Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-96-2017.pdf
PDF · 103.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., M. č. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, za účasti intervenientov na strane žalovanej: 1/ JUDr. Aleny Hromkovej, notárky so sídlom Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 25/30, zastúpenej JUDr. Miroslavom Zigom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 25/30 a 2/ JUDr. Jaroslava Kabáča, exekútora so sídlom Považská Bystrica, Mládežnícka 325/23, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Námestie Andreja Hlinku 29/34, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.novembra 2016, č. k. 3C/188/2016-117 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný a intervenient 1/ n e m á j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Intervenient 2/ m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu škody. Žalovanému, intervenientovi 1/ a intervenientovi 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 2 852,98 eur s 8,05% úrokmi z omeškania od 07.05.2016 do zaplatenia podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vychádzal zo zistenia, žalobca požiadal listom zo dňa 06.11.2015 o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody MS SR s tým, že MS SR žalobcovi oznámilo, že žiadosti nevyhovuje, keďže nebolo podľa ich názoru preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. Z ustanovenia § 16 ods. 1, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, pričom tak v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ako i v žalobe je povinný označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vyplýva, že žalobca ako titul označil nesprávny úradný postup a ako orgán verejnej moci, ktorý mu škodu mal spôsobiť, označil notára JUDr. Hromkovú a súdneho exekútora JUDr. Kabáča. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri rozhodovaní nároku žalobcu skúmal, či v súvislosti s nesprávnym úradným postupom JUDr. Hromkovej a/alebo JUDr. Kabáča bola žalobcovi spôsobená škoda. To, že žalobca v priebehu konania poukázal i na možný nesprávny úradný postup súdu, resp. právnej zástupkyne, súd sa týmto nezaoberal, vzhľadom na obsah žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že notárka JUDr. Alena Hromková síce nesprávne pojala do aktív dedičstva po poručiteľovi C. G. jeho pohľadávku, ktorú mal vo výške 7 818 eur voči žalobcovi titulom bolestného (keďže toto právo zaniká smrťou veriteľa, v tomto prípade C. G. podľa § 579 ods. 2 OZ, čo znamená, že nie takáto pohľadávka nie je predmetom dedenia), no uvedené pochybenie, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia vo veci samej - osvedčenia o dedičstve - nemožno vzhľadom na vyššie uvedené definície považovať za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. V tejto súvislosti možno rozhodnutie notárky kvalifikovať nanajvýš ako nesprávne, no nemožno ho pokladať za nezákonné podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keďže nebolo zrušené. Okrem toho, žalobca namietal nesprávny úradný postup u notárky, a nie nezákonné rozhodnutie. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že u notárky JUDr. Hromkovej chýba jeden zo základných predpokladov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či sa nesprávneho úradného postupu dopustil súdny exekútor JUDr. Kabáč. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, súdny exekútor vykonával činnosti súvisiace s vymožením sumy 7 818 eur v prospech oprávneného na základe poverenia Okresného súdu Považská Bystrica. Nič nenasvedčovalo tomu, že exekúcia je neprípustná, resp. že nemala byť ani začatá. Povinný nepodal proti exekúcii námietky po tom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, dokonca sa dostavil do kancelárie exekútora, kde mu oznámil, že má snahu splácať sumu 7 818 eur v splátkach. Súd považuje za potrebné tiež poukázať na to, že bol to práve žalobca ako povinný, ktorý už v tomto štádiu exekučného konania mal reálnu možnosť zabrániť tomu, aby sa v exekúcii pokračovalo a aby súdny exekútor vymohol peňažné prostriedky od žalobcu, a to práve podaním námietok proti exekúcii. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, resp. intervenientov, že neznalosť zákona neospravedlňuje, najmä ak zákonné ustanovenie § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jasné a zrozumiteľné. