Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-2-2014.pdf
PDF · 148.07 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v sporovej veci žalobcov: v 1. rade: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Bratislava, v 2. rade: N.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XXX, P., v 3. rade: G.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, Bratislava všetci právne zastúpení JUDr. Janou Kompišovou, advokátkou, Jakubovo nám.č. 9, Bratislava proti žalovaným: v 1.rade: T.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Peter Dobrovodský & spol. s r.o., so sídlom Česká 7, 831 03 Bratislava, v 2.rade: N.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, Bratislava a v 3.rade: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XX, Bratislava, obaja právne zastúpení JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, Björnsonova 8, Bratislava o zaplatenie 1666,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému v 1.rade proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Súd priznáva žalovanému v 2.rade proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Súd priznáva žalovanému v 3.rade proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcov - G.. Y. X. sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2013 domáhal, aby súd uložil žalovaným v prvom až treťom rade povinnosť zaplatiť mu sumu 1666,56 eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcov odôvodňoval žalobu tým, že dňa 11.03.2001 zomrela pani T. O., ktorá zanechala závet, ktorým dedičkou nehnuteľného majetku ustanovila svoju mladšiu sestru X. X.. Okresný súd Bratislava III určil neplatnosť predmetného závetu svojim rozsudkom sp.zn. 8C/11/2003 z 28.11.2012. Právny predchodca sa teda stal spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie U. T. ako dom s.č. XXXXXX postavený na parc.č. XXXX a parcela č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) v dôsledku dedenia na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Milošom Kaanom sp.zn. D 162/2001, Dnot 48/2003 z 08.10.2013. Právny predchodca žalobcov tvrdil, že dva roky pred podaním žaloby spätne nehnuteľnosti neužíval a nemal k nim prístup. Nehnuteľnosti v celosti užívali a užívajú žalovaní a to bez súhlasu a v rozpore s vôľou právneho predchodcu žalobcov. Právny predchodca žalobcov nemal reálnu možnosť vykonávať svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, k užívaniu nehnuteľností žalovaným súhlas nedal, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy neprišlo, preto žalovaní užívajú nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu právneho predchodcu žalobcov bez právneho dôvodu. Počas posledných dvoch rokov pred podaním žaloby získavali žalovaní na úkor právneho predchodcu žalobcov majetkový prospech bez právneho dôvodu. Pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia vychádza právny predchodca žalobcov z priemeru cien nájmu obdobných nehnuteľností
v danej lokalite vo výške 2500,- eur/mesačne, teda mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 69,44 eur mesačne (vypočítané ako 4/144 z 2500,- eur/mesačne). Žalovaní vlastnili nehnuteľnosti v rozsahu 13/14-in k celku, tieto užívali v celom rozsahu na úkor žalobcu. Právny predchodca žalobcu nehnuteľnosti neužíval a bezdôvodné obohatenie za posledné dva roky spätne predstavuje 1666,56 eur. Právny predchodca žalobcov si uplatnil úrok z omeškania vo výše 5,11% ročne, čo zodpovedá 0,014% denne.
2. V obsahu svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 05.06.2014 žalovaný v prvom rade žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že právny predchodca žalobcov sa v čase, keď bol spoluvlastníkom nehnuteľností nikdy a nijakým spôsobom nedomáhal vstupu do nehnuteľností, nezaujímal sa o jej technický stav, nezaujímal sa o potreby opráv a úprav, nezaujímal sa o to, kto hradí náklady spojení s jej údržbou, kto platí daň z nehnuteľností a pod. Právny predchodca žalobcov bez akejkoľvek dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi a pri porušení ich zákonného predkupného práva, prakticky mesiac po potvrdení nadobudnutia jeho spoluvlastníckeho podielu dňa 11.11.2013 podpísal s treťou osobou kúpnu zmluvu o predaji svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorej návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný dňa 25.11.2013 s tým, že dňa 06.12.2013 jeho vlastnícke právo zaniklo povolením vkladu kúpnej zmluvy pod č. V-28361/13. Žalovaní namietal aj výšku vyčísleného bezdôvodného obohatenia a uviedol, že dom bol postavený pred cca 10 rokmi a okrem zavlhnutej predzáhradky nemal žiadny priľahlý , ani iný k nemu patriaci pozemok. Rodinný dom sa nachádzal v pôvodnom stave a z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu o neplatnosť záveru bol udržiavaný len v stave, aby nedochádzalo k jeho zásadnému poškodeniu. Rodinný dom nebol z dôvodu jeho neobývateľnosti nikým užívaný. Práve z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu o neplatnosť záveru nebolo možné vykonávať akékoľvek zásadné stavebno-technické úpravy domu, na základe ktorých by bolo možné dom užívať alebo prenajať inej tretej osobe. Žalovaný namietal, že to bol právny predchodca žalobcov, ktorý mal nahradiť žalovanému náklady spojené s údržbou domu vynaložených na to, aby nedošlo k zásadnému poškodeniu prípadne spadnutiu domu, čo udržalo kúpnu cenu, za ktorú realizoval právny predchodca žalobcov svoj spoluvlastnícky podiel v úrovni kúpnej ceny za dom a nie zrúcaninu.
