Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-90-2003.pdf
PDF · 349.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/90/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: I.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice, T. XX, právne zast. JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou AK, Rastislavova 68, Košice, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, Nám. Maratóna mieru 1, Košice, právne zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom AK, Floriánska 16, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2003 domáhal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným dňa 24.10.2002 je neplatná a pracovný pomer ďalej trvá a náhrady mzdy. Žalobu odôvodnil tým, že výpoveď zo dňa 24.10.2002 mu bola doručená počas práceneschopnosti, t.j. v ochrannej dobe, čo ju robí neplatnou pokiaľ ide o výpovedný dôvod § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny sa týkajú náplne práce v oblasti autobusovej dopravy, ktorú nemal žalobca v náplni práce, vykonával ju dobrovoľne, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny sú neurčité.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že kumulácia výpovedných dôvodov je prípustná a nespôsobuje neplatnosť výpovede. Žalobca opakovane závažne porušoval pracovnú disciplínu, na čo bol žalovaným upozorňovaný, pričom už jedno závažné porušenie pracovnej disciplíny umožňovalo žalovanému ukončiť pracovný pomer so žalobcom. Žalovaný dával žalobcovi možnosť nápravy, pričom žalobca naďalej pokračoval v porušovaní pracovnej disciplíny. Konanie žalobcu svedčí aj o neuspokojivých pracovných výsledkoch.
3. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 10.5.2012 žalobu žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 9.10.2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I a vrátil vec na ďalšie konanie a uviedol, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 1.4.2002 na základe prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného medzi Krajským úradom v Košiciach a žalobcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.1996 v súlade s § 3 písm. b/, c/ zák. č. 416/2001 Z.z. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za to, že pracovná zmluva predložená žalobcom zo dňa 28.3.2002, ktorej predmetom mala byť náplň práce žalobcu mestské dráhy bola uzavretá až dňa 5.12.2002. K tomuto
záveru súd dospel z výpovede svedka I.. D. L., Ľ. B. a I.. J. D. ako aj z údaju na pracovnej zmluve, na ktorej v pravom hornom rohu je uvedený dátum 5.12.2002. Súd bol teda toho názoru, že až do ukončenia pracovného pomeru výpoveďou mal žalobca pracovnú náplň v zmysle pôvodnej pracovnej náplne zo dňa 1.9.1999. V tejto súvislosti vo vzťahu k predloženej pracovnej zmluve zo dňa 28.3.2002 súd nevyhodnotil ďalšie vykonané dôkazy a to výpoveď svedkyne JUDr. L. P., z výpovede ktorej je zrejmé, že uvedenú pracovnú zmluvu zo dňa 28.3.2002 vypracovala svedkyňa alebo jej kolegyňa a žiadna nimi vypracovaná zmluva nebola antidatovaná. Súd nevyhodnotil tiež výpoveď svedka L. B., ktorý uviedol, že na odbore dopravy krajského úradu žalobca vybavoval odborné otázky a ďalšie úkony podľa zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave vykonával sám. Rovnako v tejto súvislosti súd nevyhodnotil ani vykonaný listinný dôkaz a to dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2002, ktorou sa žalobca so žalovaným dohodli na zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.3.2002 a to ohľadom miesta výkonu práce s účinnosťou do 15.7.2002. V ďalšom konaní uložil súdu listinný dôkaz, pracovnú zmluvu zo dňa 28.3.2002, hodnotiť v súvislosti s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 5.7.2002, ale aj v súvislosti s výpoveďou svedka JUDr. L. P. a L. B.. Taktiež bude potrebné sa zaoberať tým, čo bolo predmetom pracovnej náplne žalobcu v čase od 15.5.2002 do 1.9.2002, keď vykonával funkciu vedúceho odboru dopravy.
5. Súd doplnil dokazovanie v intenciách uložených uznesením Krajského súdu v Košiciach a rozsudkom zo dňa 21.1.2015 žalobu zamietol.
6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 11.5.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 21.1.2015 a vrátil súdu prvého stupňa vec na ďalšie konanie a uviedol, že ako už bolo uvedené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.10.2013 č.k. 1Co/258/2012-670 pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo rozhodujúce zistenie, aký druh práce mal žalobca v prospech žalovaného vykonávať. Žalobca za tým účelom predložil pracovnú zmluvu zo dňa 28.3.2002, na základe ktorej ako z nej vyplýva mal pre žalovaného vykonávať práce spočívajúce v koncepčnej a rozhodovacej činnosti v povoľovacom konaní pre mestské dráhy, teda jeho náplňou práce mala byť činnosť na úseku mestských dráh. Správne preto konštatoval aj súd prvého stupňa, že pre ustálenie pracovnej náplne žalobcu je právne významné posúdenie, kedy bola uzatvorená pracovná zmluva s dátumom 28.3.2002. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pracovná zmluva s dátumom 28.3.2002 bola vyhotovená až dňa 5.12.2002 a teda bola antidátovaná. Uvedený skutkový záver však z týchto vykonaných dôkazov nevyplýva. Ohľadom uzatvorenia pracovnej zmluvy zo dňa 28.3.2002 nemá žiadnu dôkaznú silu ani listina - poverenie zo dňa 13.5.2002, ktorým predseda Košického samosprávneho kraja poveril žalobcu vedením odboru dopravy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.1996. Uvedeným úvahám súdu prvého stupňa o antidátovaní pracovnej zmluvy zo dňa 28.3.2002 nesporne odporuje dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2002, ktorou účastníci zmenili podmienky pracovnej zmluvy zo dňa 28.3.2002. Je nesporné, že pokiaľ by pracovná zmluva s dátumom 28.3.2002 bola uzatvorená až dňom 15.12.2002, nemohli sa účastníci dohodnúť na jej zmene už dňa 15.7.2002. Je nesporné, že pracovná zmluva zo dňa 28.3.2002 bola uzatvorená a následne došlo aj k jej zmene, ktorá bola označená ako dohoda č. 1 o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2002, ktorá bola podpísaná predsedom Košického samosprávneho kraja. Za takejto dôkaznej situácie nemožno vychádzať z názoru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že pracovná zmluva s dátumom 28.3.2002 bola vyhotovená až dňa 5.12.2002. Po vrátení veci uložil súdu prvého stupňa opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobcom a za tým účelom bude vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveným v tomto, ale aj v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Pokiaľ v konaní nevyplynú nové skutočnosti bude potrebné vychádzať z názoru, že účastníci riadne uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 28.3.2002 a vo vzťahu k tejto pracovnej zmluve bude potrebné posúdiť aj dôvodnosť výpovede.
7. Súd doplnil dokazovanie prostriedkami procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného a to pracovnou zmluvou zo dňa 28.3.2002, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2002, oznámením Krajského úradu v Košiciach zo dňa 28.3.2002, pracovnou zmluvou zo dňa 11.10.1996, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, pracovnou náplňou zo dňa 15.5.1997, pracovnou náplňou zo dňa 1.9.1999, poverením predsedu Košického samosprávneho kraja zo dňa 13.5.2002, oznámením predsedu Košického samosprávneho kraja zo dňa 25.7.2002, oznámením o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 27.9.2002, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.9.2002, oznámením o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 23.10.2002, oznámením o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 22.10.2002, výzvou zo dňa 3.10.2002, oznámením žalobcu zo dňa 6.10.2002, rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.10.2002, vyjadrením žalobcu zo dňa 6.3.2009, vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 30.11.2011, výpoveďou žalobcu, evidenciou došlej
pošty žalovaného, oznámením Krajského úradu v Košiciach zo dňa 5.8.2002, sťažnosťou na postup a konanie štátneho orgánu, odstúpením od sťažnosti zo dňa 30.10.2002, spisom žalovaného č. 2002/00929, listom žalovaného, konceptom žiadosti o poskytnutie údajov zo dňa 20.9.2002, spisom žalovaného 2002/00208, smernicou 6/2002 Košického samosprávneho kraja, registratúrnym poriadkom a registratúrnym plánom Košického samosprávneho kraja, oznámením žalovaného zo dňa 15.10.2009, uznesením 2002/05 Košického samosprávneho kraja, organizačnou štruktúrou Úradu Košického samosprávneho kraja, organizačným poriadkom žalovaného zo dňa 1.10.2002, pracovnou náplňou Ľ. B., zápisom z pracovnej porady riaditeľky Úradu Košického samosprávneho kraja, zápisom z porady zo dňa 30.4.2002, 7.5.2002, 13.5.2002, zápisom z pracovnej porady riaditeľky Úradu Košického samosprávneho kraja zo dňa 3.6.2002, zápisom z porady vedenia košického VÚC zo dňa 1.7.2002, 8.7.2002, analýzou zoznamu doručenej pošty, kandidátskou listinou zo dňa 13.6.2002, výpoveďou svedkyne I.. V. Q., výpoveďou svedkyne Ľ. R., výpoveďou svedka I.. J. D., zmluvou o výkonoch vo verejnom záujme a obslužnosti územia zo dňa 4.3.2002, oznámením Košického samosprávneho kraja zo dňa 25.9.2002, vyžiadaním stanoviska zo dňa 31.7.2002, žiadosťou o vyjadrenie, prehľadom poskytnutých finančných prostriedkov na zabezpečenie dopravných výkonov v roku 2002, interným listom zo dňa 3.7.2002, zápisom z kontroly zo dňa 31.10.2002, výpoveďou svedkyne Ľ. B., výpoveďou svedka L. B., výpoveďou svedkyne D. L., výpoveďou svedkyne T.. L. P., výpoveďou svedka D.. D. Q., potvrdením o dočasnej práceneschopnosti, vnútorným oznámením, výpoveďou svedka D. W., výpoveďou svedkyne I.. Q. K.I., výpoveďou C. Č., výpoveďou svedka I.. C. Č., výpoveďou svedka I.. Š. B., písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 6.6.2005, spisovým obalom Košického samosprávneho kraja 2002/00309, cestovnými poriadkami, poštovou doručenkou zo dňa 11.7.2002, žiadosťou o zmenu cestovného poriadku zo dňa 29.5.2002, žiadosťou o vyjadrenie zo dňa 18.6.2002, zmenou cestovného poriadku od 1.5.2002, listom Slovenskej autobusovej dopravy Michalovce, š.p. zo dňa 25.4.2002, žiadosťou na zmenu cestovného poriadku zo dňa 7.6.2002, regionálnou dopravou východiská a ciele zo dňa 19.5.2002 a zistil tento skutkový stav:
8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 1.4.2002 na základe prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu uzatvoreného medzi Krajským úradom v Košiciach ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.1996 v súlade s ust. § 3 písm. b,c/ zák. č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, na základe prechodu pôsobnosti úseku cestnej dopravy z orgánov štátnej správy na vyššie územné celky. Naposledy bola stanovená pracovná náplň žalobcu pred prechodom práv a povinností z pracovnoprávneho pomeru žalobcu z Krajského úradu v Košiciach na vyšší územný celok dňa 1.9.1999, v zmysle ktorej žalobca zabezpečoval úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, kde rozhodol príslušný Okresný úrad v prvom stupni preskúmava rozhodnutie mimo odvolacie konanie, zabezpečuje úlohy vyplývajúce z výkonu štátneho odborného dozoru, vykonáva štátny odborný dozor podľa zák. č. 315/1996 o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách a vykonáva činnosť na základe zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a v plnom rozsahu plní ďalšie úlohy súvisiace s pracovnom náplňou v zmysle pokynov nadriadených pracovníkov. Žalobca bol u žalovaného od 1.4.2002 zaradený na odbor dopravy a poverením predsedu Košického samosprávneho kraja zo dňa 13.5.2002 bol dňom 15.5.2002 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.10.1996 poverený vedením odboru dopravy. Poverenie vedením odboru dopravy bolo listom zo dňa 27.5.2002 zrušené ku dňu 1.9.2002 na základe výsledkov výberového konania zo dňa 15.7.2002. Od 1.4.2002 boli na odbore dopravy zamestnaní dvaja zamestnanci - žalobca a Ľ. B.. Odbor dopravy vykonával činnosti referátu pozemných komunikácií, referátu dráh a referátu cestnej dopravy. Dňa 1.9.2002 bol menovaný do funkcie vedúceho odboru dopravy I.. J. D.. Dňa 22.10.2002 doručil žalobca žalovanému upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny s tým, že mal dať pokyn na poukázanie zvýšeného finančného preddavku a dodatočne neodôvodniť jeho potrebu SAD a upozornil na možnosť výpovede. Dňa 23.10.2002 doručil žalovaný žalobcovi oznámenie o porušení pracovnej disciplíny s tým, že spis č. 2002/00787 nevybavil v zmysle platných právnych noriem a upozornil na možnosť výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Dňa 27.9.2002 žalovaný doručil žalobcovi 2 oznámenia o porušení pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce prvé porušenie, že pridelený spis 2002/00280/1 zaevidovaný dňa 2.4.2002 Transbus s.r.o. Sečovce nevybavil odborne a v stanovených termínoch a druhé oznámenie o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 27.9.2002, že pridelený spis č. 2002/00929 nevybavil odborne a v stanovenom termíne upozornil žalobcu na možnosť výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Dňa 30.9.2002 doručil žalovaný žalobcovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom, že nedodržal pracovný čas a na otázku, aká je pracovná doba spolu s Ľ. B. nevedel odpovedať na správne časy ukončenia pracovnej doby. Listom zo dňa 3.10.2002 žalovaný vyzval žalobcu na okamžité vrátenie písomnosti a upozornil na možnosť výpovede podľa ust. § 63 písm. e/ Zák. práce. Žalovaný výpoveďou zo dňa 24.10.2002 ukončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou s tým, že v dňoch 22.10., 23.10., 3.10., 30.9. a 27.9.2002 dostal žalobca od svojho priameho nadriadeného písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, neodborné vybavovanie pridelenej agendy, nedodržiavanie termínov bol písomne upozornený na možnosť výpovede, svojím konaním sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, nesplnenie požiadaviek na výkon práce a bola mu daná výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e, d/ Zák. práce. Výpoveď bola prerokovaná so zamestnaneckou radou 24.10.2002, výpovedná doba 2 mesiace.
9. Vzhľadom k tomu, že po zrušení rozsudku Okresného súdu Košice I Krajským súdom v Košiciach nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, súd vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení zo dňa 11.5.2016 a to, že strany sporu uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 28.3.2002. Pokiaľ ide o obsah pracovnoprávneho pomeru žalobcu, vznik pracovnoprávneho pomeru a pracovnú náplň, súd dospel k záveru, že pracovnoprávny pomer žalobcu u žalovaného vznikol dňa 11.10.1996, pričom k 1.4.2002 nevznikol nový pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným ale došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho pomeru zo dňa 11.10.1996 a aj k prechodu pracovnej náplne zo dňa 1.9.1999.
10. Žalobca namietal, že došlo k vzniku nového pracovnoprávneho pomeru s novou pracovnou náplňou. Žalobca tvrdil, že v zmysle pracovnej zmluvy, ktorú predložil zo dňa 28.3.2002 vykonával koncepčnú a rozhodovaciu činnosť v povoľovacom konaní pre mestské dráhy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti vo vymedzenom rozsahu úrovne podrobne uvedené v náplni a teda, že jeho náplňou práce boli činnosť na úseku mestských dráh a nie na úseku pozemných komunikácií a cestnej dopravy, za ktoré dostal upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, s tým, že činnosti na úseku pozemných komunikácií vykonával dobrovoľne.
11. Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca pôsobil pôvodne na Krajskom úrade v Košiciach na odbore dopravy a cestného hospodárstva a po delimitáciách na Košický samosprávny kraj bol pridelený na príslušný odbor dopravy a cestného hospodárstva. Na Krajskom úrade pôsobil vo funkcii zástupcu vedúceho dopravy a cestného hospodárstva 6 rokov, na Košickom samosprávnom kraji bol požiadaný I.. D. L.R., aby prišiel na odbor do pozície vedúceho odboru dopravy a cestného hospodárstva v Košickom samosprávnom kraji, kde nastúpil do pracovného pomeru 1.4.2002. V tejto funkcii pôsobil do 1.9.2002, nebol spokojný s počtom pracovníkov na odbore, pôsobili iba 2 pracovníci, na Prešovskom samosprávnom kraji to boli 6 pracovníci. Na túto skutočnosť upozorňoval od mája 2002. 1.9.2002 sa stal vedúcim odboru pán D.. Žalobca upozorňoval na enormný nárast spisovej agendy, konkrétne 160 spisov. 1.9.2002 po nástupe nového vedúceho I.. D., tento zobral všetky spisy žalobcu bez toho, aby boli protokolárne prevzaté. K upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.9.2002 uviedol, že sa jednalo o spis, ktorý súvisel so zák. č. 168/1996 v platnom znení o cestnej doprave, čo nebolo v náplni práce žalobcu, keďže mal vybavovať agendu súvisiacu s výkonom dráh, električkovými a trolejbusovými dráhami. Tento spis vybavoval dobrovoľne z dôvodu nedostatku pracovníkov. Na rozdiel od vedúceho dopravy bol žalobca odborne spôsobilý pre úseku cestná doprava, preto žiadal o špecifikovanie, v čom nevybavil spis odborne. Išlo o žiadosť subjektu Bustrans o vydanie licencie na diaľkovú linku, bol povinný vyžiadať stanoviská jednotlivých miest a obcí, čo trvalo pomerne dlho, kým sa odpovede na žiadosti vrátili. K upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.9.2002 uviedol, že okolo 17.00 hod. prišiel vedúci odboru a opýtal sa, aká je pracovná doba žalobcu a pani B.B.. Žalobca reagoval tým, či si robí srandu, že vie, že žalobca odchádzal okolo 20.00 hod. domov vzhľadom na nárast práce. Pán vedúci oznámil, že došlo k predĺženiu pracovného času, preto sa kolegyňa išla spýtať do vedľajšej kancelárie, či došlo k zmene pracovnej doby, vrátila sa a oznámila, že áno a žalobca uviedol, že zamestnávateľ to mal oznámiť preukázateľným spôsobom. Žalobcovi nie je jasné, v čom mal porušiť pracovnú disciplínu obzvlášť hrubým a závažným spôsobom. K porušeniu pracovnej disciplíny zo dňa 22.10.2002 žalobca uviedol, že sa ho vedúci odboru opýtal, z akého dôvodu dal návrh na finančný odbor pre dotáciu SAD KDS a.s. Košice. Vyjadrenie dal žalobca písomne, žalobca odôvodnil svoj návrh ešte v čase pred nástupom vedúceho odboru pána D., kompetentným pracovníkom a tí vedúcej finančného odboru. Žalobca dával iba návrh na schválenie. Schválenie podliehalo finančnému oddeleniu, išlo o zálohovú platbu, limit nebol prekročený. Počas práceneschopnosti mu bola doručená výzva, aby okamžite vrátil písomnosti, ktoré zobral dňa 2.10.2002. Dňa 2.10.2002 bol odovzdať potvrdenie o práceneschopnosti, vzhľadom na neprítomnosť vedúceho odboru odovzdal riaditeľke Košického samosprávneho kraja a
odišiel domov, nie je mu známe, ktoré písomnosti mal údajne zobrať a ako to vedel vedúci, keď bol mimo Košíc. Pracovnú zmluvu zo dňa 28.3.2002 obdržal až 8.12.2002. Pracovnú zmluvu požadoval od svojho nástupu. I.. L. ho poverila spracovať návrh pracovných zmlúv pre oboch zamestnancov, takže žalobca od začiatku vedel, aký druh práce má vykonávať. Organizačný poriadok zo dňa 1.4.2002 bol schválený až v septembri 2002, pričom v činnosti v zmysle organizačného poriadku článok 30, odsek 2 vykonávali žalobca a pani B., pani B. vykonávala referát dráh a žalobca v článku 30, odsek 2 písm. a,c pozemné komunikácie a cestná doprava a žalobcovi boli dávaní na výpomoc rôzni zamestnanci. Za činnosť odboru dopravy bol zodpovedný žalobca. Žalobca na Krajskom úrade vykonával úkony na úseku dopravného značenia, autobusovú dopravu robil pán B., žalobca nikdy nerobil autobusovú dopravu. Na Košickom samosprávnom kraji patrila autobusová doprava do odboru dopravy, nerobil ju nikto, patrila do odboru, na schôdzach vždy upozorňoval na potrebu prijatia zamestnanca na túto činnosť. Spisy, za ktoré mu bolo uložené upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny, mu neboli pridelené, ak sa na týchto spisoch nachádza jeho meno, on tieto podpisoval a mal ich vyhotovovať ten, komu boli pridelené. K podpisom na listinách odboru dopravy uviedol, že predmetné listiny vzal na vedomie, za Košický samosprávny kraj túto vec vybavovala I.. D. L., tak cestnú dopravu mala pridelenú asi D. L.. A ak sa nachádza jeho podpis na listinách za odbor dopravy, tak tieto iba zobral na vedomie, keďže nikto iný na odbore dopravy nemal podpisové právo iba on ako vedúci. Nikdy nepovedal, že pracovnú zmluvu zo dňa 28.3.2002 podpísal až po ukončení pracovného pomeru, nebol by nastúpil na Košický samosprávny kraj bez pracovnej zmluvy. I.. F. mu oznámil, že pracovný pomer na Krajskom úrade končí a preto s pánom Q. podpísal zmluvu datovanú zo dňa 28.3.2002 v deň 28.3.2002. Dňa 1.9.2002 obdržal od pána Q. listinu, ktorou mu bolo zrušené poverenie vedenia odboru, pokračoval vo vykonávaní práce v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 28.3.2002 na úseku dráh. Keďže I.. D. mu začal prideľovať úlohy podľa zák. č. 168/1996 o cestnej doprave, snažil sa mu vysvetliť, že toto nemá v náplni práce, že v náplni práce má dráhy, preto požiadal personálny odbor o predloženie pracovnej zmluvy a pracovnej náplne, nejaký čas to trvalo a práve dňa 27.11.2002, ktorý je uvedený na pracovnej zmluve, je deň, kedy mu personálny odbor predložil na jeho žiadosť pracovnú zmluvu uzavretú a podpísanú dňa 28.3.2002. K zmene pracovnej náplne nedošlo, pán D. sa vyjadril vo svojej výpovedi, že nikdy nevidel jeho pracovnú náplň a preto mu prideľoval prácu na úseku autobusovej dopravy a následne mu udelil upozornenie. Kópiu pracovnej zmluvy si vyžiadal práve preto, že I.. D. mu prideľoval inú prácu ako mal v náplni práce a chcel vedieť, či došlo k zmene náplne jeho práce. Pracovný pomer u neho vznikol na základe pracovnej zmluve nie delimitáciou, menovaním alebo iným spôsobom, v pracovnej zmluve je druh práce koncepčná, rozhodovacia činnosť v povoľovacom konaní pre mestské dráhy v stanovenom rozsahu, vrátane kontrolnej činnosti vo vymedzenom rozsahu na úrovni vyššieho samosprávneho celku. Žiadna pracovná náplň okrem stanovenia druhu práce mu nebola stanovená.