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že od žalobcu bola vymožená suma 4559,48 eur, pričom z tejto sumu 1 706,50 eur súdny exekútor poukázal žalobcovi na jeho účet po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Zvyšok - suma 2 852,98 eur (žalovaná suma) - bola poukázaná oprávnenému vo výške 2 167,13 eur a čiastku 685,85 eur si ponechal súdny exekútor ako odmenu. To znamená, že žalovaná čiastka bola od žalobcu vymožená ešte predtým, ako sa súdny exekútor dozvedel o podanom návrhu na zastavenie exekúcie; po podaní tohto návrhu súdny exekútor vymožené finančné prostriedky vo výške 1 706,50 eur na základe vydaných príkazov na vykonanie exekúcie zadržal, pričom po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie tieto finančné prostriedky zaslal žalobcovi na účet. Dňa 05.03.2015 bolo súdnemu exekútorovi doručené právoplatné uznesenie o zastavení exekúcie s tým, že následne súdny exekútor vydal dňa 09.03.2015 príkaz na odblokovanie účtu a mzdy žalobcu. Súdny exekútor postupoval v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a na tomto závere nič nemení ani vydanie uznesenia o zastavení exekúcie. Súd teda dospel k záveru, že v spore nebolo zo strany žalobcu preukázané, že súdny exekútor sa dopustil postupu, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Hoci k zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje nesprávny úradný postup, súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k otázke existencie vzniku škody. V tomto sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorá argumentácia vychádza i z ustálenej judikatúry súdov. Súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.02.2012, č. k. II. ÚS 165/2012-45, v ktorom sa konštatuje, že z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. (teraz zákon č. 514/2003 Z. z.), a to existencia samotnej škody. Vzhľadom na uvedené, súd považuje predpoklad existencie vzniku škody za nepreukázaný, keďže žalobca má možnosť domáhať sa zaplatenia žalovanej čiastky titulom bezdôvodného obohatenia. Posledným predpokladom, ktorý súd v konaní o náhradu škody skúma, je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nakoľko nebol v konaní preukázaný zo strany JUDr. Hromkovej, resp. JUDr. Kabáča nesprávny úradný postup a spôsobenie škody, logicky nemôže byť splnený ani kauzálny nexus. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému a intervenientovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil, jeho žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za chybné, keď súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. Dôvodil tým, že súd síce uznal, že notárka JUDr. Alena Hromková nesprávne pojala do aktív dedičstva po poručiteľovi Patrikovi G. jeho pohľadávku vo výške 7.818 eur titulom bolestného, pretože táto pohľadávka smrťou veriteľa C. G. podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla. Súd hodnotil postup a rozhodnutie ako nesprávne, ale nepovažoval ho za nezákonné v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., keďže nebola zrušené. Napriek tomu súd konanie notárky a nasledujúce konanie súdneho exekútora JUDr. Kabáča nekvalifikoval ako nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.. Nesúhlasil s názorom súdu, s poukazom na ustálenú judikatúru všeobecných súdov a na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 165/2012, že úspešne možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu až vtedy, ak oprávnený nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Tieto názory považoval za chybné a v jeho prípade za neakceptovateľné. Poukázal na to, že existujú aj iné právne názory a judikatúra., z ktorej vychádza jeho žaloba. Vo všeobecnej rovine sa v judikatúre obvykle konštatuje, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky na dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody. Inak povedané, právo na náhradu škody má prednosť pred právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento názor sa objavuje v odbornej literatúre - napr. Fekete : Občiansky zákonníka, veľký komentár, prvý diel, str. 1241. Poukázal ďalej aj na uznesenie NS SR z 21.12.2010, sp. zn. 2Cdo 48/2010, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter a predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére. Primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie. Vytýkal súdu, že sa priklonil k právnemu názoru, že svoju ujmu si mal vymáhať z titulu bezdôvodného obohatenia od Juraja G., ktorý protiprávne túto pohľadávku zdedil v konaní 14D 474/2011, a ktorú protiprávne súdny exekútor od neho vymáhal a čiastočne i vymohol. Nesúhlasil s týmto stanoviskom, bol toho názoru, že súd sa snaží zbaviť zodpovednosti a ide o právnu špekuláciu. Považoval za evidentné, že konajúci notár a konajúci exekútor ako predstavitelia štátnej moci porušili zákon, nesprávne postupovali a vydali chybné rozhodnutia. On ako žalobca nemohol postup notára ako súdneho exekútora nijako ovplyvniť, nebol účastníkom dedičského konania. Trval na tom, že škodu mu spôsobil štát prostredníctvom osôb, ktorým zveril výkon štátnej moci, ho pripravil o majetok. Považoval za protiprávne a amorálne požadovať od neho, aby svoju ujmu ako „bezdôvodné obohatenie“ uplatňoval a vymáhal od otca zomrelého Patrika G. - N. G.. Mal dôvodnú obavu, či by v tomto konaní vôbec uspel, pretože N. G. postupoval formálne v súlade s právnym predpismi. Nakoniec jeho ako poškodeného primárne nezaujíma, kto získal bezdôvodné obohatenie a či oprávnene alebo neoprávnene. Z princípu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za protiprávne. Protiprávny stav spôsobil a zavinil štát a preto nech znáša aj riziko nápravy. Takýto postup je v súlade so zásadami elementárnej spravodlivosti a v súlade s platným právnym poriadkom.