3. Žalovaný v druhom rade žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.06.2014 uviedol, že predmetom súdneho konania o neplatnosť závetu neboli pozemky k domu priľahlé, len dom s pozemkom pod domom. Právny predchodca žalobcov počas trvania súdneho sporu o neplatnosť záveru o spoluužívanie nehnuteľností , ani prístup na nehnuteľnosti nežiadal a žiadnym spôsobom sa nezúčastňoval na jej udržiavaní. Podľa názoru žalovaného právny predchodca žalobcov nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam až právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve. Žalobcom uplatnená výška bezdôvodného obohatenia úplne podľa žalovaného obchádzala tú skutočnosť, že nehnuteľnosť bol malometrážny dom zo začiatku 20.storočia, v stave po rekonštrukcii v 80-tych rokoch 20.storočia, s dosluhujúcou strechou a kúrením. Táto nehnuteľnosť bola ohodnotená dňa 14.10.2010 súdnym znalcom pre účely dedičského konania po zosnulej X. X. na 43916,- eur so stavebno-technickým popisom, podľa ktorého bol dom v zlom technickom stave, zavlhnutý so zatuchnutou omietkou, rozvody vody zhrdzavené a neustále vznikajúca potreba opráv potrubí, bojlera na TUV, resp. jeho výmeny, výmeny rozvodov elektriny a pod. Nakoniec žalovaný uviedol, že on osobne nikdy predmetnú nehnuteľnosť neužíval. Po smrti starej mamy žalovaného p. X. X. zostala predmetná nehnuteľnosť neobývaná. Keďže nebol istý výsledok súdneho sporu o neplatnosť záveru, nikto z majiteľov nechcel a a ani nemohol so svojim podielom nakladať. O zachovanie stavu nehnuteľnosti sa staral žalovaný spolu s ujom T. X. a to vlastnou prácou a vlastnými prostriedkami, keď vykonávali drobné opravy a základnú starostlivosť vrátane zimnej údržby. Podľa tohto obdobia sa právny predchodca žalobcov ani raz o stav nehnuteľnosti nezaujímal, neprispieval k jej údržbe a ani nežiadal k nehnuteľnosti prístup, prípadne nenavrhol žiadne jej ekonomické využitie. Z uvedené vyplýva, že sa žalovaný nemohol obohatiť na úkor žalobcu, keďže žiaden majetkový prospech z nehnuteľnosti nemal, naopak na rozdiel od právneho predchodcu žalobcov mal v súvislosti s udržaním nehnuteľnosti peňažné náklady.
4. Vyjadrenie žalovanej v treťom rade doručené súdu dňa 24.06.2014 obsahovalo totožné námietky a argumentáciu ako vyjadrenie žalovaného v druhom rade. Žalovaná v treťom rade žiadala žalobu právneho predchodcu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť, pretože nehnuteľnosti nikdy neužívala, a preto sa nemohla na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.
5. Právny predchodca žalobcov vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.07.2014 zaujal spoločné stanovisko vo vzťahu ku obsahu vyjadrení žalovaných v prvom a druhom rade a
napokon aj vyjadrenia žalovanej v treťom rade, keď uviedol, že vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo úplným obsadením rodinného domu v X. na R. D..Č.. XX, požaduje legitímne. Podľa právneho predchodcu žalobcov bolo zrejmé, že neužíval spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Strany sporu boli v súdnom spore o spoluvlastníctvo, čo verifikuje rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 28.11.2012 sp.zn. 8C/11/2003 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27.05.2013 sp.zn. 6Co/223/2013 a následne notárom JUDr. Milošom Kaanom vydané osvedčenie o dedičstve z 08.10.2013 sp.zn. D/162/2011, Dnot/48/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2013. Tento spor považoval právny predchodca žalobcov za dôkaz, že žalovaní užívali rodinný dom v celosti v subjektívnom presvedčení, že rodinným im v celosti patrí a právny predchodca žalobcov k nemu nemá žiadne práva. Právny predchodca žalobcov predal svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti bez akejkoľvek dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi spoločnosti Dev Con International, s.r.o. kúpnou zmluvou z 06.12.2003, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. V-28359/13 a kúpnou zmluvou z 06.12.2013, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. V-28361/13. Ku námietkam žalovaného, že právny predchodca žalobcov nadobudol spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti až právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve, žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 26Cdo/2589/2007 z 13.08.2008, podľa ktorého má dedičské rozhodnutie len deklaratórne účinky a v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámením sa s obsahom osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Milošom Kaanom sp.zn. D 162/2001, Dnot 48/2003 z 08.10.2013 , osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Danielou Šikutovou notárkou ako súdnou komisárkou dňa 14.10.2010 sp.zn. 2D/294/2010, Dnot/23/2010, listom PZ právneho predchodcu žalobcu z 15.11.2013, listom vlastníctva č. 1101, list PZ žalovaného z 20.12.2013 s doručenkou, rozsudkom KS v Bratislave č.k. 6Co/223/2013-372 z 27.05.2013, zápisnicou OS Bratislava III z 28.11.2012 sp.zn. 8C/11/2003, výňatkom zo znaleckého posudku Ing. Petra Sulíka vyhotoveného dňa 14.10.2010, lv č. 1101 vedenom pre k.ú. Staré Mesto z 11.10.2010 , rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava I z 06.12.2013 pod č. V-28361/13 a z 06.12.2013 pod č. V-28359/2013, pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. sp.zn. 24C/10/2014 ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
7. Podľa osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Danielou Šikutovou notárkou ako súdnou komisárkou dňa 14.10.2010 sp.zn. 2D/294/2010, Dnot/23/2010 v dedičskej veci po poručiteľke X. X. sa dedičom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 - ice na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. T., v obci Bratislava-mestská časť U. T., v okrese Bratislava N. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako dom súpisné číslo XXXXXX postavený na pozemku parc.č. XXXX a pozemok parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 stali syn T. X. v 3-inách k 1-ici poručiteľky a vnúčatá H. P. v 1-ine k 1-ici poručiteľky a N.. Y. T. v 1-ine k 1-ici poručiteľky. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2010.
8. Z osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 08.10.2013 sp.zn. D 162/2001, Dnot 48/2003 v dedičskej veci po poručiteľke T. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej 11.03.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2013 súd zistil, že dedičia uzatvorili o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej nadobudli spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-iny k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. T., v obci Bratislava-mestská časť U. T., v okrese Bratislava N. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako dom súpisné číslo XXXXXX postavený na pozemku parc.č. XXXX a pozemok parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 do vlastníctva T.. T. X. v podiele 6/36 z podielu poručiteľky, t.j. 6/144 k celku, N.. Y. T. v podiele 3/36 z podielu poručiteľky, t.j. v podiele 3/144 k celku, H. P. v podiele 3/36 z podielu poručiteľky, t.j. v podiele 3/144 k celku, T.. B. V. v podiele 12/36 z podielu poručiteľky, t.j. v podiele 12/144 k celku, N.. Y. X. v podiele 8/36 z podielu poručiteľky, t.j. v podiele 8/144 a G.. Y. X. v podiele 4/36 z podielu poručiteľky, t.j. v podiele 4/144 k celku.
