Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21C-233-2016.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/233/2016
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: v rade 1/ Televízia Turiec, s.r.o. so sídlom ul. Moskovská 1, 036 01 Martin, IČO: 31 647 308, v rade 2/ H.. W. I., K.. XX.XX.XXXX, O. X. Č.. XXXXX, XXX XX Q., právne zastúpení LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o. so sídlom Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096 proti žalovanému: Q.. X.A. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. Č.. XX, XXX XX Q. - G., právne zastúpený Allen & Overy Bratislava, s.r.o. so sídlom Eurovea Central 1, ul. Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, v konaní o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
I. Konanie v časti, ktorým žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi v rade 1/ sumu 1 000 € ako nemajetkovú ujmu a žalobcovi v rade 2/ sumu 1 000 € ako nemajetkovú ujmu sa zastavuje.
II. Žaloba v časti, ktorou žalobcovia žiadali, aby žalovaný odstránil diskusné príspevky zo dňa 09.05.2016 a zo dňa 16.05.2016, ktoré boli zverejnené na internetovom portáli sme.sk v sekcii blogy sa zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 29.06.2016, žalobcovia tvrdili, že žalovaný zasiahol do ich práv na ochranu osobnosti a preto žiadali, aby súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi v rade 1/ sumu 1 000 € ako nemajetkovú ujmu a rovnako, aby zaplatil aj žalobcovi v rade 2/ sumu 1 000 € ako nemajetkovú ujmu. Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť všetky diskusné príspevky, v ktorých dochádza k zásahom do osobnosti a dobrej povesti žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný zverejnil na internetovom portály SME na adresu žalobcov veľa nepravdivých, pravdu zavádzajúcich a skresľujúcich informácií, ktoré nevychádzajú z pravdivých skutočností. Žalobcovia tvrdili, že Mesto Martin dosadilo do funkcie riaditeľa Televízie Turiec, s.r.o. žalobcu v rade 2/ H.. W. I. bez riadneho výberového konania a bola narušená dôveryhodnosť, verejnoprávny charakter, nezávislosť a objektívnosť tohto média - televízie, ktorá je financovaná z verejných zdrojov. Žalobca svoj nárok opieral o ustanovenie článku 19 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenia § 11 nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný podľa žalobcov vykreslil najmä žalobcu v rade 1/ Televíziu Turiec, s.r.o. ako nedôveryhodnú, pretože na miesto konateľa tejto spoločnosti bol „netransparentne“ dosadený žalobca v rade 2/ H.. W. I.. Týmito výrokmi vyvolal žalovaný objektívnu hrozbu poškodenia dobrého mena povesti, občianskej, ľudskej a profesionálnej cti žalobcu v rade 2/ a dobrej povesti žalobcu v rade 1/. Ako dôkaz žalobcovia pripojili články zverejnené na internetovej stránke www.sme.sk <http://www.sme.sk>.
2. Žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril a to podaním zo dňa 12.01.2016, v ktorom poukázal na to, že svoje vyjadrenia vo vzťahu k žalobcovi v rade 2/ H.. W. I. súvisia výlučne s výkonom jeho volenej funkcie poslanca mestského zastupiteľstva v Martine a žiadnym spôsobom sa nedotýkajú jeho súkromného rodinného života. Poukázal aj na to, že jeho vyjadrenia sa týkajú výhradne aktivít žalobcu v rade 2/, ktoré vykonáva na základe zvolenia do funkcie poslanca mestského zastupiteľstva v Martine a súvisia
s jeho aktivitami ako verejne činnej osoby. Žalovaný uviedol, že vo svojich vyjadreniach sa odvolával na odporúčania medzinárodnej inštitúcie Transparency International Slovensko a neposudzuje aktivity verejne činných osôb z pohľadu práva, či platnej legislatívy, ale z pohľadu verejne dostupných odporúčaní, pravidiel a usmernení odborných inštitúcií a odborníkov. Žalovaný pripojil aj obsah odporúčaní Transparency International Slovensko ohľadne menovania zástupcov obcí do obchodných spoločností s majoritou obce a do rozpočtových a príspevkových organizácií obce. Z ich obsahu vyplýva, že táto inštitúcia považuje za nesprávne, aby funkcie v týchto obchodných spoločnostiach, rozpočtových a príspevkových organizáciách vykonávali zástupcovia personálne prepojení s obcou, najmä členovia zastupiteľských orgánov obcí a zamestnanci obcí. Z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva, že jeho kritické prejavy sa týkali najmä konania Mesta Martin pri obsadzovaní funkcie konateľa spoločnosti Televízia Turiec, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a zakladateľom je Mesto Martin. Podľa žalovaného Mesto Martin pri obsadzovaní funkcie konateľa tejto spoločnosti, do ktorej bol menovaný žalobca v rade 2/ H.. W. I., Mesto postupovalo netransparentne a v rozpore s etickými pravidlami, ako aj v rozpore s Etickým kódexom voleného predstaviteľa samosprávy Mesta Martin (čl. spisu 51), ale aj v rozpore s odporučeniami Transparency International Slovensko. Žalovaný poukazoval aj na to, že predkladanie skutkových tvrdení a tiež hodnotiacich úsudkov je realizáciou jeho práva na slobodu prejavu. Žalovaný poukázal aj na obsah zápisnice z rokovania mestského zastupiteľstva Mesta Martin, ktoré sa konalo dňa 29.10.2015 a na to, že na nesprávny postup Mesta Martin pri menovaní do funkcie konateľa mestskej televízie poukázali aj iní poslanci mestského zastupiteľstva. Zápisnicu z tohto zastupiteľstva žalovaný ku svojmu vyjadreniu pripojil. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v rade 2/ W. I. je členom mestského zastupiteľstva, ako aj členom poslaneckého klubu politickej strany SIEŤ.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 2/, výsluchom žalovaného, vypočutím právnych zástupcov sporových strán, listinami založenými v spise a zistil:
Žalovaný sa prostredníctvom internetovej stránky www.sme.sk <http://www.sme.sk> kriticky vyslovil k postupu Mesta Martin pri obsadzovaní funkcie konateľa mestskej televízie, Televízie Turiec, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a zakladateľom je Mesto Martin. Žalovaný kriticky poukázal na to, že nie je správne, aby do funkcii konateľa tejto spoločnosti bol menovaný poslanec mestského zastupiteľstva a člen poslaneckého klubu politickej strany SIEŤ H.. W. I. (žalobca v rade 2/). Žalovaný vo svojich vyjadreniach kritizoval najmä postup primátora Mesta Martin, ktorý inicioval menovanie žalobcu v rade 2/ H.. W. I. do funkcie konateľa mestskej televízie a tento návrh predložil na schválenie mestského zastupiteľstva. S obdobnou kritikou voči postupu Mesta pri menovaní konateľa mestskej televízie vystúpili aj viacerí poslanci mestského zastupiteľstva, pretože na základe iniciatívy primátora Mesta bolo menovanie konateľa mestskej televízie dodatočne zaradené do programu mestského zastupiteľstva zvolaného na deň 29.10.2015. Podľa viacerých poslancov bol takýto postup Mesta nekorektný, pretože podľa nich mala byť takáto dôležitá záležitosť predrokovaná v komisiách a minimálne s predsedami poslaneckých klubov. V tejto súvislosti sa žalovaný oprávnene bránil tým, že táto kritika bola adresovaná Mestu Martin a nie žalobcom. Žalovaný oprávnene namietal, že z tohto dôvodu nie sú žalobcovia v spore aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby na ochranu osobnosti vo vzťahu k jeho osobe. Aj z obsahu blogov, ktoré k žalobe žalobcovia pripojili, vyplýva, že kritické vyjadrenia žalovaného smerovali predovšetkým na adresu Mesta Martin. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nositeľom práva na ochranu osobnosti mohlo byť skôr Mesto Martin, ako žalobcovia a preto súd pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov žalobu žalobcov, ktorí sa domáhali práva na ochranu svojej osobnosti, zamietol.
4. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.05.2017, žalobcovia žiadali, aby súd konanie v časti, v ktorej žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v rade 1/ sumu 1 000 € ako nemajetkovú ujmu a žalobcovi v rade 2/ sumu 1 000 € ako nemajetkovú ujmu, zastavil.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Na základe citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku súd konanie v časti, v ktorej žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v rade 1/ sumu 1 000 € a žalobcovi v rade 2/
sumu 1 000 €, zastavil. Súd naďalej pokračoval v konaní o žalobe žalobcov v časti, v ktorej žiadali, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť všetky diskusné príspevky, v ktorých dochádza k zásahom do osobnosti a dobrej povesti žalobcov.
5. Podaním zo dňa 06.12.2017 žalobcovia požiadali o zmenu žaloby. S návrhom na zmenu žaloby súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.12.2017, súhlasil a to v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť žalovaným napísané diskusné príspevky zo dňa 09.05.2016 a zo dňa 16.05.2016, ktoré bolo zverejnené na internetovom portály sme.sk v sekcii blogy, ktorým dochádza k zásahom do osobnosti a dobrej povesti žalobcov“.
6. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavu osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili všetky následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav. Možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka platí primerane aj na neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Dôležité je pritom posúdiť skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti a následky tohto zásahu pre fyzickú, prípadne aj pre právnickú osobu.
7. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný kritizoval postup Mesta Martin pri obsadzovaní funkcie konateľa mestskej televízie. V tomto prípade je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Rozdiel je treba vidieť v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje. Nie je možné Mestu Martin priznať právo na ochranu osobnosti a už vôbec nie žalobcom, pretože bolo preukázané, že Mesto pri obsadzovaní funkcie konateľa mestskej televízie konalo v rozpore s vlastným etickým kódexom voleného predstaviteľa samosprávy Mesta Martin (článok 5 konflikt záujmov). Obsadenie funkcie riaditeľa mestskej televízie, členom mestského zastupiteľstva a zároveň aj členom poslaneckého klubu politickej strany SIEŤ je v rozpore s konfliktom záujmov a oprávnene vyvoláva obavy z objektívnosti vysielania televízie. Kritika žalovaného vo vzťahu k Mestu Martin oprávnene vychádzala aj zo zásad zverejnených spoločnosťou Transparency International Slovensko. Odporúčania sa týkajú menovania zástupcov obce do obchodných spoločností s majoritou obce a do rozpočtových a príspevkových organizácií obce, ako aj pri prijímaní zamestnancov obcí. V tejto súvislosti žalovaný oprávnene poukázal aj na odporúčania tejto organizácie, podľa ktorých ak poslanec je riaditeľom mestskej firmy, ktorá je závislá na zákazkách od Mesta, dochádza ku konfliktu záujmov. Organizácia z toho dôvodu neodporúča obsadzovať riadiace posty v obchodných spoločnostiach s majetkovou účasťou obcí poslancami.
8. Je potrebné uviesť, že subjektívne hodnotiace úsudky, ktoré sú obsahom článkov zverejnených žalovaným ohľadne transparentnosti obsadzovania funkcie konateľa mestskej televízie, používajú z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej žalovaný v rade 2/ ako verejne činná osoba musí zniesť vyššiu mieru kritiky, ako bežný občan. V opačnom prípade by dochádzalo k porušeniu základného práva žalovaného na slobodu prejavu. Ustanovenie občianskeho zákonníka § 11 a nasledovných o ochrane osobnosti je potrebné vykladať v kontexte základného práva na slobodu prejavu, ktoré je zaručené v článku 26 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré je základom každej demokratickej spoločnosti. Pri posudzovaní oprávnenosti zásahu do osobnostných práv musí byť vyvážená miera a rozsah kritiky vo vzťahu k právu na slobodu prejavu. V súdenom prípade však miera kritiky a rozsah zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcov nebola taká intenzívna, aby znamenala neoprávnený zásah.
Žalovaný v rade 2/ je členom mestského zastupiteľstva, ako aj členom poslaneckého klubu politickej strany SIEŤ. Čo sa týka politikov, je z hľadiska práva na ochranu osobnosti akceptovateľná nielen kritika ich verejných a pracovných aktivít, ale dokonca aj určitá miera kritiky ich súkromných aktivít. V súdenom prípade však nebolo preukázané, že žalovaný zverejnil niektoré informácie, ktoré sa týkajú súkromného života žalovaného v rade 2/. Žalovaným zverejnené informácie sa týkajú výlučne pôsobenia žalobcu v rade 2/ v obchodnej spoločnosti, ktorá patrí Mestu Martin. Aj z tohto dôvodu súd žalobu, ktorou žalobcovia žiadali o odstránenie diskusných príspevkov zverejnených žalovaným, zamietol.
Súd žalobu zamietol v prvom rade z toho dôvodu, že kritika žalovaného, voči ktorej sa žalobcovia bránili žalobou, smerovala prioritne voči Mestu Martin a z toho dôvodu žalobcovia neboli v spore aktívne legitimovaní. Súd žalobu zamietol aj preto, že zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov preukázaný nebol. Kritika smerovaná najmä voči Mestu Martin a okrajove aj voči žalobcom bola z rozhodujúcej časti oprávnená a miera a intenzita tejto kritiky nebola taká výrazná, aby mohla byť dôvodom na ochranu osobnosti žalobcov.
9. Obsah čestného vyhlásenia E. O., ktoré na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.12.2017, predložil právny zástupca žalobcov, v žiadnom prípade nepreukazoval, že konaním žalovaného došlo k intenzívnemu a rozsiahlemu zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov. Právny zástupca žalobcov vypovedal, že autora čestného prehlásenia E. O. nepozná. Neuviedol žiadne okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť.
Podľa § 118a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný v čase podania žaloby, vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Podľa § 118a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na neskôr predložené označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Žalobca označený dôkaz „čestné prehlásenie“ nepredložil spolu so žalobou, ani na prvom pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo dňa 18.05.2017. Z tohto dôvodu, vzhľadom na nepreukázanú vierohodnosť E. O., ako aj vzhľadom na obsah čestného prehlásenia, súd na tento dôkaz neprihliadol. O týchto následkoch boli žalobcovia v predvolaní na pojednávanie riadne poučení.
Na čestné prehlásenie, ktoré právny zástupca predložil až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.12.2017, súd nemohol prihliadnuť ani vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania upravenú v § 153 aktuálne platného Civilného sporového poriadku. Prostriedok procesného útoku, teda čestné prehlásenie, mohli žalobcovia predložiť už spolu so žalobou.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.