3. Intervenient 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca ani v odvolaní neuviedol, akú právnu povinnosť intervenient 2/ porušil. Ak žalobca poukazoval na ust. § 415 Občianskeho zákonníka o všeobecnej prevenčnej povinnosti a ust. § 417 Občianskeho zákonníka o opatreniach na odvrátenie škody, nepochybne nejde o špecifikovanie porušenia povinnosti intervenienta 2/, nakoľko škoda vznikne až protiprávnym konaním a protiprávnosť je potrebné zo strany poškodeného identifikovať. Poukázal na skutočnosť, že nikto od žalobcu nepožaduje, aby svoju ujmu uplatňoval od otca zomrelého. Je síce pravdou, že žalovaný so svojich vyjadreniach okrem poukazovania na nesprávnosť postupu žalobcu v konaní šiel nad rámec a žalobcovi vysvetlil, ako mal postupovať, ale takéto poskytnutie informácie nemožno považovať za výzvu, alebo vyžadovanie ako má žalobca postupovať. K tvrdeniu žalobcu o zásadách elementárnej spravodlivosti uviedol, že v danom prípade je len jedna, ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu žalobca zavinil smrť osoby a bol zaviazaný nahradiť poškodenému C. G. škodu 7.818 eur, je len neodôvodnenou chybou systému, že takáto pohľadávka nemôže byť spôsobilým predmetom dedičského konania, a v tomto prípade by mal podľa elementárnej spravodlivosti žalobca za dedičmi tejto pohľadávky z vlastnej iniciatívy prísť, opakovanie sa ospravedlňovať za zavinenie smrti blízkej osoby a snažiť sa materiálne a tiež aj v nemajetkovej sfére vykonať také kroky, ktoré by aspoň zmiernili dopad neodstrániteľných následkov zásahu do osobnostných práv pozostalých poskytnutím satisfakcie. Mal za to, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobcu zaviazal zaplatiť trovy odvolacieho konania.
4. Žalovaný a intervenient 1/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd prejednal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na dvoch dôvodoch. Jednak, že u notárky JUDr. Aleny Hromkovej a u exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča chýba jeden zo základných predpokladov na úspešné uplatnenie nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia nesprávneho úradného postupu a jednak, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. (teraz zákon č. 514/2003 Z. z.), a to existencia samotnej škody. Vzhľadom na uvedené, súd považoval predpoklad existencie vzniku škody za nepreukázaný, keďže žalobca má možnosť domáhať sa zaplatenia žalovanej čiastky titulom bezdôvodného obohatenia.
7. Odvolací súd tento vyslovený právny názor súdu prvej inštancie považuje za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením rozsudku v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že nárok na náhradu škody žalobca uplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v súvislosti s nesprávnym úradným postupom notárky JUDr. Aleny Hromkovej a exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, ktorý spočíval v nesprávnom zaradení pohľadávky zomrelého Patrika G. na náhradu bolestného do aktív dedičstva v dedičskom konaní a v nútenom vymáhaní pohľadávky zomrelého v exekučnom konaní.
10. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, tak ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia; z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie, a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností.