9. Okresný úrad Bratislava I, katastrálny odbor svojim rozhodnutím z 06.12.2013 pod č. V-28361/13 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území U. T. ako pozemok parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 a stavba so s.č. XXXXXX na pozemku s parc.č. 3951 v prospech spol. Dev Con International, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.11.2013 medzi predávajúcimi T.. B. V., N.. Y. X. a G.. Y. X. a kupujúcim spol. Dev Con International, s.r.o..
10. Okresný úrad Bratislava I, katastrálny odbor svojim rozhodnutím z 06.12.2013 pod č. V-28359/13 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Staré Mesto ako pozemok parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 a stavba so s.č. XXXXXX na pozemku s parc.č. XXXX v prospech spol. Dev Con International, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.11.2013 medzi predávajúcimi T.. T. X., H. P. a N.. Y. T. a kupujúcim spol. Dev Con International, s.r.o..
11. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 223/2013-372 z 27.05.2013 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 28.11.2012 č.k. 8C/11/2003-327, ktorým súd určil, že záver poručiteľky T. O., zomrelej 11.03.2001 napísaný dňa 10.02.1999, ktorým zanechala všetok svoj nehnuteľný majetok svojej sestre X. X. je neplatný.
12. Z obsahu listu právneho zástupcu žalobcov z 15.11.2013 zistil súd, že právny predchodca žalobcov vyzval žalovaných zaplatiť mu sumu 1666,56 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností bez súhlasu právneho predchodcu žalobcov.
13. Z obsahu listu právneho zástupcu žalovaných JUDr. Dobrovodského z 20.12.2013 súd zistil, že žalovaný namietali tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o užívaní nehnuteľnosti na R. ul. v X. inak, ako v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov a za účelom jej udržiavania a namietali aj výšku žalobcom uplatneného bezdôvodného obohatenia.
14. Z výpisu z katastra nehnuteľností katastrálneho portálu súd zistil, že ku dňu 11.10.2010 bol na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres Bratislava N., katastrálne územie U. T., obec Bratislava-mestská časť U. T., zapísaný dom súpisné číslo XXXXXX postavený na pozemku parc.č. XXXX a pozemok parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2 v podielovom spoluvlastníctve T. O. v podiele vo veľkosti 1-iny k celku, T. X. v podiele vo veľkosti 2/16-in k celku, Y. T. v podiele vo veľkosti 1/16-iny k celku, H. T. v podiele vo veľkosti 1/16-iny k celku a X. X. v podiele vo veľkosti 2/4-in k celku.
15. Zo znaleckého posudku vyhotoveného dňa 14.10.2010 za účelom určenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti domu s.č. XXXXXX postaveného na parc.č. XXXX v k.ú. U. T. Ing. Petrom Sulíkom, znalcom, ktorý bol súdu predložený v časti, v ktorej popisoval znalec zistený skutkový stav nehnuteľnosti súd zistil, že vek predmetného domu je odhadovaný na 106 rokov. Jedná sa o dvojpodlažný nepodpivničený malý 3-izbový rodinný dom s dreveným sedlovým krovom postavený svojpomocne z bežných stavebných materiálov, so všetkými IS. Dom bol v zlom technickom stave, zavlhnutý, so zatuchnutou omietkou, s prehrdzavenými rozvodmi vody a neustálou potrebou opráv prasknutých potrubí, boiler na ohrev TUV bol nespoľahlivý s potrebou jeho výmeny, kotol sa nachádzal na pokraji životnosti, rozvody elektriky bolo potrebné vymeniť, pretože boli hliníkove, dom bol nezateplený. Objekt bol dvojpodlažný obdĺžnikového tvaru postavený na ploche 72 m2. Úžitková plocha domu rpedstavovala 102m2.
16. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 24C/10/2014 súd zistil, že predmetom konania bola skutkovo a právne analogická vec, keď Ing. Juraj Brechtl si uplatňoval voči totožným žalovaným na základe analogických skutkových tvrdení o užívaní rodinného domu v celosti, bezdôvodné obohatenie vo výške 3333,12 eur s príslušenstvom.
17. V rámci výsluchu N.. Y. X. ako žalobcu v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 24C/10/2014 na pojednávaní dňa 07.11.2014 tento uviedol, že potom ako prišlo k dedičskému konani po p. Tomanovej, bol z dedičstva vylúčený. Žalovaní nakladali s ním akoby nebol dedičom, nebolo mu umožnené nehnuteľnosť užívať a nakoniec sa dedičských práv domáhal súdnou cestou, pričom súdne konanie trvalo od roku 2002 do roku 2013. Po smrti poručiteľky v dome bývala X. X., sestra poručiteľky, ktorá dom obývala do roku 2010. Užívanie nehnuteľnosti si N.. Y. X. predstavoval tak, že by tam chodil na rekreáciu, na návštevu ako v minulosti, ako rodina sa tam v minulosti stretávali.
