Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/16/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci R. Q., nar. XX.XX.XXXX, umiestneného v O. T. D., R. XX, X., S.: XX XXX XXX, zastúpeného procesnou opatrovníčkou H. Q., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, Q. V. A., za účasti prokurátora Q. Y. Y., R. XX, XXX XX Y., o návrhu S.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Q. V. A., zastúpený J.. Ľuboš Bajužík, advokát, AK Humenné, Nám. slobody 2, 066 01 Humenné, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -67 zo dňa 10.2.2021 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok č.k. -67 zo dňa 10.2.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. -126 zo dňa 2.3.2022 vo výroku o ustanovení opatrovníka Michalovi Kislanovi a súvisiace uznesenie č.k. -71 zo dňa 8. marca 2021 o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd obmedzil R. Q., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony s výnimkou volebného práva ustanoveného v Ustanovil R. Q., nar. XX.XX.XXXX obmedzenému spôsobilosti na právne úkony, opatrovníka O. sociálnych služieb D., R. XX, X., ktorý ho bude zastupovať pred súdmi a inými štátnymi orgánmi, bude vybavovať jeho záležitosti v prospech opatrovanca a v dôležitých majetkových veciach bude konať so súhlasom súdu; je oprávnený preberať jeho dôchodok a 2 krát ročne k 30.6. a k 31.12. je povinný podávať súdu správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. Rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Prvoinštančný súd v dôvodoch uviedol, že návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bol podaný na R. Q. z dôvodu, že trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie a bolo zistené, že menovaný trpí demenciou, bližšie neurčenou, ťažkého stupňa, ktorá nie je liečbou ovplyvniteľná. Nie je schopný chápať práva a povinnosti plynúce zo všeobecných záväzných právnych noriem a nie je schopný uzatvárať zmluvné vzťahy a chápať význam z toho vzniknutých práv a povinností a nie je spôsobilý o samostatný úsudok o nakladaní s vlastným majetkom. Procesná opatrovníčka v podaní, ktoré doručila súdu dňa 9.3.2020 navrhla ustanoviť za opatrovníka pre R. Q. jeho vnuka S.. Y. Q., ktorý je jediným plnoletým priamym potomkom. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa , podľa , , podľa , . Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je dôvodný, preto R. Q. obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Podľa a súd súčasne ustanovil menovanému opatrovníka, a to O. sociálnych služieb D., R. XX, X.. Prvoinštančný súd zobral do úvahy narušený vzťah s navrhovateľom, ktorý je síce jeho jediným vnukom, avšak s opatrovancom dlhodobo nebol v žiadnom kontakte. Preto súd v

najlepšom záujme opatrovanca ustanovil mu za opatrovníka zariadenie, v ktorom dlhodobo žije a ktoré mu zabezpečuje starostlivosť.

3. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol samostatným uznesením, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a štátu náhradu trov konania nepriznáva. Prvoinštančný súd o trovách účastníkov konania rozhodol podľa a o trovách štátu podľa s tým, že trovy štátu vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku na zistenie psychického stavu opatrovanca.

4. Opravným uznesením č.k. -126 zo dňa 2.3.2022 prvoinštančný súd opravil záhlavie a výrok pôvodného prvoinštančného rozsudku tak, že správne znie výrok uvedený v napadnutom rozsudku v časti zastúpenia procesnou opatrovníčkou H. Q., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX Q. nad A., za účasti prokurátora N. prokuratúry X., o návrhu S.. Y. Q., nar. X.XX.XXXX a časť, kde za opatrovníka sa ustanovuje O. sociálnych služieb D., R. XX, X., S.: XX XXX XXX.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal ustanovenie O. sociálnych služieb D., R. XX, X. za opatrovníka R. Q.. Uviedol, že zariadenie nekoná v najlepšom záujme opatrovanca, jeho jediným záujmom je disponovať s majetkom menovaného, úbytok majetku R. Q. je nezdokladovaný a nevysvetlený. Ide o konanie zo zištných dôvodov. Pripustil, že došlo k nelegálnemu nakladaniu s majetkom opatrovanca a predtým aj jeho manželky. Uviedol, že jeho podozrenie sa zosilnilo pri dedičskom konaní po nebohej babke D. Q., kde O. sociálnych služieb D. oznámilo do dedičského konania, že po nebohej nič neevidujú, len osobné šatstvo, ktoré nepodlieha dedičskému konaniu. Neskôr, po osobnom naliehaní navrhovateľa a jeho matky bolo zistené, že do dedičstva patria aj finančné prostriedky, ktoré mala nebohá spolu s manželom R. Q. vo výške 39.500 eur. Navrhovateľ tvrdil, že spoločne mali našetrené až 70.000 eur a nie je možné, aby z tejto sumy toľko v zariadení utratili. Tvrdil, že O. sociálnych služieb D. nemôže byť dôveryhodným opatrovníkom R. Q., a preto žiadal vyhovieť návrhu tak, že bude za opatrovníka ustanovený samotný navrhovateľ ako jediný potomok v priamom rade a najbližší príbuzný po R. Q..

6. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko N. prokurátor X. ako účastník konania, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutou časťou rozsudku. Poukázal na odôvodnenie prvoinštančného súdu, z ktorého vyplýva, že opatrovanec a navrhovateľ majú zlé vzťahy, nie sú dlhodobo v žiadnom kontakte. V najlepšom záujme opatrovanca je ustanoviť za opatrovníka zariadenie, v ktorom sa posudzovaná osoba nachádza, dlhodobo žije a ktoré mu zabezpečuje starostlivosť. Uviedol, že nedostatok v majetkových pomeroch opatrovanca a jeho manželky bolo predmetom šetrenia v trestnom konaní.

