Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-112-2019.pdf
PDF · 133.73 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, právne zastúpený: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.080,24 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.080,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.080,24 EUR od 23.04.2019 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.080,24 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 10.10.2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla vlastníka spoločnosti TERMON spol. s.r.o., značky Nissan Qashqai, EČV: BL 379BO (ďalej tiež ako „poškodený“). Vinník dopravnej nehody mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si poškodený uplatňoval náhradu škody. Žalobca uviedol, že prevzal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2018 pohľadávku poškodeného voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradení náhrady škody za náhradné vozidlo. Žalobca uviedol, že poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č. 952 816 6448 zo dňa 10.10.2018, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle, nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu. Poškodený uzavrel nájomnú zmluvu dňa 19.11.2018 so žalobcom, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky Nissan Qashqai, EČV: BL 737SO. Za 15 dní požičania si motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra na sumu 1.725,00 EUR. Náhradné vozidlo toho istého dňa vrátil. Zo strany žalovaného došlo len k čiastočnej úhrade požičovného, a to v sume 644,76 EUR. Zostalo tak neuhradené požičovné v sume 1.080,24 EUR. Žalobca uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie, čo odôvodnil tým, že neuznal dennú sadzbu zapožičania náhradného motorového vozidla. Žalobca uviedol, že žalovaný krátil dennú sadzbu požičovného z pôvodnej sumy 115,00 EUR/deň na sumu 47,99 EUR bez DPH na deň. Žalobca mal za to, že žalovaný takéto krátenie žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal. Žalobca mal za to, že suma 115,00 EUR za 1 deň prenájmu náhradného vozidla, nebola v čase zapožičania náhradného vozidla žiadnym spôsobom neúčelná. Vo vzťahu ku
kráteniu ceny požičovného za jeden deň prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, že výška náhrady škody sa stanovuje s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej autopožičovne, rovnako ako ani cenu najdrahšej autopožičovne. Žalobca mal za to, že obvyklá cena predstavuje celé cenové pásmo od skupiny najlacnejších po skupinu najdrahších autopožičovní vrátane, a preto cenu žalobcu, ktorá nevybočuje z cien skupiny určitého cenového pásma, nemožno označiť za neobvyklú. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania zo žalovanej istiny. Dátum, od ktorého si žalobca uplatnil úrok z omeškania žalobca stanovil ako deň nasledujúci po dni, keď mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) poskytnúť žalobcovi plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. O dátume skončenia šetrenia poistnej udalosti bol žalobca oboznámený telefonicky od žalovaného.
3. Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2019 žalobca rozšíril žalobou uplatnený nárok tak, že sa domáhal aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR. Súd s poukazom na ustanovenie § 141 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby.
4. Súd vo veci vydal dňa 19.12.2019 platobný rozkaz č.k. 39Cb/112/2019 - 101, proti ktorému podal žalovaný odpor.
5. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 16.01.2020 namietol, že poškodenému poskytol poistné plnenie vo výške 644,76 EUR, teda priznal plnenie za 15 dní, pričom sadzba predstavuje 47,99 EUR/deň. Zároveň žalovaný nepriznal žalobcovi sumu vo výške 40,96 EUR, ktorá predstavovala zníženie (rozdiel) o opotrebenie rozdiel tech. hmôt pred najazdením km TH1 po nájazd 1307 km TH2. Žalovaný uviedol, že postupom žalobcu došlo k navýšeniu ceny nájmu o 46 EUR denne. Žalovaný poukázal na to, že zloženie zábezpeky je bežným javom tak v prípade nájmu hnuteľných vecí, ako aj nehnuteľností. Mal za to, že nie je možné považovať za účelné náklady, ktoré vznikajú navýšením ceny nájmu len z toho dôvodu, že poškodený na začiatku nájomného vzťahu nezloží prenajímateľovi žiadnu zábezpeku za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný mal za to, že sa poškodený neriadil ustanoveniami § 415 a 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je každý povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám, resp. ich rozširovaniu a uzavretím nájomnej zmluvy na náhradné motorové vozidlo v cene denného nájmu nad priemerné sumy nájmov, resp. s prirážkou, nedôvodne navýšil rozsah škody. Žalovaný mal za to, že v prípade vzniku škody má síce poškodený nárok na náhradu škody, prípadne nákladov spojených s odvrátením následkov tejto škody, avšak aj v tomto prípade je potrebné vznik týchto nárokov, ako aj samotnú účelnosť a ich primeranosť zo strany poškodeného náležite preukázať. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016. Žalovaný zároveň zastával názor, že bola splnená povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.03.2019 a žalobcovi tak nevznikol nárok na úroky z omeškania.
6. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v replike doručenej súdu dňa 27.04.2020. Žalobca poukázal na to, že medzi stranami bola sporná len cena nájmu. Žalobca mal za to, že žalovaný relevantným spôsobom doposiaľ nepreukázal neobvyklosť (neprimeranosť) fakturovanej ceny nájmu náhradného motorového vozidla. Žalobca poukázal na to, že cenové ponuky z internetu sú iba veľmi orientačným prehľadom najnižších cien na internetovom trhu a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, či za cenu prezentovanú v internetovej ponuke bolo uvedené vozidlo možné aj reálne požičať; či podmienky nájmu boli aspoň teoreticky akceptovateľné; či takýmto vozidlom autopožičovňa napriek reklame na internete aj skutočne disponuje, prípadne či v rozhodnom období bolo dané vozidlo vôbec voľné a nebolo obsadené, atď. Žalobca mal za to, že internetové reklamné ponuky, ktorými argumentuje žalovaný, nie sú z hľadiska dokazovania vôbec spôsobilé vzájomného porovnávania a nemajú absolútne žiadnu vypovedaciu schopnosť. Ide iba o reklamnú fikciu a preto žalovaný v súvislosti so znížením ceny nájmu neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca považoval za nespochybniteľné, že množstvo negatív spojených s nájmom vozidla z reklamnej ponuky (t.j. celkovú akceptovateľnosť podmienok nájmu) je možné zistiť až pri osobnej návšteve autopožičovne, prípadne až pri podpise nájomnej zmluvy, alebo dokonca až pri preberaní požičaného vozidla. Žalobca uviedol, že nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby si v záujme získania čo najnižšej ceny náhradné vozidlo požičiaval za takých podmienok, ktoré mu v
danej chvíli nevyhovujú, sú pre neho neakceptovateľné či nesplniteľné. Poškodený nemal v danej chvíli voľné finančné zdroje na nájom náhradného vozidla, keďže dopravná nehoda sa mu stala nečakane a nepredvídane, nevedel ani len približne odhadnúť dĺžku doby opravy jeho poškodeného motorového vozidla a zároveň nevedel či bude náhradné motorové vozidlo skutočne potrebovať celú predpokladanú dobu nájmu a tak nemal záujem sa viazať a uzatvárať nájomnú zmluvu na náhradné motorové vozidlo na dobu určitú. Rozhodol sa preto pre nájom náhradného motorového vozidla v režime typickom pre dobu neurčitú, ktorá mu nijakým spôsobom nekomplikovala finančnú situáciu, poskytovala výrazne väčšiu flexibilitu a umožňovala mu náhradné motorové vozidlo bez sankcii kedykoľvek vrátiť. Žalobca zdôraznil, že nájomná zmluva obsahovala iba informatívnu predpokladanú dobu vrátenia vozidla, ktorá nájomcu k ničomu nezaväzuje a neobmedzuje nájomcu v možnosti požičané vozidlo bez sankcii kedykoľvek vrátiť či nájom „predlžiť“ pričom nájomné platí iba za skutočne využitú dobu nájmu. Žalobca tiež zdôraznil, že k dohodnutému nájomnému neboli fakturované žiadne prirážky. Nájomná zmluva jednoznačne a zrozumiteľne uvádzala dennú sadzbu nájmu vyjadrenú jedným číselným údajom, pričom táto cena nájmu sa zhoduje s dennou sadzbou nájmu fakturovanej vo faktúre za nájom motorového vozidla. Žalobca poukázal na to, že ustálená judikatúra uvádza že povinnosť je nahradiť cenu obvyklú (primeranú) a nie cenu priemernú či cenu najnižšiu (ako tvrdí žalovaný). Podľa právoplatných rozhodnutí súdov za cenu obvyklú nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej požičovne ak posudzovaná cena z daného cenového pásma nevybočuje. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca poukázal na to, že poisťovňa nemá len jednu, ale má dve povinnosti. Prvou je povinnosť plniť dlh, t. j. poskytnúť k uplatneným nárokom poistné plnenie riadne a včas, pre porušenie ktorej je sankcionovaná úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a druhou povinnosťou je povinnosť žalovaného zlikvidovať udalosť predpísaným spôsobom a včas, t. j. skončiť prešetrovanie udalosti v predpísanej lehote a následne poskytnúť poškodenému oznámenie o výsledkoch šetrenia, pričom porušenie tejto povinnosti je sankcionované úrokmi z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Žalobca mal za to, že splnením len jednej z povinností poisťovateľa (sekundárnej povinnosti skončiť prešetrovanie udalosti riadne a včas), nezaniká druhá povinnosť poisťovateľa (primárna povinnosť plniť riadne a včas), pretože v takomto prípade by sa poisťovňa uvedením akéhokoľvek dôvodu (aj absurdného či protiprávneho), mohla vyhýbať poskytnutiu poistného plnenia bez akýchkoľvek právnych následkov.
7. Žalovaný sa v reakcii vyjadril v duplike doručenej súdu dňa 02.07.2020. Žalovaný mal za to, že z nájomnej zmluvy jasne vyplýva obdobie, na aké bola uzavretá (od 30.05.2018 do 08.06.2018), preto nie je možné nájomnú zmluvu považovať za uzavretú na dobu neurčitú. Žalovaný nesúhlasil s tým, že suma 46,00 EUR nepredstavuje prirážky či príplatky, nakoľko z faktúry č. 180601 vyplýva, že základná denná sadzba za jeden deň predstavuje 69,00 EUR/deň a suma 46,00 EUR predstavuje prirážku, ktorá sa mala uplatniť v prípade uzatvorenia zmluvy na dobu neurčitú. Žalovaný mal za to, že sa v danom prípade jednalo o zmluvu na dobu určitú, z dôvodu konkrétneho vymedzenia časového úseku, na ktorý bolo vozidlo prenajaté. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o zabezpečenie nájmu, túto službu bolo potrebné považovať za príplatkovú službu, ktorú si poškodený nebol povinný objednať, bola to určitá výhoda, pre ktorú sa slobodne rozhodol ale nejedná sa o škodu, t. j. ujmu, ktorá by mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti. Žalovaný mal za to, že položku 46,00 EUR/deň nemožno posúdiť ako škodu, povinnosť zaplatiť takú časť ceny na zmluvnom dobrovoľnom základe nemožno automaticky stotožňovať so zákonnou povinnosťou na náhradu škody podľa zákona o PZP. Žalovaný vo vzťahu k úrokom z omeškania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 s tým, že zákonodarca v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, a to vtedy, ak nesplní povinnosť podľa § 14 ods. 6 zákona o PZP.
8. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 10.05.2022, na ktorom spor prejednal a rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý podaním doručeným súdu dňa 09.05.2022 vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného s poukazom na § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 09.05.2022 k veci uviedol, že žalobca relevantne nepreukázal obvyklosť a primeranosť fakturovanej ceny prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 115,00 EUR na deň. Žalovaný potvrdenia niekoľkých spoločností k cene nájmu predložené žalobcom považoval za zjavne arbitrárne, z ktorých nie je možné žiadnym spôsobom dedukovať obvyklosť ceny prenájmu
náhradného vozidla. Žalovaný mal s poukazom na ním predložené cenníky za to, že žalobcom fakturovaná cena prenájmu náhradného vozidla bola niekoľkonásobne vyššia ako cena obvyklá v danom mieste a čase. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca od uplatňovaného nároku za prenájom náhradného vozidla neodrátal prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo.
10. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach v spore a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
11. Zároveň žalobca na pojednávaní konanom dňa 10.05.2022 po poučení podľa § 154 CSP a žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 09.05.2022 uviedli, že vo veci nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
12. Súd sa oboznámil so žalobou a s vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2018, Nájomnou zmluvou zo dňa 19.11.2018, faktúrou č. 181201 na sumu 1.725,00 EUR vystavenou dňa 04.12.2018, čestným prehlásením k platbe v hotovosti, Oznámením o postúpení zo dňa 04.12.2018, potvrdením o úhrade faktúry č. 181201, Rozpisom k predloženým dôkazom, Potvrdením k cene nájmu motorového vozidla spoločnosti ERANOV s.r.o. zo dňa 30.04.2019, Potvrdením k cene nájmu motorového vozidla spoločnosti Mtechnik Martin Mrúzek zo dňa 29.04.2019, cenovou ponukou spoločnosti LuxCars s.r.o., Potvrdením k cene nájmu od Valentovič Zoltán - Autotrans, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/180/2012 - 57 zo dňa 29.06.2015, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/37/2013 - 129 zo dňa 05.03.2015, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/55/2013 - 211 zo dňa 17.03.2015, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/328/2015
- 247 zo dňa 08.11.2016, listom žalovaného zo dňa 08.03.2019 - Oznámenie o poistnom plnení, listom žalovaného zo dňa 25.03.2019 - Oznámenie o poistnom plnení, listom žalovaného zo dňa 09.04.2019 - Oznámenie o poistnom plnení, internetovými ponukami nájmu vozidla značky Nissan Qashqai, cenníkom žalobcu platným od 01.01.2016 s potvrdeniami požičovní vozidiel ERANOV s.r.o., JUDr. Zoltán Valentovič - Autotrans, PP RENT CARS s.r.o., GentleCar s.r.o., Business Car s.r.o. a AUTOCENTRUM ASIST s.r.o., zoznamom právoplatných rozhodnutí súdov k cene nájmu 115,00 EUR za 1 deň nájmu, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.
13. Súd sa tiež oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č.l. 28-39 a č.l. 133-135, pričom vyhodnotil, že tieto nemajú súvis s prejednávanou vecou.
14. Súd spor právne posúdil nasledovne:
15. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
17. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
20. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
21. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
22. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
23. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
25. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b. škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c. účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d. ušlého zisku.
26. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
28. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
29. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
30. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
35. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10.10.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo spoločnosti TERMON spol. s.r.o. značky Nissan Qashqai, EČV: BL 379BO, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporným, že poškodený v postavení nájomcu dňa 19.11.2018 uzavrel so žalobcom v postavení prenajímateľa Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky Nissan Qashqai, EČV: BL 737SO. Nebolo sporné, že poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté v období od 19.11.2018 do 04.12.2018. Za prenájom náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 181201 na sumu 1.725,00 EUR. Dňa 04.12.2018 žalobca ako postupník a spoločnosť TERMON spol. s.r.o. ako postupca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky. Nebolo sporné, že postupca listom zo dňa 04.12.2018 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Nebolo sporné, že žalovaný po prešetrení škodovej udalosti poškodenému listom zo dňa 08.03.2019 oznámil, že dňa 07.03.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal náhradu škody vo výške 521,85 EUR, následne listom zo dňa 25.03.2019 oznámil žalovaný poškodenému doplatenia náhrady škody vo výške 85,41 EUR a listom zo dňa 09.04.2019 oznámil žalovaný poškodenému doplatenia náhrady škody vo výške 37,50 EUR. Žalovaný znížil náhradu škody z dôvodu neprimeraných nákladov za náhradné vozidlo, a to vo vzťahu k neprimerane účtovanej dennej sadzbe za náhradné vozidlo, pričom ako primeranú cenu za jeden deň nájmu náhradného vozidla žalovaný určil 47,99 EUR/deň. Žalovaný zároveň znížil náhradu o opotrebenie - rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 1634 km TH2 vo výške 58,75 EUR a o sumu 16,34 EUR ako zníženie 0,01 EUR/za 1 km. Medzi stranami nebola sporná doba nájmu náhradného motorového vozidla.