18. Z výsluchu žalovaného v prvom rade T.. T. X. na pojednávaní dňa 07.12.2017 ako aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 24C/10/2014 na pojednávaní dňa 07.11.2014 súd zistil, že do roku 2010 rodinný dom obývala matka žalovaného v prvom rade, ale len v rozsahu jednej miestnosti, pričom ostatné miestnosti neboli užívané. Do predmetného domu mal žalovaný prístup, vykonával na nehnuteľnosti údržbárske práce, čistil chodník a pod. Rodinný dom bol v zlom technickom stave, ide
o rodinný dom z roku 1905. V zlom stave bola strecha domu, najhoršie na tom boli elektrické vedenia a kúrenie, ktoré bolo nakoniec v hornej časti domu odstavené. Múry domu boli zavlhnuté. Kovové nosné trámy domu skorodované. Po smrti matky žalovaného nebol rodinný dom žiadnym spôsobom užívaný. Žalovaný uviedol že nikto a nikdy ho zo strany žalobcov, ani zo strany ich právneho predchodcu p. Y. X., nekontaktoval v súvislosti so žiadosťou o umožnenie vstupu na predmetnú nehnuteľnosť. Právny predchodca žalobcov nemal nikdy o vstup na nehnuteľnosť záujem, ani nechcel túto užívať, pričom žalovaný uviedol, že ho nemal dôvod v tejto veci kontaktovať. Pri osobnom stretnutí v roku 2010 v Nitre s pánom Y. X. neprejavil tento žiaden záujem o užívanie predmetnej nehnuteľnosti a na túto tému spolu ani nehovorili. Pokiaľ ide o finančné náklady súvisiace s rodinným domom ako úhrada poistného, daní, poplatkov za elektrinu, tieto boli uhrádzané žalovaným a prípadná potreba nevyhnutných opráv realizovaná svojpomocne žalovaným v prvom rade, prípadne v spolupráci s N.. T.G.Á.Z. (žalovaným v treťom rade). Žalovaný mal evidovaný trvalý pobyt na R. D..Č.. XX P. X. od roku 1953, keď sa tam nasťahoval spolu s rodičmi. Evidenciu trvalého pobytu si nemenil preto, aby mohol vybavovať všetky úradné záležitosti. Žalovaný v prvom rade a žalovaný v treťom rade disponovali kľúčami od nehnuteľnosti, v zásade žalovaný v treťom rade pre prípad, ak by bolo potrebné vo vzťahu ku nehnuteľnosti zastúpiť žalovaného v prvom rade. Žalovaný v prvom rade mal vedomosť o tom, že na Okresnom súde Bratislava iII bolo vedené súdne konanie o určenie neplatnosti závetu.
19. Z výsluchu žalovaného v druhom rade N.. Y. T. na pojednávaní dňa 07.12.2017 ako aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 24C/10/2014 na pojednávaní dňa 13.02.2015 súd zistil, že žalovaný rodinný dom neužívali. Žalovaný uviedol, že s časťou rodiny X. (žalobcovia), žalovaní roky žiaden kontakt neudržiavali. Občas sa strany stretávali a to v súvislosti s jednotlivými pojednávaniami v súdnom konaní vedenom na OS Bratislava III, kde mal záujem kontaktovať žalobcov aj za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, avšak títo nikdy nemali záujem. Na udržiavaní nehnuteľnosti sa žalovaný v druhom rade podieľal spolu s jeho strýkom (žalovaným v prvom rade). Rodinný dom bol v zlom technickom stave, bola vykurovaná len jeho spodná časť, kde vlastne posledné roky žila stará mama žalovaného v druhom rade. Hrozilo spadnutie strechy a komínu. Právny predchodca žalobcov ani žalobcovia sa o užívanie rodinného domu nikdy nezaujímali a nedožadovali, nevedeli v akom je stave a tak isto sa nikdy nedopytovali na spôsob jeho udržiavania a náklady s ním spojené. Po roku 2010 bol rodinný dom až do jeho predaja neobývaný. S právnym predchodcom žalobcov G.. X. nebol žalovaný v žiadnom kontakte, a to ani telefonickom ani mailovom, ani nevedel kde býva, teda nemal spôsob, ako by mu užívanie predmetnej nehnuteľnosti vôbec umožnil. Žalovaný v treťom rade mal vedomosť o tom, že na Okresnom súde Bratislava iII bolo vedené súdne konanie o určenie neplatnosti závetu.
20. Z výsluchu žalovanej v treťom rade H. P. na pojednávaní dňa 07.12.2017 ako aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 24C/10/2014 na pojednávaní dňa 13.02.2015 súd zistil, že táto v období, keď v rodinnom dome žila jej stará mama, niekoľkokrát v rodinnom dome bola navštíviť starú mamu. Po jej smrti už v nehnuteľnosti nebola, nemala záujem túto užívať a takýto záujem nikdy neprejavil ani právny predchodca žalobcov p. Y. X.. Počas života starej mamy sa o rodinný dom staral strýko - žalovaný v prvom rade, ktorý v starostlivosti pokračoval kontinuálne aj po smrti starej mamy. Žalovaná v treťom rade kľúč od rodinného domu nemala, mala len kľúče od vchodovej brány. Žalovaná v treťom rade mala vedomosť o tom, že na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené súdne konanie o určenie neplatnosti závetu.
21. Z výsluchu svedka N..H.. T. U. na pojednávaní dňa 22.01.2016 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 24C/10/2014 súd zistil, že rodinný dom na R. D..Č.. XX P. X. poznal a jeho stav cca dva roky pred jeho kúpou popísal ako asi storočný dom celoročne neobývaný. V lete bolo možné sa v dome zdržiavať, ale v zime vôbec nie. Dom bol zastaralý, elektrické vedenie malo zhruba 50 rokov, nespĺňalo normy, kúrenie nefungovalo, prízemie bolo vlhké, fungovala len kanalizácia a voda. V čase jeho kúpy zatekala strecha. Nehnuteľnosť bolo prípadne možné podľa svedka prenajať ako sklad, nie však na celoročné bývanie. Potom čo si svedok kúpil susednú nehnuteľnosť, všimol si, že v rodinnom dome nikto nebýva.