12. Z výpovede svedka I.. J. D. súd zistil, že žalobca je bývalý kolega svedka, svedok už bol zamestnancom žalovaného. Dňa 2.9.2002 začal vykonávať funkciu vedúceho odboru dopravy na základe výberového konania. Odbor dopravy mal z bývalého Krajského úradu delimitované 2 referáty a to referát dráh a referát cestnej dopravy. Po nástupe dňa 2.9.2002 boli na predmetnom odbore 2 zamestnanci a to žalobca, ktorý vykonával referát cestnej dopravy a pani B., ktorá vykonávala referát dráh. V čase svojho nástupu nemal k dispozícii náplne práce zamestnancov odboru dopravy. Na personálnom oddelení zistil, že referát dráh vykonáva pani B. a referát cestnej dopravy ako aj všetky ostatné činnosti vykonával žalobca vzhľadom k tomu, že bol poverený vedením odboru dopravy. Pracovnú zmluvu zo dňa 28.3.2002 uzavretej so žalobcom svedok nikdy nevidel, podľa neho je to vyfabrikovaná pracovná zmluva. Z tejto pracovnej zmluvy vyplýva, že žalobca má stanovený druh práce na úseku dráh, žalobca túto činnosť nevykonával. Predpokladá, že pracovná zmluva bola podpísaná niekedy v novembri 2002, keď si vedúca personálneho oddelenia dávala do poriadku listiny týkajúce sa pracovných pomerov. Pracovná zmluva bola podpísaná bez jeho podpisu a nevie akým spôsobom si žalobca vybavil podpis pracovnej zmluvy s takouto náplňou. Druh práce v pracovnej zmluve nie je pracovnou náplňou. K upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny poukázanie zvýšeného finančného preddavku SAD KDS zo dňa 22.10.2002 svedok uviedol, že žalobca dal pokyn na poukázanie zvýšeného finančného preddavku SAD KDS, pričom ani dodatočne neodôvodnil jeho potrebu. Žalobca bol povinný ako poverený vedúci dopravy poukazovať preddavky jednotlivým dopravcom a vykonávať zúčtovanie v zmysle článku 7 zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme a obslužnej činnosti územia, čo nevykonal, na čo SAD KDS listom zo dňa 31.7.2002 žiadalo o písomné vyjadrenie k splneniu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Tento list dokazuje, že žalobca nezúčtoval a neodôvodnil výšku preddavku. Porušenie pracovnej disciplíny pozostávalo z toho, že žalobca bez toho, aby si overil spôsob nakladania s preddavkom za predchádzajúce obdobie v zmysle zmluvy a výnosu, dal príkaz označený ako žiadosť
o poskytnutie preddavku finančnému odboru a porušenie spočívalo v tom, že konal neodborne v zmysle stanovených kritérií. Sťažnosť Speed servis, dopravná a cestná agentúra nebola vybavená v lehote 30 dní. Zo spisového obalu svedok zistil, že písmom žalobcu je uvedené, že dňa 20.8.2002 konzultoval s SAD, avšak sťažnosť nevybavil a túto sťažnosť vybavil až svedok dňa 23.10.2002. Tento spis mal vybaviť žalobca, keďže mu bol pridelený a keď svedok zistil, že tento spis žalobca nevybavil, svedok zobral spis domov. Spis si pridelil sám žalobca v čase, keď bol vedúcim odboru. Skutočnosť, že spis bol pridelený žalobcovi svedok zistil z obalu spisu, kde je písmom žalobcu uvedené, že spis vybavoval, keďže telefonoval do SAD dňa 12.8.2002. Po nástupe svedka do funkcie, spis žalobca nevybavil a nevrátil ho svedkovi. Protokol o odovzdaní agendy žalobcu pri nástupe svedka do funkcie, nebol vyhotovený nakoľko žalobca nebol ochotný spolupracovať, o všetky informácie a doklady musel svedok bojovať. Po nástupe do funkcie svedok a po nahliadnutí do knihy dochádzok videl, že kniha dochádzok nie je vedená správne, preto išiel za žalobcom a pani B. a upozornil ich na nedostatky vo vedení evidencie dochádzky a ironicky sa ich spýtal, či vedia, aká je pracovná doba. Počul ako žalobca prichádza k pani B. a povedal jej: Prepíš tú knihu, lebo nás prepustí. Následne svedok zistil, že údaje odo dňa 6.9.2002 do 17.9.2002 sú prepísané, čo je zrejmé aj z výpisu z knihy príchodov a odchodov, kde pri iných dátumoch sú rôzne písma a to písmo pani B., svedka ako aj žalobcu a v predmetnom období sú mená napísané jedným písmom a už sú uvedené správne časy. Napríklad za deň 10.5.2002 má žalobca pri svojom mene uvedený čas príchodu, nenachádza sa tam čas odchodu, takisto ako deň 12.5.2002. Z uvedeného dôvodu svedok vyvodil adekvátne dôsledky, dal upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi aj pani B.. Dňa 12.9.2002 prišiel spis, ktorý pridelil predseda Košického samosprávneho kraja na odbor dopravy a tento spis svedok osobne pridelil dňa 12.9.2002 žalobcovi s tým, že do 20.9.2002 musí byť vybavený. Dňa 16.9.2002 žalobca konzultoval vybavenie spisu, vzhľadom k tomu, že úloha bola vybavená nesprávne, svedok vrátil spis na prepracovanie, o čom svedčí aj záznam na spisovom obale. Dňa 24.9.2002 bol opätovne spis predložený, opätovne nebol vybavený odborne a v stanovenom termíne, preto určil svedok náhradný termín 1.10.2002. Žalobca sa dal vypísať a spis bol dňa 8.10.2002 pridelený novému zamestnancovi I.. W., ktorý úlohu splnil. Predmetná úloha sa týkala cestnej dopravy. Žalobca po celý čas vykonával úlohy týkajúce sa cestnej dopravy, vydával licencie, úloha mu bola pridelená, neodmietol ju, bola v jeho kompetencii a riadne ju prevzal. Pani B. v tom čase vybavovala spis týkajúci sa stavebného povolenia električkových dráh, úlohy boli jasne rozdelené. O spise Transbus s.r.o. Sečovce svedok vôbec nemal vedomosť, spis sa v prebratej agende, v úrade nenachádzal. Žalobca neodovzdal svedkovi agendu predpísaným spôsobom, nevedel, čo je predmetom agendy a až niekedy v septembri 2002 sa od zástupcu žalovaného po sťažnosti dopravcu dozvedel, že takýto spis má existovať, zistil, že dňa 2.4.2002 bol podaný návrh na udelenie licencií na trase Sečovce - Čadca spoločnosťou Transbus Sečovce, spis musel svedok rekonštruovať, nemal ho k dispozícii a z knihy došlej pošty zistil, že takýto návrh bol dňa 2.4.2002 podaný. Pýtal sa pani B., či má spis u seba, ona uviedla, že nie a na otázku žalobcu, či má vedomosť o tom spise mu odpovedal, že ho má doma. Spis nevybavil I.. B. do 30 dní, zrejme začal konanie tak ako mal, resp. v predĺženej 60 dňovej lehote a potom neurobil nič. Po urgencii svedka, žalobca vypracoval v danej veci rozhodnutie 17.9.2002, po predložení rozhodnutia bol svedok zhrozený, toto rozhodnutie obsahovalo chyby vecné ako aj chyby v písaní, bol to paškvil s tým, že takýto dokument nemohol byť expedovaný. Z uvedeného dôvodu dal žalobcovi upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny pre neodborné a oneskorené vybavovanie spisu. Spis bol pridelený žalobcovi dňa 2.4.2002, kedy pracoval ako referent. Žalobca sa dal dňa 1.10.2002 vypísať, svedok bol na služobnej ceste, prišiel do práce 2.10.2002 a pani B. mu oznámila, že žalobca sa dal vypísať a že zobral so sebou svoje veci, zobral niektoré spisy. Pani B. sa spýtala žalobcu, prečo tak robí a on jej oznámil, že sa do toho nemá starať. Svedok nemal vedomosť o tom, aké spisy žalobca zobral, zisťoval to až na základe sťažností, ktoré prichádzali z dôvodu nevybavených vecí. Preto dňa 3.10.2002 dal žalobcovi upozornenie s výzvou na vrátenie písomností. Tým, že zobral spisy domov, nebolo možné ich vybaviť a narušil chod úradu. Svedok prideľoval spisy žalobcovi a pani B. tak, že každé ráno mali 10-15 minút poradu so žalobcom a pani B. a rozdelil im úlohy. Na odbore dopravy ku dňu jeho nástupcu pracovali dvaja zamestnanci a to I.. T. B. a Ľ. B.. Ing. T. B.Á., ktorý okrem svojho pracovného zatriedenia týkajúcej sa agendy kompetencií, ktoré prešli podľa § 29b zák. NS SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky do pôsobnosti samosprávnych krajov v oblasti autobusovej cestnej dopravy dňom 1.4.2002, pričom bol odo dňa jeho nástupcu do 31.8.2002 zároveň aj poverený vedením odboru dopravy. Ľ. B. zabezpečovala administratívnu časť agendy odboru dopravy (evidencia došlej a odoslanej pošty, zakladanie spisov a pod.), pričom zároveň zabezpečovala agendu týkajúcu sa kompetencií preneseného výkonu štátnej správy podľa čl. III zák. č. 416/2001 Z.z. vo veciach električkových a trolejbusových dráh v súlade so zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach, pričom uvedené kompetencie prešli na samosprávne kraje z Krajského úradu ihneď po vzniku samosprávnych krajov od
1.1.2002. Uvedení dvaja zamestnanci a ich pracovné náplne prešli plynule spolu s nimi v rámci prechodu pracovnoprávnych vzťahov z Krajského úradu v Košiciach na Košický samosprávny kraj, ku dňu ich delimitácie v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a vydanými usmerneniami k ním. Ľ. B.B. vykonávala pred rokom 2002 na Krajskom úrade agendu električkových a trolejbusových dráh, pričom on v tom čase ako zamestnanec Dopravného podniku v Košiciach, kde pracoval ako zástupca dopravného námestníka (roky 1995-2002), s pani Ľ. B. prichádzal do styku pri vybavovaní povolení na prevádzkovanie trolejbusových a električkových dráh a dopravy na uvedených dráhach pre DPMK, a.s. Pani B. mala na Krajskom úrade v Košiciach pridelenú agendu týkajúcu sa kompetencií mestských dráh, vypracovávala rozhodnutia, ktoré aj fyzicky zabezpečovala vykonávaním a organizovaním stavebných a kolaudačných konaní priamo v teréne, ktorých sa ešte ako vtedajší zamestnanec DPMK, a.s. aj on osobne zúčastňoval. Pán I.. T. B. vykonával podľa jeho vedomostí v čase delimitácie na Krajskom úrade zástupcu vedúceho odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií a bol delimitovaný z Krajského úradu v Košiciach na Košický samosprávny kraj spolu s pracovnou náplňou pre oblasť pravidelnej autobusovej dopravy, ktorej kompetencie z Krajského úradu v Košiciach na Košický samosprávny kraj prešli v súlade so zák. č. 416/2001 Z.z. a to aj so živou nedokončenou agendou k 1.4.2002 to znamená o štvrť roka neskoršie ako kompetencie v mestských dráhach. Do jeho príchodu na odbor dopravy boli prideľované úlohy na odbor dopravy zo sekretariátu riaditeľky úradu, kde sa centrálne evidovala všetka korešpondencia a prerozdeľovala na jednotlivé v tom čase sa tvoriace úseky-odbory. Po založení spisu mohol byť spis na odbore dopravy pridelený len jednému z dvoch zamestnancov a to I.. T. B. alebo Ľ. B.. Za prideľovanie a včasné vybavenie, ale v konečnom dôsledku bol zodpovedný poverený vedúci odboru I.. T. B., ktorý bol oficiálne písomne poverený vedením odboru dopravy. Bezodkladne po nástupe do funkcie vedúceho odboru dopravy sa osobne v kancelárii, v ktorej obaja zamestnanci sedeli, oboznamoval spravidla ráno na operatívnych poradách s ich činnosťou a na základe ich informácií vedel o ich rozpracovanej agende, ktorú majú pridelenú, pričom následnú agendu a úlohy im prideľoval osobne a bola zaevidovaná v denníku došlej a odoslanej korešpondencie na odbore dopravy. Neodkladne po nástupe do funkcie vedúceho odboru mal pohovor s vedením samosprávneho kraja, s predsedom, podpredsedom ako aj riaditeľkou úradu a ďalšími vedúcimi a pri rozhovoroch bol informovaný a aj sám sa informoval o základných procesoch fungovania úradu, odborov a referátov a zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja. V oblasti dopravy pracoval celý dovtedajší profesný život a mal aj v tom čase z dôvodu svojich pracovných pozícií kontakty so všetkými úrovňami vtedajšej štátnej správy a vedel aj u týchto dvoch zamestnancoch, ktorí delimitáciou prešli zo štátnej správy na samosprávu a vedel, ktorý akú agendu má a akú pozíciu zastáva. Rozsah činností, ktoré prešli na samosprávne kraje v oblasti pravidelnej autobusovej dopravy definoval § 29b/ zák. č. 416/2001 Z.z. Jednalo sa predovšetkým o uzatváranie zmlúv s dopravcami o výkone vo verejnom záujme a úhrade straty za výkony vo verejnom záujme, udeľovanie a odnímanie licencií dopravcom na pravidelnú vnútroštátnu autobusovú dopravu v správnom konaní, schvaľovanie cestovných poriadkov, vykonávanie odborného dozoru nad pravidelnou autobusovou dopravou, riešenie priestupkov na úseku autobusovej dopravy ako aj vedenie evidencie dopravcov, ktorým bola udelená dopravná licencia. Oblasť cestnej nákladnej dopravy nebola v zákone delimitovaná na samosprávy a ostala naďalej v kompetencií vtedajších krajských úradov. Uvedená skutočnosť len potvrdzuje nekompetentnosť I.. T. B., ktorý zrejme nedokázal včas a správne registrovať základné legislatívne zmeny, ktoré prebiehali v oblasti decentralizácie kompetencií so vznikom samospráv druhého stupňa. Viacerí, ktorí v riadiacich funkciách v doprave pracovali v tom období, sledovali personálny vývoj na Krajskom úrade v Košiciach a mali informácie, že I.. T. B. nemal záujem byť medzi delimitovanými z krajského úradu ale zároveň bolo všeobecne známe, že vtedajší vedúci odboru na krajskom úrade I.. Š. B. jeho delimitáciu presadil vo vedení krajského úradu. Pravdepodobne pán I.. T. B. nemal inú možnosť ak nechcel prísť už vtedy o prácu pre nadbytočnosť na krajskom úrade a delimitáciu podpísal aj s vedomím, že bude zabezpečovať na novom pracovisku agendu pravidelnej autobusovej dopravy a to bez nákladnej dopravy. Sú všeobecne známe informácie, že proti uvedenému spôsobu prechodu pracovnoprávnych vzťahov z Krajského úradu v Košiciach na Košický samosprávny kraj I.. T. B. neskoršie aj protestoval a údajne sa aj na Krajský úrad v Košiciach odvolal na nesprávnosť jeho delimitácie. Že I.. T. B. mal pracovať ako referent pre oblasť pravidelnej autobusovej dopravy neprišiel na základe podania zamestnancov žalovaného ale o tom vedel už dávno predtým. Napríklad na porade, ktorá sa uskutočnila ešte niekedy v roku 2001 k privatizácii Slovenskej autobusovej dopravy v rekreačnom zariadení Krajského úradu v Košiciach pri Opátke sa za Krajský úrad v Košiciach ako kompetentný zúčastnil I.. T. B.. Vedel to aj v čase výberového konania na pozíciu vedúceho odboru dopravy Úradu Košického samosprávneho kraja, ktorého sa zúčastnil aj I.. T. B.. Po nástupe do funkcie s obidvoma zamestnancami odboru dopravy komunikoval, kto akú agendu vykonáva a aj na základe týchto faktov začal prideľovať novú došlú
poštu pre agendu dráh, Ľ. B. a agendu autobusovej dopravy I.. T. B.. I.. T. B. agendu pravidelnej autobusovej dopravy prijímal a riešil a v tom čase netvrdil, že to nie je jeho agenda a on zároveň vedel, že to vyplýva priamo z delimitácie týchto dvoch zamestnancov a ich pracovnoprávnych povinností z Krajského úradu v Košiciach na Košický samosprávny kraj, nakoľko v tom čase iné kompetencie zo zákona, okrem týchto dvoch na samosprávne kraje v oblasti dopravy neprešli. Delimitácia ciest II. a III. ciest sa uskutočnila až od 1.1.2003. S úrovňou práce Ľ. B. sa oboznámil ešte ako zamestnanec DPMK, a.s., keď Ľ. B. pracovala v oblasti mestských dráh na Krajskom úrade v Košiciach a o jej odbornej úrovni a prístupu k práci mal prehľad ale zároveň vedel, že sa snaží byť zodpovedná. Po jeho nástupe do funkcie vedúceho dopravy Úradu Košického samosprávneho kraja na základe praktických zistených skúseností navrhol vedeniu kraja personálne zmeny a pozície referentov pre oblasť mestských dráh a pravidelnej autobusovej dopravy obsadili vysokoškolskí vzdelaní zamestnanci, ktorí svoju prácu vykonávajú k všeobecnej spokojnosti ešte aj v súčasnosti. Za správnosť vybavenia všetkých spisov a úloh založených a riešených do 31.8.2002, ktoré boli aj dôvodom výpovede I.. T. B., bol z titulu poverenia vedením odboru dopravy zodpovedný I.. T. B.. Založené spisy a interné úlohy vyplývajúce z bežnej dennej došlej korešpondencie vo veciach originálnych a prenesených kompetencií na odbor dopravy, po jeho nástupe do funkcie vedúceho odboru dopravy od 1.9.2002 prideľoval vyznačením mena zodpovedného zamestnanca odboru dopravy na spis, resp. internú úlohu, resp. došlú poštu, kde písomne určil zodpovedného zamestnanca odboru dopravy za vecne správne a termínované vybavenie úlohy v uvedenom spise resp. došlej pošty alebo inej úlohy, ktorú následne zaevidovala v denníku došlej a odoslanej pošty odboru dopravy Ľ. B., ktorá viedla spisovú agendu odboru dopravy. Dôkazy o pridelených spisoch, interných úlohách a došlej pošty, ktoré I.. T. B. ani po opakovaných upozorneniach o porušení pracovnej disciplíny neplnil v súlade s pracovnými povinnosťami ako aj dosvedčujúce dokumentácie o opakovanom porušení pracovnej disciplíny v ďalších predložených prípadoch, v ktorých I.. T. B. neplnil ním uložené pracovné povinnosti, ktoré boli dôvodom jeho dvojmesačnej výpovednej lehoty, odovzdal v originály súdu na pojednávaní prostredníctvom zastupujúceho advokáta. Súdu bol predložený aj doklad o súhlasnom stanovisku z prerokovania výpovede s I.. T. B., Radou zamestnancov. Výpoveď I.. T. B. z pracovného pomeru prejednalo aj vedenie Košického samosprávneho kraja a stotožnil sa s ňou aj vtedajší predseda Košického samosprávneho kraja RNDr. D. Q., štatutár Košického samosprávneho kraja, ktorý bol v pracovnoprávnych vzťahoch oprávnený konať a výpoveď podpísal. Sťažnosť I.. T. B. na postup, ktorým obdržal výpoveď, prešetroval aj Útvar hlavného kontrolóra Košického samosprávneho kraja. Záverečné výsledky šetrenia boli pre I.. T. B. negatívne a nepotvrdili žiadne pochybenia zo strany nadriadených I.. T. B. a jeho zamestnávateľa. Aj keď to nie je v otázke musí súd opakovane informovať o jeho postrehoch, ktoré si pamätá, že počas dvojmesačnej výpovednej doby I.. T. B., menovaný nevyvíjal žiadne aktivity vo vzťahu k vedeniu kraja, aby mu pomohlo riešiť jeho pracovnú situáciu. I.. T. B. mal dva mesiace k dispozícii samostatnú kanceláriu, bral mzdu bez pracovných výkonov a už vtedy si s najväčšou pravdepodobnosťou pripravoval podmienky na podanie žaloby na neplatnosť výpovede. Toto konštatovanie potvrdzuje aj fakt, že bez vedomia priameho nadriadeného využil I.. T. B. svoje nadštandardné kontakty s vtedajšou zamestnankyňou personálneho referátu, ktorá mala za úlohu vypracovať a dať na podpis vedeniu kraja pracovné náplne všetkých zamestnancov úradu. Prostredníctvom uvedenej pani si v obsahu novovyhotovenej pracovnej náplni I.. T. B. so spätnou účinnosťou dal napísať, že zabezpečuje agendu mestských dráh. Bol to úmyselne už vtedy pripravený manéver, ktorým teraz na súdnych pojednávaniach argumentuje, že on nemal riešiť úlohy týkajúce sa pravidelnej autobusovej dopravy. Čo je absolútna lož, lebo v období od 1.4.2002 do 31.8.2002 osobne pán I.. T. B. sa zúčastňoval na riešení otázok pravidelnej autobusovej dopravy, chodieval služobne na kontroly súkromných dopravcov, ktorým ešte na Krajskom úrade v Košiciach zabezpečil vydanie licencií na vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy o čom sú aj písomné dôkazy, že podpisoval súvisiace dokumenty, dával písomné pokyny ekonomickému odboru na finančné úhrady dopravcom. V tejto súvislosti musí informovať súd, že táto žaloba nie je prvý prípad, keď sa I.. T. B. snaží využiť svoje pracovné konflikty so zamestnávateľom na odškodnenie. Súdne konania za udelenú výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny mal aj s DPMK a zrejme sa spolieha aj na to, že v súdnych konaniach v pracovnoprávnych vzťahoch, oveľa častejšie, práve zamestnávatelia ťahajú za kratší koniec. O spisovú agendu, ktorú v čase jeho nástupu do funkcie mal v riešení živú a nedokončenú žalobca, sa pravidelne informoval na ranných operatívnych poradách a mal informácie len o tej agende, o ktorej ho žalobca informoval, pričom ho neinformoval o žiadnych úlohách, ktoré by potreboval akútne riešiť a mal ich nevybavené po zákonných termínoch. Nemal v tom čase žiadny dôvod mu neveriť. Úlohy kladené na odbor dopravy mu boli dávané jeho priamymi nadriadenými, riaditeľkou úradu, podpredsedom a predsedom Košického samosprávneho kraja. Neskoršie, keď aj za pomoci Ľ. B. zistil nevybavené spisy patriace I.. T. B., tak ani na jeho písomnú výzvu, mu nevybavené spisy I.. T. B.C., ktoré odniesol