7. Zariadenie sociálnych služieb D., R. XX, X., k odvolaniu uviedlo, že obaja manželia pri príchode do zariadenia disponovali veľkou sumou hotovosti, odmietli ich však uložiť na účte v peňažnom ústave a hotovosť chceli držať u seba v izbe. Obaja manželia verejne prezentovali pomery v rodine, pričom O. sociálnych služieb D. sa snažilo iniciovať stretnutie s rodinnými príslušníkmi, avšak bezvýsledne. Naviac, neevidujú žiadnu návštevu najbližších rodinných príslušníkov, a to okrem jedného prípadu navrhovateľa a jeho matky za účelom oznámenia, že p. H. Q. sa stala procesnou opatrovníčkou R. Q.. Manželia Q. disponovali so svojim majetkom výlučne sami, aktuálne opatrovanec súhlasil, po smrti svojej manželky, s uložením finančnej čiastky 37.500 eur na bankový účet. Zariadenie sociálnych služieb D. po zvážení všetkých skutočností v zmysle odporúčania komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a pripravovanou úpravou o sociálnych službách žiadalo o prehodnotenie rozhodnutia súdu o ustanovení Zariadenie sociálnych služieb D. za opatrovníka pre p. R. Q..

8. Krajský prokurátor v Prešove k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že má za to, že v súlade so zákonnou požiadavkou náležitého zistenia skutočného stavu veci bude potrebné v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v záujme objasnenia vzájomného vzťahu R. Q. a O. sociálnych služieb D. v otázke správy majetku a nakladania s finančnými prostriedkami R. Q. počas obdobia jeho pobytu v zariadení. Doplnenie dokazovania v tomto smere považuje krajský prokurátor za potrebné za účelom riadneho ustálenia osoby opatrovníka v najlepšom záujme opatrovanca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

9. Navrhovateľ vo vyjadrení k uvedeným stanoviskám žiadal, aby súd jeho odvolaniu vyhovel.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , v spojení s ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že sú splnené všetky predpoklady pre zrušenie napadnutého výroku prvoinštančného rozsudku a na vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Súd pri rozhodovaní musí dbať najmä na dodržiavanie garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj proces, počas ktorého k výsledku rozhodnutia prvoinštančný súd dospel, musí zodpovedať garantovanému právu vyplývajúcemu z SR. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí byť jednoznačne zrejmé, akým spôsobom prvoinštančný súd sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov konania a aký skutočný stav veci zistil a ako vec právne posúdil. V civilnom nesporovom konaní prvoinštančný súd zisťuje skutočný stav veci, zabezpečuje dôkazy aj bez návrhu účastníkov konania. Je vecou súdu, aké dôkazy vykoná a nie je pochybením súdu, ak niektoré z dôkazov, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou, nevykoná.

12. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci náležitým spôsobom nevyhodnotil návrh H. Q. na ustanovenie opatrovníka v osobe S.. Y. Q., ktorý sám vyjadril súhlas, že je ochotný svojmu starému otcovi vykonávať túto funkciu. Bez akéhokoľvek dokazovania, aj napriek tomu, že navrhovateľ s tým nesúhlasil, ustanovil za opatrovníka zariadenie, v ktorom sa R. Q. nachádza, ktoré, ako to vyplýva z celého konania a aj zo stanoviska krajského prokurátora, vzhľadom na námietky nie je podľa zistených okolností jednoznačne spôsobilé vykonávať R. Q. opatrovníka aj napriek tomu, že v tomto zariadení sa R. Q. nachádza. Prvoinštančný súd k zisťovaniu osoby zodpovednej za opatrovníctvo pozbavenému R. Q. náležitým spôsobom nezistil a neoveril, kto má túto funkciu vykonávať. V konaní pani H. Q. navrhla ako opatrovníka S.. Y. Q.. Tento návrh ostal nepovšimnutý, žiadne skutkové okolnosti zistené neboli. Prvoinštančný súd bez akýchkoľvek zistených skutočností a bez vyjadrenia stanoviska za opatrovníka ustanovil Zariadenie sociálnych služieb D., X., pričom k týmto otázkam účastníkov konania ani nevypočul. Samotné O. sociálnych služieb D., R. XX, X. s postavením opatrovníka nevyjadrilo zákonným spôsobom súhlas, pretože na pojednávaní dňa 10.2.2021, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, sa zúčastnili pojednávania len pracovníčky Zariadenia sociálnych služieb bez toho, aby boli preukázali poverenie štatutára na zastupovanie tohto zariadenia pred súdom. K otázke, či zariadenie, v ktorom sa nachádza pozbavený R. Q. bude vykonávať funkciu opatrovníka, nemali ani len kompetenciu sa vyjadriť.

13. Závery prvoinštančného súdu sú preto predčasné, skutočný stav zistený nebol a v tomto štádiu konania niet v spise žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, ktorá osoba je spôsobilá zodpovedne vykonávať funkciu opatrovníka pozbavenému R. Q.. Preto odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku, spolu s výrokmi v uznesení o trovách konania podľa zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu dôsledne zistiť skutočný stav veci, skúmať podrobne, kto má vykonávať funkciu opatrovníka pozbavenému R. Q.. Zistí, či za aktuálneho právneho stavu je možné, aby O. sociálnych služieb D., R. XX, X., mohlo takúto funkciu vykonávať, resp. či navrhovaný R.. Y. Q. je osobou spôsobilou vykonávať pozbavenému opatrovníka v zmysle návrhu H. Q.. Až po tom, čo prvoinštančný súd zistí všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o osobe oprávnenej vykonávať opatrovníka, bude môcť prvoinštančný súd o tejto povinnosti rozhodnúť.

15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.