11. V danom prípade k žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu notárky JUDr. Aleny Hromkovej a exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o nesplnení predpokladov na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.. Súd prvej inštancie dôsledne odôvodnil, ktorý z predpokladov na náhradu škody chýba - nesprávny úradný postup, a na základe akých dôvodov. Aj odvolací súd zdieľa názor, že aj keď notárka JUDr. Alena Hromková nesprávne zahrnula do aktív dedičstva po poručiteľovi C. G., zomrelom 09.04.2011 v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 14D/474/2011 peňažnú pohľadávku poručiteľa vo výške 7 818 eur (ktorú mal voči žalobcovi) z titulu
bolestného, osvedčenie vydané v dedičskom konaní nebolo zrušené a vzhľadom na ustálenú súdnu prax, takéto jej pochybenie nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
12. Druhým dôvodom zamietnutia nároku žalobcu bola skutočnosť, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na nález ÚS SR sp. zn. ÚS 165/2012 z 13.02.2012. Odvolací súd sa stotožňuje aj s týmto záverom súdu prvej inštancie.
13. V náleze ÚS SR sp. zn. ÚS 165/2012 z 13.02.2012 sa okrem iného uvádza aj to, že čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) a konštatuje to aj ústavný súd vo svojej už uvedenej judikatúre. Z toho dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje právny režim náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z.. Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základným práv a slobôd, ale naopak, ak predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu s realizáciou základných práva účastníkov exekučného konania. Avšak čo sa týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách konania a o jeho odmene je jeho postavenie odlišné. Exekučný poriadok v ustanovení § 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania, ak súd rozhodne o trovách konania. Trovami exekúcie sú podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Súdny exekútor vykonáva súdno- exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie, a teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku. Ako osoba vykonávajúca slobodné povolanie nemôže byť súdny exekútor zároveň v postavení nositeľa štátnej moci, ak súd rozhoduje o trovách exekučného konania , teda aj o odmene exekútora, a v ktorom štádiu má exekútor postavenie účastníka.
14. V danom prípade peňažný nárok žalobcu predstavuje aj odmenu a náhradu hotových výdavkov a DPH exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča v sume 685,85 eur v exekučnom konaní sp. zn. 7Er/1151/2012. V zmysle uvedeného nálezu, potom vzhľadom na postavenie exekútora v časti rozhodovania o trovách exekúcie- odmene exekútora, v ktorej nemá postavenie predstaviteľa verejnej moci, vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
15. Napokon podobná situácia je aj vo vzťahu k osobe N. G., ktorý vystupoval v exekučnom konaní ako oprávnený, a keď v jeho prospech bola vymožená časť pohľadávky, ktorú nadobudol po poručiteľovi C. G., zomrelom 09.04.2011 v dedičskom konaní vedenom notárkou JUDr. Alenou Hromkovou pod sp. zn. 14D/474/201 a zaslaná na jeho účet v sume 2 167,13 eur. Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že nárok, ktorý si oprávnený vymáhal, zanikol už smrťou Patrika G., došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.
16. Odvolaciu námietku žalobcu, že v danom prípade právo na náhradu škody má prednosť pred právom na vydanie bezdôvodného obohatenia a poukazuje na odbornú literatúru a uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 48/2010, odvolací sú nepovažuje za dôvodnú. Uvedené rozhodnutie NS SR a odbornú literatúru na ktorú poukázal žalobca, nemožno na daný prípad aplikovať. Súd prvej inštancie posudzoval aj či sú splnené predpoklady pre náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., a až keď dospel k záveru, že predpoklady nie sú splnené, zaoberal sa aj možnosťou uplatniť nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Správne poukázal na nález ÚS SR sp. zn. 165/2012, v ktorom ústavný súd jednoznačne vyslovil názor, že pokiaľ ide o rozhodovanie o odmene exekútora, v tejto časti exekučného konania nemá exekútor postavenie orgánu verejnej moci, a preto nemožno postupovať podľa zák. č. 514/2003 Z. z..
17. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k intervenientovi 2/ rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému intervenientovi 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov intervenienta 2/ rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Úspešnému žalovanému a intervenientovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní im žiadne trov nevznikli.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).