z úradu, neodovzdal. Ostala po ňom v kancelárii nevybavené agenda, ktorej vybavenie zabezpečil okamžite a to ešte počas plynutia jeho dvojmesačnej výpovednej lehoty. Všetku poštu, ktorá bola z centrálneho príjmu korešpondencie Úradu Košického samosprávneho kraja odstúpená na priame vybavenie riaditeľkou úradu na odbor dopravy si prečítal v denníku došlej pošty a vedel aké úlohy obaja zamestnanci odboru dopravy od vzniku odboru dopravy na Úrade Košického samosprávneho kraja až do jeho nástupu do funkcie riešili. Žiadnu inú osobitnú agendu v tom čase a to aj na základe ním vtedy zistených informácií od odchádzajúceho povereného vedením odboru dopravy I.. T. B., nepotreboval pre zabezpečenie riadneho chodu odboru dopravy preberať, pretože takou agendou, ktorú by okamžite v tom čase potreboval nevyhnutne pre svoju činnosť I.. T. B. nedisponoval. To, že existovali spisy, ktoré si so sebou počas delimitácie priniesol so sebou I.. T. B. a spisy, ktoré I.. T. B. nezaevidoval centrálne na sekretariáte riaditeľky úradu zistil až keď ich dotyční účastníci konaní reklamovali, napr. spis o začatí konania o udelení licencie na diaľkovú autobusovú linku, ktorú dopravca zo Sečoviec pre nečinnosť správneho orgánu reklamoval priamo u podpredsedu Košického samosprávneho kraja. Pri rekapitulácii počtu spisov, ktoré došli na odbor dopravy od 1.4.2002 do 31.8.2002, ktoré je možné zistiť aj teraz zo súdnej dokumentácie je evidentné, že obaja zamestnanci odboru nemali skoro žiadnu aktivitu. Hneď ako postupne v priebehu septembra 2002 zisťoval nedostatočné plnenie pracovných povinností I.. T. B. ako aj po uskutočnených osobných rozhovorov s ním, v ktorých sa utvrdil, že o prácu referenta nejaví záujem, bol nútený pristúpiť k písomným upozorneniam za neplnenie jemu pridelených pracovných povinností a to aj vrátane nedostatočného vykonávania evidencie dochádzky do a zo zamestnania a ďalších vážnych nedostatkov v jeho práci, ktoré spätne zistil a ktoré zapríčinil ešte za obdobie od 1.4.2002 do 31.8.2002. I.. T. B. sa zľakol týchto ním zistených nedostatkov, o ktorých ho informoval a nasledujúci deň poslal do práce doklad o práceneschopnosti zrejme z dôvodu, že sa mu to nejako „prepečie“. Práve v čase jeho neprítomnosti v práci mu jeho kolegyňa Ľ. B. ukázala v kancelárii, v ktorej spolu s I.. T. B. sedela, všetku jeho agendu a zistil, že tam chýbajú niektoré spisy, o ktorých mali informácie, že existujú nakoľko sa o nich zaujímali tí, ktorí čakali na ich vybavenie. Pre neprítomnosť I.. T. B. v práci bol nútený I.. T. B. vyzvať doporučenou písomnou korešpondenciou, aby všetku dokumentáciu, ktorú z Úradu Košického samosprávneho kraja odniesol, doručil do kancelárie späť, kde patrí a neprechovával ju u seba. Uvedenú skutočnosť mi potvrdila jeho kolegyňa Ľ. B., ktorá ho informovala, že videla I.. T. B. ako niektoré spisy často dával do tašky, bral so sebou pri odchode z kancelárie. Všetky „doklady aj s doručenkami“, ktorými vyzval I.. T. B., boli v originály predložené prostredníctvom zastupujúceho advokáta súdu. Komisie vo všeobecnosti zriaďuje zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja ako svoj poradný orgán, pričom tajomníci komisií majú za úlohu organizovať zasadnutia komisií a to spravidla pred každým rokovaním zastupiteľstva a zaisťovať pre predsedu komisií servis, súvisiaci s obsahom programu rokovania komisie a vyhotovením zápisnice z rokovania komisie, ktorá sa zasiela organizačnému odboru Úradu Košického samosprávneho kraja. Nie je to funkcia ale administratívno-organizačná práca, ktorú vo väčšine komisií vykonávajú aj v súčasnosti radoví referenti z Úradu Košického samosprávneho kraja ako súčasť svojej pracovnej náplne.
13. Z výpovede svedkyne Ľ. B. súd zistil, že svedkyňa bola zamestnaná na Krajskom úrade v Košiciach a potom bola delimitovaná na Košický samosprávny kraj. Žalobca bol delimitovaný za účelom cestnej dopravy a svedkyňa podľa zákona o dráhach. Na odbore boli zamestnaní iba svedkyňa a žalobca, svedkyňa vykonávala úkony na základe zákona o dráhach 164/1996 a žalobca na základe zákona č. 168/1996 o cestnej doprave, autobusová doprava, vydávanie licencií pre autobusovú dopravu a svedkyňa agendu trolejbusov, električiek. Podľa toho sa delila aj pošta. Žalobca bol dočasne poverený vedúcim odboru, svedkyňu dosť prekvapovalo, že ju posielal na schôdze, pričom ona nevedela o čo sa jedná. Rozsah agendy sa dal zvládnuť. V čase, keď bol svedok práceneschopný, bolo to už zrejme v období, kedy mu bola doručená výpoveď, vybral zo skrinky zopár spisov, dal ich do tašky. Svedkyňa bola prekvapená, pýtala sa ho, prečo ich berie. Žalobca jej povedal, že to nemá povedať vedúcemu. V čase, keď bol žalobca poverený zastupovať vedúceho odboru, boli na pracovisku problémy ohľadom pracovnej disciplíny, spisy neboli vybavované včas, svedkyňa však na to nemohla upozorňovať žalobcu, pretože ona bola referent a žalobca bol vedúci, bola to jeho zodpovednosť. Žalobca často odchádzal z pracoviska, svedkyňa sa o to nezaujímala. Keď sa svedkyňa zapisovala pri odchode z pracoviska a žalobca tam nebol, tak odpísala aj žalobcu. Žalobca sa niekedy vrátil poobede a bol v práci až do večera, pričom svedkyňa nevie, čo tam robil, keď bolo po pracovnej dobe. Svedkyňa po nástupe na Košický samosprávny kraj nedostala novú pracovnú zmluvu, celý úrad nemal pracovné zmluvy, podpisovala ju až neskôr. Na Krajskom úrade vykonával SAD pán B., ktorý ostal na Krajskom úrade a keďže na Košický samosprávny kraj prešli dvaja, žalobca a svedkyňa, žalobca mal na starosti dráhy, tak dopravu robil žalobca a bolo to povedané na sedení na Krajskom úrade, že I.. B. bude robiť cestnú dopravu. Žalobca
si zobral od pána B. cestnú dopravu, všetky spisy, rozhodnutia, licencie, prenášal si to na Košický samosprávny kraj a z toho bolo zrejmé, že vybavuje túto agendu. Z Krajského úradu boli delimitované autobusová doprava a dráhy električkového a trolejbusové. Keď nastúpila na Košický samosprávny kraj, nemala novú pracovnú zmluvu, celý úrad nemal pracovné zmluvy, nedostala pracovnú zmluvu hneď, podpisovala ju až neskôr. Ešte na Krajskom úrade im povedali, akú agendu budú robiť. Ona robila dráhy, SAD-ky mal na starosti pán B., ktorý ostal na Krajskom úrade, keďže prešli dvaja, ona robila dráhy, cestnú dopravu bude robiť I.. B., ktorý zobral od pána Kolesára cestnú dopravu, všetky spisy, rozhodnutia, licencie a prenášal si to na Košický samosprávny kraj. Z toho bolo zrejmé, že to vybavuje. Žalobca bol delimitovaný z Krajského úradu na autobusovú dopravu a ona na dráhy - električkové, trolejbusové. Iná časť delimitovaná nebola. Do pracovného pomeru aj so svojou pracovnou pozíciou sa na Košický samosprávny kraj dostala delimitáciou z Krajského úradu v Košiciach k 1.1.2002. Vykonávala činnosti súvisiace so správnym orgánom a špeciálnym stavebným úradom pre oblasť električkových a trolejbusových dráh. Vypracovávala povolenia na prevádzkovanie dráh v meste Košice a licencie na prevádzkovanie dopravy na dráhe. V tom čase pre DPMK viedla ako prvú agendu výstavbu nového priecestia cez električkovú trať pri odbočke do nového Obchodného Centra Optima, ktoré sa v tom čase budovalo. Predtým ešte na KÚ zúradovala predĺženie nového úseku trolejbusovej trate do MČ Myslava ako aj otočky pri Veľkom Tescu a iné. Pracovala pre oblasť dopravy, ako prvá a ešte nebolo možné hovoriť o Odbore dopravy, pretože nový Úrad KSK sa začal budovať. Bola riadená v prvých dňoch priamo riaditeľkou úradu D. L. a jej sekretariátom, kde preberala došlú poštu a odovzdávala vybavenú poštu týkajúcu sa kompetencii v oblasti dopravy, ktoré prešli jej agendou z Krajského úradu štátnej správy na samosprávny kraj od 1.1.2002 a to bol prenesený výkon štátnej správy pre oblasť električkových a trolejbusových dráh. Ešte sedela v pôvodnej kancelárii patriacej Krajskému úradu, lebo vhodné priestory KSK sa ešte len pripravovali. V druhom štvrťroku 2002 pribudla nová kompetencia na úseku pravidelnej autobusovej dopravy o ktorú sa mal starať I.. T. B., ktorý bol taktiež delimitovaný z Odboru dopravy a pozemných komunikácií Krajského úradu v Košiciach na KSK, kde bol zástupcom vedúceho odboru dopravy a pozemných komunikácií, aspoň tak mu hovorili, že je zástupca, či v skutočnosti taká funkcia na KÚ bola alebo nie nevie. Nikto iný na úseku dopravy nepracoval, až na základe konkurzu od 1.9.2002 prišiel I.. J. D., ktorý začal budovať organizačnú štruktúru Odboru dopravy a dal ju schváliť poslancom krajského zastupiteľstva a to dvoma referátmi. Až potom sa mohol Odbor dopravy rozšíriť o nových zamestnancov I.. D. W., I.. V. Q. a I.. R. J. a neskôr aj iných, keď od 1.1.2003 prešla ďalšia kompetencia ciest II a III triedy. Pracovné náplne u zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy prešli zo zákona z Krajského úradu, mali v platnosti pôvodné pracovné náplne až do času vypracovania nových pracovných náplní po schválení organizačnej štruktúry Úradu KSK poslancami samosprávneho kraja a to niekedy v priebehu mesiaca október 2002, kedy už pánu T. B. vrcholila dvojmesačná výpovedná lehota. Nevie ako sa v tom čase p. B. podarilo na personálnom oddelení zameniť jeho pracovnú náplň s jej pracovnou náplňou čo sa týka dráh a autobusovej dopravy. Jej kompetencia bola dráhy a jeho kompetencia bola autobusová doprava. Zistila to až keď úradníčka z personálneho oddelenia doniesla novú pracovnú náplň, pričom ona ju už mala. Pýtala sa jej prečo jej ju teda nesie a ona odpovedala, že vraj sa pomýlili v dátume a všetky tieto kroky podnikli bez autorizácie nového vedúceho odboru dopravy a síce I.. D..
14. Z výpovede svedkyne D. L. súd zistil, že svedkyňa bola riaditeľkou úradu žalovaného. Žalovaný vznikol 1.1.2002. V činnosti stanovoval kompetenčný zákon a bolo potrebné nabehnúť na novú činnosť, aby jednotlivé práva a povinnosti štátu boli bezproblémovo zabezpečené. Medzi Krajským úradom a Košickým samosprávnym krajom bola uzatvorená dohoda o personálnom obsadení. Krajský úrad mal navrhnúť zamestnancov, ktorí vykonávali agendu, ktorá prechádzala na žalovaného a títo prešli na žalovaného. Došlo k prechodu práv a povinností z pôvodných pracovnoprávnych pomerov. Na odbore dopravy prešli na žalovaného 2 agendy Krajského úradu a to činnosť dráhy a zabezpečovanie autobusovej dopravy, vydávanie rozhodnutí, licencií, cestovných poriadkov, príprava podkladov pre uznávanie strát. Na odbor dopravy prešli z Krajského úradu na Košický samosprávny kraj 2 zamestnanci a to žalobca, ktorý zabezpečoval autobusovú dopravu a linkovú dopravu a pani Kozáková, ktorá zabezpečovala agendu dráh. Žalobca sedel na tom istom mieste a v tej istej budove ako zamestnanec Krajského úradu, nakoľko aj Krajský úrad aj žalovaný sídlia v tej istej budove a až následne sa pripravovali nové priestory. V priebehu roka 2002 prešli na žalovaného aj ďalšie kompetencie a to nové originálne a preto boli zamestnanci Krajského úradu, ktorí vykonávali tieto ďalšie agendy takisto prevzatí žalovaným. Boli prevzaté pôvodné pracovné zmluvy z Krajského úradu, zmenil sa zamestnávateľ, všetky ostatné podmienky zostali zachované. Košický samosprávny kraj prevzal zamestnancov z Krajského úradu s pracovnými náplňami, ktoré mali na Krajskom úrade. V priebehu roka 2002 sa tvorili a doplňovali nové pracovné náplne s novými úlohami, preto bolo rozhodnuté, že do konca roka
2002 sa presne špecifikujú pracovné náplne s doplnením nových úloh. Pracovnú náplň rozhodovacia činnosť v povoľovacom konaní pre mestské dráhy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti vo vymedzenom rozsahu na úrovni vyššieho územného celku žalobca nikdy nemal, mala ju pani B., ktorá bola delimitovaná z Krajského úradu s touto náplňou. Žalobca vykonával funkciu na úseku autobusovej dopravy. Pracovný čas žalobcu bol totožný s pracovným časom z pôvodného Krajského úradu od 8.00
- 16.00 hod., v stredu od 8.00 - 17.00 hod. a v piatok od 8.00 - 15.00 hod. Na začiatku bola všetka pošta predkladaná predsedovi žalovaného, neskôr pošta, ktorá bola označená ako úrad, bola doručovaná svedkyni a následne sa triedila, neskôr v priebehu roka 2002, ak prišla pošta, ktorá bola označená ako Úrad samosprávneho kraja, odbor dopravy, prípadne iný odbor, tak sa doručovala priamo odboru. Od začiatku sa tvorila centrálna evidencia spisov, došlá pošta mala poradové číslo, potom sa delila na útvary a na každom úseku bol poverený vedúci odboru, ktorý mal medzi iným povinnosť evidovať poštu a dosledovať jej vybavenie. K pôvodným kompetenciám, ktoré boli delimitované neskôr, boli pridané nové kompetencie, z toho dôvodu bol prijatý nový vedúci pán D.. Pôvodne bolo prevzatých 2000 km ciest, agenda sa rozrastala, vznikali napríklad európske projekty, boli prijaté 2 manažérky projektov, bol vzatý veľký úver na opravu ciest. V súčasnosti je agenda úplne iná ako bola pôvodná, zostala aj pôvodná agenda, ktorú vykonával žalobca a bolo posilnené najmä verejné obstarávanie. V začiatkoch bol Košický samosprávny kraj odkázaný na odborníkov a bezdôvodne by sa nebol rozlúčil s odborníkom, okrem žalobcu nebola daná žiadna výpoveď z totožného dôvodu. Na poradách s predsedom žalovaného veľmi často zazneli kritiky na adresu žalobcu a to pre porušovanie pracovnej disciplíny, nedostatok odbornosti, nevybavovanie spisov v termínoch. Svedkyňa mala osobne vedomosť o sťažnostiach, ľudia sa často vyhrážali, že nie sú vybavované včas licencie, neboli dodržiavané lehoty a účastníci sa mohli súdiť o ušlý zisk. Po nástupe nového vedúceho sa problém otvoril viac, bolo jasné, že žalobca vykonával svoju činnosť neodborne, nie tak ako očakával žalovaný. Svedkyňa si nemyslí, že postup pána D. voči žalobcovi bol osobný, ako nový vedúci mal komplexnú zodpovednosť za činnosť odboru, bol odkázaný na svojich podriadených a nemá vedomosť o žiadnej osobnej antipatii medzi pánom D. a žalobcom. V delimitačnom protokole by mali byť uvedené, ktoré agendy a ktorí zamestnanci s akou pracovnou náplňou prechádzajú na Košický samosprávny kraj. Žalobca o náplni činnosti mal vedomosť, musel s tým súhlasiť a vedel, s akou agendou na žalovaného prechádza. Nedostatky žalobcu boli zistené až neskôr, keďže lehoty sú 60 dní, niekde 90 dní, na začiatku fungovania úradu bolo málo zamestnancov, jednotliví zamestnanci boli poverovaní aj úlohami mimo svojich kompetencií a takáto činnosť bola kompenzovaná odmenami do tretieho kvartálu. Všetci vedúci odboru boli informovaní o povinnosti evidovať spisy, boli s nimi uskutočňované pohovory. Pracovné náplne boli vyhotovované až po odchode žalobcu. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by žalobcovi bola vyhotovená osobitná pracovná náplň.
15. Z výpovede svedka D.. D. Q. súd zistil, že svedok bol predsedom Košického samosprávneho kraja v roku 2002, žalobca bol zamestnanec Košického samosprávneho kraja, ktorý prešiel z Krajského úradu na Košický samosprávny kraj. Kompetencie prechádzali postupne na Košický samosprávny kraj zákonmi účinné od 1.1.2002, 1.4.2002, niektoré od 1.7.2002 alebo neskôr. Žalobca prešiel z Krajského úradu a mal zabezpečovať všetko, čo vyplývalo zo zákonných kompetencií. Bol poverený vedením odboru dopravy, nevie, či od začiatku alebo neskôr a to do doby, kým nebol menovaný nový vedúci. Žalobca mal ako poverený vedúci zabezpečovať celú pôsobnosť odboru dopravy, ktorá prešla na samosprávny kraj. Nevedel sa vyjadriť, či všetky právomoci, ktoré boli na Krajskom úrade prešli na odbor dopravy, žalobca bol poverený vedením odboru dopravy, preto bol povinný vykonávať celú agendu, ktorá prešla na Košický samosprávny kraj. Prvý rok existencie bol veľmi hektický, úrad sa zakladal, prechádzali kompetencie, vybavovali sa priestory, bolo to veľmi náročné obdobie, bol v práci 12 hodín. Počet zamestnancov na odbore dopravy bol stanovený zákonom, ministerstvo zvážilo, aký počet je dostatočný, postupne dochádzalo k prechodu ďalších kompetencií, odbor sa rozrástol na 8 až 9 zamestnancov spolu s nárastom agendy, úrad sa budoval. Ak žalobca bol poverený vedením odboru dopravy, bol zodpovedný za celú agendu, ak nebol referent poverený úlohami podľa zákona č. 168/1996 bol žalobca a tento bol prijatý až neskôr tak bol povinný túto agendu vykonávať žalobca. Pamätá si na sťažnosti na žalobcu od pána D., vedúceho odboru žalobcu, detaily nepozná.
16. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.4.2017 súd zistil, že od vzniku Košického samosprávneho kraja boli prenesené kompetencie v nasledovnom rozsahu (podľa ust. § 3 písm. b/ a c/ zák. č. 416/2001 Z.z.): a/ na úseku dráh: 1/ prerokúvanie návrhu cestovného poriadku a návrhu jeho zmien pred jeho zverejnením s prevádzkovateľom dráhy, 2/ pôsobnosť dráhového správneho úradu, 3/ výkon štátnej správy vo veciach električkových a trolejbusových dráh; b/ na úseku cestnej dopravy: 1/ udeľovanie a odnímanie dopravných licencií na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu, 2/
schvaľovanie cestovných poriadkov vnútroštátnej autobusovej dopravy, 3/ uzavieranie zmlúv o výkone vo verejnom záujme s dopravcom a poskytovanie náhrady straty alebo jej časti, alebo iné vyrovnanie dopravcovi, 4/ vykonávanie odborného dozoru nad cestnou dopravou v kraji, ak ide o pravidelnú autobusovú dopravu, 5/ ukladanie pokút dopravcom, ak nejde o medzinárodnú pravidelnú autobusovú dopravu, 6/ vedenie evidencie dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu, 7/ zabezpečovanie údajov pre jednotný informačný systém v cestnej doprave vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave. V súvislosti s presunom kompetencií boli delimitované nielen zmluvy a licencie ale aj zamestnanci Krajského úradu v Košiciach: I.. T. B., Ľ. B.. Po delimitácii boli na odbore dopravy v rozhodnom období prijatí ďalší 3 zamestnanci a to I.. J. D., I.. D. W. a I.. V. Q.. Žalobca zastával pozíciu referenta, pričom jeho pracovná náplň spočívala v koncepčnej a rozhodovacej činnosti v povoľovacom konaní pre úsek cestnej dopravy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti. Žalobca bol od 15.5.2002 poverený vedením odboru cestnej dopravy, pričom na uvedenej pozícii zotrval až do 1.9.2002, t.j. príchodu I.. D., ktorý vyhral konkurz na pozíciu vedúceho odboru dopravy. Dopravcovia (v tom čase SAD Košická dopravná spoločnosť, a.s. a SAD Michalovce, a.s.) uvádzali, že žiadosti obcí, či cestujúcich adresované Úradu Košického samosprávneho kraja odnášal žalobca dopravcom na priame vybavenie (bez postúpenia, či protokolu o odovzdaní). Pani B. od 1.4.2002 pracovala na pozícii referent dráh, pričom jej pracovná náplň spočívala v samostatnej odbornej príprave rozhodnutí v oblasti dráh a to až ku dňu 31.7.2006. Pracovný pomer I.. D. vznikol dňa 1.9.2002 s dohodnutým výkonom práce vedúci odboru dopravy a to na základe výsledku výberového konania. Dňa 30.9.2006 došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou z dôvodu organizačných zmien. Pracovný pomer I.. W. vznikol dňa 1.10.2002 s dohodnutým výkonom práce referent, pričom jeho pracovnou náplňou bola koncepčná a rozhodovacia činnosť v povoľovacom konaní v oblasti cestnej dopravy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti v cestnej doprave na úrovni vyššieho územného celku. Pracovný pomer I.. Q. vznikol dňa 1.1.2003 s dohodnutým výkonom práce referent, pričom jej pracovnou náplňou bola koncepčná a rozhodovacia činnosť v povoľovacom konaní pre mestské dráhy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti vo vymedzenom rozsahu na úrovni vyššieho územného celku.
17. Z evidencie došlej pošty žalovaného súd zistil, že dňa 12.8.2002 bola žalovanému doručená sťažnosť Speed servis, dopravná a cestná agentúra pod č. A2002/004117.
18. Z oznámenia Krajského úradu v Košiciach zo dňa 5.8.2002 súd zistil, že Krajský úrad v Košiciach listom zo dňa 5.8.2002 doručil Košickému samosprávnemu kraju podanie Speed servisu, dopravná a cestná agentúra Spišská Nová Ves, v ktorom namieta postup zamestnancov Okresného úradu v Rožňave.
19. Zo sťažnosti na postup a konanie štátneho orgánu doručeného súd zistil, že I.. U. B. v zast. Speed servis, dopravná a cestná agentúra podal sťažnosť na postup a konanie štátneho orgánu, pracovníkov Okresného úradu v Rožňave s tým, že na opakované urgencie a upozornenia nezabezpečili podmienky na plnenie dopravných licencií, konajú klientelisticky, s jasnou diskrimináciou iných dopravcov.
20. Z odstúpenia sťažnosti zo dňa 30.10.2002 súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 30.10.2002 v zastúpení vedúceho odboru dopravy I.. J. D. odstúpil sťažnosť Speed servis, dopravná a cestná agentúra I.. U. B., sťažnosť bola adresovaná Úradu pre výkon štátnej služby SR, postúpená Krajskému úradu v Košiciach a ten ju následne odstúpil na odbor dopravy 8.8.2002. Vzhľadom k tomu, že pracovník žalovaného odboru dopravy, ktorý mal sťažnosť pridelenú vo veci nekonal a originál uvedenej sťažnosti nebol v agende tohto zamestnanca nájdený, zasiela žalovaný kópiu. Obsah sťažnosti smeruje voči konaniu zamestnancov úradu v Rožňave, z tohto dôvodu odstupuje žalovaný sťažnosť na priame vybavenie.
21. Zo spisu žalovaného č. 2002/00929 súd zistil, že na spisovom obale je uvedení číslo 2002/00929, dátum 12.9.2002, podpis predsedu žalovaného, spis určený odboru dopravy, termín 20.9.2002, dopísané 8.10.2002 s podpisom, údaj ukončiť spis, vybaviť I.. B.. 12.9.2002 úloha pridelená I.. B., 16.9.2002 konzultovaná úloha, vrátenie na prepracovanie I.. B., 24.9.2002 spis nespracovaný odborne a v stanovenej lehote, 30.9.2002 upozornenie, 1.10.2002 náhradný termín po upozornení o nesplnení úlohy, termín do konca pracovnej doby do 16.00 hod., 8.10.2002 úlohou poverený I.. W., 8.10.2002 zaslanie + prílohy. 12.9.2002 bola doručená žiadosť Safari tour Y. B. o uvedenie presného zoznamu dokladov potrebných k žiadosti o predĺženie dopravnej licencie, doručená žalovanému 13.9.2002, vybavuje oddelenie dopravy I.. B., vybaviť do 12.9.2002. Úlohy pre I.. T. B.Á. na deň 1.10.2002, náhradný
termín 2.10.2002. Pripraviť na podpis opakovanú úlohu spis 2002/00929 od pána B. v termíne najneskôr do konca pracovnej doby do 16.00 hod. Pripraviť na podpis zmenu CP v zmysle žiadosti dopravcov autobusovej linky Rožňava - Dobšiná - Spišská Nová Ves do konca pracovnej doby 16.00 hod., prevzal I.. B., svedok B. 30.9.2002, úlohy uložil I.. D. vedúci dopravy, úloha pre I.. B.Á. 22.10.2002, opakovaná úloha spis č. 2002/00929 žiadosť pána B. spracovať odpoveď najneskôr 21.10.2002, úlohu uložil I.. J. D. vedúci dopravy, neprevzal I.. B., svedok podpis pani B..
22. Z listu žalovaného súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 7.10.2002 v zastúpení I.. J. D., vedúceho dopravy doručil Safari tour, sp.zn. 2002/00929 vybavuje I.. W., Safari tour, návrh na začatie konania o udelenie dopravnej licencie na pravidelnú autobusovú dopravu.
23. Z konceptu žiadosti o poskytnutie údajov zo dňa 20.9.2002 súd zistil, že koncept žiadosti o poskytnutie údajov je rukou opravovaný s uvedením otáznikov, preškrtnutej časti a rukou dopísané žiadam prepracovať odborne v zmysle žiadosti náhradný termín do konca pracovnej doby 1.10.2002.
24. Zo spisu žalovaného 2002/00208 súd zistil, že zo zoznamu došlej pošty bola dňa 2.4.2002 doručená žalovanému žiadosť Transbus s.r.o. o vydanie dopravnej licencie na autobusovú linku, na spisovom obale je dátum pridelenia 2.4.2002, odbor dopravy. 25.9.2002 údaj spis má I.. B. doma, 26.9.2002 spis odovzdal s návrhom ako nedostačujúci, informovaný o stave podpredseda Košického samosprávneho kraja, 10.10.2002 rozhodnutie o prerušení správneho konania. Dňa 3.6.2002 žalovaný v zastúpení I.. T. B. povereného vedúcim odboru oznámil začatie konania o udelenie dopravnej licencie na základe žiadosti zo dňa 2.4.2002 a vyzval dopravcu Transbus s.r.o. Sečovce o stanovisko a vyjadrenie k udeleniu dopravnej licencie a návrhu cestovných poriadkov najneskôr do 7 dní inak sa na ne neprihliadne s tým, že ak v určenej lehote neoznámia stanovisko, má sa za to, že z hľadiska sledovaných záujmov súhlasia dotknuté subjekty s vydaním licencie a schválenie cestovného poriadku. Oznámenie bolo doručené okrem žiadateľa 12 subjektom. Z konceptu rozhodnutia zo dňa 17.9.2002 súd zistil, že rukou je na koncepte rozhodnutia dopravnej licencii Transbus s.r.o. uvedené vypracoval T.. B.C. nesprávne, koncept je rukou opravovaný a to v záhlaví, nesprávny údaj dopravcu, Tarabsbus s.r.o. Sečovce a ďalej v odôvodnení a v poučení a doplnenie príloh.
25. Zo smernice 6/2002 Košického samosprávneho kraja súd zistil, že predseda Košického samosprávneho kraja vydal dňa 1.5.2002 smernicu č. 6/2002, ktorou určil registratúrny poriadok a registratúrny plán vzťahujúci sa na všetky organizačné zložky Úradu Košického samosprávneho kraja. Smernica nadobúda účinnosť 1.5.2002.
26. Z registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu Košického samosprávneho kraja súd zistil, že zamestnanec podateľne úradu vedie centrálny denník úradu, používa program ASU. Používateľ programu ASU pracuje s dvoma denníkmi, v denníku záznamov sa evidujú a uchovávajú informácie o záznamoch, ktoré boli úradu doručené. V denníku spisov sa evidujú, uchovávajú informácie o spise. Záznamy sa evidujú v poradí, v akom vznikli, alebo v ktorom boli doručené. V programe ASU sa pri zaevidovaní v denníku záznamov automaticky pridelí evidenčné číslo a číslo spisu. Po vykonaní zápisov v denníku sa spisy adresované Úradu Košického samosprávneho kraja odovzdajú riaditeľovi k rozdeleniu jednotlivým spracovateľom, prípadne vedúcim oddelení. Spracovateľ je zodpovedný za ochranu záznamov, ktoré prevzal. Spisy sa vybavujú v lehotách ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak lehotu určí príslušný vedúci zamestnanec. Lehota sa vyznačí na spisovom obale a denníku. Ak nemožno vec vybaviť v ustanovenej alebo v určenej lehote alebo úrad vec odstúpi na vybavenie, treba o tom odosielateľa s uvedením dôvodov informovať. Spracovateľ zodpovedá za vecnú a jazykovú správnosť a za formálnu stránku vybavenia spisov.
27. Z oznámenia žalovaného zo dňa 15.10.2009 súd zistil, že zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja uznesením 2002/05 zo dňa 31.1.2002 určilo organizačnú štruktúru Úradu Košického samosprávneho kraja, ktorá obsahuje aj popis hlavného zamerania činnosti jednotlivých odborov vrátane pavúka úradu, ktorého súčasťou je aj odbor dopravy. Od 1.4.2002 do 30.9.2002 bol odbor dopravy personálne obsadený. I.. B. od 1.4.2002 do 31.12.2002, Ľ. B. od 1.4.2002 do 31.1.2008, I.. J. D. od 1.9.2002 do 30.9.2006. Od 1.10.2002 sa stal zamestnancom odboru dopravy I.. D. W., pracovný pomer stále trvá. Na odbor dopravy, Úradu Košického samosprávneho kraja do konca roka 2002 nebol prijatý žiadny zamestnanec.
28. Z uznesenia 2002/05 Košického samosprávneho kraja súd zistil, že Košický samosprávny kraj uznesením č. 2002/05 určil organizačnú štruktúru Úradu Košického samosprávneho kraja a splnomocnil predsedu Košického samosprávneho kraja uskutočniť zmenu vo vnútornej štruktúre odborov a počte pracovníkov pri dodržaní maximálneho počtu pracovníkov 116 k 31.12.2002, termín v priebehu roka 2002 zo dňa 31.1.2002.
29. Z organizačnej štruktúry Úradu Košického samosprávneho kraja súd zistil, že v bode 5, odbor dopravy vykonáva činnosti presunuté z Krajského úradu v 3 základných oblastiach pozemných komunikáciách, dráh, cestnej doprave v súlade s príslušnými zákonmi. Na tomto odbore navrhujú vytvoriť rezervu 4 pracovníkov z dôvodu, že v súčasnom období vplyvom očakávanej privatizácie SAD a rozšírením počtu súkromných podnikateľov narastie nárok na výkon agendy na tomto úseku. Odbor dopravy, vedúci odboru, pozemné komunikácie, dráhy, cestná doprava - 4 zamestnanci (8).
30. Z organizačného poriadku žalovaného zo dňa 1.10.2002 súd zistil, že úrad sa člení na predsedu, podpredsedu, hlavný kontrolór, riaditeľ úradu, referáty a odbory, bod 4.5 odbor dopravy. Vedúci odboru riadi a zodpovedá za činnosť odboru v súlade so zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, je priamo podriadený riaditeľovi úradu. Vedúci odboru zastupuje úrad navonok, pripravuje podklady pre rozhodnutie v správnom konaní, riadi a kontroluje činnosť podriadených referátov, zodpovedá za riešenie a realizáciu úloh, výkon samosprávy, účelné hospodárenie a využívanie rozpočtových prostriedkov, riadne, včasné vybavovanie sťažností, komplexné riadenie, koordinovanie úloh, článok 30, odbor dopravy plní úlohy spojené so zabezpečovaním pôsobností samosprávneho kraja na úseku pozemných komunikácií, dráh a cestnej dopravy. Vo svojej činnosti postupuje v zmysle zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Odbor sa člení na referát pozemných komunikácií, referát dráh a referát cestnej dopravy. Podľa čl. 31 - pôsobnosť vedúceho odboru vedúci odboru okrem úloh uvedených v čl. 8 riadi a/ referát pozemných komunikácií, b/ referát dráh, c/ referát cestnej dopravy, koordinuje a zodpovedá za vykonávanie činnosti v pôsobnosti samosprávneho kraja na úseku pozemných komunikácií, dráh a cestnej dopravy, zastupuje odbor v zásadných rokovaniach s externými organizáciami. Podľa čl. 32 - pôsobnosť jednotlivých referátov zamestnanci jednotlivých referátov okrem úloh uvedených v čl. 9 referát pozemných komunikácií zabezpečuje a/ plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja, podľa štátnej koncepcie diaľnic a ciest, v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva, b/ stavebno-technické vybavenie ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja podľa potrieb cestnej dopravy a obrany štátu, poskytuje a/ informácie a podklady o plánovaní, príprave a výstavbe ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja na účely spracovania štátnej koncepcie diaľnic a ciest, bezplatne Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, b/ údaje o zjazdnosti ciest Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, c/ údaje z technickej evidencie ciest a miestnych komunikácií samosprávneho kraja, vykonáva sčítanie cestnej dopravy na cestách vo vlastníctve samosprávneho kraja v čase celoštátneho sčítania, v mene samosprávneho kraja a na jeho náklady; referát dráh zabezpečuje a/ výkon štátnej správy vo veciach električkových a trolejbusových dráh, b/ pôsobnosť dráhového správneho úradu, c/ prerokúvanie návrhu cestovného poriadku a návrhu jeho zmien s prevádzkovateľom dráhy, pred jeho zverejnením; referát cestnej dopravy zabezpečuje a/ udeľovanie a odnímanie dopravných licencií na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu, b/ schvaľovanie cestovných poriadkov vnútroštátnej autobusovej dopravy, c/ uzavieranie zmlúv o výkone vo verejnom záujme s dopravcami a poskytovanie náhrady alebo jej časti, alebo iné vyrovnanie dopravcovi, d/ vykonávanie odborného dozoru nad cestnou dopravou v samosprávnom kraji ak ide o pravidelnú autobusovú dopravu, e/ ukladanie pokút dopravcom ak nejde o medzinárodnú pravidelnú autobusovú dopravu, f/ vedenie evidencie dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu, g/ údaj pre jednotný informačný systém v cestnej doprave vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave.
31. Z pracovnej náplne Ľ. B. zo dňa 2.9.2002 súd zistil, že žalobca vydal dňa 2.9.2002 pracovnú náplň zamestnancovi Ľ. B., priamy nadriadený vedúci odbor dopravy, zaradenie samostatná odborná príprava rozhodnutí v oblasti cestnej dopravy v stanovenom rozsahu vykonáva úlohy vyplývajúce z činnosti dráhového správneho úradu pri prevádzkovaní dopravy na električkových a trolejbusových dráhach, schvaľuje cestovné poriadky dráhovej dopravy aj vo vzťahu k integrovanému dopravnému systému, vypracováva podklady na udelenie licencií na prevádzkovanie dopravy na dráhach,
vypracováva podklady pri zmenách alebo zrušení licencie na prevádzkovanie dopravy, o odňatí licencie na prevádzkovanie dopravy, schvaľuje technickú spôsobilosť dráhového vozidla a vydanie preukazu dráhového vozidla, zabezpečuje vydanie preukazu na vedenie dráhového vozidla, nariaďuje preskúšanie odbornej, zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti osôb na vedenie dráhového vozidla, zabezpečuje vydanie rozhodnutia o zákaze alebo obmedzení vedenia dráhového vozidla, zabezpečuje vydanie rozhodnutia o uložení pokuty dopravcovi za neplnenie povinnosti uloženej zákonom o dráhach, zabezpečuje vydanie rozhodnutia o uložení pokuty podnikateľovi, ktorý neodstránil zdroj ohrozenia alebo rušenia prevádzkovania dopravy na dráhe, eviduje mimoriadne udalosti a nehody v súvislosti s prevádzkovaním dráhy a dopravy na dráhe, vedie správne konania a ďalšiu administratívnu činnosť súvisiacu s evidenciou spisov a ich archiváciou, ako aj ďalšou poštou a písomnosťami odboru dopravy.
32. Zo zápisu z pracovnej porady riaditeľky Úradu Košického samosprávneho kraja vedúcich odborov zo dňa 10.4.2002 súd zistil, že žalobca sa zúčastnil ako vedúci odboru dopravy pracovnej porady riaditeľky Úradu Košického samosprávneho kraja I.. L., kde bolo konštatované, že náplne práce je potrebné dopracovať a predložiť dňa 11.4.2002 na sekretariát riaditeľky úradu, ak katalóg neobsahuje pracovné činnosti, ktoré VÚC vykonáva, vedúci odborov požiadajú MPSVR SR o doplnenie katalógu o ďalšej činnosti. Termín pre vedúcich odborov 30.4.2002.
33. Zo zápisu z porady zo dňa 30.4.2002 súd zistil, že žalobca sa dňa 30.4.2002 ako vedúci odboru dopravy zúčastnil porady predsedu košického VÚC. Žalobcovi bolo uložené v termíne do 6.5.2002 predloženie prehľadu zmlúv za úsek dopravy plus licencie a problematika spoplatňovania vydávaných licencií a zmien v cestnom poriadku, pripraviť podklad a list na MF SR, požiadavku uplatniť cez možnosť prechodného ustanovenia MP plus pripomienkovanie uznesenia vlády.
34. Zo zápisu z porady zo dňa 7.5.2002 súd zistil, že žalobca sa zúčastnil porady predsedu košického VÚC dňa 7.5.2002, kde bolo žalobcovi uložené zvolať pracovné stretnutie predsedu so 4 súkromnými dopravcami a ďalšími riaditeľmi za úsek dopravy. Problematika spoplatňovania vydávaných licencií a zmien cestovných poriadkov, pripraviť podklad a list, prehľad licencií do elektronickej podoby, informácie z dopravy do 1 týždňa, informačný systém z dopravy Košického samosprávneho kraja do 31.5.2002, alternatíva správnych poplatkov v polovičnej výške ako sponzorský príspevok pre rozvoj dopravy, príprava darovacej zmluvy spoločne s pani K..
35. Zo zápisu z porady zo dňa 13.5.2002 súd zistil, že žalobca sa ako vedúci odboru dopravy zúčastnil porady vedenia VÚC dňa 13.5.2002, kde bolo uložené pripraviť písomné poverenie pre žalobcu na odbore dopravy a žalobcovi bolo uložené informačný systém dopravy do 31.5.2002 zabezpečiť stretnutie predsedu so 4 súkromnými dopravcami, materiál je z úseku dopravy do pošty predsedu a riaditeľke.