36. Žalobca sa v spore domáhal doplatenia náhrady škody vo výške 1.080,24 EUR s príslušenstvom, a to nároku na náhradu nákladov vynaložených poškodeným za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie opravy poškodeného vozidla, ktoré vozidlo bolo poškodené v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
37. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietol neprimeranosť žalobcom uplatňovanej dennej sadzby za nájom náhradného vozidla vo výške 115,00 EUR/deň. Žalovaný tiež namietal, že žalobca, resp. poškodený si od uplatňovaného nároku neodrátal prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho vozidla, ak by poškodené nebolo. Žalovaný tiež namietol dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017.
38. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2018 uzavretú medzi poškodeným - spoločnosťou TERMON spol. s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu škody z poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 10.10.2018, ktorá pohľadávka bola špecifikovaná v čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2018 je platným právnym úkonom a na jej základe došlo k postúpeniu pohľadávky (ktorá existuje, alebo ktorá v budúcnosti vznikne) poškodeného voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť zo dňa 10.10.2018 na jeho motorovom vozidle, resp. voči jeho poisťovni alebo Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Z obsahu predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že predmetom postúpenia bol budúci nárok poškodeného voči žalovanému
spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a teda tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený na žalobcu. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva jednoznačné označenie zmluvných strán, zmluva má písomnú formu a je zmluvnými stranami podpísaná. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 04.12.2018 je platným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k platnému postúpeniu budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody na žalobcu. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom v konaní nebolo medzi stranami sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
39. Súd poukazuje na skutočnosť, že z ustanovenia § 4 zákona o PZP vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením a stratou veci. V tejto súvislosti za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní nebolo sporným, že škodová udalosť, teda poistná udalosť zo dňa 10.10.2018 skutočne spôsobila škodu na motorovom vozidle poškodeného
- spoločnosti TERMON spol. s.r.o., a teda aj škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáhal. Poškodený v dôsledku poistnej udalosti prišiel bez vlastnej viny o možnosť užívať svoje motorové vozidlo, a teda v konečnom dôsledku bol z dôvodu poistnej udalosti poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil prenajatím náhradného motorového vozidla. Žalobca ako právny nástupca poškodeného si tak v konaní na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnil žalovaným nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedá výdavkom, ktoré poškodenému vznikli, a ktoré by nenastali, ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo a nebol by povinný platiť nájom za prenajaté motorové vozidlo. Škoda, ktorá poškodenému vznikla teda spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by nedošlo k škodovej udalosti. Jedná sa teda o skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
40. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa výšky žalobcom účtovanej dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla súd konštatuje, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcom účtovanú sumu 115,00 EUR za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla dojednanú medzi poškodeným a žalobcom v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 19.11.2018 a vyplývajúcu z faktúry žalobcu č. 181201, ktorou žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla za 15 dní prenájmu náhradného vozidla (od 19.11.2018 do 04.12.2018) sumu 1.725,00 EUR, možno považovať pri danom type a značke vozidla za cenu obvyklú. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide o výšku ceny nájmu náhradného motorového vozidla, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších ale aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Pokiaľ cena nájmu z tohto pásma nevybočuje, je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Zo žalobcom predložených cenníkov a potvrdení viacerých požičovní vozidiel (ERANOV s.r.o., Valentovič Zoltán - Autotrans, Mtechnik - Martin Mrúzek, PP RENT CARS s.r.o., AUTOCENTRUM ASIST, s.r.o.) vyplynulo, že suma 115,00 EUR za jeden deň prenájmu náhradného vozidla značky Nissan Qashqai, nie je cena neobvyklá alebo celkom premrštená, a preto je potrebné cenu nájmu vo výške 115,00 EUR/deň považovať za cenu obvyklú, a to aj napriek tomu, že žalovaný predložil v konaní cenníky s nižšou cenou požičovného, nakoľko v zmysle už uvedeného nenahrádza sa poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, cena najnižšia, akú žalovaný našiel šetrením na internete, ale cena obvyklá, ktorá nevybočuje z cenového pásma najnižších, ale aj najvyšších cien nájmu daného náhradného vozidla. Súd sa zároveň nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že suma 46,00 EUR za deň nájmu náhradného vozidla predstavuje prirážku, ktorá sa mala uplatniť v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, avšak nájomná zmluva zo dňa 19.11.2018 bola uzavretá na dobu určitú, a preto položku vo výške 46,00 EUR/deň nemožno posúdiť ako škodu s povinnosťou jej náhrady v zmysle zákona o PZP. Súd mal z predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 19.11.2018, bod 15. zmluvy preukázané, že poškodený ako nájomca a žalobca ako prenajímateľ si dojednali cenu nájmu náhradného vozidla vo výške 115,00 EUR za jeden deň nájmu náhradného vozidla. Vo faktúre č. 181201 je rovnako uvedená cena za jeden deň nájmu náhradného vozidla vo výške 115,00 EUR, pričom predmetná faktúra bližšie špecifikovala, že suma 46,00 EUR/deň je cenou za nájom na dobu neurčitú, bez zloženia celého nájomného a finančnej
zábezpeky za vozidlo na začiatku doby nájmu a s predĺženou splatnosťou za nájom vozidla. V zmysle uvedeného mal súd za to, že možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že sa v danom prípade jedná o súčasť ceny nájmu a sumu 46,00 EUR nemožno považovať za prirážku, nakoľko uvedený údaj na faktúre č. 181201 má len informatívny charakter, z dôvodu, že cena nájmu bola už v zmluve, ako aj vo faktúre stanovená sumou 115,00 EUR za jeden deň nájmu náhradného vozidla. Súd zdôrazňuje, že od poškodeného nemožno spravodlivo vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinil, a pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešil náhradu za svoje poškodené vozidlo tak, že bude realizovať výskum cenových relácií v rôznych autopožičovniach v závislosti od podmienok prenájmu a následne uskutoční výber najlacnejšej autopožičovne, bez ohľadu na podmienky prenájmu (napríklad vyžadovanie zloženia depozitu, určenie presnej doby nájmu náhradného vozidla a pod.). Súd poukazuje na to, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného, aby v prípade vzniku škody vyhľadával najlacnejšiu autopožičovňu. Súd sa zároveň nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nájomná zmluva zo dňa 04.12.2018 bola uzavretá na dobu určitú, nakoľko v bode 15. zmluvy zmluvné strany výslovne uviedli len predpokladanú dobu nájmu náhradného vozidla, pričom v zmluve si zmluvné strany výslovne dojednali, že vozidlo sa považuje za vrátené až podpisom v druhej časti zmluvy, ku ktorému došlo dňa 04.12.2018, pričom uvedené korešponduje s bodom 19. zmluvy, kde rovnako zmluvné strany uviedli skutočnú dobu nájmu do 04.12.2018. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 19.11.2018 tak súd mal preukázané, že táto bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že koniec nájmu vozidla bol viazaný až na moment skutočného vrátenia náhradného vozidla nájomcom prenajímateľovi.
41. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že si žalobca od žalobou uplatňovaného nároku neodpočítal prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo, a ktoré žalovaný vyčíslil v zmysle oznámení o poistnom plnení v sume 58,75 EUR ako opotrebenie - rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 1634 km TH2 a v sume 16,34 EUR ako zníženie 0,01 EUR/za 1 km, súd dospel k záveru, že uvedená procesná obrana žalovaného nebola v konaní preukázaná. Súd konštatuje, že v prípade, ak žalovaný vykonal takéto zníženie náhrady škody, zaťažovalo ho dôkazné bremeno, toto svoje tvrdenie preukázať a uviesť na základe akých skutočností žalovaný dospel k uvedenej výške prevádzkových nákladov. Súd poukazuje na to, že vozidlo poškodeného bolo v servise z dôvodu, ktorý poškodený nijako nezavinil, napriek tomu svoje poškodené vozidlo nemohol počas nevyhnutnej doby opravy používať, pričom táto skutočnosť nemôže zakladať obohatenie poškodeného na žalovaným tvrdených ušetrených prevádzkových nákladoch, nakoľko vzhľadom na skutočnosť poškodenia vozidla a jeho následnú opravu, nemožno jednoznačne konštatovať rovnakú hodnotu vozidla, akú by malo bez tohto poškodenia. Súd tiež poukazuje na to, že ak by sa mal akceptovať žalovaným uvedený výpočet daných prevádzkových nákladov poškodeného, išlo by o hodnotenie na základe jednostranného výpočtu v prospech žalovaného bez komplexného vyhodnotenia situácie poškodeného ohľadom hodnoty jeho vozidla a tým aj výšky skutočnej škody po poškodení tohto vozidla (k tomu napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/204/2016 z 20.02.2020).
42. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že žalobou uplatnený nárok predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné a dôvodné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 10.10.2018 na vozidle Nissan Qashqai, EČV: BL 379BO, z ktorých časť žalovaný neuhradil. V zmysle uvedeného súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako nepreukázanú, naopak nárok žalobcu ako dôvodný a preukázaný žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné plnenie, resp. náhradu škody, v sume 1.080,24 EUR.
43. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia, resp. náhrady škody vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaný dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania sporoval s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020 zrušené a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Súd pri posudzovaní žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia, pričom základ úrokov z omeškania je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal z listu žalovaného zo dňa 08.03.2019 - „Oznámenie o poistnom plnení“ preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti zo dňa 10.10.2018 vo vzťahu k nákladom poškodeného za prenájom náhradného motorového vozidla dňa 07.03.2019, žalobca si tak úrok z omeškania uplatnil po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené úroky z omeškania odo dňa 23.04.2019 žalobcovi možno priznať, tak ako si ich uplatnil v žalobe. Sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd posúdil ako uplatnenú v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. V zmysle uvedeného súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.080,24 EUR odo dňa 23.04.2019 do zaplatenia, keďže nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd posúdil ako dôvodný, pričom tento nebol zo strany žalovaného účinne sporovaný.
44. Súd však vyhodnotil ako nedôvodnú žalobu žalobcu v časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ako právneho nástupcu poškodeného, na náhradu škody, ktorá poškodenému vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Nemožno teda dospieť k záveru, že by vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom obchodnoprávnym v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade bol nárok uplatnený v zmysle ustanovení zákona o PZP a Občianskeho zákonníka, nejde teda o vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ale o nárok, resp. vzťah, ktorý priamo vyplýva zo zákona, a to zo zákona o PZP a Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na uvedené nemá obchodnoprávny charakter, čo súd zohľadnil aj pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného, vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nemožno posúdiť ako obchodnoprávny, súd žalobcovi nepriznal nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka vo výške 40,00 EUR a v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Žalobca bol v predmetnom konaní vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobe v rozsahu celej žalovanej istiny a časti uplatneného príslušenstva vyhovel. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zohľadnil pomer úspechu vo vzťahu k priznanej istine, nakoľko príslušenstvo nebolo predmetom samostatného nároku. V prípade, ak je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou, jeho súdom priznaná výška, resp. zamietnutie žaloby v časti príslušenstva, nemá vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2017, č.k. 3Cob/300/2016-118). V zmysle uvedeného, s poukazom na úspech žalobcu v konaní v časti žalovaného nároku na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 1.080,24 EUR a časti žalovaného príslušenstva dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).