22. Písomné podania, na ktorých obsahu právny zástupca žalobcov zotrval, doplnil v rámci svojich ústnych prednesov keď uviedol, že žalovaní užívali bez právneho dôvodu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorého majiteľom bol žalobca, teda sa dopustili bezdôvodného obohatenia nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní popierali spoluvlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov ku nehnuteľnostiam tým, že viedli súdny spor na OS Bratislava III sp.zn. 8C/11/2003,
predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti záveru. Právny predchodca žalobcov počas konania vedeného na OS Bratislava III na nehnuteľnosti reálne nevstupoval, ani k nim nemal prístup. Vývlučne žalovaní sa mohli rozhodnúť kedy a ako budú užívať predmetné nehnuteľnosti a mohli tým, že v konaní o neplatnosť závetu popierali vlastníctvo právneho predchodcu žalobcov disponovať v celom rozsahu s nehnuteľnosťami. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaných stanovil právny predchodca žalobcov z priemeru priemetu cien nájmu dostupných na internete a z konzultácie s realitnými kanceláriami. Dohoda o spoluužívaní nehnuteľnosti medzi sporovými stranami neexistovala, žalovaní vychádzali z toho, že žalobca nemá žiadne práva k nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcov tvrdil, že nesúhlas s užívaním nehnuteľnosti vyjadril viackrát ústne ako aj tým, že viedol súdny spor o neplatnosť závetu. Právny zástupca žalobcu vymedzil časové obdobie , za ktoré žiada, aby súd zaviazal žalovaných vydať bezdôvodné obohatenie a to od 06.12.2011 do 05.12.2013.
23. Právny zástupca žalovaného v prvom rade zotrvávajúc rovnako na obsahu svojich písomných podaní uviedol, že nehnuteľnosť bola v takom technickom stave, že neprinášala žiadne úžitky, výnosy a podieloví spoluvlastníci mali s jej existenciou a udržiavaním v bezpečnom stave len náklady a poukázal na znalecký posudok na stanovenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti z 14.10.2010 vyhotovený Ing. Sulíkom, podľa ktorého bol dom v zlom technickom stave, zavlhnutý, so zatuchnutou omietkou, rozvody vody prehrdzavené s potrebou opráv prasknutých potrubí, bojler na ohrev TUV bol nespoľahlivý a vyžadoval výmenu, kotol ústredného kúrenia bol na pokraji životnosti, bolo potrebné vymeniť rozvody elektriny s odporúčaním rekonštrukcie alebo sanácie domu. Vzhľadom dlhoročnému vlastníckemu sporu nebolo možné zabezpečiť rekonštrukciu rodinného domu a uviesť ho tak do užívaniaschopného stavu. Právny predchodca žalobcu sa prvýkrát domáhal vstupu do predmetného domu štyri dni potom, čo bola podpísaná kúpna zmluva, ktorou bol dom spolu s pozemkom predaný spol. Dev Con International, s.r.o. Žalobca sa nepokúšal riešiť otázku užívania nehnuteľnosti a list právneho zástupcu žalobcu datovaný 15.11.2013 bol žalovanému v prvom rade doručený 13.12.2013 a tento naň reagoval listom, ktorý žalobca prevzal dňa 04.01.2014. Nakoniec namietal výšku bezdôvodného obohatenia vychádzajúc zo skutočnosti, že nehnuteľnosť v obdobnom technickom stave sa v tom čase v danej lokalite nenachádzala , resp. bola neobývaná a neužívaná. Právny zástupca uviedol, že žiaden zo spoluvlastníkov predmetnú nehnuteľnosť neužíval, pretože táto nebola užívaniaschopná.
24. Právny zástupca žalovaných v druhom a treťom rade sa v rámci svojho ústneho prednesu na pojednávaní dňa 01.02.2016 pridržiaval obsahu písomných vyjadrení žalovaných a stotožnil sa tiež s obsahom prednesu právneho zástupcu žalovaného v prvom rade. Naviac namietal žalobcom doložené ceny nájmu nehnuteľností nachádzajúcich sa v X. - U. T., pretože nešlo o nehnuteľnosti obdobné nehnuteľnosti, o ktorej užívanie išlo v prejednávanej veci. Stav nehnuteľnosti bol výrazne odlišný od predložených ponúk realitných kancelárií pre technický stav domu a vek domu, pričom k domu priľahlá záhrada nebola v spoluvlastníctve žalobcu, teda tento benefit nemohol byť súčasťou prenájmu. Dom nebol podľa právneho zástupcu žalovaných užívaniaschopný a právny predchoca žalobcov sa nikdy nedomáhal užívania domu a neprejavil žiaden záujem o starostlivosť o dom.
25. V priebehu konania žalobca zomrel. Z osvedčenia o dedičstve vydanom notárkou JUDr. Zuzanou Matejovou ako súdnym komisárom v dedičskej veci po neb. G.. Y. X. zomrelom dňa 20.02.2016 súd zistil, že ako dedičia po poručiteľovi nastúpili T. X., N.. U.H. W. a G.. T. X.. Uznesením zo dňa 13.04.2017 č.k. 25C/2/2014-165 rozhodol súd, že v konaní pokračuje s dedičmi žalobcu.
26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka k to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
27. Právny predchodca žalobcov sa žalobou domáhal, aby mu žalovaní vydali bezdôvodné obohatenie, ktoré mali žalovaní získať tým, že výlučne užívali rodinný dom na R. D..Č.. XX P. X. so súpisným číslom XXXXXX postavený na parcele č. XXXX v k.ú. U. T. a pozemok, na ktorom bol predmetný rodinný dom postavený (ďalej len „nehnuteľnosti“), teda užívali aj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam , ktorý patril právnemu predchodcovi žalobcov. Právny predchodca žalobcov si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 06.12.2011 do 05.12.2013. V dotknutom období bol právny predchodca žalobcov spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiely vo veľkosti 4/144-in k celku. Po smrti právneho predchodcu žalobcov tento nárok uplatňovali žalobcovia ako jeho dedičia. Právny predchodca žalobcu založil svoj nárok na tvrdeniach, že žalovaní užívali nehnuteľnosti v rozsahu väčšom ako im spoluvlastnícky tieto patrili, pričom uvedené malo byť preukázané tým, že na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené súdne konanie o určenie neplatnosti závetu, z ktorej skutočnosti právny predchodca žalobcov dovodzoval, že sa žalovaní cítili byť spoluvlastníkmi nehnuteľností v celosti, a teda ho vylúčili z užívania nehnuteľností. Tieto tvrdenia viedli právneho predchodcu žalobcu k záveru, že sa žalovaní bez právneho dôvodu obohatili na jeho úkor, keď nehnuteľnosti užívali nad rozsah svojich spoluvlastníckych podielov.
28. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, teda rodinného domu na R. D..Č.. XX P. X. a pozemku, na ktorom bol predmetný rodinný dom postavený, boli titulom dedenia po T. O. zomrelej dňa 11.03.2001, právny predchodca žalobcov G.. Y. X. a to v podieli vo veľkosti 4/144-in k celku a žalovaný v prvom rade v podieli vo veľkosti 6/144-in k celku (T.. T. X.) a každý zo žalovaných v druhom a treťom rade v podieli vo veľkosti k celku 3/144 (H. P. a N.. Y. T.). Dedičstvo po zomrelej T. O. osvedčil notár až 08.10.2013, teda po právoplatnom skočení súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III o neplatnosť závetu spísaného poručiteľkou T. O., zomrelou 11.03.2001, ktorá pôvodne zanechala všetok svoj nehnuteľný majetok svojej sestre X. X.. Závet poručiteľky bol súdom určený podľa § 467f v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný , pretože bol spísaný žalovaným v prvom rade, ktorý bol súčasne osobou blízkou vo vzťahu k závetom povolanej dedičke. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a k prechodu majetku, ktorý poručiteľka zanechala došlo bezprostredne v okamihu smrti poručiteľa. Nadobudnutie dedičstva nie je podmienené dedičsským rozhodnutím (osvedčením o dedičstve), pretože týmto sa nadobudnutie dedičstva len potvrdzuje a dedičia vstupujú do práv a povinností poručiteľa už smrťou poručiteľa. V období rozhodnom pre uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 06.12.2011 do 05.12.2013 boli žalovaní spoluvlastníkmi nehnuteľností v podieloch: žalovaní v prvom rade v podieli vo veľkosti 10/24 -in k celku (6/144 (1/24) + 6/16 (3/8)), žalovaný v druhom rade a v treťom rade, každí v podieli vo veľkosti 4/48 -in k celku (3/144 (1/48)+ 1/16), ktoré nadobudli dedením po svojej matke a starej matke X. X. zomrelej v roku 2010, ako aj dedením po poručiteľke T. O. v zákonných podieloch. Dedičstvo po poručiteľke X. X. bolo osvedčené notárom dňa 14.10.2010.
29. Každý spoluvlastník má právo užívať spoločnú vec v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Spoluvlastnícky podiel je síce len vyjadrením vzťahu spoluvlastníkov k ideálnej časti veci, ale premieta sa do faktického výkonu práv a povinností vyplývajúcich z tohto vzťahu v rozsahu spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníci, dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím, môžu rozhodnúť v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou tak, že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci úplne alebo čiastočne vylúčia. V takom prípade logicky užíva niektorí zo spoluvlastníkov vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Išlo by však o obmedzenie
vlastníckeho práva, ktoré je zákonom dovolené a uskutočnilo by sa na zákalde riadneho právneho dôvodu a vylúčenému spoluvlastníkovi by vznikol nárok na náhradu za obmedzenie spoluvlastníctva, nie však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože právny dôvod užívania by bol daný a mal by základ v dohode spoluvlastníkov alebo v rozhodnutí väčšiny spoluvlastníkov podľa ich podielov. V prejednávanej veci však strany sporu netvrdili, že by medzi nimi, resp. niektorými zo spoluvlastníkov nehnuteľností existovala dohoda o ich užívaní alebo že sa väčšina spoluvlastníkov podľa ich podielov dohodla na spôsobe užívania nehnuteľností, preto majetková náhrada za to, že by žalobca neužíval spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu a to na základe dohody alebo rozhodnutia väčšinových spoluvlastníkov v tomto prípade neprichádza do úvahy.
30. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a ak k tomu príde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jedného z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiaden právom stanovený dôvod. Dôsledkom získania plnenia bez právneho dôvodu je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Spoluvlastník, ktorý užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nemôže takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva vrátiť, ale musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.
31. Žalobcovia odôvodňovali svoj nárok tým, že výlučne žalovaní sa mohli rozhodnúť kedy a ako budú užívať predmetné nehnuteľnosti a disponovať v celom rozsahu s nehnuteľnosťami, pričom právny predchodca žalobcu túto možnosť nemal. Podľa žalobcov nebolo významným, či žalovaní bránili právnemu predchodcovi žalobcov užívať nehnuteľnosť, za relevantné považovali len to či im žalovaní umožnili nehnuteľnosti užívať. Podľa žalobcov skutočnosť, že sa ich právny predchodca domáhal užívania nehnuteľností je preukázaná tým, že viedol na OS Bratislava III súdny spor o neplatnosť závetu a žalovaní mu bránili užívať nehnuteľnosť tým, že boli stranami tohto sporu a nakoniec boli v konaní neúspešní. Tento súdny spor považoval právny predchodca žalobcov za dôkaz, že žalovaní užívali rodinný dom v celosti v subjektívnom presvedčení, že rodinným im v celosti patrí a právny predchodca žalobcov k nemu nemá žiadne práva.
32. Predovšetkým súd uvádza, že žalovaní v prvom až treťom rade vystupovali, ako to vyplýva z rozsudku KS v Bratislave z 27.05.2013 sp.zn. 6Co/223/2013, v konaní vedenom pred OS Bratislava III v procesnej pozícii žalovaných. Ako žalovaných ich v spore označili žalobcovia, medzi inými aj právny predchodca žalobcov. Žalovaní v prvom až treťom rade preto neviedli pred Okresným súdom Bratislava III súdny spor proti žalobcovi, ale presne naopak a stali sa stranami sporu bez toho, aby túto skutočnosť mohli ovplyvniť, a to na základe rozhodnutia žalobcov. Z predmetu súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp.zn.8C/11/2003, v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti závetu, nevyplýva, že by sa vedením tohto sporu domáhal právny predchodca žalobcu užívania dotknutých nehnuteľností. Nešlo totiž o spor o určenie spolužívania nehnuteľností alebo vypratania nehnuteľností, z ktorých sporov by dovodzujúc z predmetu prejednávanej veci, mohol súd prijať takýto záver.