36. Z porady vedenia vedúceho VÚC zo dňa 3.6.2002 súd zistil, že žalobca sa zúčastnil porady vedenia košického VÚC dňa 3.6.2002, kde mu bola uložená úloha - doplnené materiály z úseku dopravy do pošty predsedu a riaditeľke, termín 3.6.2002 a vypísaním výberového konania na vedúceho odboru dopravy.
37. Zo zápisu z pracovnej porady riaditeľky Úradu Košického samosprávneho kraja zo dňa 3.6.2002 súd zistil, že žalobca sa ako vedúci odboru zúčastnil porady riaditeľky Úradu Košického samosprávneho kraja I.. D. L. zo dňa 3.6.2002, kde bolo prerokované za odbor dopravy dopracovať materiál k prevodu kompetencií ohľadom odvetví, ktoré preberáme koncepcie.
38. Zo zápisu z porady vedenia košického VÚC dňa 1.7.2002 súd zistil, že dňa 1.7.2002 sa konala porada vedenia košického VÚC, na ktorej sa žalobca nezúčastnil, bolo prerokované v rámci prípravy rokovania zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, nekvalitná formálna stránka materiálov doprava, príloha, číslovanie, gramatika, odbor dopravy úloha pre I.. B., prepravca Faltour, list v zmysle rokovania, termín 3.7.2002, úloha pre I.. B. rokovanie k zmenám cestovného poriadku, zvolanie žiadateľov na termín 18.6.2002 vyjadrujúci sa k žiadosti.
39. Z porady vedenia košického VÚC zo dňa 8.7.2002 súd zistil, že žalobca sa nezúčastnil porady vedenia košického VÚC dňa 8.7.2002, nezúčastnil sa porady dňa 15.7.2002, 22.7.2002, nezúčastnil sa porady 19.8.2002.
40. Z analýzy zoznamu doručenej pošty na Úrad Košického samosprávneho kraja, odbor dopravy súd zistil, že 5.5.2005 spracoval I.. J. D., vedúci odboru dopravy analýzu zoznamu doručenej pošty na Úrad Košického samosprávneho kraja, odbor dopravy od 1.4.2002 počet doručených listov 156, z toho 115 bez potreby odpovedania ad acta, 34 bežných odpovedí, ktoré neboli nájdené, 2 žiadosti o udelenie dopravných licencií, správne konanie, 5 sťažností nebolo riešené. Počet pracovných dní 106, počet pracovníkov 2. Pri podrobnejšom študovaní obsahu spisov zistil nasledovný stav: Ev. č. 2002/002166 - nie je vyhotovená písomná odpoveď, Ev. č. 2002/002279 - nedokončený spis, chýba zápis zo zvolanej pracovnej porady, Ev. č. 2002/002345 - nezabezpečené písomné pripomienkovanie, materiál MDPT SR, Ev. č. 2002/002481 - nezabezpečená písomná odpoveď (odpovedané telefonicky), Ev. č. 2002/002504
- nezabezpečená písomná odpoveď (odpovedané telefonicky), Ev. č. 2002/002511 - nezabezpečená písomná odpoveď (odpovedané telefonicky), Ev. č. 2002/002517 - žiadna odpoveď v spisovom obale sa nenachádzala, Ev. č. 2002/00439 - nedoložený zápis zo zvolanej porady, nie je jasné vybavenie spisu, Ev. č. 2002/00480 - nie je známe kedy bolo začaté správne konanie o udelenie licencie na autobusovej linke Košice - Zvolen - Trenčín, Ev. č. 2002/00379 SNV-Bratislava nie je založený spis? EV. č. 2002/00723 - sťažnosť riad. SAD OZ RV - nebolo odpovedané písomne, Ev. č. 2002/00789 - nie je vyhotovená a zaslaná písomná odpoveď. Uvedené je prehľad práce od 1.4.2002 do 31.8.2002 od kedy I.. T. B. mal spisy pridelené (cca 32 spisov). Ostatné spisy do konečného mne známemu počtu spisov majú charakter informačný alebo iný. Chýbajú spisy Ev. č. 2002/003970, Ev. č 2002/004117.
41. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.9.2017 k vyjadreniu svedka I.. D. súd zistil, že svedok zamestnávateľa riadiaci pracovník Košického samosprávneho kraja p. D. tvrdí, že jeho pracovnú zmluvu nevidel a preto konal tak ako konal. Dokonca na súde vyhlásil, že zmluvu si vypracoval sám v decembri 2002, pretože na úrade neboli počítače. V písomnom stanovisku sa neštíti (bez dôkazov) hľadať prepojenia medzi svedkyňou JUDr. P. a ním. Vôbec mu neprekáža zákon. Ak by svoje tvrdenie aj preukázal znamenalo by to: 1/ že ho zamestnávateľ zamestnával načierno, 2/ že všetky jeho úkony do decembra 2002, ktoré podpísal ako vedúci dopravy sú neplatné, 3/ že dostal výpoveď z pracovného pomeru skôr ako tento vznikol - absurdné. Svedkovia Košického samosprávneho kraja tvrdia, že vykonával funkciu referenta pre autobusovú dopravu. V tomto rovnako svedčili p. B., L. a Q.. Pán D. vychádza z toho, že aj na Krajskom úrade v Košiciach vykonával rovnakú funkciu a preto je to pravda. Fakty preukázané na súde však hovoria jasnou rečou: 1/ že s predošlým zamestnávateľom Krajským úradom v Košiciach riadne ukončil pracovný pomer k 30.3.2002 a preto jeho predošlá pracovná náplň je pre účely súdu bezpredmetná, doložená na súd, 2/ že na Krajskom úrade v Košiciach nevykonával v zmysle pracovnej náplne referenta pre autobusovú dopravu, doložené na súd, 3/ že 1.4.2002 podpísal s novým zamestnávateľom Košickým samosprávnym krajom riadnu pracovnú zmluvu, doložené na súd, potvrdené svedkyňou Košického samosprávneho kraja, ktorá zmluvu vypracovala a svedkom Q., ktorý ju spolu s ním podpísal 31.3.2002, 4/ že bol zamestnávateľom Košickým samosprávnym krajom poverený výkonom funkcie vedúceho dopravy a túto funkciu preukázateľne vykonával - doložené na súd, 5/ že v jeho pracovnej zmluve je jasne vymedzený druh vykonávanej práce, referent pre dráhy, doložené na súd. Zamestnávateľ Košický samosprávny kraj preukázateľne nezabezpečil riadny chod úradu a nevytvoril podmienky pre jeho riadny chod v zmysle zákona. Ako vedúci dopravy žiadal o nápravu vedenie Košického samosprávneho kraja o doplnenie pracovníka pre autobusovú dopravu 7 mesiacov. Až na súde sa dozvedel, že ho mal vlastne robiť on.
42. Zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme a obslužnosti územia zo dňa 4.3.2002 súd zistil, že Slovenská republika, zast. Krajským úradom v Košiciach, Komenského, Košice a Slovenská autobusová doprava, Košická dopravná spoločnosť, a.s. uzatvorili dňa 4.3.2002 zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme a obslužnosti územia vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na rok 2002 podľa zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ktorej predmetom bol výkon dopravných služieb vykonávaných dopravcom vo verejnom záujme na vnútroštátne pravidelné autobusové linky za určené ceny pri stanovených prepravných podmienkach požadovaných objednávateľov na obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2002. Objednávateľ sa zaväzuje uhradiť časť straty v súlade so zákonom NR SR č. 586/2001 o štátnom rozpočte na rok 2002, ktoré vzniknú dodávateľovi pri výkonoch vo verejnom záujme pre vybrané skupiny obyvateľstva a obslužnosti územia v čiastke 79.540.000,- Sk. Objednávateľ zabezpečí zálohovú úhradu straty z výkonov vo verejnom záujme o obslužnosti územia. Objednávateľ bude poskytovať finančné prostriedky z kapitolu úradu v Košiciach vopred preddavkovo štvrťročne vždy najneskôr v posledný pracovný deň štvrťroka. Objednávateľ je povinný kontrolovať plnenie predmetu zmluvy v zmysle článku 1 zmluvy, dodávateľ je povinný objednávateľovi umožniť vykonanie kontroly v rozsahu príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov.
43. Z oznámenia Košického samosprávneho kraja zo dňa 25.9.2002 súd zistil, že Košický samosprávny kraj listom zo dňa 25.9.2002 oznámil Slovenskej autobusovej doprave Košická dopravná spoločnosť, a.s., že v zmysle zákona NR SR č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, zmluva o výkonoch vo verejnom záujme obslužnosti územia vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave, ktorú uzatvoril s Krajským úradom v Košiciach bola dňom 8.4.2002 predmetom predloženej dokumentácie a v zmysle metodického pokynu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky 7/2002 k 1.4.2002 prešla na Košický samosprávny kraj.
44. Z vyžiadania stanoviska zo dňa 31.7.2002 súd zistil, že Slovenská autobusová doprava, Košická dopravná spoločnosť, a.s. listom zo dňa 31.7.2002 vyžiadala od Košického samosprávneho kraja stanovisko pre potreby zhodnotenia hospodárskych výsledkov spoločnosti za prvý polrok žiada o písomné vyjadrenie k plneniu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme za obdobie prvého polroka.
45. Zo žiadosti o vyjadrenie súd zistil, že I.. D. vyzval dňa 21.10.2002 žalobcu o vyjadrenie z dôvodu, že pri kontrole platieb pre SAD KDS bolo zistené, že žalobca dal pokyn na prevod preddavku vo výške 20.482.000,- Sk podľa uzatvorenej zmluvy mal byť preddavok vo výške 19.885.000,- Sk. Žalobca na výzvu k vyjadreniu uviedol, že finančné prostriedky prideľované na vykrytie strát z titulu zliav boli od roku 1998 prideľované Krajským úradom v Košiciach po kvartáloch v rozdielnych objemoch, pričom celkový prepočítaný objem v zmysle zmluvy vo verejnom záujme bol dodržaný. Krajský úrad v Košiciach od uvedeného obdobia akceptoval požiadavku dopravcov s tým, že I. a III. kvartál predstavoval najväčšie objemy finančných prostriedkov z dôvodu zvýšených nákladov SAD práve v týchto obdobiach (dane, letné prázdniny atď.). Túto zásadu dodržal v návrhu na prideľovanie finančných prostriedkov, ktorý odoslal na finančný odbor Košického samosprávneho kraja.
46. Z prehľadu poskytnutých finančných prostriedkov na zabezpečenie dopravných výkonov v roku 2002 súd zistil, že žalovaný v roku 2002 poskytol SAD KDS za prvý štvrťrok 19.885.000,- Sk, druhý štvrťrok 19.885.000,- Sk, 20.482.000,- Sk za tretí štvrťrok a za štvrtý štvrťrok 19.288.000,- Sk.
47. Z interného listu zo dňa 3.7.2002 súd zistil, že žalobca ako poverený vedúci odboru dopravy žalovaného doručil I.. Q. K., vedúcej finančného odboru list, na základe ktorého žiadal poukázať na účet SAD v Košickom samosprávnom kraji prostriedky určené na zabezpečenie dopravných výkonov na tretí štvrťrok 2002 v súlade so zmluvou o verejnom záujme pre dopravcov pôsobiacich vo verejnej autobusovej doprave, finančné prostriedky pre SAD, KDS a.s. Košice 20.482.000,- Sk.
48. Zo zápisu z kontroly zo dňa 31.10.2002 súd zistil, že dňa 31.10.2002 vykonal Ing. J. D., vedúci odboru dopravy žalovaného, Ing. D. W., pracovník odboru dopravy za prítomnosti zástupcu SAD KDS, a.s. Košice Ing. Ľ. Y. kontrolu v zmysle článku 1 a článku 7 zmluvy za obdobie 1-9/2002 výkonov dopravných služieb vykonávaných dodávateľom vo verejnom záujme, tarifný prepravný záväzok, preukázateľná výška straty, preukázateľný účet čerpania dotácie. Hodnote výkony dostatočne plnené. Celkové hodnotenie, splnené podmienky na vyplatenie preddavku na štvrtý štvrťrok.
49. Z výpovede svedka L. B. súd zistil, že svedok pracoval na odbore dopravy Krajského úradu a spolu rozhodovali o poskytovaní finančných prostriedkov na zabezpečenie dopravných výkonov. Dotácie boli prideľované kvartálne. Svedok vybavoval podľa zákona č. 168/1996 o cestnej doprave, žalobca riešil odborné otázky a ďalšie úkony vykonával svedok. Okrem nich túto agendu nevykonával nikto a svedok to mal v pracovnej náplni. Zhodnotenie plnenia obslužnosti vykonával odbor dopravy a ekonomické záležitosti riešil ekonomický odbor.
50. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že žalobca bol práceneschopný od 1.10.2002 do 18.10.2002, od 19.10.2002 bol schopný práce.
51. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že žalobca bol práceneschopný od 22.10.2002 do 31.10.2002, od 1.11.2002 bol schopný práce.
52. Z vnútorného oznámenia súd zistil, že I.. J. D., vedúci odboru dopravy dňa 31.10.2002 doručil finančnému odboru žalovaného vnútorné oznámenie s tým, že na základe záverov kontroly zo dňa 31.10.2002 vykonanej pracovníkmi odboru dopravy vyplývajúcej zo zmluvy o výkonoch vo verejnom
záujme a obslužnosti územia, vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na rok 2002 medzi objednávateľom KSK a SAD KDS, a.s. boli splnené zákonné podmienky na prevod preddavku na štvrtý štvrťrok 2002 vo výške 19.288.000,- Sk, krátenie o 597.000,- Sk, z tohto dôvodu žiadal odbor dopravy o prevod uvedených finančných prostriedkov na účet dodávateľa SAD KDS, a.s. Košice za štvrtý štvrťrok 19.288.000,- Sk, na vedomie riaditeľka úradu.
53. Z výpovede svedka D. W. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalovaného na odbore dopravy, žalobcu osobne nepozná. Preddavok pre SAD KDS za štvrtý štvrťrok 2002 zabezpečoval I.. D., svedok je zamestnaný u žalovaného od 1.10.2002. K preddavku za tretí štvrťrok sa vie vyjadriť sprostredkovane z informácií I.. D. z obdobia, keď vyhodnocovali výkony SAD KDS a.s. a poskytovanie preddavkov za rok 2002 robili výkazy, zistili, že za tretí štvrťrok bol poskytnutý vyšší preddavok ako mal byť a že ho mal poskytnúť I.. B.. Za rok 2002 až 2005 boli finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu až do fiškálnej decentralizácie, od roku 2005 boli poskytované finančné prostriedky Košickým samosprávnym krajom. Košický samosprávny kraj v roku 2002 nedisponoval voľnými finančnými zdrojmi, ktorými by mohol pokryť nedostatočné prostriedky zo štátneho rozpočtu, nebolo tomu tak ani do roku 2005 a až po protestoch dopravcov boli poskytnuté finančné prostriedky aj zo štátneho rozpočtu, keďže od roku 2005 mali byť kryté zo zdrojov Košického samosprávneho kraja. V roku 2002 a v nasledujúcich dával pokyn na poskytnutie finančných prostriedkov odbor dopravy Košického samosprávneho kraja, odbor financií na základe pokynu odboru dopravy tieto finančné prostriedky poskytol. Tento pokyn išiel na vedomie riaditeľke úradu a predsedovi Košického samosprávneho kraja. Ak by finančný odbor nemal dostatok finančných prostriedkov, vyrozumel by odbor dopravy. Jediný spôsob, akým by bolo možné zvýšiť preddavok za príslušný štvrťrok, je rozhodnutie poslancov Košického samosprávneho kraja nad rámec zmluvy a nad rámec rozpočtu Košického samosprávneho kraja. Aj keď bol SAD KDS k 30.6.2002 v strate 25.000.000,- Sk, nebolo možné za tretí štvrťrok poskytnúť vyšší preddavok. Zákon a zmluva stanovili, aký preddavok na krytie strát je možné poskytnúť, dopravcovia v predmetnom období boli štátnymi podnikmi, akcionárom bol Fond národného majetku a až po privatizácii autodopravcov bol vyvíjaný tlak, aby strata bola vykrývaná z iných prostriedkov. Finančné prostriedky autodopravcov boli zrejme vždy už na začiatku roka a bolo vecou autodopravcov, aby si finančné hospodárenie nastavili tak, aby bol hospodársky výsledok akceptovaný akcionárom, Fondom národného majetku. Košický samosprávny kraj prevzal hospodárenie autodopravcov v poddimenzovanom stave, autopark bol v zastaralom stave, nenakupovali sa nové dopravné prostriedky, boli zmrazené platy zamestnancov, keďže strata autodopravcov nebola dlhodobo doplácaná. Bez ohľadu na to, že boli autodopravcovia v strate boli povinní v zmysle zákona najprv vyhlášky Ministerstva dopravy a v roku 2003 vyhláškou č. 151/2003 povinní štvrťročne predkladať výkazy strát. Ak bolo niektorý štvrťrok poskytnuté viac finančných prostriedkov ako 1/4 z celkovej sumy, vecný problém v tom nevidí, je v tom legislatívny problém a porušenie zmluvy. Po nahliadnutí do zmluvy za rok 2002 svedok uviedol, že finančné prostriedky sa poskytujú preddavkovo štvrťročne, nie je uvedená výška, preto má za to, že malo ísť o rovnomerne rozložené štvrťročné preddavky a zmluva bola uzatvorená v súlade s výnosom Ministerstva dopravy a spojov zo dňa 4.4.1995. Zmluva bola uzatvorená v kontexte s výnosom, kde je stanovený mesačný preddavok 1/12 ročnej dotácie a ak zmluva bola uzatvorená tak, že preddavky sú poskytované štvrťročne, tak výška štvrťročného preddavku musela zodpovedať 3/12 ročného príspevku v zmysle rozpočtu. Po nahliadnutí do výnosu a zmluvy výška štvrťročného preddavku mala činiť 19.885.000,- Sk. Po I.. B. boli údaje o predlžovaní termínov, upozornenia na nedodržanie termínov I.. B., prípadne na nekvalitne vybavené veci, agenda nebola úplná, niektoré listiny chýbali a mnohokrát museli ísť k autodopravcom pre vyhotovenie fotokópií listín, ktoré chýbali. Svedka mrzelo nevyjadrovanie sa k žiadosti iných samosprávnych krajov o zmenu cestovných poriadkov, ku ktorým bol povinný sa Košický samosprávny kraj vyjadriť a v prípade, že sa nevyjadrí, iný samosprávny kraj to považoval za súhlas, došlo k zmenám, ktoré sa dotýkali iných dopravcov, konkrétne linku Bratislava - Michalovce z uvedeného dôvodu riešili 5 rokov, kým došlo k dohode. Svedok nastúpil u žalovaného 1.10.2002 na pozíciu referenta cestnej dopravy. Od pani B., pána D. a pracovníkov Krajského úradu mal vedomosť, že túto funkciu nezastával nikto, žalobca bol poverený vedúcim odboru a bol delimitovaný z Krajského úradu z agendy cestnej dopravy a pani B. vykonávala činnosť na úseku koľajových dráh. Tieto informácie mal aj zo strany dopravcov. Aj ak by žalobca nemal v náplni určitú činnosť, ak svedkovi vedúci odboru uloží nejakú úlohu, ktorú nemá v pracovnej zmluve, túto vykoná. Je všeobecne známe, že na Úrade Košického samosprávneho kraja sa vykonávajú rôzne úlohy podľa potreby a zamestnanci ich vykonávajú na základe pokynov. Poskytnutím vyššieho preddavku za tretí štvrťrok žalobca nespôsobil žalovanému žiadnu škodu. V roku 2002 bol výnos zo dňa 4.4.1995 platný pre všetkých poskytovateľov.
54. Z výpovede svedkyne I.. Q. K. súd zistil, že svedkyňa je zamestnancom žalovaného, v roku 2002 vykonávala funkciu vedúcej finančného odboru. Jednotlivé odbory doručovali v roku 2002 odboru financií žiadosti, k žiadosti žalobcu zo dňa 3.7.2002 uviedla, že išlo o žiadosť odboru dopravy na poukázanie dotácie SAD, v tom čase Košice a Michalovce. Úlohou odboru financií bolo posúdiť, či je predmetná žiadosť v súlade s rozpočtovou disciplínou, či v danom rozpočte boli vyčlenené finančné prostriedky. V roku 2002 sa na predmetný účel poskytovali finančné prostriedky z dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré boli účelovo viazané. Po vzniku Košického samosprávneho kraja to boli finančné prostriedky z rozpočtu Košického samosprávneho kraja poskytnuté ako dotácia zo štátneho rozpočtu. Pri poskytnutí finančných prostriedkov na základe žiadosti odboru dopravy sa neriadila výnosom Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác SR zo dňa 4.4.1995, tento výnos vidí prvýkrát, výnosom sa mal riadiť odbor dopravy, keďže jej úlohou nebolo hodnotiť odôvodnenosť dotácií v zmysle výnosu, hodnotila odôvodnenosť preddavkov z hľadiska rozpočtu, či bol dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie preddavku. Po nahliadnutí do tabuľky dotácií za rok 2002 zistila, že finančné prostriedky neboli poskytované rovnomerne, v III. štvrťroku bola poskytnutá suma 20.482.000,- Sk, ide o vyššiu sumu ako v I. a II. štvrťroku, má za to, že sa podarilo ušetriť v I. a II. štvrťroku a preto bol dostatok finančných prostriedkov v rozpočte. Odbor financií hodnotil iba či je dostatok finančných prostriedkov. Odbor dopravy sa mal pri poskytnutí preddavku riadiť výnosom aj zmluvou, keďže zmluva bola uzatvorená na základe výnosu. Prostriedky zo štátneho rozpočtu boli poukazované žalovanému štvrťročne a boli účelovo viazané.
