mu príbuzný nohu priľahol, pretože znalec P.. O. tento spôsob vzniku zranenia poškodeného jednoznačne vylúčil. V tejto časti teda táto správa nekorešpondovala s vykonaným dokazovaním a súd jej nemohol v tejto časti priznať žiadnu dôkaznú hodnotu v podobe spochybnenia tvrdení poškodeného T. a v konaní vypočutých svedkov. Súdu sa javila logická verzia poškodeného ním uvádzaná v prvotných lekárskych správach o tom, že obžalovaného nechcel uviesť ako osobu, ktorá mu úraz spôsobila a to s poukazom na ich dovtedy inak kladný a najmä rodinný vzťah. Na základe uvedeného súd uznal obžalovaného vinným zo skutku, ktorý mu obžaloba kládla za vinu.

Podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je aj porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňoala obvyklý spôsob života poškodeného.

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného, ako trestne zodpovedného subjektu, u ktorého nezistil okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť, kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, pretože tento z nedbanlivosti spôsobil svojim konaním poškodenému G. T. ťažkú ujmu na zdraví, čo bolo preukázané znaleckým posudkom znalca z odvetvia chirurgia a traumatológia. U obžalovaného ide o tzv. vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákon porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu za takto zistené zavinenie, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov, z ktorých vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselnú formu zavinenia, pohnútku, pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zo správy Mesta Banská Bystrica vyplýva, že obžalovaný je slobodný a je otcom dvoch detí (č.l. 239). Je bez trvalého zamestnaneckého pomeru a je evidovaný na ÚPSVaR v Banskej Bystrici ako uchádzač o zamestnanie. V Centre pre liečbu drogových závislosti nie je evidovaný. Zo znaleckého posudku

znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) P.. X. (č.l. 189-207) vyplýva, že znalec u obžalovaného nezistil závislosť od alkoholu ani iných omamných a psychotropných látok a preto mu nenavrhol uložiť žiadne ochranné opatrenie. Priestupkovo doteraz obžalovaný nebol postihnutý. Naopak z registra trestov vyplýva, že súdne trestaný bol doteraz spolu 13 krát za majetkovú aj násilnú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 12. 2008 sp. zn. XT/XXX/XXXX za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov do 27. 07. 2012. Obžalovaný sa dňa 21. 05. 2013 osvedčil a v súčasnosti sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Obžalovanému súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že v minulosti viedol riadny život, nepriťažovalo mu nič. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane zdravia človeka.

umožňuje za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 2 do 5 rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa v posledných 10 rokoch nedostal do rozporu z trestným zákonom a nebol postihnutý ani priestupkovo, súd dospel k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu nie je potrebné vplývať trestom, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, ale z hľadiska jeho prevýchovy a účelu trestu je možné mu uložiť aj trest podmienečný na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru súdu takýto trest v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky je zákonný, primeraný tak osobe páchateľa, ako aj okolnostiam daného prípadu a napokon aj postačujúci tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, pričom na obžalovaného bude pôsobiť tak, aby sa obdobného protispoločenského konania v budúcnosti vyvaroval.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenému 1/ G. T. náhradu škody za ublíženie na zdraví vo výške 2.384,10 Eur, ktorá suma predstavuje hodnotu bolestného vyčísleného znalcom z odvetvia chirurgia a traumatológia v jeho znaleckom posudku podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení zmien a doplnkov (135 bodov x 17,66 Eur = 2.384,10 Eur). Poškodenému 2/ Union zdravotnej poisťovni, a. s. súd priznal náhradu škody pozostávajúcu z vynaložených liečebných nákladov za ošetrenie a liečenie poškodeného G. T. vyplatenú poisťovňou jednotlivým zdravotníckym zariadeniam v sume 2.271,87 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.