33. Subjektívnemu presvedčeniu žalovaných o tom, či sú spoluvlastníkmi nehnuteľností a v akom rozsahu neprikladá súd, na rozdiel od žalobcov, žiadnu relevanciu, pretože podľa názoru súdu užívanie bez právneho dôvodu, ako to vyplýva z povahy tohto inštitútu, predpokladá faktické užívanie nehnuteľností, za ktoré je možné považovať aj stav, keď spoluvlastník znemožňuje, užívať nad rozsah svojho spoluvlastníkeho podielu nehnuteľnosti inému spoluvlastníkovi. Pokiaľ žalobcovia, resp. ich právny predchodca odvodzovali svoje nároky od akéhosi „právneho panstva nad vecou“, ktoré mali vykonávať žalovaní vo vzťahu ku nehnuteľnostiam tu súd uvádza, že v konaní nebolo sporným, že žalovaní v prvom až treťom rade neboli nikdy zapísaný v evidencii nehnuteľností nad rozsah im prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu, teda ani formálnoprávne nemohli znemožniť právnemu predchodcovi žalobcov disponovať s nehnuteľnosťami v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Samotná procesná obrana žalovaných v tomto konaní podľa, ktorej sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nenadobúdalo smrťou poručiteľky, ale až osvedčením o dedičstve vydaným notárom, nesvedčí v prospech žalobcami tvrdeného presvedčenia žalovaných o ich výlučnom vlastníckom práve k nehnuteľnostiam. Osvedčenie o dedičstve totiž po celé obdobie súdneho konania o neplatnosť závetu nebolo vydané. Notár dedičstvo po poručiteľke T. O. osvedčil až 08.10.2013. Teda ak sa žalovaní
domnievali, že vlastníctvo po poručiteľke sa nadobúda až právoplatnosťou dedičského rozhodnutia, navonok neprejavili presvedčenie, ako to tvrdia žalobcovia, že im patrí aj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré napokon prededil právny predchodca žalobcov, ale práve naopak. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že právny názor o nadobúdaní dedičstva až okamihom dedičského rozhodnutia považuje súd za nesprávny.
34. Pre posúdenie nároku žalobcov uplatnených v tomto konaní voči žalovaným bolo podľa súdu v tejto veci relevantné zistenie, či žalovaní v období od 06.12.2011 do 05.12.2013 užívali nehnuteľnosti v rozsahu prevyšujúcom ich spoluvlastnícke podiely alebo zistenie, či žalovaní vylúčili právneho predchodcu žalobcov z užívania nehnuteľností tým, že by mu v užívaní bránili. Z vykonaného dokazovania súd nezistil ani nadužívanie nehnuteľností žalovanými ani skutočnosť, že by títo vylúčili z užívania nehnuteľností právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ ide o faktické užívanie nehnuteľností nad rozsah spoluvlastníckych podielov, žalovaní popierali, že by nehnuteľnosti užívali a tvrdili, že tieto neboli vzhľadom k technickému stavu rodinného domu vôbec užívaniaschopné. V smere faktického užívania nehnuteľností absentovali aj tvrdenia žalobcov. Títo v konaní netvrdili, že by niektorí zo žalovaných rodinný dom užíval, netvrdili účel alebo spôsob užívania, teda netvrdili že by niektorí zo žalovaných v rodinnom dome býval, prípadne ho iným spôsobom využíval, ani netvrdili, že by tento bol žalovanými prenajímaný tretím osobám. Žalovaní v prvom rade tvrdil, že rodinný neužíval, len na ňom vykonával nevyhnutné úkony údržby, ktoré si vyžadoval jeho technický stav. Žalovaní v druhom a treťom rade nemali od vchodu do rodinného domu ani kľúče, disponovali len kľúčami od oplotenia rodinného domu. Zhodne tvrdili, že tento dom navštívili niekoľkokrát, ale len v súvislosti s návštevou svojej starej mamy X. X. a po jej smrti v roku 2010, žalovaný v druhom rade niekedy vypomáhal žalovanému v prvom rade pri nevyhnutných udržiavacích prácach na dome, ktoré sa realizovali svojpomocne. Žalovaná v treťom rade tvrdila, že po smrti svojej starej mamy p. X. X. fyzicky rodinný dom už nenavštívila. Žalobcovia súdu neposkytli žiadne tvrdenia týkajúce sa faktického užívania rodinného domu žalovanými, teda v tomto smere neuniesli svoju povinnosť tvrdenia. Skutočnosť, že rodinný dom bol v takom technickom stave, že neumožňoval bývanie v ňom napokon potvrdzoval aj znalecký posudok Ing. Sulíka vyhotovený síce v roku 2010, v rámci dedičského konania po poručiteľke X. X. za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností, ale obsahujúci popis stavebnotechnického stavu rodinného domu, ako aj výpoveď svedka Ing. arch. Slahucku, ktorý dom obhliadol pred jeho kúpou realizovanou v roku 2013. Jeho výpoveď svedčí aj o tom, že rodinný dom nebol užívaný na iný účel, keďže pri jeho obhliadke pred kúpou videl v dome buď prázdne miestnosti alebo miestnosti, v ktorých sa nachádzali niektoré kusy starého nábytku.