55. Z výpovede svedka C. Č. súd zistil, že svedok bol zamestnaný v ČSAD, neskôr v SAD. Na I., III. a IV. štvrťrok žiadali vždy väčšie preddavky, na druhý štvrťrok menej, nakoľko išlo o letnú sezónu a mali tržby z nepravidelnej dopravy.
56. Z výpovede svedka I.. C. Č. súd zistil, že svedok je bývalým kolegom žalobcu na Krajskom úrade v Košiciach. Žalobca vykonával na Krajskom úrade v Košiciach agendu pozemných komunikácií, dopravné značenie, uzávierky ciest a odborná spôsobilosť na cestnú dopravu podľa zák. č. 168/1996. Autobusovú dopravu a vydávanie licencií vykonával L. B.. Pracovná náplň žalobcu na Krajskom úrade bola rozdelená medzi svedka a pána B., jemu boli do pracovnej náplne doplnené ďalšie činnosti podľa zák. č. 315/1996 Zb. Na Košický samosprávny kraj prešla okrem žalobcu aj pani B. na odbor dopravy. Agenda vydávania licencie odbornej spôsobilosti ostala na Krajskom úrade, agenda vydávania licencií prešla sčasti na obce a na samosprávne kraje a nevie s akou agendou prešiel žalobca na Košický samosprávny kraj, keďže jeho agenda na Krajskom úrade zostala na Krajskom úrade. Pani B. na Krajskom úrade vykonávala funkciu zapisovateľky skúšobnej komisie na podnikanie v cestnej doprave a činnosti podľa zákona č. 164/1996 o dráhach.
57. Z výpovede svedka I.. Š. B. súd zistil, že svedok bol vedúcim odboru dopravy na Krajskom úrade, na odbore dopravy na Krajskom úrade bolo 8 zamestnancov. Pani B. si nepamätá. Okrem žalobcu nevie uviesť žiadnu osobu, ktorá prešla z odboru dopravy na Košický samosprávny kraj. Zo samosprávneho kraja sa pýtali, kto by bol vhodný, aj on bol oslovený, uviedol pána B., keďže mal prehľad o všetkých činnostiach na odbore dopravy.
58. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 6.6.2005 súd zistil, že a/ k porušeniu pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom žalovaného zo dňa 22.10.2002 - prvá strana spisového obalu č. 2002/003789. K tejto správnej veci doručila dňa 31.7.2002 Slovenská autobusová doprava, Košická dopravná spoločnosť, a.s. na Úrad košického samosprávneho kraja žiadosť o zaujatie písomného vyjadrenia k plneniu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme za obdobie I. polrok 2002. Povinnosť vyhodnocovať plnenia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme vyplývala pre Košický samosprávny kraj z výnosu Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác SR č. 5172/M-95 zo dňa 4.4.1995 (§ 4 a § 5) a zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme a obslužnosti územia vo vnútroštátnej pravidelnej doprave na rok 2002, uzatvorená podľa § 15 zák. NR SR č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave zo dňa 4.3.2002 (článok VI a VII). Žalobca plnenie zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme za I. a II. štvrťrok 2002 nevyhodnotil, v dôsledku čoho jednak nevybavil žiadosť dopravcu, jednak nesplnil zákonom a zmluvou uloženú povinnosť a jednak nemal akýkoľvek formálny podklad a reálny dôvod na poskytnutie preddavku dotácie na obdobie III. štvrťrok 2002 vo zvýšenom rozsahu. Vyhodnotenie plnenia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme bolo vykonané až po odchode žalobcu; b/ k porušeniu pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom žalovaného zo dňa 23.10.2002 - prvá a druhá strana spisového obalu č. 2002/00787. K tejto správnej veci bola na Krajskom úrade v Košiciach, odbore dopravy a pozemných komunikácií podaná I.. U. B. SPEEDSERVIS - dopravná a cestovná agentúra,
Radničné nám. č. 4, Spišská Nová Ves sťažnosť. Krajský úrad v Košiciach, odbor dopravy a pozemných komunikácií listom zo dňa 5.8.2002 postúpil sťažnosť na vybavenie Úradu Košického samosprávneho kraja, odboru dopravy a cestného hospodárstva. I.. J. D. po nástupe do funkcie vedúceho odboru dopravy Úradu Košického samosprávneho kraja zistil, že na Úrade Košického samosprávneho kraja je vedený v tejto veci administratívny spis ako aj, že žalobca sa sťažnosťou I.. U. B. SPEEDSERVIS - dopravná a cestovná agentúra nezaoberal a v súlade so zákonom ju nevybavil; c/ k porušeniu pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom žalovaného zo dňa 30.9.2002 - výpis z knihy príchodov a odchodov za obdobie od 17.7.2002 do 30.9.2002. Táto časť knihy príchodov a odchodov bola prepísaná. Pôvodné zápisy v knihe príchodov a odchodov za toto obdobie sa nezachovali, čo žalovaný považuje za výsledok snahy žalobcu o zakrytie nedostatkov v dodržiavaní pracovného času a v predpísanom evidovaní dochádzky, výpis z knihy príchodov a odchodov za obdobie od 1.10.2002 do 16.10.2002. Táto časť knihy príchodov a odchodov bola riadne vedená a je predložená vo fotokópii pôvodného vyhotovenia, výpis z knihy príchodov a odchodov za obdobie od 8.5.2002 do 14.5.2002. Táto časť knihy príchodov a odchodov bola riadne vedená a je predložená vo fotokópii pôvodného vyhotovenia. Dňa 8.5.2002 žalobca zapísal do knihy príchodov a odchodov svoj príchod o 7,35 hod., nezaznamenal však čas svojho odchodu. Rovnako žalobca nezaznamenal čas svojho odchodu dňa 10.5.2002 a dňa 14.5.2002; d/ k porušeniu pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom žalovaného zo dňa 27.9.2002 - prvá a druhá strana spisového obalu č. 2002/00929, žiadosť Y. B. Safari tour zo dňa 9.9.2002, odpoveď na žiadosť vypracovaná žalobcom, odpoveď na žiadosť vypracovaná žalobcom po vrátení na prepracovanie, správne vypracovaná odpoveď, ktorú namiesto žalobcu vypracoval iný zamestnanec, interný list „Úlohy pre I.. T. B. na deň 1.10.2002“, interný list „Úloha pre I.. T. B. na deň 22.10.2002“; e/ k porušeniu pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom žalovaného zo dňa 27.9.2002 - prvá a druhá strana spisového obalu č. 2002/00280/1, žiadosť o vydanie dopravnej licencie, oznámenie o začatí konania k udeleniu dopravnej licencie zo dňa 3.6.2002, strana 1/13 evidencie podaní na odbore dopravy Úradu Košického samosprávneho kraja, rozhodnutie o udelení dopravnej licencie zo dňa 17.9.2002 vypracované žalobcom, vzor správne vypracovaného rozhodnutia o udelení dopravnej licencie; f/ k porušeniu pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom žalovaného zo dňa 3.10.2002 - strana 9/13 evidencie podaní na odbore dopravy Úradu Košického samosprávneho kraja. Vyznačené podania sa na Úrade Košického samosprávneho kraja po nástupe I.. J.M. D. do funkcie vedúceho odboru dopravy, nenachádzali, bolo preto potrebné zabezpečiť ich od Krajského úradu v Košiciach, odboru dopravy a cestného hospodárstva, ktorý archivoval ich fotokópie, rozhodnutie o udelení dopravnej licencie od Krajského úradu v Košiciach, odboru dopravy a cestného hospodárstva sp. zn. 97/03305-1 zo dňa 16.5.1997 a rozhodnutie o udelení dopravnej licencie od Krajského úradu v Košiciach, odboru dopravy a cestného hospodárstva sp. zn. 97/03305-2 zo dňa 16.5.1997. Tieto rozhodnutia sa na Úrade Košického samosprávneho kraja po nástupe I.. J. D. do funkcie vedúceho odboru dopravy, nenachádzali, bolo preto potrebné zabezpečiť ich od Krajského úradu v Košiciach, odboru dopravy a cestného hospodárstva, ktorý archivoval ich fotokópie.
59. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 6.3.2009 súd zistil, že v čase od 30.9.2002 do 22.10.2002, t.j. za tri týždne obdržal od novonastúpeného vedúceho 5 kárnych a 24.10.2002 aj výpoveď z pracovného pomeru, ako referent dopravy pre prenesený výkon štátnej správy na úseku dráh podľa zák. č. 164/1996 NR SR. 1/ 30.9.2002 upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom ... mal sa údajne dopustiť tým, že v stredu 4.9.2002 údajne na otázku vedúceho aká je pracovná doba nevedel odpovedať s kolegyňou p. B. na správne časy ukončenia pracovnej doby. V bode 7 pracovnej zmluvy sa uvádza, že začiatok a koniec pracovného času bude určený zamestnávateľom. Vedenie Košického samosprávneho kraja údajne rozhodlo a na porade informovalo vedúcich odborov, že od 1.9.2002, že v stredy bude predĺžená dĺžka pracovnej doby do 18.00 hod. - ako stránkové dni - a zamestnancov prišiel vedúci skúšať o tejto zmene do kancelárie. V zmysle § 90 ods. 2 Zák. práce bol zamestnávateľ povinný písomne na mieste u zamestnávateľa prístupnom zamestnancom oboznámiť so zmenou pracovného času, ods. 7 rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancom najmenej týždeň vopred a splatnosťou najmenej týždeň. Nič také sa neudialo. 2/ 23.10.2002 oznámenie o porušení pracovnej disciplíny - v termíne od 3.8.2002 do 22.8.2002 čerpal riadnu dovolenku. Predmetné spisy riešil až po príchode z dovolenky a to 4 pracovné dni v súčinnosti s oddelením kontroly. Keďže k 31.8.2002 bol predsedom Košického samosprávneho kraja uvoľnený z funkcie vedúceho dopravy a od 1.9.2002 bol zaradený v zmysle pracovnej zmluvy ako referent pre výkon podľa zákona č. 164/1996 NR SR. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetnú sťažnosť mala riešiť zastupujúca p. B., resp. od 1.9.2002 nový vedúci dopravy I.. D.. Poznamenal, že predmetnú sťažnosť vôbec nemala p. B. prevziať z podateľne, pretože riešenie všetkých sťažností je výlučne v kompetencií Odboru kontroly Košického
samosprávneho kraja, čo jej aj ústnou formou ešte ako vedúci vytkol. V tejto súvislosti poznamenáva, že v kárnych, ktoré obdržal zamestnávateľ vôbec nešpecifikuje, ako malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, čo mal porušiť, čo je v príkrom rozpore s ust. Zákonníka práce. Preto nemohol na toto reagovať. Až dodatočne a to ústnou formou na súde sa dozvedel, čo vlastne mal údajne z Košického samosprávneho kraja zobrať resp. niečo porušiť, čo je taktiež v rozpore s ust. Zákonníka práce. 27.9.2002 oznámenie o porušení pracovnej disciplíny - k spisu 2002/0929 uvádza, že od 1.10.2002 bol Košickým samosprávnym krajom na odbor dopravy konečne prijatý referent pre výkon agendy 168 - autobusová doprava I.. W.Í.. Úloha, ktorá mu mala byť údajne pridelená na deň 22.10. a 1.10.2002 je síce záhadne podpísaná p. B. ako svedkyňou, no absentuje tam podpis žalobcu ako údajný nositeľ týchto úloh. Žeby išlo o dodatočne sfalšovanie? No rozhodujúci je fakt, že takéto údajne úlohy sú v rozpore s jeho pracovnou náplňou! K predmetným tvrdeniam dodáva, že takmer všetky spisy, ktoré odišli z odboru dopravy ako vedúci dopravy parafoval v zmysle svojich povinností vedúceho dopravy do 30.8.2002. Teda aj spisy týkajúce sa autobusovej dopravy. Podotýka však, že ako vedúci odboru nie ako referent, ktorý túto právomoc nemá. To však neznamená, že tieto spisy všetky fyzicky napísal on. Pracovná náplň vedúceho odboru nie je totožná s pracovnou náplňou referenta. 22.10.2002 oznámenie o porušení pracovnej disciplíny - ako vedúci odboru bol vyzvaný finančným odborom Košického samosprávneho kraja, aby podal návrh na tento odbor na poukázanie zálohovitých platieb pre príslušnú SAD v kraji za I. a v auguste 2002 za II. kvartál. Po konzultáciách s jeho nadriadenou riaditeľkou úradu Košického samosprávneho kraja a finančným odborom podal návrhy (nie pokyny), za ktorými si stojí. Podrobne to napísal aj I.. D. v októbri 2002 no jemu to nestačilo. Výsledok je kárne. Poznamenáva, že pokyn na úhradu platieb pre SAD dal finančný odbor, ktorý je v zmysle štatútu Košického samosprávneho kraja za to aj zodpovedný. V neposlednom rade však znovu platí to, čo už uviedol, že I.. D. ho nemohol hodnotiť ako vedúceho ale iba ako referenta pre dráhy. 3.10.2002 výzva - predmetná výzva svojím obsahom ale aj formou dokresľuje zámer I.. D. vyhodiť ho z práce. Až na súde od tzv. svedkyne sa dozvedel, čo mal údajne zobrať Košickému samosprávnemu kraju a tak mu brániť v jeho chode. Ako uviedla, videla, že si niečo beriem, no nevedela povedať čo. A nakoniec, načo by mu boli doma spisy? Záverom chce vyjadriť svoje presvedčenie, že ani jedno z kárnych nielenže nespĺňa právne normy predovšetkým Zákonníka práce, ale sú aj vo svojej podstate nepravdivé.
60. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 30.11.2011 súd zistil, že výpoveď zo dňa 24.10.2002 bola žalobcovi doručená počas jeho práceneschopnosti, čo bolo v konaní aj preukázané. Žalobca má za to, že jeho pracovný pomer bol od jeho nástupu 1.4.2002 na Košickom samosprávnom kraji riadne upravený pracovnou zmluvou zo dňa 28.3.2002 a to po celý čas trvania tohto pomeru a preto je tento potrebné posudzovať vzhľadom na jej ustanovenia o druhu práce, ktorú mal na Košickom samosprávnom kraji vykonávať. Zmluvu podpísal 28.3.2002, teda v rovnaký deň, ku ktorému je datovaná, pričom je pravda, že napriek jeho snahe dostať jeden jej rovnopis, tento obdržal až 8.12.2002. O jej obsahu však vedel, takže mu od začiatku bolo známe, aký druh práce bol v nej uvedený. Išlo o koncepčnú a rozhodovaciu činnosť v povoľovacom konaní pre mestské dráhy v stanovenom rozsahu vrátane kontrolnej činnosti vo vymedzenom rozsahu na úrovni vyššieho územného celku. Táto zmluva je platná a účinná, riadne podpísaná zmluvnými stranami, ktoré v jej čl. IV uviedli, že sa riadne oboznámili a súhlasili pred jej podpísaním s jej obsahom. Absencia pracovnej náplne nemôže byť na ťarchu zamestnanca a má za to, že keby aj existovala, musela by vychádzať len z druhu práce uvedeného v pracovnej zmluve a teda nemohla by naviac obsahovať iný druh práce - napr. autobusovú dopravu, ktorej sa týka väčšina upozornení na porušenie pracovnej disciplíny. Tvrdenia žalovaného, že pri koncipovaní pracovných zmlúv došlo k omylu, ktorý bol odstránený v prípade jeho kolegyne B., sú právne irelevantné, vzhľadom na to, že jeho pracovná zmluva zmenená nebola. Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny z 27.9.2002 (Safari tour, Transbus - Sečovce), 22.10.2002 (poskytnutie zvýšeného finančného preddavku pre SAD KDS, a.s.) a z 23.10.2002 (sťažnosť SPEEDSERVISU), na ktoré odkazuje výpoveď, sú neopodstatnené, keďže poukazujú na porušenie pracovnej disciplíny v oblasti autobusovej dopravy, ktorú nemal stanovenú v pracovnej zmluve ako druh vykonávanej práce u zamestnávateľa. Žalobca mal podľa pracovnej zmluvy na starosti len jednu z oblastí a to agendu dráh a zároveň bol istý čas vedúcim odboru, avšak ani z tejto jeho funkcie z organizačného poriadku nevyplýva okrem riadenia, koordinácie a zodpovednosti za všetky tri oblasti, že ich mal aj vykonávať. Absenciu zamestnanca povereného vykonávaním autobusovej dopravy potvrdzuje aj prijatie pána W. na pozíciu referenta cestnej dopravy, ktorý vo výpovedi potvrdil, že táto funkcia pred jeho nástupom nebola nikým obsadená. Všetky upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré výpoveď odkazuje, sú neplatné pre neurčitosť. Výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce uvedený vo výpovedi ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktorý sa nevzťahuje čiastočná neplatnosť výpovede z dôvodu
jej doručenia v ochrannej dobe, takisto neobstojí. Dve chyby v písaní v spise Transbus - Sečovce a v spise Safari tour, ako uvádza nižšie, teda dve tzv. „preklepy“ nie sú porušením pracovnej disciplíny. Sťažnosť SPEEDSERVISU nikdy neprevzal, pričom opak sa žalovanému dosiaľ nepodarilo preukázať a poskytnutie zvýšeného finančného preddavku bolo v súlade s výnosom ministerstva dopravy o poskytovaní neinvestičných dotácií zo štátneho rozpočtu pre verejnú pravidelnú osobnú cestnú dopravu a mestskú hromadnú dopravu vykonávanú autobusmi (ďalej len „výnos“), ako aj so zmluvou o výkonoch vo verejnom záujme a obslužnosti územia vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na rok 2002 (ďalej len „zmluva o výkonoch vo verejnom záujme“), ktoré v žiadnych svojich ustanoveniach neuvádzajú povinnosť poskytovania rovnomerných preddavkov, a teda takisto nešlo o porušenie pracovnej disciplíny. Nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny ako aj za to, že nebola splnená ani požiadavka časovej súvislosti. Upozornenia ohľadne spisov Transbus - Sečovce a Safari tour sú z rovnakého dňa. O tri dni bolo vydané upozornenie ohľadne dodržiavania pracovného času, o ďalšie tri dni výzva na vrátenie písomností a posledné dve upozornenia sú z dní nasledujúcich po sebe a to z 22.10. a 23.10.2002, čo znamená, že dostal všetkých šesť upozornení počas doby kratšej ako jeden mesiac. Taktiež sa k nim nemal možnosť vyjadriť v zmysle § 63 ods. 5 Zák. práce. 1. Safari tour 27.9.2002 - v súvislosti s tým, že daný spis nepatril do agendy, ktorú mal podľa pracovnej zmluvy vybavovať. 2. Transbus Sečovce 27.9.2002 - v súvislosti s tým, že daný spis nepatril do agendy. Upozornenie neobsahuje údaj o tom, kedy mu bol spis pridelený. Štyri chyby, ktoré opäť spočívajú v písaní (tzv. „preklepy“), pričom k týmto chybám uvádza, že skutočnými pochybeniami sú len dve a to uvedenie „ § 29 písm. b/“ namiesto „ § 29b písm. a/“ a uvedenie názvu „Tarabsbus (Sečovce) s.r.o.“ namiesto „Transbus (Sečovce) s.r.o. 3. porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.9.2002 - upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nespĺňa požiadavky vyššie uvedenej judikatúry na určitosť. 4. porušenie pracovnej disciplíny z 3.10.2002
- ide o výzvu na vrátenie písomností, takže síce bol v jej texte upozornený na možnosť výpovede, výzva nehovorí o žiadnom „porušení pracovnej disciplíny“. 5. upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 22.10.2002 - daný spis nepatril do agendy. Za poskytnutie preddavku zodpovedný finančný odbor. Vo svojich vyjadreniach žalovaný poukázal aj na to, že nevyhodnotil plnenie zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. V súvislosti s tým podotýka, že toto nie je uvedené v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny. 6. upozornenie z 23.10.2002 - SPEEDSERVIS - daný spis nepatril do agendy. Je v ňom uvedené len číslo spisu, bez ďalšej jeho konkretizácie a takisto v ňom nie je uvedené, aký predpis žalobca porušil.
61. Zo spisového obalu Košického samosprávneho kraja 2002/00309 súd zistil, že na spisovom obale úradu Košického samosprávneho kraja je uvedené riaditeľka úradu podpis L., dátum 30.4.2002 č. 2002/003095 odbor dopravy zaškrtnutý, termín ihneď.
62. Z cestovného poriadku 811481 súd zistil, že na cestovnom poriadku 811481, 811480, 811479, 811478, 811477, 811476, 811474, 811473, 811472, 811471, 811470, 807482, 807479, 807478, 807474, 807473 platných od 1.5.2002 sa nachádza pečiatka Košického samosprávneho kraja a podpis žalobcu.
63. Z poštovej doručenky zo dňa 11.7.2002 súd zistil, že na doručenke zásielky odosielanej úradom Košického samosprávneho kraja dňa 11.7.2002 je uvedená značka Dopr. 2002/00309 B. adresované Slovenskej autobusovej doprave š.p. Michalovce.
64. Zo žiadosti o zmenu cestovného poriadku zo dňa 29.5.2002 súd zistil, že Úrad Košického samosprávneho kraja dňa 29.5.2002 odpovedal na žiadosť o zmenu cestovného poriadku spis č. 2002/00309 žiadateľovi SAD š.p. Michalovce za Košický samosprávny kraj je list opatrený Úradom Košického samosprávneho kraja, podpísaný I.. D. L., riaditeľka úradu KSK a pri údaji na vedomie OÚ Trebišov, OÚ Michalovce je podpis žalobcu.
65. Zo žiadosti o vyjadrenie zo dňa 18.6.2002 súd zistil, že Košický samosprávny kraj, odbor dopravy listom zo dňa 18.6.2002 číslo spisu 2002/00445 doručil SAD Poprad žiadosť o vyjadrenie s podpisom žalobcu a uvedením mena žalobcu I.. T. B., poverený vedením odboru.
66. Zo zmeny cestovného poriadku od 1.5.2002 súd zistil, že na listine zmeny cestovného poriadku od 1.5.2002, kde sú uvedené linky spoje žiadateľ návrh požiadavky, vyjadrenie VÚC je pečiatka Úradu Košického samosprávneho kraja a podpis žalobcu, pričom listina obsahuje 4 strany a na každej sa nachádza podpis žalobcu.
67. Zo zmeny cestovného poriadku od 1.5.2002 súd zistil, že na 4 listinách zmeny cestovný poriadok od 1.5.2002 sa nachádza pečiatka Úradu Košického samosprávneho kraja a podpis žalobcu.
68. Z listu Slovenskej autobusovej dopravy Michalovce, š.p. zo dňa 25.4.2002 súd zistil, že Slovenská autobusová doprava Michalovce, š.p. listom zo dňa 25.4.2002 vo veci schválenia cestovných poriadkov platných od 1.5.2002 doručila Košickému samosprávnemu kraju list s označením adresáta VÚC I.. T. B..
69. Zo žiadosti na zmenu cestovného poriadku zo dňa 7.6.2002 súd zistil, že Slovenská autobusová doprava, Košická dopravná spoločnosť dňa 7.6.2002 doručila žiadosť o zmenu cestovného poriadku adresovaného VÚC I.. T. B., odbor dopravy.
70. Z regionálna doprava východiská a ciele zo dňa 19.5.2002 súd zistil, že žalobca ako poverený vedúcim OD KSK spracoval dňa 19.5.2002 za žalobcu listinu regionálna doprava východiská a ciele, v ktorom uviedol, že v súvislosti so vznikom samosprávnych krajov a postupným prechodom kompetencií z úrovne štátnych orgánov na samosprávu vzniká logická potreba definovať ciele rozvoja dopravy v regióne. Pre realizáciu stanovených cieľov v prvej fáze presunu kompetencií do samosprávy ide bezosporu o riešenie úloh najmä verejnej autobusovej dopravy a dráh. Legislatívny rámec upravujú zákony č. 164/1996 Z.z. pre dráhovú dopravu (železničnú, električkovú, trolejbusovú), č. 168/1996 Z.z. pre cestnú dopravu (autobusovú), č. 455/1991 Z.z. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov. Uvedené druhy dopráv delíme na: mestskú dopravu (licencie udeľuje obec), prímestskú dopravu (licencie udeľuje príslušný samosprávny kraj), diaľkovú dopravu (licencie udeľuje príslušný samosprávny kraj, v ktorom linka začína a medzinárodnú dopravu.
71. Podľa ust. § 252a zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júlom 2003, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vznik pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 1. júlom 2003, sa posudzujú podľa predpisov platných do 30. júna 2003. Ak bola daná výpoveď pred 1. júlom 2003, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby podľa predpisov platných do 30. júna 2003.
72. Podľa ust. § 61 ods 1,2 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
73. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ a písm. e / zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak d) zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce alebo ak zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon tejto práce; ak nespĺňanie týchto požiadaviek spočíva v neuspokojivých pracovných výsledkoch, možno zamestnancovi z tohto dôvodu dať výpoveď, len ak ho zamestnávateľ v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na ich odstránenie a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
74. Podľa ust. § 68 ods. 1 písm. a/ zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok alebo ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov, b) porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.
75. Podľa ust. § 64 ods. 1 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť
úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia až do dňa ich skončenia; pri ochorení na tuberkulózu sa táto ochranná doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania (liečenia).
76. Podľa ust. § 64 ods. 3 písm. c/ zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi pre iné porušenie pracovnej disciplíny [ § 63 ods. 1 písm. e)], ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu alebo zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky.
77. Podľa ust. §74 ods. 1 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné.
78. Podľa ust. § 236 ods. 1 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia. Zamestnanci sú oprávnení prostredníctvom zamestnaneckej rady uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak zákon neustanovuje inak. Zamestnanecká rada má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na prerokovanie, a to aj v tých prípadoch, v ktorých odborový orgán má právo spolurozhodovania, ďalej právo na informácie a právo kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.
79. Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 ak sa prevádza zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa. Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
80. Podľa ust. § 15 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
81. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
82. Podľa ust. § 54 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení účinnom do 30.6.2003 dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
83. Podľa ust. § 1 ods. 1.2 zákona NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky tento zákon ustanovuje prechod pôsobností z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje, 1) v rozsahu a spôsobom ustanovenými v čl. II až XXI. Prechod pôsobností podľa odseku 1 na účely tohto zákona je prenesenie výkonu pôsobností štátnej správy na obce 2) a samosprávne kraje 3) a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.
84. Podľa ust. § 3 zákona NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku a) pozemných komunikácií, 1. plánovanie, príprava a výstavba ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja podľa štátnej koncepcie diaľnic a ciest a v súlade s hlavnými smermi cestnej politiky a rozvoja cestného hospodárstva, 2. poskytovanie informácií a podkladov o plánovaní, príprave a výstavbe ciest v jeho vlastníctve na účely spracovania štátnej koncepcie diaľnic a ciest bezplatne Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, 3. vykonávanie sčítania cestnej dopravy na
cestách v jeho vlastníctve v čase celoštátneho sčítania vo svojom mene a na vlastné náklady, 4. poskytovanie údajov o zjazdnosti ciest Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a údajov z technickej evidencie ciest a miestnych komunikácií v ich vlastníctve, 5. zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia ciest v ich vlastníctve podľa potrieb cestnej dopravy a obrany štátu; b) dráh: 1. prerokúvanie návrhu cestovného poriadku a návrhu jeho zmien pred jeho zverejnením s prevádzkovateľom dráhy, 2. pôsobnosť dráhového správneho úradu, 3. výkon štátnej správy vo veciach električkových a trolejbusových dráh; c) cestnej dopravy: 1. udeľovanie a odnímanie dopravných licencií na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu, 2. schvaľovanie cestovných poriadkov vnútroštátnej autobusovej dopravy, 3. uzavieranie zmlúv o výkone vo verejnom záujme s dopravcom a poskytovanie náhrady straty alebo jej časti, alebo iné vyrovnanie dopravcovi, 4. vykonávanie odborného dozoru nad cestnou dopravou v kraji, ak ide o pravidelnú autobusovú dopravu, 5. ukladanie pokút dopravcom, ak nejde o medzinárodnú pravidelnú autobusovú dopravu, 6. vedenie evidencie dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu, 7. zabezpečovanie údajov pre jednotný informačný systém v cestnej doprave vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave.
85. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona NR SR č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave účinného do 31.12.2003 tento zákon upravuje podmienky podnikania v cestnej doprave a pôsobnosť orgánov štátnej správy v cestnej doprave, samosprávnych krajov a obcí (ďalej len "správny orgán").
86. Podľa ust. § 29b ods. 1 zákona NR SR č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave účinného do 31.12.2003 samosprávny kraj a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu, b) schvaľuje cestovné poriadky vnútroštátnej autobusovej dopravy, c) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty, d) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v kraji, ak ide o pravidelnú autobusovú dopravu, e) ukladá dopravcom pokuty za porušenie povinností ( § 35 ods. 1 a 2), ak nejde o medzinárodnú pravidelnú autobusovú dopravu, f) prejednáva priestupky ( § 36), g) vedie evidenciu dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu, h) je zberným miestom údajov pre jednotný informačný systém v cestnej doprave vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave.
87. Podľa ust. § 46 zákona NR SR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) účinnom do 31.12.2003 rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
88. Podľa ust. § 47 ods. 1,3,4,5 zákona NR SR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) účinnom do 31.12.2003 rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
89. Podľa ust. § 49 ods. 1,2 zákona NR SR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) účinnom do 31.12.2003 v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný právny predpis neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
90. Podľa ust. § 29 ods. 1,4 zákona NR SR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) účinnom do 31.12.2003 správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 40) alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania (§ 19 ods.
3). Správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.
91. Podľa ust. § 9 zákona NR SR č. 152/1998 o sťažnostiach v znení účinnom do 31.5.2008 všetky orgány verejnej správy sú povinné prijímať sťažnosti. Prijaté sťažnosti, na ktorých vybavenie alebo prešetrenie nie sú príslušné, sú povinné bezodkladne postúpiť orgánu príslušnému na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa.
92. Podľa výnosu Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky zo dňa 4.4.1995 č. 5172/N95, ktorý bol účinný od 29.4.1995 do 15.5.2003 dotáciu možno poskytnúť len do výšky schválenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Dotáciu možno poskytnúť § 3 len dopravcovi, ktorý má schválený cestovný poriadok Okresným úradom, obcou. Dotácie sa poskytujú preddavkovo mesačne vo výške 1/12 ročnej dotácie, najviac do výšky rozpočtovej regulácie.
93. Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrada mzdy.
94. Pre posúdenie nároku žalobcu bolo právne významné, aká bola pracovná náplň žalobcu. Táto skutočnosť bola sporná, keďže žalobca tvrdil, že jeho pracovná náplň prešla z Krajského úradu v Košiciach a to na úseku dráh a nie na úseku cestnej dopravy podľa zákona NS SR č. 168/1996 Z.z.
95. V konaní bol nesporný ako bolo vyššie uvedené vznik pracovného pomeru a posledná stanovená pracovná náplň žalobcu. Keďže žalobca tvrdil, že nedošlo k zmene pracovnej náplne a že jeho pracovná náplň bola na úseku dráh, pričom žalovaný mal za to, že pracovná náplň u žalovaného bola na úseku autobusovej dopravy, súd posudzoval, či došlo k zmene poslednej pracovnej náplne z roku 1999, s ktorou prešiel žalobca z Krajského úradu v Košiciach.
96. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že k písomnej zmene pracovnej náplne u žalobcu nedošlo. Zákonník práce síce vyžaduje zmenu pracovnej zmluvy v písomnej forme v súlade s ust. § 54, avšak v súlade s ust. § 17 nesankcionuje nedodržanie písomnej formy neplatnosťou. Preto súd skúmal, či nedošlo k zmene pracovnej zmluvy, čo do pracovnej náplne inou ako písomnou formou.
97. Z vykonaného dokazovania a to z opakovaných výpovedí svedkyne B., opakovaných svedeckých výpovedí I.. D., z predložených listinných dôkazov - jednotlivých spisov, na ktorých je uvedené meno I.. D., z listinných dôkazov - rozhodnutí a písomností, ktoré vybavoval a sú opatrené podpisom žalobcu a z výpovede I.. D. L. jednoznačne vyplýva, že žalobca odo dňa prechodu na Košický samosprávny kraj dňa 1.4.2002 vykonával agendu autobusovej cestnej dopravy - teda odlišnú od pracovnej náplne, ktorú mal pridelenú na Krajskom úrade v Košiciach a s ktorou prešiel na Košický samosprávny kraj. Zo žiadnych listinných dôkazov a ani z tvrdenia samotného žalobcu nevyplýva, že by vykonával činnosť od 1.4.2002, na základe náplne práce, s ktorou prešiel z Krajského úradu v Košiciach. Sám žalobca tvrdil, že pracovnú náplň na úseku autobusovej cestnej dopravy nemal vykonávať nikto a že on ju vykonával ale dobrovoľne. Keďže z vyššie uvedených dôkazov má súd jednoznačne za preukázané, že žalobca vykonával pracovnú náplň na úseku autobusovej cestnej dopravy od 1.4.2002 napriek tomu, že túto náplň nemal v pracovnej náplni, s ktorou prešiel k 1.4.2002 z Krajského úradu v Košiciach na Košický samosprávny kraj, súd posudzoval, či došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti druhu práce a to konkludentným spôsobom.
98. Pri konkludentnej forme uzavretia dohody akejkoľvek pracovnoprávnej dohody t.j. aj dohody o zmene obsahu pracovnej náplne, musí byť splnená podmienka, že zo správania strán sporu možno usúdiť prejav vôle smerujúci k uzavretiu takejto dohody, keďže náležitosti právneho úkonu v súlade s ust. § 34 a nasl. Obč. zák. musia byť dané. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy a to i zmeny pracovnej zmluvy čo do pracovnej náplne, nie je sankcionované v zmysle Zákonníka práce neplatnosťou, nie je vylúčená možnosť zmeny pracovnej zmluvy konkludentne. Aj konkludentný právny úkon musí spĺňať zákonom ustanovené náležitosti, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene, zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o platný právny úkon je prejav vôle, pričom musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu, existencia vôle ako psychického vzťahu konajúcej osoby k zamýšľanému následku tohto konania sa musí skúmať bez ohľadu na konajúcu osobu vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle.
Základnými náležitosťami vôle sú sloboda a vážnosť, pričom vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje jej prejav.
99. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v prejednávanej veci to znamená, že ku konkludentnej zmene pracovnej náplne môže dôjsť za predpokladu, že by prejav vôle oboch strán skutočne smeroval k zmene pracovnej náplne. V danom prípade má súd za to, že všetky tieto podmienky splnené boli. Bolo nesporné, že konanie žalovaného smerovalo k zmene pracovnej náplne žalobcu. Od vzniku Košického samosprávneho kraja boli prenesené kompetencie na úseku dopravy 1/ na úseku dráh a 2/ na úseku cestnej dopravy. Od nástupu oboch zamestnancov na úseku dopravy Ľ. B. vykonávala činnosť na úseku dráh, táto skutočnosť vyplýva z rozsiahleho dokazovania a nebola žiadnym spôsobom spochybnená, pričom Ľ. B. si bola vedomá svojej pracovnej náplne na úseku dráh a túto aj vykonávala. Žalobcovi boli od jeho nástupu u žalovaného od 1.4.2002 prideľované úlohy na úseku cestnej dopravy. Uvedenú skutočnosť potvrdili svedkovia D., B. a svedkyňa D. L., riaditeľka úradu s tým, že úlohy boli prideľované od 1.4.2002 najprv riaditeľkou úradu podľa takto stanovených pracovných náplní a po 1.5., následne vedúcimi odboru jednotlivým zamestnancom. Zo všetkých rozsiahlych listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že žalovanému bola prideľovaná pracovná náplň na úseku cestnej dopravy a túto aj vykonával. Aj keď žalobca tvrdil, že namietal, že úsek cestnej dopravy nie je jeho náplňou, zo žiadnych listinných dôkazov táto skutočnosť nevyplýva, vyplýva to až z jeho tvrdenia po nástupe I.. D. 1.9.2002. Keďže žalobca od 1.4.2002 dobrovoľne vykonával prideľované úkony zamestnávateľom mimo jeho pracovnej náplne a žalovaný mal za to, že pracovnou náplňou žalobcu je úsek cestnej dopravy, mal súd za to, že ku dňu 1.4.2002 došlo ku konkludentnej zmene pracovnej náplne žalobcu z pôvodnej pracovnej náplne z roku 1999, z ktorou prešiel z Krajského úradu v Košiciach. Ak žalobca až po 1.9.2002 po nástupe I.. D., ktorý zisťoval nedostatky a chyby vo vybavovaní agendy cestnej dopravy žalobcom začal namietať, že tieto úlohy nie sú jeho pracovnou náplňou, boli tieto námietky irelevantné, keďže ku dňu 1.4.2002 už došlo konkludentne k zmene pracovnej náplne.
100. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobca bol dňom 15.5.2002 poverený vedením odboru dopravy, ktoré mu bolo listom zo dňa 27.5.2002 zrušené ku dňu 1.9.2002. V čase od 15.5.2002 do 31.8.2002 bolo teda náplňou žalobcu riadenie odboru dopravy a zabezpečenie riadneho chodu odboru dopravy. Keďže na úseku odboru dopravy v predmetnom období boli iba dvaja zamestnanci a to žalobca a Ľ. B., ktorá vykonávala činnosť na úseku referátu dráh a žalobca ako vedúci odboru cestnej autobusovej dopravy, bol zodpovedný za chod celého odboru a to plnenie všetkých úloh aj na úseku cestnej dopravy, zostalo teda jeho náplňou aj zabezpečovanie úloh na úseku cestnej dopravy. Keďže tieto nikomu nepridelil ako vedúci zamestnanec bol zodpovedný za vykonávanie týchto úloh. Po nástupe I.. D. dňa 1.9.2002 ako vedúceho odboru dopravy nedošlo k žiadnej zmene pracovnej náplne u žalobcu, teda zostala mu pracovná náplň zmenená ku 1.4.2002 na úseku cestnej dopravy a preto bol povinný riadne si plniť tieto úlohy. Žalobca tvrdil, že namietal nedostatok zamestnancov na poradách Košického samosprávneho kraja. Z porád zo dňa 30.4., 7.5., 13.5., 3.6. vyplýva, že žalobcovi boli udeľované úlohy na úseku dopravy a to najmä konkrétne úlohy na úseku cestnej dopravy, pričom tieto boli žalobcovi riadne pridelené a keďže neboli žalobcom delegované na inú osobu, bolo povinnosťou žalobcu tieto si riadne plniť. Zo zápisov z porád zo dňa 1.7. a 8.7.2002 vedenia Košického VÚC vyplýva, že žalobca sa týchto porád už nezúčastnil a nezúčastnil sa ani ďalších porád dňa 15.7.2002, 22.7.2002, 19.8.2002, táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedkyne B., ktorá uviedla, že ju žalobca posielal na tieto porady, aby ho zastúpila.
101. Súd ďalej poukazuje na špecifickú situáciu vzniku Košického samosprávneho kraja ku dňu 1.1.2002, ktorý vznikal tzv. na zelenej lúke, keďže v priebehu roka 2002 v zmysle príslušných zákonných noriem došlo k postupnému rozširovaniu kompetencií Košického samosprávneho kraja. Prvý predseda Košického samosprávneho kraja ako aj ďalší zamestnanci, ktorí boli zamestnaní na Košickom samosprávnom kraji od jeho začiatku, potvrdili, že išlo o veľmi špecifickú a hektickú situáciu, pričom všetci zamestnanci si boli vedomí tejto situácie, ktorá vyžadovala zvýšenú flexibilitu zamestnancov. Je nesporné, že spoločenská situácia vždy determinuje aplikáciu, t.j. výklad právnych noriem, ktorý je odlišný v prípade odlišných spoločenských situácií. Táto skutočnosť vyplýva aj z historických súvislostí, kedy napríklad počas vojny boli odlišne aplikované totožné právne normy ako za mierového stavu a to práve vzhľadom na odlišnosť spoločenských vzťahov. Aj v čase vysokej miery nezamestnanosti je vyvíjaný vyšší tlak na pracovnú morálku zamestnancov, keďže na trhu práce je väčší počet uchádzačov na dané pracovné miesta ako v čase nízkej nezamestnanosti, kde sa prejavuje zvýšená tolerancia zamestnávateľov k niektorým porušovaniam pracovnej povinnosti vzhľadom na nedostatok
zamestnancov. Obdobnou situáciou bola práve situácia vzniku Košického samosprávneho kraja, keďže všetci zamestnanci vrátane žalobcu boli uzrozumení so situáciou, ktorá vyžadovala zvýšenú flexibilitu daných zamestnancov. Z postoja žalobcu nesporne vyplýva, že tento sa neprispôsobil danej situácii. Mal za to, že jeho pracovná náplň, bola totožná s pracovnou náplňou ako na Krajskom úrade, napriek tomu, že prevažná časť pracovnej náplne, s ktorou prešiel na Košický samosprávny kraj, nebola v kompetencii Košického samosprávneho kraja a pracovnú náplň, ktorá prešla na Košický samosprávny kraj bola vykonávaná Ľ. B..
102. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že pracovná náplň žalobcu od 1.4.2002 do skončenia pracovného pomeru bola na úseku cestnej dopravy a to zmenou pôvodnej pracovnej náplne, s ktorou prešiel z Krajského úradu v Košiciach na Košický samosprávny kraj a zmena nastala ku dňu 1.4.2002.
103. Keďže mal súd za preukázané, že žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobcom ku dňu 24.10.2002 výpoveďou, skúmal hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce účinnému ku dňu 24.10.2002 s poukazom na ust. § 252a Zák. práce v platnom znení.
104. V zmysle cit. zák. ust. mohol zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou, výpoveď musí byť písomná, musí byť doručená, inak je neplatná. Dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je neplatná. Výpovedné dôvody, ktoré môžu byť dôvodom výpovede zamestnávateľa sú upravené v ust. § 63 ods. 1 a to podľa písm. d/ ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce alebo bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon práce, ak nespĺňanie požiadaviek spočíva v neuspokojivých pracovných výsledkoch, možno zamestnancovi z tohto dôvodu dať výpoveď len ak ho zamestnávateľ v posledných 6 mesiacoch písomne vyzval na ich odstránenie a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil a podľa písm. e/ ak sú dôvody, pre ktoré by zamestnávateľ mohol skončiť okamžite pracovný pomer alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a pre sústavné porušovanie pracovnej disciplíny ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny na možnosť výpovede upozornený. Výpoveď musí byť prerokovaná s odborovým orgánom, inak je neplatná.
105. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výpoveď spĺňala náležitosti písomnej formy, bola riadne doručená a bola riadne prerokovaná so zamestnaneckou radou, ktorá v súlade s ust. § 236 Zák. práce zastupovala všetkých zamestnancov, nakoľko u žalovaného nepôsobila odborová organizácia. Skutočnosť, že došlo k riadnemu prerokovaniu výpovede zamestnaneckou radou súd mal za preukázané z výpovede členky zamestnaneckej rady Ľ. R., ktorá potvrdila, že zamestnanecká rada prerokovala výpoveď z pracovného pomeru danú žalobcovi na základe oslovenia predsedu Košického samosprávneho kraja ako aj z výpovede svedkyne I.. V. Q., rod. Š., členky zamestnaneckej rady, ktorá túto skutočnosť taktiež potvrdila.
106. Súd ďalej skúmal, či dôvod výpovede je dôvodom ustanoveným v § 63 ods. 1, či bol skutkovo vymedzený, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
107. Z ukončenia pracovného pomeru zo dňa 24.10.2002 vyplýva, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola kumulácia dôvodu ust. § 63 ods. 1 písm. d/ a ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce.
108. Pokiaľ ide o dôvod výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ Zák. práce nesplnenie požiadaviek na riadny výkon práce, neuspokojivé pracovné výsledky, tento dôvod nebol vo výpovedi skutkovo vymedzený a v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov a že by ich žalobca v primeranom čase neodstránil. Ďalšou podmienkou platnosti výpovede je podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ Zák. práce, že výpoveď nesmie byť daná v ochrannej dobe. Súd poukazuje na to, že výpoveď bola daná dňa 24.10.2002, kedy bol žalobca práceneschopný, bola teda daná v ochrannej dobe, preto je čo do výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ Zák. práce neplatná aj z uvedeného dôvodu.
109. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že neboli splnené predpoklady výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. d/ vzhľadom na vyššie uvedené.
110. Preto súd skúmal, či platnosť výpovede podľa výpovedného dôvodu uvedeného vo výpovedi a to § 63 ods. 1 písm. e/. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ možno dať výpoveď pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny ak bol v posledných 6 mesiacoch zamestnanec upozornený na možnosť výpovede, v zmysle ustálenej judikatúry sa za sústavné, menej závažné porušenie pracovnej disciplíny považujú 3 menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, prípadne za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bolo závažným porušením pracovnej disciplíny, resp. za porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré bolo možné ukončiť pracovný pomer okamžite, t.j. podľa ust. § 68 ods. 1 písm. a/ Zák. práce, či bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, nepodmienečný trest dlhší ako 1 rok alebo úmyselný trestný čin pri plnení pracovných povinností v priamej súvislosti s ním, nepodmienečný trest najmenej 6 mesiacov alebo či porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.
111. Žalovaný dal žalobcovi 6 upozornení na porušenie pracovnej disciplíny.
112. Pokiaľ ide o prvé porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.9.2002 a to za nedodržanie pracovného času a neznalosť odpovedať na otázku, aká je pracovná doba, súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že toto upozornenie neobsahuje upozornenie o možnosti dať výpoveď podľa ust. § 63 písm. e/ Zák. práce, nie je možné považovať takéto upozornenie za kvalifikované upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo možné považovať za jedno z upozornení za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z obsahu upozornenia vyplýva, že zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny je nedodržanie pracovného času, pričom v upozornení nie je uvedené, ktorý deň konkrétne mal porušiť žalobca pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Žalovaný v konaní preukazoval, že žalobca mal prepísať knihu príchodov a odchodov, nepreukázal však porušenie pracovnej disciplíny nedodržaním pracovnej doby t.j. dôvod upozornenia ale prepísanie knihy príchodov a odchodov, pričom na toto porušenie pracovnej disciplíny nebol upozornený a tento skutok nebol skutkovo vymedzený dôvod vo výpovedi. Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny na základe upozornenia zo dňa 30.9.2002.
113. Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 3.10.2002, ktorou žalovaný vyzval žalobcu, aby okamžite zabezpečil navrátenie písomností, ktoré zobral dňa 2.10.2002 z Úradu Košického samosprávneho kraja a nebránil tak riadnemu chodu a súčasne upozornil na možnosť výpovede podľa ust. § 63 písm. e/ Zák. práce a pracovnej zmluvy mal súd za to, že ide o platné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny aj keď upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je označené ako výzva, keďže z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný upozornil žalobcu na možnosť výpovede podľa ust. § 63 písm. e/ Zák. práce z dôvodu, že žalobca zobral dňa 2.10.2002 z úradu žalovaného písomnosti a bráni riadnemu chodu žalovaného. Aj z vyjadrenia žalobcu doručenému žalovanému dňa 9.10.2002 označenému ako vyjadrenie k výzve na navrátenie písomností sám žalobca potvrdil, že výzvu považuje za upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Z výsluchu priamej spolupracovníčky žalobcu Ľ. B. mal súd za preukázané, že potom ako bola žalobcovi doručená výpoveď, vybral žalobca zo skrinky pár spisov, dal ich do tašky a na otázku svedkyne, na čo ich berie žalobca povedal, že to nemá povedať vedúcemu. Aj z výpovede I.. J. D., ktorý nastúpil do funkcie vedúceho odboru 1.9.2002 vyplýva, že dňa 2.10.2002 mu svedkyňa B. oznámila, že žalobca sa dal vypísať a že zobral niektoré spisy, že po prevzatí funkcie zistil, že niektoré spisy sa v agende žalobcu, ktorú vykonával, nenachádzajú, o niektorých spisoch svedok vôbec nemal vedomosť až na základe sťažností účastníkov a oznámenie svedkyne B. zistil, že spisy má doma žalobca. Skutočnosť, že spisy pridelené žalobcovi v agende, ktorú prevzal I.. W. po žalobcovi chýbali, potvrdil aj svedok W., ktorý uviedol, že agenda nebola úplná, mnohokrát musel ísť k autodopravcom pre vyhotovenie fotokópii. Vzhľadom k priamemu dôkazu - výpovede svedkyne B., ktorá videla žalobcu zobrať domov spisy žalovaného, vzhľadom na odstup času si však nevedela presne spomenúť, či tieto spisy zobral už po výpovedi, jednoznačne však videla žalobcu spisy zobrať a nepriamym dôkazom výpovedí svedkov D. a W., ktorí potvrdili, že spisy pôvodne pridelené žalobcovi boli neúplné mal súd za preukázané, že žalobca zobral dňa 2.10.2002 z úradu žalovaného písomnosti. Preto porušenie pracovnej disciplíny z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané.
114. Pokiaľ ide o tretie upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.9.2002 týkajúce sa spisu 2002/00280/1 zaevidovaného 2.4.2002 vo veci autodopravcu Transbus Sečovce, ktorý nemal žalobca vybaviť odborne a súčasne bol upozornený na možnosť výpovede, súd mal za to, že dňa 2.4.2002 bola doručená žalovanému žiadosť Transbus s.r.o. o vydanie dopravnej licencie na autobusovú linku. Na spise je uvedený dátum 2.4.2002, odbor dopravy. Na odbore dopravy mal autobusovú dopravu vykonávať žalobca, bol povinný osobne vykonať úkony za účelom vybavenia spisu, resp. od 15.5.2002
kedy bol poverený riadením odboru dopravy delegovať túto povinnosť na iného zamestnanca. Žalobca až dňa 3.6.2002 oznámil začatie konania o udelenie dopravnej licencie na základe žiadosti a vyzval dotknuté subjekty o vyjadrenie v lehote 7 dní s tým, že v prípade nedoručenia vyjadrenia v stanovenej lehote sa na ich stanovisko neprihliadne. Na spise je ďalej údaj 25.9.2002 I.. B. má spis doma. Dňa 17.9.2002 vypracoval žalobca návrh rozhodnutia, v ktorom bolo citované nesprávne ustanovenie zákona o cestnej doprave, namiesto ust. § 29b bolo citované ust. § 29 písm. b/, subjekt správneho konania Transbus s.r.o. Sečovce bol nesprávne označený ako Tarasbus s.r.o. Sečovce, odôvodnenie neobsahovalo náležitosti odôvodnenia zákona o správnom konaní a poučenie o odvolaní obsahovalo nesprávnu citáciu ustanovenia a to možnosť odvolania podľa § 22 ods. 3 zák. č. 302/2001 namiesto citácie zákona o správnom konaní. Návrh na začatie správneho konania bol teda podaný 2.4.2002, žalobca bol povinný v zmysle správneho poriadku rozhodnúť v lehote 30 dní, resp. ak išlo o zložitý prípad do 60 dní, prípadne v lehote predĺženej odvolacím orgánom a ak nemohol rozhodnúť v lehote 30 dní resp. 60 dní, bol povinný o tom upovedomiť účastníka. V prípade, že nebolo možné rozhodnúť z dôvodu neodstránenia nedostatkov na základe výzvy účastníkovi, resp. konanie o predbežnej otázke, bol žalobca povinný konanie prerušiť, ďalej pokračovať v konaní z vlastného podnetu. Žalobca až v lehote dlhšej ako 60 dní t.j. dňa 3.6.2002 oznámil začatie konania, pričom porušil ust. § 49 ods. 2 zák. o správnom konaní tým, že neupovedomil účastníkov o tom, že nemôže rozhodnúť v uvedenej lehote, návrh rozhodnutia, ktorý vypracoval žalobca dňa 17.9.2002 nezodpovedá kritériám v ust. § 47 zák. o správnom konaní obsahujú nesprávne označenie účastníka Transbus s.r.o., odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje údaj, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, podľa ktorých právnych predpisov rozhodoval, keďže v odôvodnení rozhodnutia uviedol citovania žiadosti o udelenie dopravnej licencie a že sa nedokazovali údaje, ktoré boli správnemu orgánu známe, nakoľko dopravca vykonával doteraz pravidelnú autobusovú dopravu zo zákona a takisto poučenie o odvolaní. V poučení o odvolaní je citované nesprávne zákonné ustanovenie a to možnosť podať odvolanie podľa zák. č. 302/2001 Z.z. a nie podľa zák. č. 71/1967. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny tým, že spis Transbus s.r.o. Sečovce nevybavil odborne a v stanovených termínoch, preto je upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 27.9.2002 dôvodné.
115. K štvrtému porušeniu pracovnej disciplíny a to zo dňa 27.9.2002 označenému ako oznámenie o porušení pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že pridelený spis 2002/00929 nevybavil odborne a v stanovenom termíne a súčasne bol upozornený na možnosť výpovede podľa § 63 písm. e/ Zák. práce a pracovnej zmluvy, mal súd za preukázané, že spis bol doručený žalovanému 12.9.2002. Na spise sa nachádza - pridelenie vybaviť I.. B.. Z výpovede I.. D. a zo spisu žalovaného vyplýva, že predmetný spis bol doručený žalovanému 12.9.2002 pod číslom 2002/00929, na odbor dopravy spis bol pridelený žalobcovi a bol stanovený termín 20.9.2002. Žalobca dňa 24.9.2002 predložil I.. D. návrh žiadosti o poskytnutie údajov, v ktorej okrem iného cituje „podľa zák. č. 168/2002 a 311/1996“. Dňa 30.9.2002 uložil I.. D. žalobcovi pripraviť na podpis opakovanú úlohu, spis 2002/00929 od pána B. najneskôr do skončenia pracovnej doby do 16.00 hod. dňa 1.10.2002. Prevzatie úlohy potvrdil svojím podpisom žalobca ako aj svedkyňa B.. Dňa 30.9.2002 bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a úlohu vypracoval dňa 8.10.2002 I.. W.. Z návrhu žiadosti o poskytnutie údajov ako aj z predloženia správneho vypracovania úlohy mal súd za preukázané, že v žalobcom predloženom návrhu 20.9.2002 sú formálne chyby, v úvode citoval zák. č. 168/2002 bez uvedenia dodatku Z.z. a „ 311/1996“ pričom nie je zrejmé, o akú právnu normu sa jedná, konkrétne mal uviesť vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky s dodatkom Z.z. V predmetnom rozhodnutí sú citované zákonné ustanovenia a to § 7, pričom nie je zrejmé, o ustanovenie § 7 ktorého právneho predpisu ide. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žiadosť o poskytnutie údajov vyhotovená žalobcom obsahovala formálne nedostatky a nebola splnená v lehote do 20.9.2002 ale až 24.9.2002, bola teda vybavené neodborne a nebola vybavená v stanovenom termíne, žalobca sa tým dopustil porušenia pracovnej disciplíny týkajúce sa spisu 2002/00929.
116. Pokiaľ ide o piate oznámenie o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 23.10.2002 týkajúceho sa spisu 2002/00787, podľa ktorého žalobca nevybavil v zmysle platných právnych noriem a bol upozornený na možnosť výpovede podľa § 63 e/ Zák. práce, z výpovede I.. D. a zo záznamu došlej pošty mal súd za to, že dňa 16.8.2002 bola podaná sťažnosť na neoprávnené používanie AS. Slovenskou autobusovou dopravou Rožňava, spisu bolo pridelené číslo A2002/00787. Vzhľadom k tomu, že predmetná sťažnosť sa týkala autobusovej dopravy, v zmysle náplne práce žalobcu, bol žalobca povinný vo veci konať. Predmetom sťažnosti bolo konanie zamestnancov Okresného úradu v Rožňave, na
prejednanie predmetnej sťažnosti bol príslušný Okresný úrad v Rožňave, preto bol žalobca, ktorý bol poverený vedením odboru dopravy, povinný bezodkladne postúpiť vec príslušnému orgánu podľa ust. § 9 zákona NR SR č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, čo neurobil a sťažnosť vybavil až I.. D. dňa 30.10.2002, preto je upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu nevybavenia predmetného spisu v stanovenej lehote t.j. bezodkladne dôvodné.
117. K šiestemu upozorneniu o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 22.10.2002, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dal pokyn na poukázanie zvýšeného finančného preddavku a dodatočne neodôvodnil jeho potrebu pre SAD KDS a bol upozornený na možnosť výpovede podľa ust. § 63 písm. e/ Zák. práce mal súd za to, že na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme a obslužnosti územia vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na rok 2002 uzavretej medzi Krajským úradom v Košiciach a Slovenskou autobusovou dopravou, Košická dopravná spoločnosť, a.s. uzavretej podľa § 15 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave sa objednávateľ Krajský úrad v Košiciach, z ktorého prešla v zmysle zákona 416/2001 Z.z. pôsobnosť Krajského úradu na vyšší územný celok, vznikla objednávateľovi povinnosť uhradiť časť straty v súlade so zákonom č. 586/2001 o štátnom rozpočte na rok 2002, ktoré vzniknú dodávateľovi pri výkonoch vo verejnom záujme od 1.1.2002 do 31.12.2002 v čiastke 79.540.000,- Sk. Objednávateľ bol povinný poskytovať finančné prostriedky z kapitoly Krajského úradu v Košiciach vopred preddavkovo štvrťročne vždy najneskôr v posledný pracovný deň predchádzajúceho štvrťroka. Objednávateľ bol povinný kontrolovať plnenie predmetu zmluvy. V zmysle uvedenej zmluvy a výnosu bol žalobca povinný poskytnúť za štyri štvrťroky roku 2002 SAD KDS preddavok vo výške 19.885.000,- Sk za každý štvrťrok. Dotácia za I. a II. štvrťrok bola poskytnutá vo výške 19.885.000,- Sk, za III. štvrťrok 20.482.000,- Sk a za IV. štvrťrok 19.288.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že finančné prostriedky na zabezpečenie dopravných výkonov boli za III. štvrťrok poskytnuté z rozpočtu vyššieho územného celku, ktoré boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu, keďže na žalovaného Košický samosprávny kraj prešla pôsobnosť na úseku cestnej dopravy, pričom za rok 2002 nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvy s vyšším územným celkom ale dotácie boli poskytované v roku 2002 na základe pôvodnej zmluvy uzatvorenej medzi Krajským úradom v Košiciach a Slovenskou autobusovou dopravou, Košickou dopravnou spoločnosťou, ktorá bola uzatvorená v zmysle výnosu Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky bol žalobca povinný poskytnúť preddavok rovnomerne, t.j. vo výške 1/12 mesačne, vzhľadom k tomu, že dotácia bola poskytovaná štvrťročne vo výške 1/4 z celkovo dojednanej sumy. Keďže žalobca poskytol za III. štvrťrok preddavok vo výške prevyšujúcej 1/4 dotácie, mal súd za to, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu poskytnutia zvýšeného preddavku je dôvodné. V upozornení na porušenie pracovnej disciplíny je okrem poskytnutie zvýšeného preddavku žalobcovi vytknuté žalobcovi aj dostatočné neodôvodnenie potreby preddavku. Súd mal za to, že zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme zo dňa 4.3.2002 mal žalovaný ako objednávateľ povinnosť kontrolovať plnenie predmetu zmluvy, túto činnosť mal vykonávať žalobca. Skutočnosť, že žalobca nezhodnotil hospodárske výsledky Slovenskej autobusovej dopravy v zmysle zmluvy vyplýva aj z listu Slovenskej autobusovej dopravy, Košickej dopravnej spoločnosti adresovanej žalovanému dňa 31.7.2002, ktorou Slovenská autobusová doprava, Košická dopravná spoločnosť žiada žalovaného pre potreby zhodnotenia hospodárskych výsledkov spoločnosti za I. polrok 2002 o písomné vyjadrenie k plneniu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme za I. polrok. Preto mal súd za preukázané, že žalobca porušil pracovnú disciplíny poskytnutím vyššieho preddavku za III. štvrťrok a neodôvodnením výšky jeho poskytnutia.
118. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobca sa dopustil 5 menej závažných porušení pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalovaným upozornený s poučením na možnosť výpovede podľa ust. § 63 písm. e/ Zák. práce a z uvedeného dôvodu bola žalobcovi daná žalovaným výpoveď dňa 24.10.2002.
119. Keďže súd dospel k záveru, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede a výpoveď daná žalobcovi žalovaným dňa 24.10.2002 je platná, na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zamietol návrh žalobcu na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy.
120. Súd považuje za potrebné uviesť, že zo znenia výpovede vyplýva, že vo výpovedi došlo ku kumulácií výpovedných dôvodov a to jednak ust. § 63 ods. 1 písm. d/ Zák. práce a ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce ako aj kumulovanie viacerých výpovedných dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. e/. Skutočnosť, že súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky platnosti výpovede podľa u
st. § 63 ods. 1 písm. d/ ani kumulatívny dôvod ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce a to závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, keďže 5 porušení pracovnej disciplíny súd kvalifikoval ako sústavné menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, nemôže byť dôvodom neplatnosti výpovede v zmysle ustálenej judikatúry NS SR.
121. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a contrário. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva. Trovy žalovaného pozostávali výlučne z trov právneho zástupcu žalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného súd posudzoval účelnosť vynaložených trov konania titulom trov právneho zastúpenia.
122. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
123. Žalovaný je subjektom, ktorý je vybavený príslušnými organizačnými zložkami, disponuje samostatným odborom personálnej práce a odmeňovania, organizačným odborom a samostatným právnym odborom a je zaistený príjmami zo štátneho rozpočtu, preto nie je dôvod, aby výkon svojich práv a povinností v pracovnoprávnej oblasti prenášal na súkromný subjekt, ktorým je advokát a pokiaľ tak učiní, nie je dôvod pre uznanie takto mu vzniknutých nákladov trov konania ako účelne vynaložených. Je nepochybné, že pracovnoprávne vzťahy sú elementárnou súčasťou činnosti žalovaného, ktorý zamestnáva mnoho zamestnancov a disponuje aj samostatným právnym odborom. Ak takýto subjekt ukončuje pracovnoprávny pomer, musí byť schopný tento zásadný právny úkon sám nielen učiniť ale aj obhájiť v súdnom procese, resp. niesť následky predpokladané právom, pretože ide o úkon, ktorý vyplýva z jeho činnosti ako zamestnávateľa. Jedná sa teda o úplné bežnú agendu, ktorá spadá do pôsobnosti žalovaného a ak je žalovaný schopný sám vo vlastnom mene urobiť právny úkon danie výpovede, tak je takýmto istým bežným úkonom zastupovanie v konaní pred súdom. Preto u žalovaného je samozrejmosťou predpokladať, že disponuje nutným rozsahom odbornej erudovanosti, ktoréhokoľvek zamestnanca príslušného právneho odboru ako aj ďalších odborov na takéto konanie. Opačný výklad by viedol k absurdnému záveru, že žalovaný by sa musel dať zastúpiť nielen v súdnom konaní ale aj pri poskytovaní právnej pomoci a poradách pri akýchkoľvek úkonoch týkajúcich sa pracovnoprávnych pomerov zamestnancov (uzatváranie pracovných pomerov, zmeny pracovných pomerov, ukončovanie pracovných pomerov). Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania ho aj rešpektoval, právo účastníka na zastúpenie na jednej strane a právo na náhradu trov konania s tým spojených na druhej strane, sú práva, ktoré síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené.
124. S poukazom na vyššie uvedené, keďže trovy konania žalovaného pozostávali výlučne z trov právneho zastúpenia, ktoré súd považoval za neúčelné, o trovách konania rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia a contrário a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.