35. Ak žalobcovia tvrdili, že žalovaní vylúčili ich právneho predchodcu z užívania nehnuteľností tým, že mu znemožnili tento užívať, opäť súdu neposkytli v tomto smere žiadne relevantné tvrdenia. Vylúčenie z užívania veci predpokladá poskytnutie takých tvrdení, z ktorých by súd mohol dovodiť, že k takémuto vylúčeniu prišlo a preukázanie týchto tvrdení. Žalobcovia, resp. ich právny predchodca poskytli súdu v podstate len všeobecné tvrdenie, že prišlo k ich vylúčeniu z užívania, neuviedli však žiadne skutkové okolnosti, ktoré by tento záver odôvodňovali, neuviedli, či sa domáhali sprístupnenia rodinného domu, kedy sa tak stalo, od koho takéto sprístupnenie rodinného domu alebo vydanie kľúčov od vchodu od domu žiadali, teda nekonkretizovali ako im mali žalovaní brániť v užívaní nehnuteľností. Pri absencii skutkových tvrdení teda nemohol súd urobiť iný záver len ten, že si žalobcovia nesplnili ani svoju povinnosť tvrdenia a už vôbec neuniesli dôkazné bremeno ohľadom nimi uplatneného nároku.
36. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný v prvom rade disponoval kľúčami od rodinného domu, uvedené neznamená automaticky vylúčenie právneho predchodcu žalobcu z užívania veci. Predovšetkým súd vychádza zo skutočnosti, že do roku 2010 užívala rodinný dom p. X. X., matka žalovaného v prvom rade a od toho času žalovaný disponoval kľúčami od rodinného domu. V konaní nebolo tvrdené, že by žalovaný v prvom rade vymieňal po smrti svojej matky zámky od vchodu do rodinného domu a ako spoluvlastník nehnuteľnosti bol oprávnený mať prístup do rodinného domu. Ako súd uviedol už skôr, v konaní neboli poskytnuté tvrdenia, z ktorých by vyplynul záver o tom, že by niektorí zo žalovaných bránil právnemu predchodcovi žalobcov užívať nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu nie je žiaden spoluvlastník nehnuteľnosti povinný aktívne komunikovať s ostatnými spoluvlastníkmi a ponúkať im užívanie nehnuteľnosti, sprístupnenie nehnuteľnosti, žiadať ich, aby si prevzali kľúče od nehnuteľnosti, prípadne realizovať iné úkony , aby spoluvlastníci nehnuteľnosti užívali. Takáto povinnosť nevyplýva žalovaným zo žiadneho zákonného ani zmluvného ustanovenia a na druhej strane užívanie nehnuteľnosti spoluvlastníkom je jeho právo nie však povinnosť. Súd dáva do pozornosti zásadu platnú už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí si svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). Teda ak mal právny predchodca žalobcu záujem o užívanie nehnuteľností, mal žiadať o jej sprístupnenie, prípadne inak aktívne pristupovať k svojmu oprávneniu užívať nehnuteľnosti a nie pasívne vyčkávať a potom si súdnou cestou uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči niektorým zo spoluvlastníkov nehnuteľností. Okrem toho, že neexistovala povinnosť žalovaných aktívne „pozývať“ právneho predchodcu žalobcov k užívaniu nehnuteľností, títo nemohli mať ani vedomosť o tom, či má právny predchodca žalobcov záujem nehnuteľnosti užívať a či k nim má prístup. Takúto vedomosť by získali len, ak by právny predchodca žalobcov prejavil svoju vôľu. Právny predchodca žalobcov takúto vôľu síce jedenkrát prejavil ( vedenie súdneho sporu o neplatnosť závetu za takýto prejav vôle súd nepovažuje, čo vysvetlil vyššie), ale tento prejav bol žalovaným doručený až potom, čo tak žalovaní ako ani právny predchodca žalobcov neboli už spoluvlastníkmi nehnuteľností, pretože vlastnícke práva k nim previedli kúpnymi zmluvami na spoločnosť Dev Con International, s.r.o. , teda po 06.12.2013.
37. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcov svoju nehnuteľnosť neužíval nie je dostatočným ani relevantným tvrdením vo vzťahu ku vzniku jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že bolo vedené konanie o určenie neplatnosti závetu, ani prípadné subjektívne presvedčenie žalovaných ( ktoré však v konaní nebolo preukázané) žiadnym spôsobom nepreukazuje, že žalovaní užívali nehnuteľnosť v celosti alebo právneho predchodcu žalobcov z užívania vylúčili , a teda mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
38. Napokon súd uvádza, že žalobcovia nepreukázali ani výšku nimi uplatneného bezdôvodného obohatenia. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, je možné určiť peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu. To znamená, že výška bezdôvodného obohatenia by mala zodpovedať nájomnému zistenému na trhu s nájmami v danom mieste a čase, teda malo by byť v mieste a čase daná ponukou a dopytom po nájme. Žalobcovia na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia predložili inzerciu ponúk nájmu rodinných domov z internetového portálu www.nehnuteľnosti.sk (č.l. 84 a nasl.). Pri všetkých inzerovaných nájmoch išlo o ponuky aktualizované v roku 2014 (od marca až po október), teda vychádzajúc už len z kritéria času, neboli predložené ponuky nájmu relevantnými, vo vzťahu ku zisteniu obvyklého nájomného na trhu nájmu. Naviac pri všetkých ponukách nájmu boli tieto síce situované do lokality Bratislava I - Staré Mesto, v ktorej sa nachádzal aj dotknutý rodinný dom v spoluvlastníctve sporových strán, ale inzerované boli buď nájmy novostavieb rodinných domov alebo nájmy zrekonštruovaných rodinných domov, predstavujúce ponuky bývania s vyšším štandardom a s minimálne dvojnásobnou výmerou úžitkovej obytnej plochy v porovnaní s výmerou podlahovej plochy rodinného domu v spoluvlastníctve strán sporu. V prípade rodinného domu v spoluvlastníctve strán sporu absentovala úplne garáž a záhrada, ktoré tvorili pravidelnú súčasť žalobcami predloženej inzercie ponuky nájmov. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia pri uplatňovanej výške bezdôvodného obohatenia vychádzali z takých ponúk nájmu, ktoré boli svojimi podmienkami nájmu neporovnateľné s podmienkami, ktoré by mohli byť ponúkané v prípade rodinného domu v spoluvlastníctve strán sporu.
39. Sumarizujúc vyššie uvedené preto súd dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcami uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
40. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešným žalobcom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.